Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/236/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. G., bývajúceho

v P., zastúpeného Mgr. M. K., advokátkou so sídlom v B., proti odporkyni D., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. B. P., s.r.o. so sídlom v B.,

IČO: X., o návrhu na opravu pracovného posudku, vedenej na Okresnom súde Bratislava

III pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 24. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 12. apríla 2010 č.k. -200

zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby odporkyni bola súdom uložená

povinnosť opraviť pracovný posudok, ktorý na neho podala 27. decembra 2001 (ďalej len

„posudok“), a to tak, že 3., 4., 5. a 6. odsek posudku bude znieť: „Na základe žiadosti

menovaného o preradenie bol dohodou o zmene pracovnej zmluvy preradený na dobu určitú

od 1. novembra 1999 do 30. novembra 1999 v rámci prevádzkovo - technického úseku

na funkciu samostatný odborný referent PTÚ. V uvedenej funkcii preukázal svoju

zodpovednosť a precíznosť pri plnení zverených úloh. Z uvedeného dôvodu bol zaradený

na oddelenie materiálno - technického zásobovania, prevádzkovo - technický úsek ako

2

skladník, kde prevzal spoločnú hmotnú zodpovednosť za tovar v hodnote 2 747 930,28 Sk.

Dňa 4. januára 2000 nastúpil na základnú vojenskú službu. Dňa 3. apríla 2000 opäť nastúpil

do skladov MTZ. Dňa 27. októbra 2010, na kladné odporúčanie vedúceho MTZ, žiadal

o preradenie do funkcie zodpovedajúcej jeho vzdelaniu. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ

nemal voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii, ostal naďalej pracovať

v skladoch MTZ, kde svoju prácu vykonával veľmi zodpovedne a s plným pracovným

nasadením. Počas celého jeho pôsobenia na oddelení MTZ neboli pri pravidelných

a mimoriadnych inventarizáciách zistené žiadne inventarizačné rozdiely. Za tento zodpovedný

a precízny prístup k práci a dlhodobo dosahované kvalitné výsledky vykonanej práce mu bol

poskytovaný osobný príplatok v maximálnej výške. Dňa 1. júla 2001 bol V. G. zaradený na

úsek vnútro - areálovej dopravy z dôvodu členstva v M.“. V odôvodnení rozsudku súd prvého

stupňa poukázal na to, že odporkyňa v 3. odseku posudku uviedla, že navrhovateľ sa vo

funkcii samostatného odborného referenta neosvedčil, v 4. odseku posudku konštatovala, že

navrhovateľ neprejavil záujem osvojiť si pracovnú náplň patriacu do zastávanej funkcie,

v 5. odseku uviedla, že navrhovateľ svoju prácu vykonával s nedostatkami, a preto mu bol na

obdobie od 1. júna 2001 do 30. augusta 2001 odobratý osobný príplatok, v poslednom odseku

posudku zhrnula, že z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny bol s navrhovateľom

zrušený pracovný pomer podľa k 21. augustu 2001. Za

účelom posúdenia správnosti údajov posudku pristúpil súd prvého stupňa k skúmaniu, ako

bola práca navrhovateľa hodnotená odporkyňou. Relevantné okolnosti zisťoval na podklade

svedeckej výpovede jeho priamej nadriadenej a skutočností zistených v konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. (navrhovateľ sa v ňom domáhal

určenia neplatnosti okamžitého zrušenia jeho pracovného pomeru odporkyňou z dôvodu

neplnenia pracovných povinností, jeho návrh bol ale zamietnutý). Vykonaným dokazovaním

dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporkyňa v posudku uviedla správne údaje

o pracovnom zaradení navrhovateľa a jeho pracovnej činnosti a že negatívne hodnotenie jeho

práce bolo objektívne a zodpovedalo skutočnosti. Navrhovateľovi sa teda nepodarilo

preukázať, že posudok obsahuje nesprávne údaje alebo nepravdivé informácie o jeho

pracovnej činnosti, čo je predpokladom úspešnosti návrhu v zmysle § 60 ods. 4 zákona

č. v znení účinnom ku dňu podania posudku (ďalej len

„“). Vzhľadom na to neopodstatnený návrh zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa , , a

3

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý súdu prvého stupňa vytkol,

že rozhodol vecne nesprávne - napriek tomu, že v konaní vyšlo najavo, že na základnú

vojenskú službu nenastúpil 1. januára 2000, ako sa uvádza v posudku, ale 4. januára 2000,

neuložil odporkyni opraviť posudok. Namietol tiež dôveryhodnosť svedkyne O. F., na

svedeckej výpovedi ktorej bolo založené rozhodnutie. Súd prvého stupňa nepostupoval

správne, lebo odmietol vypočuť J. V., ktorý vypracoval posudok, a nezohľadnil skutočnosti,

ktoré vyšli najavo v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 33 C

90/2001 (napríklad o tom, že na pracovisku neboli zistené počas jeho pôsobenia žiadne

inventarizačné rozdiely, bolo mu vyplácané najvyššie osobné ohodnotenie, podpísal hmotnú

zodpovednosť za tovar v celkovej hodnote 2 747 930,28 Sk, bol preradený na určitú dobu na

úsek PTU). Mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa

dostatočne nevysporiadal ani s jeho námietkou, že pracovný posudok vypracoval vedúci iného

oddelenia, teda neoprávnená osoba. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť

a jeho návrhu vyhovieť.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne

správne, súd vykonal dôsledné dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že pracovný posudok

zodpovedal skutočnosti. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov

odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( a ). V odôvodnení

uviedol, že súd prvého stupňa vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto náležite právne posúdil. Odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na doplnenie ktorého poukázal na § 60

ods. 1 a 2 a vysvetlil, ktoré náležitosti má mať pracovný posudok.

Konštatoval, že súd prvého stupňa v danej veci správne zameral dokazovanie na skutkové

okolnosti nevyhnutné pre posúdenie (preverenie) správnosti a pravdivosti údajov uvedených

v posudku. Na podporu skutkových záverov súdu prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ

neopodstatnene spochybňuje ich správnosť, lebo tieto závery zodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania a hodnotenie vykonaných dôkazov bolo v súlade s

Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri hodnotení okolností vyplývajúcich

z výpovedí účastníkov konania, svedkyne O. F., z predložených listín a z oboznámenia

obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. . K námietke, že súd prvého

stupňa nevypočul J. V., odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa poukázal na to, že po

uznesení prvostupňového súdu o skončení dokazovania ( ) už nebolo možné

vykonať dokazovanie. Za neopodstatnenú označil odvolací súd tiež námietku navrhovateľa

o vypracovaní posudku neoprávnenou osobou – posudok totiž podpísal osobne riaditeľ

odporkyne; až podpísaním posudku týmto štatutárnym orgánom došlo ku konaniu odporkyne

ako zamestnávateľky. V ďalšom odvolací súd konštatoval, že nariadiť opravu posudku

rozsudkom súdu ( ) len pre nesprávne uvedený deň nástupu na

základnú vojenskú službu (1. januára 2001 namiesto 4. januára 2001) nemá opodstatnenie,

lebo išlo o taký nesprávny údaj, ktorý sa netýkal pracovnej činnosti navrhovateľa. K jeho

námietke, že súd nebral do úvahy skutočnosti preukázané v konaní o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru navrhovateľa (že na pracovisku neboli zistené počas jeho pôsobenia

žiadne inventarizačné rozdiely, bolo mu vyplácané najvyššie osobné ohodnotenie, mal

podpísanú hmotnú zodpovednosť za tovar v hodnote 2 747 930,28 Sk a ďalšie) odvolací súd

poukázal na správny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ nepreukázal, že

pracovné povinnosti u odporkyne plnil riadne. Dodal, že účelom ochrany zamestnanca

postupom podľa nie je nariadiť zamestnávateľovi, aký pracovný

posudok má podať, ale odstrániť nesprávnosti podaného pracovného posudku. Vzhľadom na

to, že navrhovateľ netvrdil skutkové okolnosti svedčiace o nesprávnosti posudku a nenavrhol

dôkazy spôsobilé spochybniť správnosť posudku, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať, že

vychádzal zo skutkových zistení, ku ktorým dospel na základe výsledkov vykonaného

dokazovania. Tieto zistenia viedli k správnemu záveru, že posudok obsahuje pravdivé

skutočnosti o pracovnom zaradení navrhovateľa a negatívnom hodnotení jeho práce. Pokiaľ

navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu

z 13. apríla 2004 č.k. -10, ktorým bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd uviedol, že toto rozhodnutie

je vzhľadom na následné úkony navrhovateľa a ďalší priebeh konania bez významu –

navrhovateľ na túto výzvu súdu oznámil, že predbežné opatrenie už nie aktuálne a tento návrh

vzal späť. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s tým, že

v konaní došlo „k vadám podľa , čo malo za následok rozsudok, ktorý

je v rozpore so spravodlivosťou“. Napriek tomu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že

na základnú vojenskú službu nastúpil 4. januára 2001, súd jeho návrhu nevyhovel a odporkyni

neuložil povinnosť opraviť v tomto smere posudok. V doplnení dovolania, ktoré vypracoval

navrhovateľovi ustanovený právny zástupca, sa namieta, že súd prvého stupňa nepostupoval

správne, pokiaľ dokazovanie nevykonal aj svedeckou výpoveďou J. V., ktorý by potvrdil, že

posudok bol vypracovaný tendenčne a účelovo v neprospech navrhovateľa. Podľa názoru

dovolateľa mu tým bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že návrh na vypočutie svedka J. V.

predniesol navrhovateľ až po uznesení, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Postupom súdu preto nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať ( ).

Súdy v danej veci rozhodli správne. Žiadala dovolanie „zamietnuť“ a odporkyni priznať

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu. Ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je podľa prípustné,

ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

6

veci ( ). Podľa je dovolanie prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

Dovolanie navrhovateľa nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku

uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto ani

nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť jeho dovolania preto

z nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , sa dovolací

súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie

je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ pôvodne namietol, že v konaní došlo k procesným vadám vymenovaným

v ustanovení (bez ich bližšej špecifikácie a tiež konkretizácie, ako k týmto vadám

došlo). V doplnení dovolania vyhotovenom jeho právnym zástupcom sa spomedzi vád

uvedených v namieta iba procesná vada v zmysle

Vady konania v zmysle až e/ a nevyšli v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle

, dovolací súd uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom (

písm. f/ ) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje

. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva

[v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo

účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Dovolateľ namieta, že možnosť pred súdom konať mu bola odňatá v procese

zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovania výsledkov vykonaného

dokazovania a tiež prijímania právnych záverov. K tomu dovolací súd uvádza nasledovné:

V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ).

Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy (v danom prípade sa namieta nevykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou J. V.),

8

nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/

, lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj

R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

Pokiaľ navrhovateľ zastáva názor, podľa ktorého k odňatiu jeho možnosti pred súdom

konať ( ) došlo nesprávnym právnym posúdením veci (napríklad v otázke,

či nesprávne uvedený dátum nastúpenia na základnú vojenskú službu bol alebo nebol

dôvodom pre nariadenie opravy posudku, prípadne či aj z iných hmotnoprávnych dôvodov

mali súdy vyhovieť navrhovateľovmu návrhu na opravu posudku), dovolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Dovolací súd

už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil právny názor, že dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou činnosťou súdu (so samou

procedúrou prejednania veci súdom), nie s prijímaním právnych záverov. Právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných

oprávnení v zmysle (viď R 54/2012, R 43/2003, uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, ale aj ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , a ).

Pre prípad, že dovolateľ zastáva názor, podľa ktorého k odňatiu jeho možnosti konať

pred súdom došlo v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, dovolací súd

uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú vadu

konania uvedenú v Podľa záveru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť

sa od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších

rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, , , resp. ). Správnosť takého

nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov

potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch

súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ,

, , , , ,

, , ). V náleze sp. zn.

ústavný súd konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre

najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku

nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa

ods. 2 písm. b/ “.

I keby teda dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne

nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť

prípustnosť dovolania navrhovateľa.

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa podľa § 238 prípustné nie je, nepotvrdila

sa existencia navrhovateľom tvrdenej vady v zmysle a nevyšli najavo ani

iné vady konania vymenované v , najvyšší súd odmietol jeho procesne

neprípustné dovolanie podľa a ; so zreteľom

na dôvody odmietnutia dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd postupoval podľa

ods. 4 a odporkyňu vyzval na vyčíslenie trov dovolacieho konania v lehote troch

pracovných dní od doručenia výzvy. Najvyšší súd nepriznal odporkyni náhradu trov tohto

konania, lebo v zákonom určenej lehote nevyčíslila trovy tohto konania (§ 151 ods. 1, 2

a 4 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková