Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/321/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke

E. T., bývajúcej v Ţ., ktorá zomrela X., za účasti dedičov Ing. Ľ. T., bývajúceho v Ţ. a Ing.

J. T., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. V. J., advokátom so sídlom v Ţ., vedenej na

Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. , o dovolaní Ing. J. T. proti uzneseniu

Krajského súdu v Ţiline z 31. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline

z 31. januára 2012 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Ţilina z 31. augusta

2011 č.k. -374 a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina uznesením z 31. augusta 2011 č.k. -374 vo veci

prejednania dedičstva po poručiteľke E. T., rod. G. rozhodol tak, ţe: výrokom I. určil

„všeobecnú cenu majetku poručiteľky v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov (ďalej len

„BSM“) v sume 1 309 741 Sk (43 475,44 €), výšku dlhov v BSM sumou 100 000 Sk

(3 319,39 €) a čistú hodnotu dedičstva v BSM v sume 1 209 741 Sk (40 156,05 €)“. Uviedol,

ţe poručiteľka a jej t.č. uţ nebohý manţel Ing. J. T. st. mali v BSM tento majetok a dlhy:

„2/10 domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina postavenom na parcele č. X. zapísanom

na liste vlastníctva č. X. v hodnote 278 284 Sk, 3/4 rekreačnej chaty v katastrálnom území S.

spolu s 3/4 parcely č. X., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X., v hodnote 186 554,25 Sk,

finančnú pohľadávku voči Ing. Ľ. T. za prevod 2/10 domu čís. súp. X. v katastrálnom území

Ţilina, 1/4 rekreačnej chaty a 1/4 parc. č. X. v katastrálnom území S. na základe

právoplatného uznesenia Okresného súdu v Ţiline č. D 750/2001, , spolu v sume

340 468,75 Sk, finančnú hotovosť vo výške 9 811,62 USD, pôvodne vedenú na devízovom

účte v S., a.s., pobočka Ţilina, č. účtu X. viazaný na účet č. X., Ing. J. T. st. účty zrušené

a prevedené na účty Ing. J. T. st. číslo X. a číslo X. vedené v S., a.s., pobočka Ţilina, v sume

2

476 648 Sk, finančnú hotovosť vo výške 18,40 USD, vedenú na účte v S., a.s., pobočka

Ţilina, č. účtu X., S.S., v hodnote 894,24 Sk, finančnú hotovosť vedenú na účte v S., a.s.,

pobočka Ţilina, č. účtu X.X., S. na meno Ing. J. T. st., v hodnote 26 891,85 Sk, pohľadávku

poručiteľky vyplývajúcu z vkladu do spoločného majetku zo svojho výlučného majetku

v sume 100 000 Sk“. Z toho do dedičstva patrí: „ 1/10-ina domu čís. súp. X. v katastrálnom

území Ţilina, postavenom na parcele č. X. zapísaného na liste vlastníctva č. X. v hodnote

139 142 Sk, 3/8-iny rekreačnej chaty v katastrálnom území S. spolu s 3/8-inami CKN parcela

č. X., zapísané na liste vlastníctva č. X. v hodnote 93 277,12 Sk, finančná pohľadávka voči

Ing. Ľ. T. za prevod 2/10-in domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina, 1/4-iny

rekreačnej chaty a 1/4-iny parcela č. X. v katastrálnom území S. na základe právoplatného

uznesenia Okresného súdu Ţilina č. D 750/2001, spolu v sume 270 234,37 Sk,

1/2-ica finančnej hotovosti v sume 4 905,81 USD pôvodne vedená na devízovom účte v S.,

a.s., pobočka Ţilina č.ú. X. viazaný na účet č. X., Ing. J. T. st. účty zrušené a prevedené na

účty Ing. J. T. st. č.ú. X. a číslo X. vedené v S., a.s., pobočka Ţilina v sume X. 324 Sk, 1/2-ica

finančnej hotovosti v sume 9,20 USD, vedená na účte v S., a.s. pobočka Ţilina,

č.ú. X. S. v CM v hodnote 447,12 Sk, 1/2-ica finančnej hotovosti vedenej na účte v S., a.s.,

pobočka Ţilina č.ú. X.X., S. na meno Ing. J. T. st. v hodnote 13 445,93 Sk“. V ďalšej časti

rozhodnutia určil, čo patrí do dedičstva po nebohom Ing. J. T. st. (veci a práva bliţšie

označené v tejto časti uznesenia). Vo výroku II. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky

v sume 1 108 022,40 Sk (36 779,61 €), výšku dlhov sumou 0 Sk (0 €) a čistú hodnotu

dedičstva v sume 1 108 022,40 Sk (36 779,61 €). Výrokom III. súd prvého stupňa potvrdil

nadobudnutie dedičstva Ing. Ľ. T. (pokiaľ ide o veci a práva bliţšie označené v tejto

výrokovej časti uznesenia). Napokon výrokom IV. určil súd odmenu a hotové výdavky notára

ako súdneho komisára.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dedič Ing. J. T., ktorý ţiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým,

ţe v konaní došlo k vadám v zmysle , konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa vytýkal,

ţe rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť

výroku I. rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom nie je určená čistá hodnota majetku

3

v BSM, nesprávne je určená aj všeobecná a čistá hodnotu majetku patriaceho do dedičstva po

poručiteľke (výrok III. rozsudku) a nepreskúmateľné je rozhodnutie aj v časti určenia ceny

lesných pozemkov v dôsledku „akýchsi neurčitých znaleckých posudkov, ktoré ako dôkaz

neboli v konaní vykonané“.

K odvolaniu sa vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T. podaním z 2. decembra 2011, ktorý

ţiadal napadnuté uznesenie potvrdiť alebo zmeniť. Súd neporušil procesné právo odvolateľa,

keď nenariadil pojednávanie, lebo obaja ţiadali konanie ukončiť, lebo nariaďovanie ďalších

pojednávaní je neúčelné a nevedie ku skončeniu veci a v danej dedičskej veci bolo asi 7-8

pojednávaní. Čestné prehlásenia manţelov G. a D. T. prevzal aj odvolateľ, mal moţnosť sa

k nim vyjadriť, čo neurobil, preto bol aj notárom opakovane vyzvaný, na čo reagoval

písomne listom z 15. júna 2011 a ţiadal tieţ konanie ukončiť. Ďalej vo vyjadrení zaujal

podrobné stanovisko k jednotlivým 14. bodom odvolania Ing. J. T. ml.

Krajský súd v Ţiline uznesením z 31. januára 2012 sp. zn. napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, preto sa v zmysle obmedzil len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V záujme presvedčivosti

správnosti napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal

aj s odvolacími námietkami odvolateľa. K námietke odvolateľa, ţe súd rozhodol bez

naradenia pojednávania uviedol, ţe v dedičskej veci bolo vykonaných 8 pojednávaní, preto

nemoţno súhlasiť s odvolateľom, ţe mu bola odňatá moţnosť konať, postupom súdu nedošlo

k porušeniu Za dôvodnú povaţoval námietku týkajúcu sa nesprávností, resp.

nepresností vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, kde v bode 1 písm. a/ bolo nesprávne

uvedené „všeobecná cena majetku poručiteľky v BSM“, správne malo byť uvedené

„všeobecná cena majetku v BSM“ a pod bodom b/ výroku bolo nesprávne uvedené „čistá

hodnota dedičstva v BSM“, správne malo byť uvedené čistá hodnota majetku v BSM; podľa

názoru odvolacieho súdu však tieto nesprávnosti nemajú zásadný vplyv na obsah napadnutého

rozhodnutia. Súd sa vyjadril podrobne aj k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1

písm. a/

Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním Ing. J. T., ktoré odôvodnil naplnením

dovolacích dôvodov podľa , , Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z a namietal, ţe mu bola postupom súdov odňatá moţnosť

konať pred súdom viacerými procesnými pochybeniami súdov. Súdom vytýkal, ţe po zrušení

rozhodnutia vo veci odvolacím súdom (uznesením Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra

2009 sp. zn. ) prvostupňový súd nenariadil ďalšie pojednávanie a vo veci

rozhodol. Tieţ namietal, ţe mu nebolo ani doručené vyjadrenie druhého dediča k jeho

odvolaniu, o obsahu ktorého sa dozvedel aţ z dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

nevyporiadal so všetkými hmotnoprávnymi a procesnými skutočnosťami, ktoré uviedol

v odvolaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Prvostupňovému

súdu taktieţ vytýkal nesprávnosť skutkových zistení, nevykonanie dokazovania o znaleckých

posudkoch, akceptovanie čestných vyhlásení ako dôkazov bez vypočutia vyhlasujúcich osôb

ako svedkov a nezákonnosť určovacích výrokov. V ostatnej časti napádal správnosť právneho

posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM poručiteľky, spôsobu vyporiadania

pohľadávky poručiteľky voči dovolateľovi, ako aj preukázanie a spôsob vyporiadania

prostriedkov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľky. Dovolateľ tieţ namietal, ţe sa

súdy odchýlili od záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v

predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (nepreskúmateľnosť - pozn. dovolacieho súdu), keď

neodstránili nedostatky v odôvodnení svojich neskorších rozhodnutí v intenciách naznačených

dovolacím súdom. Z uvedených dôvodov ţiadal napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu

prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dedič Ing. Ľ. T. vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2

Dedič J. T. napadol dovolaním také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nie

je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť jeho dovolania preto z a

nevyplýva.

Dovolanie by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie

je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať viacerými

pochybeniami súdu. Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie

taký nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

nesprávnosť v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

6

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Podľa názoru dovolateľa k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe

1/ súd prvého stupňa po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia odvolacím súdom (uznesením

z 30. septembra 2009 sp. zn. ) vo veci rozhodol uznesením z 31. augusta 2011

č.k. -374 bez nariadenia pojednávania. Keďţe nejde o prípad v zmysle § 175j

, malo byť vo veci nariadené pojednávanie, naviac ak súd pri svojom rozhodnutí

vychádzal z dokazovania doplneného čestnými prehláseniami manţelov G., JUDr. D. T.

a ďalšími listinami – bliţšie neurčenými znaleckými posudkami pouţitými pri oceňovaní

„ostatných nehnuteľností v katastrálnom území V. a H., tieto pochybenia súdu prvého stupňa

neodstránil ani odvolací súd, ktorý tieţ rozhodol bez nariadenia pojednávania, 2/ odvolací súd

sa nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami a pokiaľ sa stotoţnil s rozhodnutím súdu

prvého stupňa, porušil jeho právo na spravodlivý proces, rozhodnutie je preto

nepreskúmateľné a výrok rozhodnutia odvolacieho v bode 1 ods. a/, c/ je zmätočný, lebo je

v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (neobsahuje určenú výšku majetku

patriaceho do BSM poručiteľky a jej manţela), čo konštatoval aj odvolací súd, 3/ nebolo mu

doručené vyjadrenie druhého dediča Ing. Ľ. T. k jeho odvolaniu, v ktorom sú uvádzané

skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní neuvádzal a o ktorých nebolo vykonané iné dokazovanie.

1. Z obsahu spisu vyplýva, ţe na odvolanie dediča Ing. J. T. Krajský súd v Ţiline

uznesením z 30. septembra 2009 sp. zn. zrušil uznesenie Okresného súdu

Ţilina zo 4. mája 2009 č.k. -282 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené

uznesenie krajského súdu napadol dovolaním dedič Ing. Ľ. T., jeho dovolanie Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2010 sp. zn. ako neprípustné

odmietol. Po doručení uznesenia najvyššieho súdu účastníkom, dedič Ing. Ľ. T. sa písomne

vyjadril k veci a predloţil fotokópie čestných vyhlásení A. a O. G. a JUDr. D. T.. Svoje

stanovisko k veci na výzvu súdneho komisára predloţil aj Ing. J. T. listom z 15. júna 2011

a k tomu sa písomne vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T..

Keďţe prejednanie dedičstva pred súdnym komisárom neskončilo vydaním

osvedčenia o dedičstve ( , ) vo veci prejednania

dedičstva podľa rozhodol Okresný súd Ţilina uznesením

z 31. augusta 2011 č.k. -374. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe súd

rozhodol po doplnení dokazovania čestnými vyhláseniami D. T., A. G. a O. G.. Uvedené

uznesenie napadol odvolaním dedič J. T., krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa bez nariadenia pojednávania potvrdil. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo

k odňatiu moţnosti dediča J. T. konať pred súdom.

Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Ţilina z 31. augusta 2011 č.k.

-374 vyplýva, ţe okresný súd doplnil dokazovanie čestnými vyhláseniami D.

T., A. G. a O. G., ktorí potvrdili, ţe mali vedomosť o vloţení výlučných prostriedkov

poručiteľky do stavby rodinného domu patriaceho do BSM a z takto doplneného dokazovania

súd vychádzal pri svojom rozhodovaní. Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti

a ústnosti, preto sa predpokladá, ţe dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní a súd

bude vo veci samej rozhodovať na pojednávaní. Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 122 ods.

1 , podľa ktorého súd vykonáva dokazovania na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Keďţe uvedené listinné

dôkazy, ktorými súd doplnil dokazovanie, a ktoré zohľadnil pri svojom rozhodovaní, neboli

vykonané na pojednávaní postupom zmysle , týmto postupom súdu bola

dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu „vo veci samej“ nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje

dôleţitý verejný záujem ( ). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ).

Z ustanovení a vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v

ods. 1 je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe

rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré

sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené odvolacie pojednávanie,

rozhoduje odvolací súd sám. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie prvého

stupňa o prejednaní dedičstva a pokiaľ odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania,

jeho postup zodpovedal zákonu a nemal za následok odňatie moţnosti dovolateľa pred

odvolacím súdom konať ( ).

2. Dovolateľ tieţ namietal, ţe k odňatiu jeho moţnosť konať pred súdom došlo aj tým,

ţe súdy nerešpektovali právny názor dovolacieho súdu v prvšom rozhodnutí (týkajúci

sa riadneho odôvodnenia rozhodnutia), ţe rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené. Pokiaľ

dovolateľ namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, treba uviesť, ţe právo

na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať

podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia

byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny

základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru, ţe právo

dovolateľa na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého uznesenia

obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale

tieţ právne posúdenie týchto záverov.

Rovnako nebolo moţné prisvedčiť dovolateľovi, ţe procesný postup odvolacieho súdu

porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, ţe by nesplnil svoju povinnosť účinne

sa zaoberať takými námietkami a argumentmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie.

Z hľadiska obsahového je zrejmé, ţe odvolací súd sa s jeho odvolacími námietkami

aj zaoberal (viď str. 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Pokiaľ vysvetlenie posúdenia

týchto námietok zo strany odvolacieho súdu nepovaţuje dovolateľ za presvedčivé alebo

úplné, ide o okolnosť majúcu význam z hľadiska preskúmateľnosti dovolaním napadnutého

rozhodnutia.

Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) uţ dávnejšie dospela k záveru, ţe

nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu konania v zmysle Názor

zaujatý v uvedenom judikáte je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod

odkloniť sa od neho. Na tom, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú

vadu konania v zmysle , sú zaloţené aj ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. , , ,

, , , , , ale tieţ

, , , , ,

, , , , a aktuálne

aj ).

Správnosť takéhoto náhľadu na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov

potvrdzujú aj rozhodnutia ústavného súdu o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho

súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (pozri napr. rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. , , , ,

, , , , ,

, ).

3. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení aj tým, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie druhého dediča

Ing. Ľ. T. k jeho odvolaniu, s ktorým nemal moţnosť sa oboznámiť a na toto reagovať, keďţe

odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

10

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti

vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel

Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne

nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila

v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť

sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe

k odvolaniu Ing. J. T. z 9. novembra 2011 (viď č.l. 389 a nasl. spisu) sa písomne vyjadril

druhý dedič Ing. Ľ. T. podaním z 2. decembra 2011 (č.l. 394 a nasl. spisu), dovolateľ ale

nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd

mu toto vyjadrenie druhého dediča nedoručil, preto opodstatnene tvrdí, ţe mu tým bola odňatá

moţnosť pred súdom konať ( ).

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe dedičovi Ing. J. T. bola v danom

prípade odňatá moţnosť pred súdom konať. Jeho dovolanie je preto nielen prípustné (§ 237

písm. f/ ), ale aj opodstatnené ( ).

4. Pokiaľ sa v dovolaní spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov,

najvyšší súd uvádza, ţe v súlade s jeho rozhodovacou praxou môţe neúplnosť skutkových

zistení súdu niţšieho stupňa viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôţe ale zaloţiť

prípustnosť dovolania, lebo nie je vadou vymenovanou v Pokiaľ by bola

opodstatnená námietka dovolateľa, ţe súdy rozhodli bez toho, aby zistili všetky rozhodujúce

11

skutkové okolnosti, mohla by sa týkať nanajvýš tzv. inej vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), táto tzv. iná procesná vada ale nezakladá

prípustnosť dovolania. Taktieţ nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod

v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď tieţ R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. ,

, , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

5. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľovi bola

z dôvodov uvedených pod bodmi 1. a 3. odňatá moţnosť pred súdom konať. Dovolanie

je preto nielen prípustné ( ), ale aj opodstatnené (

).

Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním

potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie (, ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júla 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á v.r.

predsedníčka senátu

12

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková