Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/118/2016

Identifikačné číslo spisu: 1211226378 Dátum vydania rozhodnutia: 18.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1211226378.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. O., bývajúceho v G., 2/ E. O., bývajúceho v T., 3/ T. O., bývajúcej v T., zastúpených advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Porubského č. 2, IČO: 35916192, proti žalovanej Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 14, IČO: 00678155, zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie č. 25, IČO: 36833533, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 3. októbra 2014 č.k. -373 uložil žalovanej povinnosť uverejniť v denníku Nový Čas (ako aj na internetovom portáli www.cas.sk ) v rubrike „Prominenti“ nasledujúce ospravedlnenie: „V článku uverejnenom v denníku Nový Čas dňa 16. októbra 2009 pod názvom „I. O. (35): Tajomstvo herca odhalené. Jeho slepý otec je bezdomovec“ sme uviedli nepravdivé tvrdenia týkajúce sa herca I. O. ako aj jeho rodičov tým, že sme za otca I. O. označili osobu, ktorá nie je s I. O. ani jeho rodičmi v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Za to sa im ospravedlňujeme.“ Žalovanej zároveň uložil povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi 1/ vo výške 21 000 €, žalobcovi 2/ vo výške 6 000 € a žalobkyni 3/ vo výške 6 000 €. Žalobu vo zvyšku zamietol. Napokon žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania.

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2015 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil ako vecne správny; žalobcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať [ účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „“)] tým, že ju odvolací súd riadne

neupovedomil o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. Namietla tiež, že v danej veci konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa a odvolací súd bol nesprávne obsadený ( ). Tvrdila, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinami na pojednávaní, žalovanej neumožnil, aby bola prítomná pri vykonaní dokazovania a uprel jej právo vyjadriť sa k dokazovaniu vykonanému listinnými dôkazmi. Podľa jej názoru nebol v danom prípade dodržaný postup podľa Žalovaná nemala možnosť vyvracať skutkové a právne tvrdenia žalobcov, lebo v konaní nesplnili povinnosť tvrdenia, najmä nekonkretizovali, čím článok zasiahol do ich osobnosti. Aj tým jej bola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení. Naostatok vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo - podľa jej názoru - zakladá procesnú vadu konania v zmysle Dovolateľka z týchto dôvodov žiadala rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že pri konflikte práva na spravodlivý súdny proces a princípu právnej istoty by k zrušeniu právoplatného rozhodnutia malo dôjsť len zo závažného dôvodu; za taký dôvod ale nemožno považovať skutočnosť, že súd nedoručil žalovanej oboznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ešte aj) na e-mailovú adresu jej zástupcu. Žalovaná tiež nedôvodne tvrdí, že súd prvej inštancie nerešpektoval , nevykonal riadne dokazovanie listinami, znemožnil jej účasť na dokazovaní a odňal jej možnosť vyjadriť sa k výsledkom vykonaného dokazovania. Podľa názoru žalobcov bola ich žaloba po každej stránke dostatočne konkrétna. Navyše, žalovanou (len) tvrdená okolnosť, že dostatočne nešpecifikovali, čo v článku považujú za zásah do ich osobnosti, by v žiadnom prípade nebola spôsobilá znemožniť realizáciu jej procesných práv. Podľa ich presvedčenia je ničím nepodložená argumentácia žalovanej o neprípustnej zmene v obsadení senátu odvolacieho súdu. V závere vyjadrenia žalobcovia konštatovali, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený a že otázku vylúčenia ňou znovu namietanej sudkyne Okresného súdu Bratislava II už v tejto veci riešil tak Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

5. Dovolanie bolo podané 15. januára 2016. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

7. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. 7.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania ( veta druhá ) ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s až d/ (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)], vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 7.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež a ).

8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení a dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď ), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 7.1.,

ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď ). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. ].

9. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď ). Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval a proti uzneseniu

10. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, dovolanie ale nesmeruje proti rozsudku so znakmi, ktoré zakladali prípustnosť dovolania podľa

11. Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolateľkou sledovaný účel podania dovolania nastal len vtedy, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení 11.1. Procesné vady konania uvedené v až e/ neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. 11.2. So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v a

12. Žalovaná zastáva názor, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať sa v zmysle rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval [v zmysle mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

13. Žalovaná tvrdí, že napadnutý rozsudok je neprekúmateľný; v ňou tvrdenej vlastnosti rozsudku vidí procesnú vadu konania v zmysle 13.1. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , a ). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. . 13.2. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Poznamenáva, že

obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 13.3. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta stanoviska R 2/2016. Napadnutý rozsudok podáva vysvetlenie podstatných dôvodov, so zreteľom na ktoré bolo rozhodnuté. Dovolateľka teda nedôvodne namieta, že jej (ňou tvrdenou vlastnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku) bola odňatá možnosť pred súdom konať.

14. Dovolaním sledovaný účinok nemohlo podľa právneho stavu v čase podania dovolania vyvolať ani to, že súd prvej inštancie - ako tvrdí dovolateľka - nerešpektoval ustanovenie , dokazovanie listinami nevykonal na pojednávaní a spôsobom predpokladaným v , pričom jej nevytvoril možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu a jeho výsledkom. To isté platí aj o argumentácii žalovanej, podľa ktorej žalobcovia nekonkretizovali, ktorý výrok treba považovať za zásah do ich osobnosti, preto žalovaná nemala možnosť vyvracať ich tvrdenia a prehliadnutím tejto podstatnej okolnosti jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. 14.1. Bez ohľadu na to, či k žalovanou tvrdeným nesprávnostiam došlo alebo nedošlo, resp. či (ak k ním došlo) mohli alebo nemohli založiť procesnú vadu konania v zmysle , je potrebné poukázať na judikát R 39/1993, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že „podmienka prípustnosti dovolania podľa (neskôr ) nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“. 14.2. V prejednávanej veci mala žalovaná vytvorenú procesnú možnosť namietať v odvolaní nedostatky konania pred súdom prvej inštancie, o existencii ktorých bola presvedčená; túto možnosť aj v plnom rozsahu v podanom odvolaní využila. Predmetnú dovolaciu námietku preto najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú.

15. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa nebolo podľa doterajšej právnej úpravy nesprávne právne posúdenie veci (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ), ani to, že súd (prípadne) nedostatočne zistil rozhodujúce skutkové okolnosti, nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo nesprávne vyhodnotil niektorý dôkaz (viď judikáty R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , ).

16. K vyššie uvedenému treba pripomenúť konštatovanie ústavného súdu, že „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “ (viď ).

17. Žalovaná prípustnosť dovolania v zmysle vyvodzuje tiež z toho, že upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku jej nebolo doručené na e-mailovú adresu jej právneho zástupcu. 17.1. Podľa platilo, že ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami ( ), o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa 17.2. V danom prípade je v poslednom odseku odvolania žalovanej (viď č.l. 448 spisu) text, podľa ktorého žalovaná „súhlasí s doručovaním písomností aj elektronickými prostriedkami podľa

na e-mailovú adresu uvedenú v záhlaví titulnej strany tohto odvolania“. Vychádzajúc z obsahu tohto textu ( ) bolo potrené dospieť k záveru, že tu ide o žiadosť žalovanej podanú v zmysle V spise sa ale nenachádza záznam, ktorý by nasvedčoval tomu, že odvolací súd túto žiadosť vzal na zreteľ a v dôsledku toho postupoval podľa Odvolací súd síce oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli v zmysle , avšak o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku - ako tomu nasvedčuje obsah spisu - neupovedomil právneho zástupcu žalovanej elektronickými prostriedkami. 17.3. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. , , ) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer verejného vyhlásenia rozsudku a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za ktorých sa v súlade s právnym poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi konania (strane) možnosť pred súdom konať v zmysle ustanovenia V niektorých ďalších rozhodnutiach išiel s argumentáciou ďalej a konkretizoval, že k vade tejto povahy dochádza tiež vtedy, keď odvolací súd v rozpore s ustanovením o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomí elektronickými prostriedkami účastníka, ktorý podľa požiadal o také doručovanie písomností (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. a ). 17.4. Vyššie uvedené právne závery, súladné so závermi obsiahnutými medziiným v rozhodnutí sp. zn. (neskôr publikovanom ako judikát R 9/2016), zastáva dovolací súd aj v preskúmavanej veci a konštatuje, že postupom odvolacieho súdu, ktorý nerešpektoval , bola žalovanej odňatá možnosť pred súdom konať.

18. V dovolaní sa namieta aj procesná vada konania uvedená v ustanovení 18.1. K tej časti dovolania, v ktorej žalovaná tvrdí, že v prvej inštancii konala a vec rozhodla vylúčená sudkyňa, dovolací súd uvádza, že žalovaná svoje tvrdenie vyvodzuje z rovnakých dôvodov, ktorými už v tejto veci odôvodnila svoju dávnejšie vznesenú námietku zaujatosti tej istej sudkyne (ktorú posudzoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom na ňom pod sp. zn. ). 18.2. Najvyšší súd konštantne zastáva názor, podľa ktorého neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval (viď R 59/1997). V preskúmavanej veci, postupujúc v súlade s ustálenou praxou, dospel dovolací súd k záveru, že okolnosti namietané žalovanou (identické s tými, ktoré už posudzoval v inom konaní) nezakladajú dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle V podrobnostiach najvyšší súd poukazuje na svoje uznesenie z 20. februára 2014 sp. zn. , osobitne na jeho bod 2.1., v ktorom uviedol, že namietanou sudkyňou prežitú „nepríjemnú skúsenosť“ s iným vydavateľom, prípadne skúsenosť „s niečím podobným“, nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť svedčiacu o existencii čo i len sprostredkovaného vzťahu menovanej sudkyne k prejednávanej veci alebo k účastníkom konania. V bode 2.2. uvedeného uznesenia najvyšší súd konštatoval, že vyjadrenie namietanej sudkyne 7. júna 2012 (t.j. „či bude prihliadať alebo nebude prihliadať, či sú prekludované alebo nie, o tom rozhodne odvolačka“) nedáva podklad pre interpretáciu, že menovaná sudkyňa tým už prejudikovala (vopred vyniesla) svoje rozhodnutie vo veci; odvolanie mohli totiž podať účastníci na oboch procesných stranách. Predmetné vyjadrenie nemožno interpretovať ako nadŕžanie niektorej zo strán. Z týchto dôvodov najvyšší súd aj v danom prípade zastáva názor, že prejednanie veci namietanou sudkyňou nezaložilo procesnú vadu konania v zmysle 18.3. Pokiaľ žalovaná vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle z toho, že ku dňu podania jej odvolania (30. decembra 2014) mal vec na odvolacom súde prejednať a rozhodnúť senát v zložení: JUDr. Juraj Považan, JUDr. Milan Chalupka a JUDr. Blanka Malichová, avšak prejednal a rozhodol ju senát zložený z JUDr. Juraja Považana, JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, dovolací súd poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. a v ňom vyjadrený názor, že „ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu ... nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca senátu, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným rozvrhom práce“. V danom prípade ale k zmene, na ktorú poukazuje žalovaná, nedošlo v

rozpore s týmto názorom. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2015 senát 5 Co tohto súdu je zložený zo sudcov, ktorí napokon predmetnú vec prejednali a rozhodli (viď záhlavie napadnutého rozsudku). K zmene v zložení senátu 5 Co došlo v dôsledku prijatia rozvrhu práce na rok 2015 (viď jeho str. 34), v ktorom sa uvádza, že senát 5 Co (v tomto zložení) má prejednať a rozhodnúť aj „nevybavené veci, v ktorých bola JUDr. Blanka Malichová sudcom spravodajcom v súdnom oddelení 5 Co, 5 NcC, a 5 CoD“ a ktoré boli ku dňu 31. decembra 2014 prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

19. So zreteľom na konštatovanie, ktoré je vyjadrené v bode 17.4. tohto uznesenia, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej vyvolalo účinok, s ktorým právna úprava účinná do 30. júna 2016 spájala možnosť a zároveň povinnosť dovolacieho súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Tento účinok jej dovolania zostal zachovaný aj po uvedenom dni ( ). 19.1. Na základe výsledkov meritórneho dovolacieho prieskumu najvyšší súd uzatvára, že nerešpektovaním došlo v konaní k procesnej vade v zmysle Vada tejto povahy bola podľa doterajšej právnej úpravy dôvodom, ktorý zakladal nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň aj jeho dôvodnosť. 19.2. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v O.s.p, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , ).

20. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší ( ). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí ( ). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.