Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
de6/395562.5f988b.pdf
PDF · 150.79 KB
No categories available
3Cdo/321/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 321/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke
E. T., bývajúcej v Ţ., ktorá zomrela X., za účasti dedičov Ing. Ľ. T., bývajúceho v Ţ. a Ing.
J. T., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. V. J., advokátom so sídlom v Ţ., vedenej na
Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 15 D 700/2008, o dovolaní Ing. J. T. proti uzneseniu
Krajského súdu v Ţiline z 31. januára 2012 sp. zn. 5 CoD 24/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline
z 31. januára 2012 sp. zn. 5 CoD 24/2011 a uznesenie Okresného súdu Ţilina z 31. augusta
2011 č.k. 15 D 700/2008-374 a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina uznesením z 31. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-374 vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľke E. T., rod. G. rozhodol tak, ţe: výrokom I. určil
„všeobecnú cenu majetku poručiteľky v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov (ďalej len
„BSM“) v sume 1 309 741 Sk (43 475,44 €), výšku dlhov v BSM sumou 100 000 Sk
(3 319,39 €) a čistú hodnotu dedičstva v BSM v sume 1 209 741 Sk (40 156,05 €)“. Uviedol,
ţe poručiteľka a jej t.č. uţ nebohý manţel Ing. J. T. st. mali v BSM tento majetok a dlhy:
„2/10 domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina postavenom na parcele č. X. zapísanom
na liste vlastníctva č. X. v hodnote 278 284 Sk, 3/4 rekreačnej chaty v katastrálnom území S.
spolu s 3/4 parcely č. X., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X., v hodnote 186 554,25 Sk,
finančnú pohľadávku voči Ing. Ľ. T. za prevod 2/10 domu čís. súp. X. v katastrálnom území
Ţilina, 1/4 rekreačnej chaty a 1/4 parc. č. X. v katastrálnom území S. na základe
právoplatného uznesenia Okresného súdu v Ţiline č. D 750/2001, Dnot 92/2001, spolu v sume
340 468,75 Sk, finančnú hotovosť vo výške 9 811,62 USD, pôvodne vedenú na devízovom
účte v S., a.s., pobočka Ţilina, č. účtu X. viazaný na účet č. X., Ing. J. T. st. účty zrušené
a prevedené na účty Ing. J. T. st. číslo X. a číslo X. vedené v S., a.s., pobočka Ţilina, v sume
476 648 Sk, finančnú hotovosť vo výške 18,40 USD, vedenú na účte v S., a.s., pobočka
Ţilina, č. účtu X., S.S., v hodnote 894,24 Sk, finančnú hotovosť vedenú na účte v S., a.s.,
pobočka Ţilina, č. účtu X.X., S. na meno Ing. J. T. st., v hodnote 26 891,85 Sk, pohľadávku
poručiteľky vyplývajúcu z vkladu do spoločného majetku zo svojho výlučného majetku
v sume 100 000 Sk“. Z toho do dedičstva patrí: „ 1/10-ina domu čís. súp. X. v katastrálnom
území Ţilina, postavenom na parcele č. X. zapísaného na liste vlastníctva č. X. v hodnote
139 142 Sk, 3/8-iny rekreačnej chaty v katastrálnom území S. spolu s 3/8-inami CKN parcela
č. X., zapísané na liste vlastníctva č. X. v hodnote 93 277,12 Sk, finančná pohľadávka voči
Ing. Ľ. T. za prevod 2/10-in domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina, 1/4-iny
rekreačnej chaty a 1/4-iny parcela č. X. v katastrálnom území S. na základe právoplatného
uznesenia Okresného súdu Ţilina č. D 750/2001, Dnot 92/2001 spolu v sume 270 234,37 Sk,
1/2-ica finančnej hotovosti v sume 4 905,81 USD pôvodne vedená na devízovom účte v S.,
a.s., pobočka Ţilina č.ú. X. viazaný na účet č. X., Ing. J. T. st. účty zrušené a prevedené na
účty Ing. J. T. st. č.ú. X. a číslo X. vedené v S., a.s., pobočka Ţilina v sume X. 324 Sk, 1/2-ica
finančnej hotovosti v sume 9,20 USD, vedená na účte v S., a.s. pobočka Ţilina,
č.ú. X. S. v CM v hodnote 447,12 Sk, 1/2-ica finančnej hotovosti vedenej na účte v S., a.s.,
pobočka Ţilina č.ú. X.X., S. na meno Ing. J. T. st. v hodnote 13 445,93 Sk“. V ďalšej časti
rozhodnutia určil, čo patrí do dedičstva po nebohom Ing. J. T. st. (veci a práva bliţšie
označené v tejto časti uznesenia). Vo výroku II. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky
v sume 1 108 022,40 Sk (36 779,61 €), výšku dlhov sumou 0 Sk (0 €) a čistú hodnotu
dedičstva v sume 1 108 022,40 Sk (36 779,61 €). Výrokom III. súd prvého stupňa potvrdil
nadobudnutie dedičstva Ing. Ľ. T. (pokiaľ ide o veci a práva bliţšie označené v tejto
výrokovej časti uznesenia). Napokon výrokom IV. určil súd odmenu a hotové výdavky notára
ako súdneho komisára.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dedič Ing. J. T., ktorý ţiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým,
ţe v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa vytýkal,
ţe rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
výroku I. rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom nie je určená čistá hodnota majetku
v BSM, nesprávne je určená aj všeobecná a čistá hodnotu majetku patriaceho do dedičstva po
poručiteľke (výrok III. rozsudku) a nepreskúmateľné je rozhodnutie aj v časti určenia ceny
lesných pozemkov v dôsledku „akýchsi neurčitých znaleckých posudkov, ktoré ako dôkaz
neboli v konaní vykonané“.
K odvolaniu sa vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T. podaním z 2. decembra 2011, ktorý
ţiadal napadnuté uznesenie potvrdiť alebo zmeniť. Súd neporušil procesné právo odvolateľa,
keď nenariadil pojednávanie, lebo obaja ţiadali konanie ukončiť, lebo nariaďovanie ďalších
pojednávaní je neúčelné a nevedie ku skončeniu veci a v danej dedičskej veci bolo asi 7-8
pojednávaní. Čestné prehlásenia manţelov G. a D. T. prevzal aj odvolateľ, mal moţnosť sa
k nim vyjadriť, čo neurobil, preto bol aj notárom opakovane vyzvaný, na čo reagoval
písomne listom z 15. júna 2011 a ţiadal tieţ konanie ukončiť. Ďalej vo vyjadrení zaujal
podrobné stanovisko k jednotlivým 14. bodom odvolania Ing. J. T. ml.
Krajský súd v Ţiline uznesením z 31. januára 2012 sp. zn. 5 CoD 24/2011 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V záujme presvedčivosti
správnosti napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal
aj s odvolacími námietkami odvolateľa. K námietke odvolateľa, ţe súd rozhodol bez
naradenia pojednávania uviedol, ţe v dedičskej veci bolo vykonaných 8 pojednávaní, preto
nemoţno súhlasiť s odvolateľom, ţe mu bola odňatá moţnosť konať, postupom súdu nedošlo
k porušeniu § 175j O.s.p. Za dôvodnú povaţoval námietku týkajúcu sa nesprávností, resp.
nepresností vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, kde v bode 1 písm. a/ bolo nesprávne
uvedené „všeobecná cena majetku poručiteľky v BSM“, správne malo byť uvedené
„všeobecná cena majetku v BSM“ a pod bodom b/ výroku bolo nesprávne uvedené „čistá
hodnota dedičstva v BSM“, správne malo byť uvedené čistá hodnota majetku v BSM; podľa
názoru odvolacieho súdu však tieto nesprávnosti nemajú zásadný vplyv na obsah napadnutého
rozhodnutia. Súd sa vyjadril podrobne aj k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním Ing. J. T., ktoré odôvodnil naplnením
dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a namietal, ţe mu bola postupom súdov odňatá moţnosť
konať pred súdom viacerými procesnými pochybeniami súdov. Súdom vytýkal, ţe po zrušení
rozhodnutia vo veci odvolacím súdom (uznesením Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra
2009 sp. zn. 5 CoD 21/2009) prvostupňový súd nenariadil ďalšie pojednávanie a vo veci
rozhodol. Tieţ namietal, ţe mu nebolo ani doručené vyjadrenie druhého dediča k jeho
odvolaniu, o obsahu ktorého sa dozvedel aţ z dovolaním napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
nevyporiadal so všetkými hmotnoprávnymi a procesnými skutočnosťami, ktoré uviedol
v odvolaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Prvostupňovému
súdu taktieţ vytýkal nesprávnosť skutkových zistení, nevykonanie dokazovania o znaleckých
posudkoch, akceptovanie čestných vyhlásení ako dôkazov bez vypočutia vyhlasujúcich osôb
ako svedkov a nezákonnosť určovacích výrokov. V ostatnej časti napádal správnosť právneho
posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM poručiteľky, spôsobu vyporiadania
pohľadávky poručiteľky voči dovolateľovi, ako aj preukázanie a spôsob vyporiadania
prostriedkov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľky. Dovolateľ tieţ namietal, ţe sa
súdy odchýlili od záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (nepreskúmateľnosť - pozn. dovolacieho súdu), keď
neodstránili nedostatky v odôvodnení svojich neskorších rozhodnutí v intenciách naznačených
dovolacím súdom. Z uvedených dôvodov ţiadal napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Dedič Ing. Ľ. T. vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. Dedič J. T. napadol dovolaním také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nie
je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nevyplýva.
Dovolanie by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej
z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie
je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namieta, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať viacerými
pochybeniami súdu. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie
taký nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
nesprávnosť v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Podľa názoru dovolateľa k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe
1/ súd prvého stupňa po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia odvolacím súdom (uznesením
z 30. septembra 2009 sp. zn. 5 CoD 21/2009) vo veci rozhodol uznesením z 31. augusta 2011
č.k. 15 D 700/2008-374 bez nariadenia pojednávania. Keďţe nejde o prípad v zmysle § 175j
O.s.p., malo byť vo veci nariadené pojednávanie, naviac ak súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal z dokazovania doplneného čestnými prehláseniami manţelov G., JUDr. D. T.
a ďalšími listinami – bliţšie neurčenými znaleckými posudkami pouţitými pri oceňovaní
„ostatných nehnuteľností v katastrálnom území V. a H., tieto pochybenia súdu prvého stupňa
neodstránil ani odvolací súd, ktorý tieţ rozhodol bez nariadenia pojednávania, 2/ odvolací súd
sa nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami a pokiaľ sa stotoţnil s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, porušil jeho právo na spravodlivý proces, rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné a výrok rozhodnutia odvolacieho v bode 1 ods. a/, c/ je zmätočný, lebo je
v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (neobsahuje určenú výšku majetku
patriaceho do BSM poručiteľky a jej manţela), čo konštatoval aj odvolací súd, 3/ nebolo mu
doručené vyjadrenie druhého dediča Ing. Ľ. T. k jeho odvolaniu, v ktorom sú uvádzané
skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní neuvádzal a o ktorých nebolo vykonané iné dokazovanie.
1. Z obsahu spisu vyplýva, ţe na odvolanie dediča Ing. J. T. Krajský súd v Ţiline
uznesením z 30. septembra 2009 sp. zn. 5 CoD 21/2009 zrušil uznesenie Okresného súdu
Ţilina zo 4. mája 2009 č.k. 15 D 700/2008-282 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené
uznesenie krajského súdu napadol dovolaním dedič Ing. Ľ. T., jeho dovolanie Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 38/2010 ako neprípustné
odmietol. Po doručení uznesenia najvyššieho súdu účastníkom, dedič Ing. Ľ. T. sa písomne
vyjadril k veci a predloţil fotokópie čestných vyhlásení A. a O. G. a JUDr. D. T.. Svoje
stanovisko k veci na výzvu súdneho komisára predloţil aj Ing. J. T. listom z 15. júna 2011
a k tomu sa písomne vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T..
Keďţe prejednanie dedičstva pred súdnym komisárom neskončilo vydaním
osvedčenia o dedičstve (§ 38 ods. 1 O.s.p., § 175zd ods. 1 O.s.p.) vo veci prejednania
dedičstva podľa § 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p. rozhodol Okresný súd Ţilina uznesením
z 31. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-374. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe súd
rozhodol po doplnení dokazovania čestnými vyhláseniami D. T., A. G. a O. G.. Uvedené
uznesenie napadol odvolaním dedič J. T., krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa bez nariadenia pojednávania potvrdil. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo
k odňatiu moţnosti dediča J. T. konať pred súdom.
Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Ţilina z 31. augusta 2011 č.k.
15 D 700/2008-374 vyplýva, ţe okresný súd doplnil dokazovanie čestnými vyhláseniami D.
T., A. G. a O. G., ktorí potvrdili, ţe mali vedomosť o vloţení výlučných prostriedkov
poručiteľky do stavby rodinného domu patriaceho do BSM a z takto doplneného dokazovania
súd vychádzal pri svojom rozhodovaní. Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti
a ústnosti, preto sa predpokladá, ţe dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní a súd
bude vo veci samej rozhodovať na pojednávaní. Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 122 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého súd vykonáva dokazovania na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Keďţe uvedené listinné
dôkazy, ktorými súd doplnil dokazovanie, a ktoré zohľadnil pri svojom rozhodovaní, neboli
vykonané na pojednávaní postupom zmysle § 129 O.s.p., týmto postupom súdu bola
dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom.
Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu „vo veci samej“ nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje
dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Z ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v § 214
ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe
rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré
sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie,
rozhoduje odvolací súd sám. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie prvého
stupňa o prejednaní dedičstva a pokiaľ odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania,
jeho postup zodpovedal zákonu a nemal za následok odňatie moţnosti dovolateľa pred
odvolacím súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
2. Dovolateľ tieţ namietal, ţe k odňatiu jeho moţnosť konať pred súdom došlo aj tým,
ţe súdy nerešpektovali právny názor dovolacieho súdu v prvšom rozhodnutí (týkajúci
sa riadneho odôvodnenia rozhodnutia), ţe rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené. Pokiaľ
dovolateľ namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, treba uviesť, ţe právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(I. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať
podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia
byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru, ţe právo
dovolateľa na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale
tieţ právne posúdenie týchto záverov.
Rovnako nebolo moţné prisvedčiť dovolateľovi, ţe procesný postup odvolacieho súdu
porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, ţe by nesplnil svoju povinnosť účinne
sa zaoberať takými námietkami a argumentmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie.
Z hľadiska obsahového je zrejmé, ţe odvolací súd sa s jeho odvolacími námietkami
aj zaoberal (viď str. 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Pokiaľ vysvetlenie posúdenia
týchto námietok zo strany odvolacieho súdu nepovaţuje dovolateľ za presvedčivé alebo
úplné, ide o okolnosť majúcu význam z hľadiska preskúmateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia.
Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) uţ dávnejšie dospela k záveru, ţe
nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Názor
zaujatý v uvedenom judikáte je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod
odkloniť sa od neho. Na tom, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., sú zaloţené aj ďalšie rozhodnutia
najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010,
3 Cdo 49/2011, 3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 49/2013, 3 Cdo 18/2013, ale tieţ
1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009,
5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo 25/2012, 7 Cdo 52/2011, 7 Cdo 109/2011 a aktuálne
aj 1 ECdo 10/2014).
Správnosť takéhoto náhľadu na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov
potvrdzujú aj rozhodnutia ústavného súdu o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho
súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (pozri napr. rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011,
IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013,
III. ÚS 551/2012, III. ÚS 1/2015).
3. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej
v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. aj tým, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie druhého dediča
Ing. Ľ. T. k jeho odvolaniu, s ktorým nemal moţnosť sa oboznámiť a na toto reagovať, keďţe
odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková
proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti
vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel
Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne
nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila
v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť
sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali
moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných
v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové
konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“.
Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva
na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe
k odvolaniu Ing. J. T. z 9. novembra 2011 (viď č.l. 389 a nasl. spisu) sa písomne vyjadril
druhý dedič Ing. Ľ. T. podaním z 2. decembra 2011 (č.l. 394 a nasl. spisu), dovolateľ ale
nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd
mu toto vyjadrenie druhého dediča nedoručil, preto opodstatnene tvrdí, ţe mu tým bola odňatá
moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe dedičovi Ing. J. T. bola v danom
prípade odňatá moţnosť pred súdom konať. Jeho dovolanie je preto nielen prípustné (§ 237
písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
4. Pokiaľ sa v dovolaní spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov,
najvyšší súd uvádza, ţe v súlade s jeho rozhodovacou praxou môţe neúplnosť skutkových
zistení súdu niţšieho stupňa viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôţe ale zaloţiť
prípustnosť dovolania, lebo nie je vadou vymenovanou v § 237 O.s.p. Pokiaľ by bola
opodstatnená námietka dovolateľa, ţe súdy rozhodli bez toho, aby zistili všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti, mohla by sa týkať nanajvýš tzv. inej vady majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), táto tzv. iná procesná vada ale nezakladá
prípustnosť dovolania. Taktieţ nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod
v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá
(viď tieţ R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút,
stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.
5. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľovi bola
z dôvodov uvedených pod bodmi 1. a 3. odňatá moţnosť pred súdom konať. Dovolanie
je preto nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p.).
Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním
potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júla 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková