Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 286 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (291)80c/393372.31529e.pdf
PDF · 163.72 KB
No categories available
2Cdo/111/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 111/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. R., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanej Slovenskej republike –
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie
č. 13, o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 25 C 160/2009, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2012 sp. zn. 9 Co 398/2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn.
9 Co 398/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa ţalobou podanou na súde 5. júna 2009 domáhal voči ţalovanej určenia, ţe
odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 67 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 385/2000 Z.z.), v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 zákona
č. 385/2000 Z.z. v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania. Zároveň ţiadal zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 156 648,87 €
a náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu 30. januára 2012 poţiadal ţalobca o pripustenie zmeny
ţalobného petitu, podľa ktorého ţiadal 1/ určiť, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované
podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní
s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 zákona
č. 385/2000 Z.z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch
vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69
ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloţil
ţalovanej povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania, 3/ uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie
vo výške 245 286 € a 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € spolu s náhradou trov
konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. februára 2012 č. k. 25 C 160/2009-61
vyzval ţalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, odstránil vady ţalobného
petitu, ktorého zmenu ţiadal pripustiť podaním z 27. januára 2012, najmä aby upresnil
ţalobný petit, t. j. vydania akého rozhodnutia sa domáha tak, aby bol určitý, zrozumiteľný,
vykonateľný a bolo ho moţné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia, a to v časti, v ktorej
od ţalovanej ţiada upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania, presným opisom a vymedzením konania, ktorého sa má ţalovaná vo vzťahu
k ţalobcovi zdrţať. Zároveň ho vyzval, aby doloţil písomné podanie, ktorým odstráni vady
ţalobného petitu v potrebnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie ostalo v súdnom
spise a jeden jeho exemplár obdrţal aj druhý účastník konania.
Ţalobca podaním doručeným súdu 16. apríla 2012 upravil znenie navrhovaného
ţalobného petitu a ţiadal 1/ určiť, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1,
2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním
sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona
č. 385/2000 Z.z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch
vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69
ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloţiť
ţalovanej povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.
od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, 3/ uloţiť ţalovanej povinnosť
zaplatiť ţalobcovi 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne ţiadal
uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 €,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a 4/ uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi
trovy konania. V časti, v ktorej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €
vzal ţalobu späť.
Uznesením zo 4. júna 2012 č. k. 25 C 160/2009-76 Okresný súd Bratislava I vyzval
ţalobcu s poukazom na písomné podanie z 27. januára 2012 a z 10. apríla 2012, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne súdu ozrejmil, 1/ či trvá na uplatnení
nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil návrhom na začatie konania vo výške 156 648,87 €, keď
v podaní z 27. januára 2012 túto ţiadal priznať len vo výške 10 000 € a v podaní z 10. apríla
2012 uviedol, ţe ţalobu v časti poţadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € berie späť
a súčasne upravil znenie navrhovaného ţalobného petitu tak, ţe uţ ţiadal len o priznanie
primeraného zadosťučinenia vo výške 245 286 €, alebo nárok, ktorým ţiada o priznanie
nemajetkovej ujmy berie v celom rozsahu späť a ţiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil;
2/ ak ţalobca trvá na priznaní nemajetkovej ujmy, nech uvedie, v akej výške ju ţiada a či
nemajetkovú ujmu ţiada priznať popri nároku na zaplatenie sumy 245 286 € ako primeraného
zadosťučinenia alebo je táto obsiahnutá v danej sume; 3/ v nadväznosti na vyššie uvedené
sformuloval konečné znenie navrhovaného ţalobného petitu, t. j. vydania akého rozhodnutia
sa domáha tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a bolo ho moţné prevziať
do výroku súdneho rozhodnutia a svoje písomné podanie predloţil v potrebnom počte
vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie ostalo v súdnom spise a jeden jeho exemplár obdrţal
aj druhý účastník konania.
V podaní doručenom súdu 21. júna 2012 ţalobca ozrejmil, ţe upustil od ţiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy, pretoţe tento nárok smerujúci voči ţalovanej vzal v celom
rozsahu späť. Uviedol, ţe netrvá na priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v ţiadnej výške.
V prípade, ak nedôjde k napraveniu protiprávneho stavu doplatením príplatku podľa § 69
ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., si uplatňuje primerané zadosťučinenie v relutárnej podobe
v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej zotrval
na navrhovanej zmene ţalobného petitu tak ako uviedol v podaní z 10. apríla 2012.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 29. júna 2012 č. k. 25 C 160/2009-80 konanie
o návrhu ţalobcu v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 156 648,87 € zastavil.
Podanie ţalobcu, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na zmenu petitu v znení
výroku: „Ţalovaná je povinná upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona
č. 385/2000 Z.z. od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku“ odmietol.
V poslednom výroku pripustil zmenu ţalobného petitu v nasledovnom znení: 1. Súd určuje, ţe
odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1
zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu
podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí
rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný
Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania. 2. Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 245 286 €,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne je ţalovaná povinná zaplatiť ţalobcovi
primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne
JUDr. T. P. vedený v S. č. ú. X., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako budú
vyčíslené v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe
podanie ţalobcu v časti, v ktorej ţiadal, aby ţalovaná upustila od odmeňovania ţalobcu
v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69
ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., posúdil ako neurčité a nejasné, keďţe ţalobca jasne neopísal
a nešpecifikoval, a to i napriek výzve súdu, akým konkrétnym spôsobom a konaním má
ţalovaná pristúpiť k upusteniu od jeho odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého
zaobchádzania, keď je zrejmé, ţe ţalobca nie je odmeňovaný príplatkom podľa § 69 ods. 2
zákona č. 385/2000 Z.z. Súd prvého stupňa preto podanie ţalobcu v tejto časti postupom
podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol. Zmenu ţalobného petitu pripustil súd prvého stupňa podľa
§ 95 ods. 1, 2 O.s.p., keď zistil, ţe sú splnené zákonné podmienky pre jeho pripustenie
v znení pod bodmi 1. a 2. výroku uznesenia, nakoľko výsledky doterajšieho konania môţu
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 30. novembra 2012 sp. zn.
9 Co 398/2012 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Zhodne so súdom
prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcom formulovaný petit v časti, v ktorej podanie
ţalobcu odmietol, nespĺňa poţiadavku zrozumiteľnosti, keď z neho nemoţno s určitosťou
zistiť, v čom presne má spočívať povinnosť ţalovanej „upustiť od odmeňovania ţalobcu
v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69
ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.“, keď – ako uţ na to poukázal v odôvodnení svojho uznesenia
aj súd prvého stupňa – niet pochýb o tom, ţe ţalobcovi spomínaný príplatok vyplácaný nie je.
K námietke ţalobcu, ktorou vytýkal prvostupňovému súdu, ţe pokiaľ ním doplnené podanie
nepovaţoval za dostatočné, mal ho v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. opäť vyzvať na jeho opravu či
ďalšie doplnenie, odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa si splnil svoju povinnosť
a v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval ţalobcu na doplnenie, resp. opravu jeho podania. Ani
podľa názoru odvolacieho súdu, ţalobcom formulovaný ţalobný petit v časti napadnutej
odvolaním nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Poznamenal, ţe zo ţiadneho
právneho predpisu nevyplýva prvostupňovému súdu povinnosť vyzývať ţalobcu
na odstránenie neúplného podania opakovane. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom v časti odmietnutej ţaloby. Poznamenal, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia v podstate len zopakoval odôvodnenie súdu prvého stupňa a čiastočne dal
odpoveď na odvolacie dôvody ţalobcu. Uviedol, ţe odvolací súd úplne bez povšimnutia
ponechal argumentáciu ţalobcu, ţe v mnohých ďalších skutkovo i právne rovnakých veciach
súd prvého stupňa povaţoval odmietnutý výrok petitu ţaloby za súladný so zákonom a taký
výrok neodmietol a prijal ho na ďalšie konanie. V dovolaní upozornil na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí
a princípu, ţe v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Osobitne poukázal
na nález III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Podľa
názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá uţ bola
právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal
so všetkými súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle
Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1
O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237 písm. f/
O.s.p. (prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv
a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom
na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu
právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal
stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
treba povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2008
sp. zn. 4 Cdo 25/2007). Medzi práva účastníka občianskeho súdneho konania na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí totiţ nepochybne aj právo
na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) za porušenie tohto
práva treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej
ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka (v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. toto
ustanovenie platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia). Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutie odvolacieho súdu
nezodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje rozsiahlu úvodnú popisnú časť
(v ktorej sa okrem iného uvádza, čoho sa ţalobca domáhal, ako rozhodol súd prvého stupňa
a z akých dôvodov, dôvody, pre ktoré bolo ţalobcom podané odvolanie, argumenty, ktoré
na podporu svojich odvolacích tvrdení uviedol a čoho sa v odvolacom konaní domáhal), ale
i spôsob a rozsah, akým sa odvolací súd prejednávanou vecou zaoberal (prejednal vec podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania) a ako rozhodol
(napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.). Napriek tomu,
ţe formálne vo svojom rozhodnutí uviedol obsah odvolania podaného ţalobcom, k jeho
zásadnej argumentácii sa nijakým spôsobom nevyjadril. V závere odvolací súd len zopakoval
odôvodnenie súdu prvého stupňa a čiastočne dal odpoveď na odvolacie dôvody ţalobcu.
V dôvodoch rozhodnutia predovšetkým odvolací súd ţiadnym spôsobom nereagoval
na dôvody odvolania ţalobcu (napr. ţe v mnohých ďalších skutkovo i právne rovnakých
veciach súd prvého stupňa povaţoval odmietnutý výrok petitu ţaloby za súladný so zákonom
a taký výrok neodmietol a prijal ho na ďalšie konanie). Za predpokladu, ţe odvolací súd
nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia
náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo
limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen
čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené má za následok, ţe
konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.
Vzhľadom k tomu, ţe ide o tak závaţnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia
napadnutého rozhodnutia, dovolací súd neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích
námietok vznesených dovolateľom.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová