Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)47c/386819.f2fa29.pdf
PDF · 146.35 KB
No categories available
6Cdo/285/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 285/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Rapid life životnej
poisťovne, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO : 31 690 904, zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. Danielom Blyšťanom, s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Rastislavova č. 68, za ktorú a na účet ktorej koná advokát JUDr. Daniel Blyšťan, proti
povinnej J. G., bývajúcej v R., o vymoženie 31,73 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 21 Er 280/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2011 sp. zn. 2 CoE 80/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .
Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 31,73 Eur istiny s príslušenstvom na základe rozsudku rozhodcovského Arbitrážneho
súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn. 2 C 618/2009. Súdny exekútor následne v zmysle § 44
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd
Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Lučenec uznesením z 20. decembra 2010 č.k. 21 Er 280/2010-22 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v poistnej zmluve z 19. apríla 2007 (4186700263) –
vo všeobecných poistných podmienkach časť XV. pod bodom 2 je neprijateľná. Vychádzal
pritom z ustanovenia čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, z ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, článku 144 ods. 1, článku 7
ods. 2 Ústavy SR, z ustanovenia § 2 písm. b/ a ustanovenia § 3 ods. l a ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Poukázal aj na ustálenú
judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98 s. I-4941) s tým, že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza
reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Vyvodil, že oprávnená od počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním
rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnená, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jej
sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Okrem toho uviedol, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. septembra
2011 sp. zn. 2 CoE 80/2011 napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Stotožnil sa s právnym názorom súdu
prvého stupňa v posúdení o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej
zmluve. Uviedol, že pre posúdenie, či súdu bol, alebo nebol predložený exekučný titul,
je nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky
k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský
rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie
takéhoto rozhodnutia. Navyše uviedol, že v danom prípade rozhodcovská doložka
nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi oprávnenou a povinnou v časti
všeobecné obchodné podmienky bod XV. nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo
vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy nemal vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými
podmienkami ani na výber a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, bola spotrebiteľovi
vnútená, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Navyše, povinná ani nemohla
ovplyvniť výber rozhodcov. Odvolací súd sa vyjadril i k námietke oprávnenej o nedostatku
kompetencie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011 a tiež sa
vyjadril aj k jej námietke spočívajúcej v nedostatku odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia. S prihliadnutím na tieto dôvody považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú, čo
je postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súdy mu svojím postupom odňali
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), že rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich
právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.) a že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vyslovila názor, že rozhodcovský súd rozhodoval
v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy
nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a preto
v zásade nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. umožňuje (v prípadoch tam vymenovaných)
exekučné konanie zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Skúmanie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky v exekučnom konaní nemá žiadnu oporu v relevantných právnych predpisoch. Okrem
toho namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy
predsa len vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili
pojednávanie. Tým ju v rámci dokazovania vylúčili z možnosti vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré časti predložených listín v ich vzájomnej väzbe viedli
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy nižších stupňov
svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). V tejto súvislosti zdôraznila bod 2 ďalších zmluvných dojednaní obsiahnutých
k predmetnej zmluve, v zmysle ktorého obidve zmluvné strany vyjadrili súhlas
s rozhodcovskou doložkou, a ktorým je podmienená aj účinnosť XV. časti VPP.
Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho
prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle platnej právnej
úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. (§ 239
ods. 1, písm. a/ a písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).
Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod
prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska.
Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil
a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky
Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je
prípustné.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak
dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998
a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný
subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto
ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka v dovolaní predovšetkým namieta, že v danom prípade sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1
O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2 O.s.p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy
v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).
Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá
má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je
daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p.
nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať
v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že v rozpore so zákonom i smernicou
93/13/EHS preskúmavali právoplatné exekučné tituly a že bez zákonom zvereného oprávnenia
v exekučnom konaní skúmali prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.
Dovolateľka tu teda namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii
a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2
O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku
inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych
záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje
rozhodnutia. Takto formulovanou námietkou (o nedostatku právomoci súdov v zmysle § 237
písm. a/ O.s.p.) oprávnená dostatočne nezohľadňuje, že ňou napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo
zo zákona (viď napríklad ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).
Vzhľadom na to, nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady konania v zmysle
§ 237 písm. a/ O.s.p. Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.
Podľa názoru oprávnenej jej súdy ďalej odňali možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, že
súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a teda bez jej
účasti. Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom.
V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného konania.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie
má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle
§ 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie
(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) –
postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, sa oboznamovanie
s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.
Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej
neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola
oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.
Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne
odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá
(porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011,
sp. zn. 5 Cdo 44/2011 a sp. zn. 6 Cdo 41/2011).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou (§ 237 písm. a/ a f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné
vady konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov
konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal povinnej náhradu trov tohto konania,
lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.,
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová