Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/111/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. R., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanej Slovenskej republike –

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie

č. 13, o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou podanou na súde 5. júna 2009 domáhal voči ţalovanej určenia, ţe

odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „), v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa zákona

č. v znení je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania. Zároveň ţiadal zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 156 648,87 €

a náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu 30. januára 2012 poţiadal ţalobca o pripustenie zmeny

ţalobného petitu, podľa ktorého ţiadal 1/ určiť, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované

podľa , , , , , , v porovnaní

s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 zákona

č. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch

vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69

2

ods. 2 je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloţil

ţalovanej povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania, 3/ uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie

vo výške 245 286 € a 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € spolu s náhradou trov

konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. februára 2012 č. k. -61

vyzval ţalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, odstránil vady ţalobného

petitu, ktorého zmenu ţiadal pripustiť podaním z 27. januára 2012, najmä aby upresnil

ţalobný petit, t. j. vydania akého rozhodnutia sa domáha tak, aby bol určitý, zrozumiteľný,

vykonateľný a bolo ho moţné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia, a to v časti, v ktorej

od ţalovanej ţiada upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania, presným opisom a vymedzením konania, ktorého sa má ţalovaná vo vzťahu

k ţalobcovi zdrţať. Zároveň ho vyzval, aby doloţil písomné podanie, ktorým odstráni vady

ţalobného petitu v potrebnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie ostalo v súdnom

spise a jeden jeho exemplár obdrţal aj druhý účastník konania.

Ţalobca podaním doručeným súdu 16. apríla 2012 upravil znenie navrhovaného

ţalobného petitu a ţiadal 1/ určiť, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1,

2, 3, 4, , , v porovnaní s odmeňovaním

sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona

č. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch

vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69

ods. 2 je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloţiť

ţalovanej povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa

od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, 3/ uloţiť ţalovanej povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne ţiadal

uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 €,

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a 4/ uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi

trovy konania. V časti, v ktorej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €

vzal ţalobu späť.

Uznesením zo 4. júna 2012 č. k. -76 Okresný súd Bratislava I vyzval

ţalobcu s poukazom na písomné podanie z 27. januára 2012 a z 10. apríla 2012, aby v lehote

3

10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne súdu ozrejmil, 1/ či trvá na uplatnení

nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil návrhom na začatie konania vo výške 156 648,87 €, keď

v podaní z 27. januára 2012 túto ţiadal priznať len vo výške 10 000 € a v podaní z 10. apríla

2012 uviedol, ţe ţalobu v časti poţadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € berie späť

a súčasne upravil znenie navrhovaného ţalobného petitu tak, ţe uţ ţiadal len o priznanie

primeraného zadosťučinenia vo výške 245 286 €, alebo nárok, ktorým ţiada o priznanie

nemajetkovej ujmy berie v celom rozsahu späť a ţiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil;

2/ ak ţalobca trvá na priznaní nemajetkovej ujmy, nech uvedie, v akej výške ju ţiada a či

nemajetkovú ujmu ţiada priznať popri nároku na zaplatenie sumy 245 286 € ako primeraného

zadosťučinenia alebo je táto obsiahnutá v danej sume; 3/ v nadväznosti na vyššie uvedené

sformuloval konečné znenie navrhovaného ţalobného petitu, t. j. vydania akého rozhodnutia

sa domáha tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a bolo ho moţné prevziať

do výroku súdneho rozhodnutia a svoje písomné podanie predloţil v potrebnom počte

vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie ostalo v súdnom spise a jeden jeho exemplár obdrţal

aj druhý účastník konania.

V podaní doručenom súdu 21. júna 2012 ţalobca ozrejmil, ţe upustil od ţiadosti

o náhradu nemajetkovej ujmy, pretoţe tento nárok smerujúci voči ţalovanej vzal v celom

rozsahu späť. Uviedol, ţe netrvá na priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v ţiadnej výške.

V prípade, ak nedôjde k napraveniu protiprávneho stavu doplatením príplatku podľa § 69

ods. 2 , si uplatňuje primerané zadosťučinenie v relutárnej podobe

v súlade s v znení neskorších predpisov. Ďalej zotrval

na navrhovanej zmene ţalobného petitu tak ako uviedol v podaní z 10. apríla 2012.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 29. júna 2012 č. k. -80 konanie

o návrhu ţalobcu v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 156 648,87 € zastavil.

Podanie ţalobcu, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na zmenu petitu v znení

výroku: „Ţalovaná je povinná upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou

rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona

č. od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku“ odmietol.

V poslednom výroku pripustil zmenu ţalobného petitu v nasledovnom znení: 1. Súd určuje, ţe

odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1

v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu

podľa a a sudcov najvyššieho súdu, ktorí

rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný

Špecializovaný trestný súd podľa je v rozpore so zásadou

rovnakého zaobchádzania. 2. Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 245 286 €,

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne je ţalovaná povinná zaplatiť ţalobcovi

primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne

JUDr. T. P. vedený v S. č. ú. X., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako budú

vyčíslené v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe

podanie ţalobcu v časti, v ktorej ţiadal, aby ţalovaná upustila od odmeňovania ţalobcu

v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69

ods. 2 , posúdil ako neurčité a nejasné, keďţe ţalobca jasne neopísal

a nešpecifikoval, a to i napriek výzve súdu, akým konkrétnym spôsobom a konaním má

ţalovaná pristúpiť k upusteniu od jeho odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania, keď je zrejmé, ţe ţalobca nie je odmeňovaný príplatkom podľa § 69 ods. 2

Súd prvého stupňa preto podanie ţalobcu v tejto časti postupom

podľa odmietol. Zmenu ţalobného petitu pripustil súd prvého stupňa podľa

, , keď zistil, ţe sú splnené zákonné podmienky pre jeho pripustenie

v znení pod bodmi 1. a 2. výroku uznesenia, nakoľko výsledky doterajšieho konania môţu

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 30. novembra 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Zhodne so súdom

prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcom formulovaný petit v časti, v ktorej podanie

ţalobcu odmietol, nespĺňa poţiadavku zrozumiteľnosti, keď z neho nemoţno s určitosťou

zistiť, v čom presne má spočívať povinnosť ţalovanej „upustiť od odmeňovania ţalobcu

v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69

ods. 2 “, keď – ako uţ na to poukázal v odôvodnení svojho uznesenia

aj súd prvého stupňa – niet pochýb o tom, ţe ţalobcovi spomínaný príplatok vyplácaný nie je.

K námietke ţalobcu, ktorou vytýkal prvostupňovému súdu, ţe pokiaľ ním doplnené podanie

nepovaţoval za dostatočné, mal ho v súlade s opäť vyzvať na jeho opravu či

ďalšie doplnenie, odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa si splnil svoju povinnosť

a v súlade s vyzval ţalobcu na doplnenie, resp. opravu jeho podania. Ani

podľa názoru odvolacieho súdu, ţalobcom formulovaný ţalobný petit v časti napadnutej

odvolaním nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Poznamenal, ţe zo ţiadneho

právneho predpisu nevyplýva prvostupňovému súdu povinnosť vyzývať ţalobcu

na odstránenie neúplného podania opakovane. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté

uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia

, pretoţe napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom v časti odmietnutej ţaloby. Poznamenal, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia v podstate len zopakoval odôvodnenie súdu prvého stupňa a čiastočne dal

odpoveď na odvolacie dôvody ţalobcu. Uviedol, ţe odvolací súd úplne bez povšimnutia

ponechal argumentáciu ţalobcu, ţe v mnohých ďalších skutkovo i právne rovnakých veciach

súd prvého stupňa povaţoval odmietnutý výrok petitu ţaloby za súladný so zákonom a taký

výrok neodmietol a prijal ho na ďalšie konanie. V dovolaní upozornil na judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí

a princípu, ţe v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Osobitne poukázal

na nález z 3. novembra 2006, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Podľa

názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá uţ bola

právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal

so všetkými súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle

.“

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1

) zastúpený v súlade so zákonom ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

6

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237 písm. f/

(prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal

stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

treba povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2008

sp. zn. ). Medzi práva účastníka občianskeho súdneho konania na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí totiţ nepochybne aj právo

na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného

súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) za porušenie tohto

práva treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením

odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej

ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka (v spojení s toto

ustanovenie platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia). Porušením

uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie

uvedených zákonných ustanovení.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje rozsiahlu úvodnú popisnú časť

(v ktorej sa okrem iného uvádza, čoho sa ţalobca domáhal, ako rozhodol súd prvého stupňa

a z akých dôvodov, dôvody, pre ktoré bolo ţalobcom podané odvolanie, argumenty, ktoré

na podporu svojich odvolacích tvrdení uviedol a čoho sa v odvolacom konaní domáhal), ale

i spôsob a rozsah, akým sa odvolací súd prejednávanou vecou zaoberal (prejednal vec podľa

a bez nariadenia pojednávania) a ako rozhodol

(napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa ). Napriek tomu,

ţe formálne vo svojom rozhodnutí uviedol obsah odvolania podaného ţalobcom, k jeho

zásadnej argumentácii sa nijakým spôsobom nevyjadril. V závere odvolací súd len zopakoval

odôvodnenie súdu prvého stupňa a čiastočne dal odpoveď na odvolacie dôvody ţalobcu.

V dôvodoch rozhodnutia predovšetkým odvolací súd ţiadnym spôsobom nereagoval

na dôvody odvolania ţalobcu (napr. ţe v mnohých ďalších skutkovo i právne rovnakých

veciach súd prvého stupňa povaţoval odmietnutý výrok petitu ţaloby za súladný so zákonom

a taký výrok neodmietol a prijal ho na ďalšie konanie). Za predpokladu, ţe odvolací súd

nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia

náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo

limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen

, ale aj Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ).

Skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené má za následok, ţe

konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle ,

pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.

Vzhľadom k tomu, ţe ide o tak závaţnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia

napadnutého rozhodnutia, dovolací súd neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích

námietok vznesených dovolateľom.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová