Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/25/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci

žalobkyne V. L. – E., K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. R. S., advokátom, so sídlom

v D.proti žalovaným 1/ E., spol. s r.o., so sídlom v B., 2/ Ing. J. H., bývajúcemu v B., 3/ R.,

a.s., so sídlom v B., 4/ O., a.s., so sídlom v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

a o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2006, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 23. februára 2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 28. októbra 2003 č.k. -173 v spojení

s opravným uznesením zo 14. septembra 2004 č.k. -221 zamietol návrh žalobkyne,

ktorým sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 25.4.1997, ktorej predmetom bol

2

prevod nehnuteľnosti parcela č. X., súpisné č. X. – zastavaná plocha, budova o výmere X. m,

zapísanej na LV č. X. pre katastrálne územie S. uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/

(správne medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ – poznámka Najvyššieho súdu SR) a

súčasne zamietol aj jej návrh o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému 4/ trovy konania a žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania

nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je

žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle ,

predpokladom prípustnosti ktorej je naliehavý právny záujem na jej určení. Ten je daný

predovšetkým vtedy, keď sa podaním návrhu predíde zásahu alebo sa vytvorí pevný základ

pre usporiadanie právneho vzťahu medzi účastníkmi. Tam, kde už k zásahu došlo, je na

mieste iný než určovací petit. Keďže v danom prípade sa žalobkyňa mala možnosť domáhať

ochrany svojich práv aj iným procesným prostriedkom, čo aj urobila (súčasne podala návrh

o vypratanie nehnuteľnosti), z hľadiska procesného má prednosť žaloba na plnenie pred

určovacou žalobou. Navyše, platnosťou kúpnej zmluvy, sa súd môže ako otázkou

prejudiciálnou zaoberať aj v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Dospel preto k záveru, že

žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, z

ktorého dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. V súvislosti s nárokom žalobkyne o vypratanie

nehnuteľnosti, sa najskôr zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy z 25.4.1997. Na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ide o platný právny úkon. Uviedol,

že zmluva o záložnom práve na nehnuteľnosti zo dňa 30. mája 1995, ktorej vklad bol

povolený Katastrálnym úradom v Bratislave pod č. V. dňa 10. júla 1995, v čl. 4 upravovala

spôsob, akým banka môže so založenou nehnuteľnosťou naložiť v prípade, že klient a záložca

nesplní podmienky zmluvy a nebude včas uhrádzať splátky istiny a úroky. Zmluva, okrem

iného určovala, že banka môže po predchádzajúcom upozornení klienta a záložcu, založenú

nehnuteľnosť predať aj v priamom predaji za cenu určenú súdnym znalcom alebo

prostredníctvom organizácie oprávnenej na výkon tejto činnosti. Keďže v danom prípade bolo

preukázané, že banka upozornila žalobkyňu na predaj založenej nehnuteľnosti včas písomne

dňa 27. marca 1996, ktorá písomnosť jej bola doručená 9. mája 1996 (t.j. 11 mesiacov pred

uskutočnením jej predaja) a nehnuteľnosť bola predaná spôsobom dohodnutým v zmluve,

ktorý neodporoval zákonu, postupovala v súlade s uzavretou zmluvou a s právnymi

predpismi. Žalobu žalobkyne preto aj v časti o vypratanie nehnuteľnosti zamietol.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. februára 2006, sp.zn.

na odvolanie žalobkyne vo výroku, ktorým okresný súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy zamietol, potvrdil. V časti návrhu o vypratanie nehnuteľnosti konanie zastavil

a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V súvislosti so žalobou o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k právnemu názoru, že žalobkyňa

preukázala naliehavý právny záujem v zmysle zákonných predpokladov uvedených v § 80

písm.c/ na požadovanom určení. Napriek tomu rozhodnutie súdu prvého stupňa

o zamietnutí tejto žaloby považoval za vecne správne. Uviedol, že posúdením tých tvrdení

a listinných dôkazov, ktorými žalobkyňa odôvodňovala a preukazovala v konaní neplatnosť

právneho úkonu, neboli splnené zákonné predpoklady neplatnosti v zmysle § 37 a § 39

(ďalej len ). Vychádzal rovnako ako súd prvého stupňa

zo zistenia, že zmluvou o záložnom práve na nehnuteľnosti, uzavretou medzi žalobkyňou

a žalovaným 4/, bola pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o úvere č. X. zo dňa 7. apríla 1995

zabezpečená nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom prevodu kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalovanými 1/, 2/ a 3/ (správne medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ – poznámka

Najvyššieho súdu SR). Neplatnosť kúpnej zmluvy nebolo možné vyvodiť „zo žiadneho

právneho úkonu vykonávaného v rozpore s úverovou zmluvou“. Žalobkyňa mala totiž

preukázateľne vedomosť o realizácii záložného práva (písomné upozornenie z 27. marca

1996, ktoré prevzala 9. mája 1996). Jej námietky spočívajúce v tom, že okresný súd

nesprávne vec po právnej stránke posúdil, resp. že nedostatočne vyhodnotil dôkazy,

považoval za neopodstatnene podané. Rozsudok súdu prvého stupňa preto v tejto časti ako

vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania v časti návrhu

o vypratanie nehnuteľnosti odôvodnil tým, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok

za odvolanie súčasne s podaním odvolania a ani dodatočne v stanovenej lehote na výzvu súdu.

Keďže jej súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, v tejto časti odvolacie konanie

zmysle zastavil.

Tento rozsudok krajského súdu napadla v celom jeho rozsahu včas podaným

dovolaním žalobkyňa. Navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť

a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania v konaní

o neplatnosť zmluvy uviedla, že súdy jej svojím postupom znemožnili preukázať skutočnosti,

ktorými odôvodňovala neplatnosť kúpnej zmluvy. Okresný súd, sa vzhľadom na jeho právny

záver o nedostatku jej naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti, odmietol týmito

skutočnosťami zaoberať. Krajský súd, ktorý v otázke naliehavého právneho záujmu dospel

k opačnému právnemu názoru, sa síce zaoberal platnosťou zmluvy, avšak len z hľadiska

jedného ňou tvrdeného dôvodu. Na ďalšie z tých, o ktoré opierala svoj návrh a odvolanie

a na ktoré poukazovala, odvolací súd vôbec nereagoval a nevzal ich do úvahy bez toho, aby

svoj postup v odôvodnení rozsudku bližšie vysvetlil. Odvolací súd jej týmto nesprávnym

postupom znemožnil realizovať jej procesné práva, ktoré jej

priznáva a teda odňal jej možnosť konať pred súdom v zmysle V tejto

súvislosti poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra

2000 sp.zn. . Dovolanie odôvodnila tiež tým, že rozsudok krajského súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (neexistovala platná plná moc na uzatvorenie

kúpnej zmluvy pre rozpor medzi záujmom záložcu a záložného veriteľa, určenie ceny

nehnuteľnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi, predaj sa uskutočnil v rozpore so záujmami

záložcu a na úkor záložcu, atď.). Prípustnosť dovolania, vzťahujúceho sa na výrok o zastavení

konania o vypratanie nehnuteľnosti, odôvodnila rovnako tým, že týmto postupom jej krajský

súd odňal možnosť konať pred súdom. Uviedla, že krajský súd jej nesprávne nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu boli

splnené. Následne v rozpore so zákonom v tejto časti odvolacie konanie zastavil. Tento

nesprávny postup zapríčinil, že vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia na základe včas

podaného odvolania v inštančnom konaní už nepreskúmaval.

Žalovaní svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré možno podľa zákona týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné pre vadu uvedenú v

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto práva

účastníka občianskeho súdneho konania patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces,

ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, zaručuje

a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale

aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález z 12. mája 2004 sp.zn. )

za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite, v súlade

s ustanovením odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými

právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Neudržateľný je preto právny názor

považujúci nedostatky v odôvodnení súdneho rozhodnutia len za tzv. inú vadu konania

(R 11/98; porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp.zn.

).

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci v konaní o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy bolo takouto vadou postihnuté konanie pred odvolacím súdom (čiastočne aj

konanie pred súdom prvého stupňa).

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa sa už v návrhu na začatie konania

domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu nielen na základe skutočnosti, že predaj

nehnuteľnosti bol realizovaný bez toho, aby jej bol tento zamýšľaný právny úkon včas

oznámený, čím došlo k porušeniu a zmluvy

o záložnom práve, ale aj z iných dôvodov (kúpa bola realizovaná formou priameho predaja,

bez jej súhlasu, bez dražby, za nízku kúpnu cenu; prieči sa dobrým mravom a je preto

v rozpore s ). V odvolaní proti rozsudku okresného súdu žalobkyňa uviedla ďalšie

skutočnosti, ktoré podľa jej názoru majú za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy

(nedostatok platnej plnej moci oprávňujúcej žalovaného 4/ k uzavretiu kúpnej zmluvy,

neexistencia súhlasu k zastupovaniu žalovaného 4/ treťou osobou, neplatnosť záložnej zmluvy

z dôvodu jej rozporu s a ). Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu

(čiastočne aj okresného súdu) je však zrejmé, že sa zaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy

výlučne z hľadiska splnenia podmienok uvedených v

(po zistení, že žalovaný 4/ upozornil žalobkyňu včas na zamýšľaný výkon záložného práva,

dospel zhodne s názorom okresného súdu k záveru, že v prípade kúpnej zmluvy ide o platný

právny úkon). Odôvodnenie rozhodnutia celkom postráda konkrétne dôvody, pre ktoré vôbec

nereagoval na opakované námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku okresného

súdu spočívajúce v tom, že kúpa bola realizovaná formou priameho predaja, bez jej súhlasu,

bez dražby, za nízku kúpnu cenu, čo sa v konečnom dôsledku prieči dobrým mravom a je teda

v rozpore s . V odôvodnení rozhodnutia bližšie nevysvetlil, z akého dôvodu sa vôbec

nezaoberal ďalšími skutočnosťami žalobkyňou uvedenými až v odvolaní, ktoré podľa

žalobkyne mali za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Neuviedol, či sa tak stalo z dôvodu,

že neboli splnené zákonné podmienky pre ich pripustenie ako odvolacieho dôvodu v zmysle

, alebo z dôvodu, že z hľadiska platnosti kúpnej zmluvy išlo o skutočnosti

bez právneho významu, prípadne z iných dôvodov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci

súd nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať

za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, musí k nim však prihliadnuť

za predpokladu, že vyšli za konania najavo ( ). To následne musí nájsť odraz aj

v odôvodnení rozhodnutia súdu.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu mal pre nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia v časti o nároku

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivé

súdne konanie. Žalobkyňa preto opodstatnene namietala, že krajský súd jej odňal reálnu

možnosť konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 25. októbra 2000 sp.zn. , treba uviesť, že v danej veci ide o iný prípad, než

bol predmetom riešenia v tomto konaní.

K dovolaniu žalobkyne, ktorým napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu o zastavení

odvolacieho konania o vypratanie nehnuteľnosti pre nezaplatenie súdneho poplatku, dovolací

súd udáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozsudku z 30. júna 1993

sp.zn. , uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 50/1997 vyslovil, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

podľa v znení neskorších predpisov, hoci pre tento postup nebol

zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm.f/

Podľa názoru dovolacieho súdu práve o takýto prípad v preskúmavanej veci ide.

Žalobkyňa podala odvolanie na okresný súd 7. januára 2004, pričom odvolací súd

o ňom nerozhodol do 31. augusta 2005. Vec bolo preto potrebné dokončiť podľa práva

platného do 31. augusta 2005, t.j. podľa v znení

do 31. augusta 2005 ( novely vykonanej

s účinnosťou od 1. septembra 2005). To znamená podľa znenia Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý oprávnenie vykonať výzvu na zaplatenie súdneho poplatku po podaní

odvolania a rozhodovanie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1

, zveril súdu prvého stupňa a nie odvolaciemu súdu. Rovnako v rámci konania vo veci

súdneho poplatku bolo potrebné na vec vzťahovať v znení

účinnom v čase podania odvolania, t.j. v znení novely vykonanej

účinnej od 1. januára 2004 (ďalej len ). V tom čase platné znenie

v ustanovení veta druhá stanovilo, že vo veciach

poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. To znamená, že aj o zastavení konania pre

nezaplatenie poplatku za odvolanie rozhoduje súd prvého stupňa a nie odvolací súd.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd nielenže urobil výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku, ale rozhodol aj o návrhu žalobkyne o oslobodenie

od súdnych poplatkov a o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie poplatku, hoci

k tomu nebol oprávnený. Príslušným rozhodnúť bol nepochybne len súd prvého stupňa,

v danom prípade okresný súd. Svojím postupom tak odňal žalobkyni možnosť konať pred

súdom v zmysle

Keďže konanie zaťažil vadou, ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež

dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť,

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave v celom

rozsahu podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na záver dovolací súd dáva odvolaciemu súdu do pozornosti ,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä jeho prechodné ustanovenia

účinné od 1. júla 2007.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová