Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-495-2014.pdf
PDF · 100.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/495/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: W.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, B. C., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom G. XX, O., proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, B. C., právne zastúpenej: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8, Bratislava, IČO: 36 795 038, o splnenie povinnosti zaplatiť 1.339,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/244/2013-80 zo dňa 09.01.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/244/2013-108 zo dňa 12.05.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalovanej Advokátskej kancelárii STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. vedený v TATRA BANKA, a.s. , číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, W.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 270,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil s poukazom na ust. § 534, § 570 - § 572 Občianskeho zákonníka (Obchodného zákonníka - prvostupňový súd opravným uznesením opravil nesprávne označenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol na Občiansky zákonník) a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Žalobca odôvodnil žalobu na tom skutkovom základe, že úver poskytnutý vo výške 20.000 eur, na základe zmluvy uzavretej s M. bankou dňa 11. 05. 2011 bude splácať žalovaná priamo na účet banky za žalobcu. Súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že dňa 11. 05. 2011 bola medzi M. bankou D. a.s. a žalobcom uzatvorená zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej bol v prospech žalobcu poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 20.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 338,38 eur, v počte splátok 84, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 11. 06. 2011 a konečná splatnosť úveru na deň 11. 05. 2018. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že predmetný úver bol poskytnutý na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorého majiteľkou bola žalovaná. Medzi účastníkmi konania bolo tiež nesporné, že peňažné prostriedky získané z predmetného úveru boli výlučne použité žalovanou na rekonštrukciu jej rodinného domu. I keď žalovaná v odpore tvrdila, že peňažné prostriedky boli sčasti použité aj žalobcom, na
pojednávaní dňa 18. 11. 2013 upresnila svoje tvrdenie, že peňažné prostriedky boli spotrebované výlučne ňou. Žalovaná však rozporovala tvrdenie žalobcu, že medzi sebou uzavreli dohodu, v zmysle ktorej bude všetky splátky M. banke po celý čas splácania úveru uhrádzať ona. V podstate bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že žalovaná uhrádzala úverujúcej M. banke splátky nepretržite do augusta 2012 vrátane uvedeného mesiaca. Žalobca tvrdil, že podľa uzavretej dohody so žalovanou bola žalovaná povinná uhrádzať za žalobcu ako dlžníka, všetky splátky úveru až do jeho konečnej splatnosti, to znamená vrátane žalovaného obdobia od mája do augusta 2013. Bremeno tvrdenia a s ním spojené dôkazné bremeno zaťažuje preto žalujúcu stranu, ktorá je povinná preukázať uvedené tvrdenie (keďže žalovaná popiera uvedené tvrdenie žalobcu). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli dohodu, podľa ktorej žalovaná bude uhrádzať za žalobcu na účet jeho veriteľa (M. banky) splátky. Uvedená skutočnosť je preukázaná samotným finančným správaním žalovanej, keďže splátky M. banke uhrádzala priamo ona nepretržite do augusta 2012. Žalovanej obrana spočíva v tom, že v auguste 2012 získala zo D. D. úver vo výške 57.000 eur, z ktorého časti prostriedkov chcela zrealizovať mimoriadny vklad na účet M. banky, resp. predčasne splatiť predmetný úver. Tvrdenie, že žalovaná získala hypotekárny úver zo D. D. je preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27. 07. 2012. Tvrdenie žalovanej o záujme uskutočniť mimoriadny vklad v M., resp. predčasne splatiť úver je postavené na logickom základe, keďže žalovaná (vzhľadom na poskytnutý úver od D.) mala prirodzene záujem na ponížení záväzkov voči D. (napr. v podobe mimoriadneho vkladu, prípadne predčasného splatenia), navyše preukázateľne disponovala potrebným množstvom peňažných prostriedkov, z ktorých by bolo možné predčasne splatiť úver M., prípadne mimoriadnym vkladom znížiť celkový záväzok voči banke. Následne došlo podľa názoru súdu (i keď to žalobca popiera) medzi účastníkmi konania k dohode o zrušení pôvodného záväzku žalovanej splácať za žalobcu úver v mesačných splátkach M., ktorý bol nahradený záväzkom žalovanej uhrádzať žalobcovi splátky vo výške 170,- eur s tým, že úver bude platiť v celom rozsahu žalobca. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že žalovaná zriadila v D. D. osobný účet, ku ktorému mal dispozičné právo žalobca. Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalovaná poukázala na účet, ku ktorému mal žalobca dispozičné právo v auguste 2012 sumu 6.830,- eur. Žiadny iný dôvod vzťahujúci sa na osobu žalobcu (pre ktorý boli peňažné prostriedky poukázané na tento účet) žalovaná netvrdila, z čoho možno usudzovať, že vložené peňažné prostriedky sa týkali predmetného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a boli tak v zmysle uzavretej dohody určené do vlastníctva žalobcu pre splácanie úveru M. banke. V mesiacoch september až december 2012 boli M. banke zaplatené splátky z predmetného účtu (ku ktorému mal dispozičné právo žalobca). Napokon aj samotný žalovaný potvrdil, že čerpal peňažné prostriedky z predmetného účtu, avšak za účelom splnenia iného záväzku žalovanej, ktorého existenciu žalovaná poprela. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je dôležité časové hľadisko. Je nesporné, že žalovaná poukázala peňažné prostriedky 6.830,- eur na zriadený účet (s dispozičným právom žalobcu) v auguste 2012, preto práve v tomto mesiaci s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu pôvodného záväzku žalovanej (splácať priamo banke úver za žalobcu). Je pravdou, že žalovaná uhradila priamo banke splátky aj v mesiacoch január až apríl 2013, čo žalovaná odôvodnila ďalšou dohodou so žalobcom, že tieto splátky uhradí ona a mesiace máj až august žalobca. K tejto skutočnosti však malo dôjsť až po uzavretí dohody o tom, že žalovaná bude poukazovať polovicu splátky žalobcovi. Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú pravdivosti tvrdenia žalovanej, že sa dohodla so žalobcom, že úver bude ďalej splácať M. banke on s tým, že ona mu bude posielať polovicu splátky vo výške 170 eur. Žalovanej tvrdenie o uhradení sumy v mesiacoch september až december 2012 priamo do rúk žalobcu v každom mesiaci vo výške 170 eur, nie je žiadnym dôkazom preukázané. Žalovaná však preukázateľne zaplatila žalobcovi priamo na jeho účet polovicu splátky vo výške 170 eur, a to v mesiacoch september 2013 až január 2014. Uvedenú skutočnosť nerozporoval ani samotný žalobca. Pri posudzovaní všetkých okolností prejednávanej veci nemožno prehliadnuť skutočnosť, že žalobca uvedené splátky od žalovanej prevzal, neodmietol ich a ďalej ich preposlal na účet M. banky. Ak žalobca popiera uzavretie predmetnej dohody tvrdenej žalovanou (že mu bude poukazovať sumu 170 eur), mal sa správať tak, že poskytnuté peňažné plnenie jej vráti. Správanie sa žalobcu, spočívajúce v tom, že prijíma peňažné čiastky zaplatené žalovanou, ktoré následne preposiela peňažnému ústavu však skôr nasvedčuje tvrdeniu, že došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody tvrdenej žalovanou. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalobca sa domáha zaplatenia peňažného plnenia za obdobie máj až august 2013. Z jeho výpovede vyplynulo, že za obdobie september 2013 až január 2014 sú zaplatené splátky úveru len v rozsahu 1-ice. Ak by bolo preukázané uzavretie dohody medzi účastníkmi konania, že žalovaná má platiť za žalobcu na účet jeho veriteľa splátky úveru až do dňa konečnej splatnosti úveru, domáhal by sa peňažného plnenia v zostávajúcej časti aj za mesiace nasledujúce po žalovanom období.
Pre úplnosť okresný súd uvádza, že žalobca čerpal z peňažných prostriedkov z účtu, ktorého majiteľom bola žalovaná a ku ktorému mal zriadené dispozičné právo v rozsahu 4.504,- eur, ktoré podľa jeho tvrdení boli použité na úhradu iného záväzku žalovanej voči žalobcovi. Žalovaná jednoznačne poprela existenciu záväzku voči žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke v rozsahu 5.000 eur. Žalobca uvedený peňažný záväzok žalovanej žiadnym spôsobom nepreukázal. Ako sám uviedol vo svojej výpovedi, peňažné prostriedky mal poskytnúť žalovanej bez uzatvorenia písomnej zmluvy a bez prítomnosti tretej osoby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že výška peňažného plnenia, ktoré čerpal žalobca bez preukázania iného záväzku žalovanej voči nemu, pokrýva žalované obdobie nezaplatených splátok úveru (za obdobie máj až august 2013). Súd mal preto vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania uzavreli dohodu v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej bude žalovaná uhrádzať za žalobcu jeho veriteľovi splátky úveru v dohodnutej vo výške. Následne však účastníci konania uzavreli dohodu o zrušení pôvodného záväzku, ktorý bol nahradený novým záväzkom žalovanej, že žalovaná bude poukazovať žalobcovi peňažné prostriedky vo výške polovice mesačnej splátky (t. j. v sume 170 eur) a úver bude banke splácať samotný žalobca. Neskôr uzavretá dohoda má v konečnom dôsledku za následok, že pôvodný záväzok žalovanej voči žalobcovi v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka bol zrušený na základe následnej dohody účastníkov konania, obsahom ktorej bolo nové usporiadanie záväzkov žalovanej voči žalobcovi a žalobcu voči M. banke.
Pre rozhodnutie súdu vo veci samej nebolo potrebné vykonať dôkaz navrhnutý žalujúcou stranou, a to výsluchom svedkyne, zamestnankyne M. banky, ktorú mienila žalujúca strana vypočúvať k okolnostiam, v prospech koho bola uzatvorená úverová zmluva s M. bankou. Súd mal na základe iných skutočností preukázané, že došlo k uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovanou v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka, čo napokon nespochybnila ani samotná žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že si vybavovala úver v M. banke súvisiaci s rekonštrukciou jej rodinného domu. Navrhnutá svedkyňa prirodzene nemôže vypovedať o okolnostiach, ktoré nastali neskôr po uzavretí úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Inými slovami, okolnosti, na ktoré mala byť vypočutá navrhnutá svedkyňa mal súd preukázané na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné a na základe iných dôkazov a bolo by preto nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vykonať uvedený navrhnutý dôkaz. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu navrhovateľa vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania pred prvostupňovým súdom a odvolacím súdom v celkovej výške 948,48 Eur podľa § 220 O.s.p. alebo podľa § 221 ods. 2 O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný a iba z textu odôvodnenia sa môže domnievať, že súd prvého stupňa pravdepodobne rozhodol na základe § 570 Občianskeho zákonníka (privatívna novácia) ani na základe citovaného ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka (disolúcia). Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nesprávne zistil skutkový stav. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa účastníci konania uzavreli dohodu v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bude odporkyňa uhrádzať za navrhovateľa jeho veriteľovi splátky úveru v dohodnutej výške. Následne však účastníci konania uzavreli dohodu o zrušení pôvodného záväzku, ktorý bol nahradený novým záväzkom odporkyne, že odporkyňa bude poukazovať navrhovateľovi peňažné prostriedky vo výške polovice mesačnej splátky a úver bude v banke splácať samotný navrhovateľ. Neskôr uzavretá dohoda má podľa názoru súdu prvého stupňa v konečnom dôsledku za následok, že pôvodný záväzok odporkyne voči navrhovateľovi v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka bol zrušení na základe následnej dohody účastníkov konania, obsahom ktorej bolo nové usporiadanie záväzkov odporkyne voči navrhovateľovi a navrhovateľa voči M. banke Slovensko, a.s.. S právnym názorom súdu prvého stupňa sa nestotožnil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s tým, že odporkyňa splácala úver v celom rozsahu až do apríla 2013. Taktiež nechal úplne bez povšimnutia fakt, že keď už boli navrhovateľovi v júni a v júli 2013 doručené od banky dve upomienky, odporkyňu kontaktoval a požiadal ju, aby splnila svoj záväzok voči nemu a zaplatila
banke dlžné splátky úveru. Odporkyňa mu oznámila, že dlžnú sumu nezaplatí a odporučila mu, aby úver splácal sám. Ak by bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzavretá dohoda, podľa ktorej by mal navrhovateľ platiť úver sám a ona by mala navrhovateľovi platiť sumu 170,00 Eur, z akého dôvodu by žiadal odporkyňu, aby zaplatila dlžné splátky úveru a súčasne by mu navrhovateľka neplatila sumu 170,00 Eur aj v období od mája do augusta 2013. Uviedol, že bolo iba na vôli odporkyne, akým spôsobom bude splácať za navrhovateľa splátky úveru. Z výpisov z účtu je zrejmý fakt, že od septembra 2012 do decembra 2012 odporkyňa splácala za navrhovateľa jeho splátky voči M. banke D., a.s. formou trvalého príkazu z jej bežného účtu. Tento trvalý príkaz zriadila odporkyňa, pričom vo vzťahu k tomuto trvalému príkazu je bez právneho významu, že navrhovateľ mal právo nakladať s vkladom na tomto účte. Navrhovateľ peniaze z tohto účtu čerpal na splnenie povinnosti odporkyne vrátiť mu pôžičku v sume 5.000,00 Eur. Súd prvého stupňa rozhodol, že peniaze, ktoré navrhovateľ čerpal z tohto bežného účtu, pokryli splátky úveru. Nakoľko do dňa 21.11.2012, kedy navrhovateľ uskutočnil poslednú platbu v sume 20,00 Eur, vyčerpal z bežného účtu 4.504,30 Eur. Táto suma už bola spotrebovaná na splnenie dlhu odporkyne vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Ako taká teda nemohla byť na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa opätovne použitá na úhradu dlhu odporkyne splácať za navrhovateľa jeho záväzok voči M. banke D., a.s.. Záver súdu prvého stupňa, že v auguste 2012 došlo k nahradeniu pôvodnej dohody novou dohodou, nemá logiku, nakoľko po splatnosti jednej splátky a pred splatnosťou tej nasledujúcej by boli uzavreté dve dohody, ktorými najprv bola pôvodná dohoda nahradená dohodou novou a nová dohoda nahradená tou pôvodnou. Tvrdil, že žiadna nová dohoda uzavretá nebola a stále platila a platí pôvodná dohoda. Navrhovateľ nemal a nemá žiadny faktický dôvod na to, aby splácal úver, všetky peniaze, z ktorého odporkyňa použila na rekonštrukciu jej rodinného domu. Nie je logické, že by pristúpil na zmenu ohľadom splácania úveru. Trval na tom, že dohodu, ktorú účastníci uzavreli, je možné zmeniť, resp. zrušiť písomne, ústne alebo konkludentne, pričom je nepochybné, že v tomto prípade nebola uzavretá dohoda zmenená písomne a ani ústne a na to, aby mohlo dôjsť k zrušeniu pôvodnej dohody a jej nahradeniu dohodou novou konkludentne, by museli byť vykonané dva faktické úkony, vykonanie ktorých by spolusvedčilo o zrušení pôvodného záväzku a jeho nahradení záväzkom novým. Jednak by odporkyňa musela platiť navrhovateľovi sumu 170,00 Eur mesačne a súčasne by navrhovateľ musel sám uhrádzať M. banke D., a.s. splátky vo výške určenej splátkovým kalendárom, t.j. 338,36 Eur. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že iba odporkyňa platila sumu 170,00 Eur mesačne. Nakoľko navrhovateľ s jej návrhom na zmenu záväzku nesúhlasil, neplatil a neplatí splátky v plnej výške. Na jeho strane absentuje súhlasný prejav vôle. Plnenia, ktoré navrhovateľ od odporkyne prijímal od septembra 2013, sú preto plneniami bez právneho dôvodu a hoci odporkyňa plnila a plní navrhovateľovi sumu 170,00 Eur mesačne bez právneho dôvodu, je si vedomá skutočnosti, že má zaňho platiť splátky úveru v banke, preto si zaplatené peniaze nepýta späť a bezdôvodne sa spolieha, že splátky úveru bude v plnej výške splácať navrhovateľ.
K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v sume 270,58 Eur.
Vo svojom vyjadrení uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za preskúmateľný v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Z textu odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, na základe akých ustanovení okresný súd rozhodol. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil, uviedla, že z jej pohľadu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, ktorý stručne a výstižne opísal vo svojom rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí uvádza, o ktoré dôkazy oprel svoje tvrdenie a tiež akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Prvostupňový súd nerozhodol svojvoľne, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že žalovaná uhradila žalobcovi poskytnutú pôžičku vo výške 5.000,00 Eur. Naďalej tvrdila, že vyhovela žiadosti žalobcu a zriadila účet a takisto zriadila trvalý príkaz na úhradu splátok úveru, koľko. Žalobca trval na tom, že nechce mať vlastný bankový účet. Žalobca mal dispozičné právo k zriadenému účtu. Uvedené zodpovedá dohode žalovaného a žalovanej, podľa ktorej sa účet, ako aj peniaze na tomto účte považovali za peniaze žalobcu, z ktorých mal ďalej platiť splátky úveru sám, nakoľko nechcel a nemal vlastný bankový účet. Okrem toho, že sa splácal úver z účtu, uhrádzala žalovaná k rukám žalobcu polovicu splátky vo výške 170,00 Eur, čo zodpovedá dohode z augusta 2012, kedy sa žalovaná dohodla so žalobcom, že bude uhrádzať žalobcovi už len 170,00 Eur, čiže sumu zodpovedajúcu polovici splátky úveru. Žalovaná previedla na účet dňa 22.08.2012 6.830,00 Eur a dňa 07.12.2012 sumu 125,00 Eur. Výška sumy
6.830,00 Eur, ktorú previedla žalovaná na účet, tiež zodpovedá dohode žalobcu a žalovanej a svedčí v prospech pravdivosti tvrdení žalovanej.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalobca a žalovaná konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa
- žalobcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná ako úspešná účastníčka v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v sume 190,50 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia - 71,37 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, 20 % DPH, spolu 95,29 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu: 71,37 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, 20 % DPH, spolu 95,29 Eur).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.