Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 329/2014
PDF · 280.43 KB
No categories available
I. ÚS 329/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod
sp. zn. Rvp 1147/2014, sp. zn. Rvp 1660/2014, sp. zn. Rvp 1661/2014, sp. zn.
Rvp 1684/2014, sp. zn. Rvp 1685/2014, sp. zn. Rvp 1755/2014 až sp. zn. Rvp 1767/2014
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Trnave a jeho
uzneseniami sp. zn. 23 CoE 300/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 3 CoE 71/2012
zo 17. mája 2012, sp. zn. 3 CoE 198/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 24 CoE 24/2013
z 27. novembra 2013, sp. zn. 23 CoE 348/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn.
11 CoE 260/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 10 CoE 436/2013 z 19. novembra 2013, sp. zn.
10 CoE 437/2013 zo 19. novembra 2013, sp. zn. 21 CoE 69/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn.
6 CoE 331/2013 z 12. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 42/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn.
3 CoE 142/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 23 CoE 327/2013 z 27. novembra 2013,
sp. zn. 6 CoE 229/2013 z 12. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 166/2013 z 28. novembra 2013
a sp. zn. 6 CoE 291/2013 z 28. novembra 2013, ako aj postupom a uzneseniami Okresného
súdu Trnava sp. zn. 29 Er 204/2005 z 15. marca 2012 a sp. zn. 8 Er 472/2010 z 29. februára
2012, postupom a uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn. 2 Er 2598/2008 z 20. októbra
2011, postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 13 Er 344/2012 z 1. marca
2013, sp. zn. 15 Er 785/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 463/2006 z 22. júna 2012,
sp. zn. 13 Er 536/2006 z 19. februára 2013, sp. zn. 13 Er 674/2010 zo 17. decembra 2012,
sp. zn. 11 Er 200/2003 z 23. júla 2012, sp. zn. 13 Er 890/2009 z 22. februára 2013, sp. zn.
23 Er 350/2009 z 22. marca 2012, sp. zn. 13 Er 9/2009 z 28. januára 2013, sp. zn.
13 Er 876/2007 z 20. februára 2013, sp. zn. 23 Er 143/2009 zo 17. decembra 2012, sp. zn.
23 Er 170/2007 zo 14. decembra 2012 a sp. zn. 13 Er 1048/2009 z 10. apríla 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 1147/2014, sp. zn. Rvp 1660/2014, sp. zn. Rvp 1661/2014, sp. zn. Rvp 1684/2014,
sp. zn. Rvp 1685/2014, sp. zn. Rvp 1755/2014 až sp. zn. Rvp 1767/2014 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1147/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. februára
2014 (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1147/2014) a 17. februára 2014 (sťažnosti vedené
pod sp. zn. Rvp 1660/2014, sp. zn. Rvp 1661/2014, sp. zn. Rvp 1684/2014, sp. zn.
Rvp 1685/2014, sp. zn. Rvp 1755/2014 až sp. zn. Rvp 1767/2014) doručené sťažnosti
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva
na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie
zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný
prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
a jeho uzneseniami sp. zn. 23 CoE 300/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. 3 CoE 71/2012
zo 17. mája 2012, sp. zn. 3 CoE 198/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 24 CoE 24/2013
z 27. novembra 2013, sp. zn. 23 CoE 348/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn.
11 CoE 260/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 10 CoE 436/2013 z 19. novembra 2013, sp. zn.
10 CoE 437/2013 zo 19. novembra 2013, sp. zn. 21 CoE 69/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn.
6 CoE 331/2013 z 12. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 42/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn.
3 CoE 142/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 23 CoE 327/2013 z 27. novembra 2013,
sp. zn. 6 CoE 229/2013 z 12. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 166/2013 z 28. novembra 2013
a sp. zn. 6 CoE 291/2013 z 28. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského
súdu“), ako aj postupom a uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. 29 Er 204/2005
z 15. marca 2012 a sp. zn. 8 Er 472/2010 z 29. februára 2012, postupom a uznesením
Okresného súdu Skalica sp. zn. 2 Er 2598/2008 z 20. októbra 2011, postupom
a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 13 Er 344/2012 z 1. marca 2013, sp. zn.
15 Er 785/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 463/2006 z 22. júna 2012, sp. zn.
13 Er 536/2006 z 19. februára 2013, sp. zn. 13 Er 674/2010 zo 17. decembra 2012, sp. zn.
11 Er 200/2003 z 23. júla 2012, sp. zn. 13 Er 890/2009 z 22. februára 2013, sp. zn.
23 Er 350/2009 z 22. marca 2012, sp. zn. 13 Er 9/2009 z 28. januára 2013, sp. zn.
13 Er 876/2007 z 20. februára 2013, sp. zn. 23 Er 143/2009 zo 17. decembra 2012, sp. zn.
23 Er 170/2007 zo 14. decembra 2012 a sp. zn. 13 Er 1048/2009 z 10. apríla 2013 (ďalej aj
„okresné súdy“ a „napadnuté rozhodnutia okresných súdov“).
Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa
opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov
a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia
relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú
právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu
právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom
a napadnutými rozhodnutiami okresných súdov a krajského súdu, ktoré ďalej zruší
a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie
a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle
§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 1147/2014, sp. zn. Rvp 1660/2014, sp. zn. Rvp 1661/2014, sp. zn. Rvp 1684/2014,
sp. zn. Rvp 1685/2014, sp. zn. Rvp 1755/2014 až sp. zn. Rvp 1767/2014 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na
totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l
výroku tohto uznesenia.
2.1 K neprípustnosti sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 1684/2014 a sp. zn.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri
zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
Porovnaním sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 1660/2014 a sťažnosti vedenej pod
sp. zn. Rvp 1684/2014 ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta postup Okresného
súdu Skalica a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich
vysloviť porušenie tých istých základných práv, priznať rovnakú výšku finančného
zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania. V sťažnosti vedenej pod sp. zn.
Rvp 1684/2014 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich
z ústavy, resp. z dohovoru.
Porovnaním sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 1661/2014 a sťažnosti vedenej pod
sp. zn. Rvp 1759/2014 ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta postup Okresného
súdu Galanta a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich
vysloviť porušenie tých istých základných práv, priznať rovnakú výšku finančného
zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania. V sťažnosti vedenej pod sp. zn.
Rvp 1759/2014 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich
z ústavy, resp. z dohovoru.
Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 1660/2014 bráni tomu,
aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie vedené pod sp. zn. Rvp 1684/2014, a rovnako začatie
konania pod sp. zn. Rvp 1661/2014 bráni tomu, aby súčasne prebiehalo konanie pod sp. zn.
Rvp 1759/2014. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 1684/2014 a sp. zn. Rvp 1759/2014 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotvenému v § 24
písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť
vedená pod sp. zn. Rvp 1684/2014 obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu
petitu ako sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1660/2013, rovnako sťažnosť vedená
pod sp. zn. Rvp 1759/2014 obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu
ako sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1661/2014.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami
okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany
tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže
domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne
iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie
(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,
II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na už
uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny
opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich
časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2
2.3 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami
krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení
dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná
s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery
všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj
rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade
neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere
koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na
podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani
a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore
s § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore
s § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom
na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii
a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj
v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke
sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený
právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu
napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných
zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto
sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením
svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.
I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.
I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.
I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014, sp. zn.
II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn.
II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn.
II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn.
II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn.
III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn.
III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn.
III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.
III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn.
III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn.
III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012, sp. zn.
IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.
IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.
IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich
sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných
prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach
odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.
Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky
aj na rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010 vydané
vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora
(napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10)
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery
ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke
notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára
2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,
pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu
podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku
stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,
Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421,
bod 25)“.
Ústavný súd už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava (podľa ktorej
postupovali všeobecné súdy aj v prípade týchto sťažností, pozn.) formulovaná v § 58 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od
1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím exekučného
súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) len ako
s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci.
V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti
týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu v tejto ich časti z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania
sťažovateľkou podané sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2
posledná veta zákona o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd
o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca
sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si
byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na
rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania
neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska
časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú
pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma
len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký
postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností
advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014