Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/41/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s., so sídlom

v K., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. M. T., advokát, s.r.o., so sídlom

v B., proti povinnému M. B., bývajúcemu v H., o vymoženie 28,48 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

28,48 € s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn.

Súdny exekútor v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) požiadal Okresný súd Prievidza o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prievidza uznesením z 30. augusta 2011 č.k. -29 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti

odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej

sa v poistnej zmluve z 27. septembra 2007 (vo všeobecných poistných podmienkach časť

XV). Poukázal na ustanovenie čl. 3 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), § 44 ods. 2 Exekučného

2

poriadku, , , ustanovenia

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a tiež judikatúru Európskeho

súdneho dvora a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou

podmienkou, a teda v zmysle neplatnou, ktorou povinný nie

je viazaný. Prenechaním výberu arbitrážneho orgánu výlučne oprávnenému dochádza

k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(povinného). Z toho dôvodu uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným

titulom.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. júna 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci, pričom

v nadväznosti na poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala zrušiť

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súdy jej nesprávnym postupom

odňali možnosť konať pred súdom ( ). K odňatiu možnosti konať pred

súdom došlo podľa nej tým, že súdy zamietli žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie bez toho, aby pre vydanie takýchto rozhodnutí boli splnené zákonom

stanovené podmienky, že vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia

pojednávania a neumožnili jej tak vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, že svoje rozhodnutia

dostatočne neodôvodnili. Ďalej namietala, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci

( ) a svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

Oprávnená zároveň navrhla prerušiť konanie o jej dovolaní. Uviedla, že jej bolo

doručené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 3. júla

2012 sp. zn. o tom, že jej ústavná sťažnosť, ktorú podala veci sp. zn.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), bola

prijatá na ďalšie konanie. Podľa dovolateľky môže mať konečné rozhodnutie ústavného súdu

význam aj pre predmetné dovolacie konanie, čo podľa jej názoru opodstatňuje prerušenie

dovolacieho konania ( ).

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či je dôvodný

návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania.

V zmysle pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92

ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109 ods. 2

písm. c/ súd, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenia upravujú tzv. fakultatívne prerušenie konania, v prípade

ktorého je na úvahe – v danom prípade dovolacieho – súdu, či konanie (ne)preruší. Dovolací

súd pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania vychádzal

z toho, že samo podanie ústavnej sťažnosti v inej právnej veci, dokonca ani jej prijatie

Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie nie je dôvodom, so zreteľom

na ktorý treba dovolacie konanie prerušiť (v tejto súvislosti porovnaj tiež rozhodnutie

najvyššieho súdu z 22. februára 2012 sp. zn. ). Ústavný súd môže, ale

rovnako nemusí vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti. Pritom ústavný súd sám zastáva názor,

že právne závery vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach individuálnych sťažností podľa čl.

127 ods. 1 (ďalej len „“) sa týkajú v podstate len týchto

sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné (neplnia funkciu všeobecne záväzného

aplikačného pravidla) pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov (viď uznesenie ústavného

súdu z 22. augusta 2012 sp. zn. ). V tom zmysle ani rozhodnutie ústavného

súdu vo veci , ktoré bude vydané, nemôže mať pre preskúmavanú vec účinky

záväzného aplikačného pravidla. Navyše, ústavný súd v skutkovo a právne obdobnej veci tej

istej oprávnenej uznesením z 11. decembra 2012 sp. zn. (ktoré sa zmieňuje

aj o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci sp. zn. najvyššieho

súdu) odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú; obdobne rozhodol ústavný súd

uznesením z 19. júna 2012 sp. zn. .

Z uvedených dôvodov dovolací súd návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho

konania zamietol.

II. V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávnenej smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno totiž napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,(len) pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1

).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Oprávnená v dovolaní uviedla, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

Podľa názoru oprávnenej došlo v danom exekučnom konaní k procesnej vade

uvedenej v v dôsledku toho, že súdy v štádiu posudzovania splnenia

zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním

exekúcie, uskutočnili dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania, bez jej

účasti a bez vytvorenia procesnej možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

Dovolací súd sa k takýmto námietkam tej istej oprávnenej vyjadril už vo viacerých

skorších konaniach, v ktorých sa v procesnom postavení dovolateľky domáhala preskúmania

rozhodnutí súdov nižších stupňov vydaných v iných skutkovo a právne obdobných veciach,

v ktorých išlo tiež o exekúciu na podklade rozhodnutia rozhodcovského súdu (porovnaj

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Najvyšší súd v týchto rozhodnutiach konštatoval, že po podaní žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.

Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,

či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti,

či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) – postačujúce je totiž, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré

je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti

súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Vo vyššie označených rozhodnutiach najvyšší súd na podklade týchto právnych úvah

uzavrel, že pokiaľ dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Na týchto záveroch zotrváva dovolací súd

aj v prejednávanej veci a v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.

, , , .

2. Najvyšší súd už vo viacerých skutkovo a právne obdobných veciach (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu uvedené v bode 1.) vyslovil právny názor, že Exekučný

poriadok umožňuje súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Súdna

prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného

zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul, lebo

rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľný exekučný titul, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Exekučný súd je preto už v štádiu tohto

posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)

je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke

formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený

posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani

rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného

titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Ak ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd – tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako

aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu – povinný skúmať, či ide o rozsudok

vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma,

či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo

k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd

a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012).

Je preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý

po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúma,

či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nie

je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“

tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu. Exekučný

súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný

titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení

tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).

Aj v rámci exekučného konania je teda všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať

rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde

o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď ).

V preskúmavanej veci oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie doručenému

súdnemu exekútorovi pripojila označený rozhodcovský rozsudok odkazujúci na rozhodcovskú

doložku obsiahnutú v poistnej zmluve. Vzhľadom na uzavretú rozhodcovskú doložku

postupovali súdy nižších stupňov správne, pokiaľ pristúpili k skúmaniu, či nejde

o neprijateľnú podmienku obsiahnutou spotrebiteľskej zmluve. Obsah spisu opodstatňuje

ich záver, že v danom prípade uzavretú rozhodcovskú doložku – z dôvodov uvedených

už súdmi nižších stupňov – je potrebné považovať za neplatnú.

Keďže neplatný právny úkon (v danom prípade rozhodcovská doložka) nevyvoláva

zamýšľané právne účinky, bolo potrebné v exekučnom konaní vychádzať z toho, že

oprávnená a povinná sa platne nedohodli na tom, že ich vzájomné spory budú riešené

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doložkou, ktorá má znaky neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to súdy nižších stupňov správne považovali

za nevykonateľný exekučný titul (§ 41 až 46 Exekučného poriadku).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie

potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

3. Oprávnená zastáva názor, že súdy nižších stupňov nemali pre svoje rozhodnutia

dostatok úplných a správnych skutkových podkladov. Najvyšší súd k tejto námietke uvádza,

že v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ).

4. K námietke oprávnenej, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné,

dovolací súd uvádza, že judikatúrou najvyššieho súdu je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu

nižšieho stupňa považovaná za tzv. inú procesnú vadu konania (viď R 111/1998), ktorá ale

sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá, lebo nie je vadou uvedenou v

Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti (iba) ako dôvodu zakladajúceho tzv. inú vadu

konania vyplýva z viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn.

, , , , ,

, , , ,

a ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že (aj) ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. (v súvislosti s posudzovaním ústavnosti uznesenia najvyššieho súdu

zo 7. augusta 2012 sp. zn. ) uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich

senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “.

5. Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

napríklad vo veciach sp. zn. , , , ,

a sp. zn. ).

6. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , najvyšší súd odmietol dovolanie oprávnenej podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd povinnému náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková