Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a86/394926.88213f.pdf
PDF · 112.04 KB
No categories available
3Cdo/380/2015
Najvyšší súd 3 Cdo 380/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. L., bývajúceho
v L., zastúpeného Mgr. J. F., advokátom so sídlom v R., proti žalovanej M. K., bývajúcej
v L., zastúpenej ST., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 1 339,35 €, vedenej na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5 C 244/2013, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. novembra 2014 sp. zn. 5 Co 495/2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18. novembra 2014 sp. zn. 5 Co 495/2014
z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. januára 2014 sp. zn. 5 C 244/2013-80
v spojení s opravným uznesením z 12. mája 2014 č.k. 5 C 244/2013-108 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 1 339,35 € na tom základe, že žalovaná
si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zmluvy o pristúpení k záväzku, ktorý mal
žalobca na základe zmluvy o úvere voči O., peniaze z ktorého boli vyplatené na účet
žalovanej. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že 11. mája 2011 bola medzi O. a žalobcom uzavretá zmluva o úvere, na základe
ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 20 000 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v mesačných splátkach po 338,38 € počnúc 11. júnom 2011, ako i že peňažné prostriedky
získané z predmetného úveru boli použité výlučne žalovanou na rekonštrukciu jej rodinného
domu. Ďalej bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli dohodu v zmysle § 534
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bude žalovaná uhrádzať za žalobcu jeho veriteľovi
splátky úveru v dohodnutej výške a že následne účastníci uzavreli dohodu o zrušení tohto
pôvodného záväzku a nahradili ho novým záväzkom žalovanej, podľa ktorého bude žalovaná
poukazovať žalobcovi peňažné prostriedky vo výške polovice mesačnej splátky úveru (170 €)
a úver bude veriteľovi splácať samotný žalobca. Z uvedeného uzavrel, že keďže záväzok
žalovanej voči žalovanému na základe dohody podľa § 534 Občianskeho zákonníka zanikol,
žalobcov uplatnený nárok nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov
konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom
z 18. novembra 2014 sp. zn. 5 Co 495/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcu
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej 270,58 € trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, že podrobne preskúmal všetky odvolacie námietky a v plnom rozsahu sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V celom rozsahu si osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p) a v podrobnostiach na ne poukázal. O náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že v konaní
došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. a že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie
žalovanej k ním podanému odvolaniu, o ktorom sa dozvedel až z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu a že odvolací súd v odôvodnení rozsudku bližšie nevysvetlil, z akých
skutkových zistení vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní,
nevyporiadal sa jeho odvolacími námietkami, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním potvrdený
prvostupňový rozsudok boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s rozsudkami prvostupňového
a odvolacieho súdu. Podľa jej názoru nie sú dané dôvody zakladajúce dôvodnosť dovolania
žalobcu a žiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
1. Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia
§ 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto
procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,
preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného
dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
2. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá
dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených
v § 237 ods. 1 O.s.p., sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo
k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež
rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998
a č. 23/1998).
Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
3. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Žalobca v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že mu nebolo doručené vyjadrenie
žalovanej k ním podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k nemu.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti
vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel
Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne
nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila
v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť
sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali
možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných
v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové
konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.
Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva
na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že
k odvolaniu žalobcu (viď č.l. 92 spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná 9. apríla 2014 (č.l. 207
spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu
aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovanej nedoručil.
4. Žalobca v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie je pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)
považovaná len za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Na právnom
závere, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., spočívajú viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad
sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011, 3 Cdo 165/2011,
3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 49/2013, 3 Cdo 18/2013, ale tiež 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010,
2 M Cdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010,
6 Cdo 25/2012, 7 Cdo 52/2011 a 7 Cdo 109/2011 a 1 ECdo 10/2014).
Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach
proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných
s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010,
III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012,
IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013). Dovolací súd osobitne poukazuje
na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že
„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá
prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.
Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014 zotrval „na opakovane
vyslovenom závere (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej
udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho
odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“.
V uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 ústavný súd konštatoval, že najvyšší
súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo
nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť
či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako
mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje
sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou
nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania, lebo nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v § 237 O.s.p.
5. Žalobca v dovolaní vyslovil nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci
ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,
sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
6. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobcovi bola
z dôvodu uvedeného pod bodom 3. odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolanie žalobcu
je preto nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p.).
Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. júna 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková