Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/380/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. L., bývajúceho

v L., zastúpeného Mgr. J. F., advokátom so sídlom v R., proti žalovanej M. K., bývajúcej

v L., zastúpenej ST., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 1 339,35 €, vedenej na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. novembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18. novembra 2014 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. januára 2014 sp. zn. -80

v spojení s opravným uznesením z 12. mája 2014 č.k. -108 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 1 339,35 € na tom základe, že žalovaná

si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zmluvy o pristúpení k záväzku, ktorý mal

žalobca na základe zmluvy o úvere voči O., peniaze z ktorého boli vyplatené na účet

žalovanej. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že 11. mája 2011 bola medzi O. a žalobcom uzavretá zmluva o úvere, na základe

ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 20 000 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať

v mesačných splátkach po 338,38 € počnúc 11. júnom 2011, ako i že peňažné prostriedky

získané z predmetného úveru boli použité výlučne žalovanou na rekonštrukciu jej rodinného

domu. Ďalej bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli dohodu v zmysle § 534

, podľa ktorej bude žalovaná uhrádzať za žalobcu jeho veriteľovi

splátky úveru v dohodnutej výške a že následne účastníci uzavreli dohodu o zrušení tohto

pôvodného záväzku a nahradili ho novým záväzkom žalovanej, podľa ktorého bude žalovaná

poukazovať žalobcovi peňažné prostriedky vo výške polovice mesačnej splátky úveru (170 €)

2

a úver bude veriteľovi splácať samotný žalobca. Z uvedeného uzavrel, že keďže záväzok

žalovanej voči žalovanému na základe dohody podľa zanikol,

žalobcov uplatnený nárok nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom

z 18. novembra 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcu

zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej 270,58 € trov odvolacieho konania. V odôvodnení

uviedol, že podrobne preskúmal všetky odvolacie námietky a v plnom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V celom rozsahu si osvojil dôvody

napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p) a v podrobnostiach na ne poukázal. O náhrade

trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s O.s.p

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že v konaní

došlo k procesnej vade uvedenej v a že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie

žalovanej k ním podanému odvolaniu, o ktorom sa dozvedel až z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu a že odvolací súd v odôvodnení rozsudku bližšie nevysvetlil, z akých

skutkových zistení vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní,

nevyporiadal sa jeho odvolacími námietkami, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený

prvostupňový rozsudok boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s rozsudkami prvostupňového

a odvolacieho súdu. Podľa jej názoru nie sú dané dôvody zakladajúce dôvodnosť dovolania

žalobcu a žiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

3

1. Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

2. So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v , sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

4

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998).

Vady konania v zmysle až d/ neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

3. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

Žalobca v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že mu nebolo doručené vyjadrenie

žalovanej k ním podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k nemu.

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila

v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť

sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že

k odvolaniu žalobcu (viď č.l. 92 spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná 9. apríla 2014 (č.l. 207

spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu

aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovanej nedoručil.

4. Žalobca v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie je pre nedostatok

dôvodov nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)

považovaná len za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Na právnom

závere, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ , spočívajú viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad

sp. zn. , , , , ,

, , , ale tiež , ,

, , , , ,

, a a ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach

proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných

s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

6

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane

vyslovenom závere (napr. , , ) o ústavnej

udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho

odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo

nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “.

V uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. ústavný súd konštatoval, že najvyšší

súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo

nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť

či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako

mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje

sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou

nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania, lebo nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v

5. Žalobca v dovolaní vyslovil nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,

sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

6. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobcovi bola

z dôvodu uvedeného pod bodom 3. odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolanie žalobcu

je preto nielen prípustné ( ), ale aj opodstatnené (

).

Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková