Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 195/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. augusta 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , , vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Michalovce

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Michalovce p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. , p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce

p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania okresného súdu a argumentácia sťažovateľa

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 27. mája 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením Okresného súdu

Košice I z 3. júna 2004 ustanovený za obhajcu obvinenému .

Po právoplatnom skončení trestnej veci sťažovateľ zaslal okresnému súdu (20. júna 2018)

vyúčtovanie odmeny obhajcu. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že „napriek uplynutiu

30-dňovej lehoty podľa o vyúčtovaní nebolo rozhodnuté.

Z tohoto dôvodu urgoval sťažovateľ vydanie rozhodnutia 30. 7. 2018 i 22. 8. 2018, avšak

porušovateľ základného práva na tieto urgencie nereagoval.

Následne podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu Michalovce 7. 9. 2018

sťažnosť na prieťahy v konaní. Na základe uvedeného oneskoreným a zjavne antidatovaným

uznesením Okresného súdu Michalovce z 26. 9. 2018 sp. zn. (doručené

sťažovateľovi elektronicky až po mesiaci 24. 10. 2018!) porušovateľ základného práva

o vyúčtovaní odmeny sťažovateľa rozhodol..., no z dôvodu neoprávneného krátenia odmeny

sťažovateľ proti uzneseniu 26. 10. 2018 podal sťažnosť. O tejto sťažnosti však dodnes

ani po 1 roku od jej podania a urgencii sťažovateľa z 21. 10. 2019 porušovateľ základného

práva nerozhodol.“.

Podľa sťažovateľa „v takej jednoduchej veci, ako je rozhodnutie o sťažnosti proti

uzneseniu o vyúčtovaní odmeny obhajcu, malo byt' konanie vedené porušovateľom

základného práva už dávno na prvostupňovej inštancii skončené resp. vo veci samej malo

byt' po viac ako jeden a pol roku od podania sťažnosti meritórne rozhodnuté. V danom

prípade ide o neprimeranú dĺžku súdneho konania, ktorá výrazne prevyšuje aj iné obdobné

procesy. Skutočnosť, že za 16 rokov od začatia trestného konania a ustanovenia sťažovateľa

za obhajcu nebolo rozhodnuté o vyúčtovaní jeho odmeny, nemôže sťažovateľovi spôsobovať

ujmu pri práve na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ tak dodnes je od októbra 2018, kedy mu bolo

doručené uznesenie o vyúčtovaní jeho odmeny, v právnej neistote ohľadom výšky jemu

priznanej odmeny za úkony právnej pomoci vykonané ešte pred 16 rokmi. Sťažovateľ

má za to, že porušovateľovi základného práva v meritórnom rozhodnutí nebránila zásadná

prekážka (, ), pričom sťažovateľ vždy súdu poskytoval súčinnosť

a neprispel k neprimeranej dĺžke konania. Vec navyše nie je až tak skutkovo, právne

či procesne zložitá, umelo sa predlžuje len neochotou vydať rozhodnutie o podanej

sťažnosti. Práve neúmerným predlžovaním konania sa dlhodobo predlžuje sťažovateľova

právna neistota. Predseda Okresného súdu Michalovce sa navyše 9. 10. 2018 ospravedlnil

sťažovateľovi za prieťahy pri rozhodnutí o samotnom vyúčtovaní, napriek tomu

ďalšie prieťahy vznikli pri rozhodovaní o podanej sťažnosti. Na základe uvedeného sa takto

sťažovateľ domnieva, že má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie,

pričom satisfakciu vyčísľuje vo výške ním vyúčtovanej, no porušovateľom základného práva

nepriznanej odmeny á 891,32 € ().“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo , na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov upravené v , ods. 2

č. v znení neskorších predpisov postupom Okresného súdu Michalovce

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Michalovce sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

, sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 891,32 €, ktoré je Okresný súd Michalovce povinný zaplatiť

mu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd 8. júna 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k podanej

ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. z 2. júla 2020

predseda súdu uvádza, že vec, v ktorej sťažovateľ vystupoval ako obhajca, bola právne

a skutkovo náročná, čo potvrdzuje aj dĺžka konania vo veci samej, t. j. približne 16 rokov.

O nároku na odmenu obhajcu sa rozhoduje až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia

a nie je možné do tejto lehoty zarátať čas od začatia trestného stíhania. Podotýka,

že o odmene pre sťažovateľa ako obhajcu už rozhodnuté bolo, a to uznesením okresného

súdu z 26. septembra 2018, čím zároveň popiera tvrdenie sťažovateľa, že predmetné

rozhodnutie je antidatované. Rozhodovanie o spomínanej odmene zároveň nieslo určitú

mieru náročnosti vzhľadom na zložitosť veci samej. Následne bola okresnému súdu

doručená sťažnosť sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu, a preto musel okresný súd

opätovne naštudovať náramne rozsiahly spis z konania vo veci samej. Okresný súd

pri priznávaní odmeny vychádza z reálne vykonaných úkonov podľa spisového materiálu

a nemôže priznať odmenu obhajcovi za právne úkony, ktoré nie sú v spise, prípadne

nie sú dodatočne obhajcom preukázané. Sťažovateľ zaslal súdu spolu so sťažnosťou

zápisnicu o ďalšom vykonanom úkone, no nárokoval si odmenu aj za ďalšie tri,

ktoré zo súdneho spisu nevyplývali. Tieto úkony boli uskutočnené v rámci samostatných

konaní, na ktoré boli obvinení vylúčení, a súd konajúci o odmene potrebnými spisovými

materiálmi nedisponuje. Pokiaľ ich teda sťažovateľ sám nepreukáže alebo na nich aspoň

nepoukáže, súd nemá ako nadobudnúť informáciu o takýchto úkonoch. Okresný súd musel

následne naštudovať spisový materiál samostatných konaní, čo si vyžadovalo ďalší čas

na rozhodnutie. Okresný súd podotýka, že ak by sťažovateľ v sťažnosti poukázal na všetky

ním vykonané právne úkony, rozhodnutie o odmene by mohlo byť vydané s menším

časovým odstupom. Navyše, v nie je ustanovená lehota na rozhodnutie

o sťažnosti obhajcu, týkajúca sa jemu priznaných trov konania. Predseda okresného súdu

z už uvedených dôvodov považuje sťažnosť za nedôvodnú a súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

5. Ústavný súd listom z 8. júla 2020 zaslal sťažovateľovi vyjadrenie predsedu

okresného súdu sp. zn. z 2. júla 2020 na vedomie s možnosťou vyjadriť

sa. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 15. júla 2020 uviedol, že 20. júna 2018 zaslal

okresnému súdu vyúčtovanie svojej odmeny, avšak okresný súd o jeho odmene nerozhodol

v rámci 30-dňovej lehoty podľa . Z tohto dôvodu sťažovateľ

v rámci nasledujúcich dvoch mesiacov dvakrát urgoval okresný súd na vydanie rozhodnutia

o predmetnej odmene, čo vyústilo až do podania sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy

v napadnutom konaní. Sťažovateľ podotýka, že rozhodnutie okresného súdu o odmene

z 26. augusta 2018 bolo oneskorené a antidatované, pretože bolo sťažovateľovi doručené

elektronicky až po mesiaci, t. j. 24. októbra 2018. Následne podal sťažovateľ

proti rozhodnutiu o odmene sťažnosť a poukazuje na skutočnosť, že ani po jeden a pol roku

od jej podania o nej okresný súd nerozhodol. Podotýka, že množstvo trestných vecí

na okresnom súde nemôže byť dôvodom ospravedlňujúcim prieťahy v napadnutom konaní.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

upustil od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom..

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom

sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (pozri napr. ,

, , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania

a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu,

pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu

spravodlivosti ().

11. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov

je v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné

práva a slobody sťažovateľa.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa je nutné ku každej veci

pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy

neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy

spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá

jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné

a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll S.A. (Veľká

komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková proti Slovenskej

republike, rovnako tak aj , , , )].

Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci H. proti Francúzsku

z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku

z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006)

viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť

jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

13.1 Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, tá sa môže týkať právnej, ako aj skutkovej zložky

veci. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP vo veci H.

proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne

dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].

Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok

ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968). Z judikatúry ústavného súdu

ďalej vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie

skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými

odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi

().

13.2 Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že konanie vo veci samej

sa vyznačovalo skutkovou aj právnou náročnosťou, čo ovplyvnilo aj rozhodovanie

o odmene obhajcu z časového hľadiska. Ústavný súd nemohol nebrať zreteľ na aspekt

rozsiahlosti trestnej veci a zohľadnil rozsah spisového materiálu vo veci samej,

resp. povinnosť okresného súdu naštudovať si jednotlivé právne úkony v rámci tohto spisu

a rovnako aj spomínaných samostatných konaní. Napadnuté konanie sa síce týka

rozhodovania o odmene pre obhajcu, čo môže vyvolávať pocit akejsi len podružnej agendy,

ktorá začína až po skončení veci samej, no nemožno prehliadať fakt, že sťažovateľ nedostal

odmenu za svoju prácu pri niektorých úkonoch viac ako 16 rokov.

IV.2 Správanie účastníka konania

14. V rámci posúdenia druhého kritéria (správanie účastníka konania), používaného

pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ústavný súd nezistil

na strane sťažovateľa žiadne okolnosti, ktoré by sa podpísali na prieťahovom postupe

okresného súdu v napadnutom konaní.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutých konaniach

15.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup súdu v napadnutom konaní.

15.2 Prehľad vo veci vykonaných úkonov:

- 20. júna 2018 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu vyúčtovanie odmeny obhajcu,

- 26. septembra 2018 – uznesenie okresného súdu o odmene obhajcu,

- 24. októbra 2018 – doručené uznesenie okresného súdu o odmene obhajcu

sťažovateľovi,

- 26. októbra 2018 – sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu o odmene

obhajcu sťažnosť.

15.3 Ústavný súd zistil, že okresný súd koná od 20. júna 2018 a dosiaľ konanie

(o odmene advokáta) právoplatne neukončil. Ústavný súd zistil nedodržanie lehoty

na rozhodnutie o odmene obhajcu podľa , keď okresný súd

o predmetnej odmene rozhodoval o dva mesiace dlhšie, ako to umožňuje zákon. Nečinnosti

sa okresný súd dopustil od 26. októbra 2018 až po súčasnosť, pretože dosiaľ nerozhodol

(právoplatne) o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o odmene obhajcu.

V.

Záver

16. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (1 výrok).

17. V kontexte okolností veci ústavný súd akcentuje, že otázka množstva vecí,

personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie

toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (, , ,

, , , , ). Nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ,

rovnako tak aj Ústavný súd Českej republiky , ).

18. V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

19. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní dosiaľ

právoplatne nerozhodol, prikázal ústavný súd podľa v spojení s

ods. 3 písm. a) okresnému súdu v napadnutom konaní konať

bez zbytočných prieťahov (druhý výrok).

21. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , , ,

).

23. Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 891,32 €

s odkazom na výšku odmeny za obhajobu. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ

nezaťažil okresný súd trovami konania pred ústavným súdom.

24. Vzhľadom na dĺžku prieťahov v napadnutom konaní ústavný súd, berúc do úvahy

tiež funkciu tohto inštitútu (náhrada nemajetkovej ujmy) a vychádzajúc zo svojej judikatúry

(, , , , ,

, , , , ,

), priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €,

ktoré považoval vzhľadom na okolnosti veci za primerané, a vo zvyšnej časti sťažnosti

nevyhovel (tretí a štvrtý výrok).

25. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu