Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 290 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (297)9d6/384155.3d3134.pdf
PDF · 115.3 KB
No categories available
3Cdo/4/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 4/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. B., bývajúcej v C.,
zastúpenej JUDr. R. J., advokátkou so sídlom v T., proti žalovaným 1/ M. P., bývajúcemu
v P., a 2/ J. A., bývajúcemu v T., o určenie vlastníctva nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 278/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 27. júla 2011 sp. zn. 17 Co 346/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 27. júla 2011 sp. zn. 17 Co 346/2010 a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 17. mája 2010
č.k. 14 C 278/2008-496 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že: 1. je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností v katastrálnom území C. - V., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste
vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele č. X., ďalej parcela č. X. – zastavané
22
plochy a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrady vo výmere X. ma parcela č. X. –
2
orná pôda vo výmere X. m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), 2. žalovaný 1/ nie je
vlastníkom sporných nehnuteľností, 3. je neplatná kúpna zmluva uzavretá 20. októbra 2008,
ktorou žalovaný 2/ predal sporné nehnuteľnosti žalovanému 1/ (ďalej len „kúpna zmluva
z 20. októbra 2008“). Uviedla, že v minulosti mala finančné problémy, v dôsledku ktorých
nebola schopná splácať úver. Podľa jej tvrdenia jej v tejto situácii žalovaný 2/ ponúkol, že
za ňu uhradí dlh, ak na neho „formálne prepíše dom“; mal jej pri tom prisľúbiť, že v dome
môže naďalej bývať. Pristúpila k navrhnutému riešeniu a 10. októbra 2008 so žalovaným 2/
uzavrela kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností (ďalej len „kúpna zmluva
z 10. októbra 2008“), hoci v skutočnosti nebolo jej vôľou previesť na neho ich vlastníctvo.
V rozpore s prísľubom, ktorý dostala, jej ale nebola vyplatená kúpna cena a dokonca bola
vyzvaná, aby sporné nehnuteľnosti vypratala. Navyše, dozvedela sa, že žalovaný 2/ predal
sporné nehnuteľnosti žalovanému 1/. Z týchto dôvodov žalobkyňa zastávala názor, že je
neplatná (§ 37 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka) tak kúpna zmluva z 10. októbra 2008,
ako aj kúpna zmluva z 20. októbra 2008. So zreteľom na neplatnosť týchto právnych
úkonov ju treba naďalej považovať za výlučnú vlastníčku sporných nehnuteľností.
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 17. mája 2010 č.k. 14 C 278/2008-496 žalobu
zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania; žalovanému 2/
nepriznal náhradu trov konania. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že kúpna zmluva z 10. októbra 2008 nemá nedostatky, ktoré by zakladali jej
neplatnosť. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že túto zmluvu uzavrela len naoko, v omyle,
nedobrovoľne alebo v stave, kedy nemala v plnom rozsahu zachovanú spôsobilosť na právne
úkony. Bolo preukázané, že jej bolo doručené upovedomenie súdneho exekútora o zriadení
exekučného záložného práva na sporné nehnuteľnosti. Dokazovanie potvrdilo, že žalovaný 2/
uhradil dlh žalobkyne, ktorý, ak by nebol vyplatený, viedol by k exekúcii a dražbe sporných
nehnuteľností. Súd prvého stupňa poznamenal, že ani prípadné, žalobkyňou tvrdené
nevyplatenie kúpnej ceny by nezakladalo neplatnosť tohto právneho úkonu (ale iba dôvod
na odstúpenie od nej). Dodal, že ak skutočnou vôľou žalobkyne nebolo sporné nehnuteľnosti
predávať, nemala uzavrieť kúpnu zmluvu z 10. októbra 2008. Pokiaľ ide o tú časť petitu
žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom sporných
nehnuteľností a že je neplatná kúpna zmluva z 20. októbra 2008, súd prvého stupňa dospel
k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/
O.s.p.), lebo ani ak by súd jej žalobe v tejto časti vyhovel, neviedlo by to k odstráneniu ňou
tvrdenej právnej neistoty. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. júla 2011 sp. zn.
17 Co 346/2010 napadnutý rozsudok potvrdil; rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa namieta existenciu vád uvedených v § 221
ods. 1 O.s.p. (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní vychádzala
z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a z vykonaných dôkazov vyvodzovala
vlastné závery o (ne)platnosti kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Žalobkyni sa v konaní
nepodarilo preukázať dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Pokiaľ ide
o odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd uviedol, že žalobkyňa vadu tejto povahy videla v tom, že
prvostupňový rozsudok bol vyhlásený v jej neprítomnosti. Na pojednávaní, v závere ktorého
bol vyhlásený uvedený rozsudok, bola ale prítomná advokátka zastupujúca žalobkyňu, preto
skutočnosť, že žalobkyňa nebola prítomná na tomto pojednávaní preto bez ďalšieho
neznamená, že žalobkyni bola odňatá možnosť pred súdom konať. Z týchto dôvodov dospel
odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody boli v odvolaní uplatnené neopodstatnene a že
odvolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu. Napadnutý rozsudok preto potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 142
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že
jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Poukázala na to, že na pojednávanie, ktoré súd prvého stupňa vytýčil na 14. apríla 2010,
sa nedostavila z dôvodu práceneschopnosti; jej neprítomnosť bola však súdu vopred riadne
ospravedlnená a súd bol požiadaný o odročenie pojednávania na iný termín. Napriek tomu ale
súd prvého stupňa na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie výpoveďou svedka J. V.. Tým
došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. K rovnakej procesnej vade došlo tým,
že súd prvého stupňa konal v jej neprítomnosti aj na pojednávaní uskutočnenom 17. mája
2010; na veci nič nemení, že tohto pojednávania sa zúčastnila jej právna zástupkyňa. Pokiaľ
odvolací súd na túto procesnú vadu konania neprihliadol, mal aj jeho postup za následok
odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať. Odvolaciemu súdu ďalej vytkla, že
nerozhodol správne a bez opodstatnenia toleroval prvostupňovým súdom neúplne zistený
skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a tiež nesprávne právne
posúdenie veci. Súdy oboch nižších stupňov neskúmali bližšie obsah právneho vzťahu
žalobkyne a žalovaného 2/, ktorý sa navonok „naoko“ prezentoval uzavretím kúpnej zmluvy
z 10. októbra 2008. Pri posudzovaní, či išlo o simulovaný (neplatný) právny úkon,
nepostupovali dôsledne a nezohľadnili, že aktérmi celej záležitosti boli aj iné osoby, než len
účastníci konania. Odvolací súd pochybil tiež tým, že sa vôbec nezaoberal jej odvolaním
v časti, ktorou namietala nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania.
Z týchto dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie.
Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním
možno napadnúť.
1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, (pozn.: výlučne iba vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie žalobkyne smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,
ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Prípustnosť dovolania žalobkyne z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1
O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.)
a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.
2. Dovolací súd so zreteľom na obsah dovolania a § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či
v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.
O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni bola v konaní odňatá
možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka občianskeho súdneho konania.
O tom, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 14. apríla 2010, boli účastníci
riadne upovedomení (č.l. 475 spisu). Žalobkyňa, zastúpená právnou zástupkyňou, podaním
z 12. apríla 2010, ktoré bolo osobne doručené nasledujúci deň (č.l. 481 spisu), súdu prvého
stupňa oznámila, že sa nariadeného pojednávania nemôže zúčastniť, lebo je práceneschopná
(čo aj doložila lekárskym potvrdením z 12. apríla 2010), nesúhlasí s prejednaním veci v jej
neprítomnosti a trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Z tohto dôvodu požiadala
o odročenie uvedeného pojednávania.
Zo zápisnice spísanej súdom prvého stupňa 14. apríla 2010 (č.l. 483 spisu) vyplýva, že
súd na ňom konštatoval neprítomnosť všetkých účastníkov a tiež ich právnych zástupcov
a napriek žiadostiam o odročenie pojednávania (č.l. 480 a 481 spisu) vykonal dokazovanie
výsluchom svedka J. V. v zmysle § 126 O.s.p. (č.l. 483 a 484 spisu).
Týmto postupom súdu prvého stupňa bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom
konať.
Žalobkyňa v prejednávanej veci svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní riadne
a včas odôvodnila tým, že je práceneschopná (čo aj preukázala lekárskym potvrdením). Ňou
uvádzaný a preukázaný dôvod bolo v každom prípade potrebné považovať za dôležitý dôvod
pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (R 31/1995). Pokiaľ súd prvého
stupňa napriek tomu v danej procesnej situácii pojednávanie neodročil a dokonca vykonal
dokazovanie výsluchom svedka, jednoznačne odňal žalobkyni možnosť realizovať procesné
oprávnenia, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva účastníkovi konania.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.).
Právo účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu sa v konaní realizuje tak, že
predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,
aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení tohto dôkazu považuje
za významné. Tomuto procesnému oprávneniu účastníka konania korešponduje povinnosť
súdu vytvoriť účastníkovi procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad
z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti
listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní
ohliadky a pod.). Právo účastníka vyjadriť sa bezprostredne po vykonaní každého
jednotlivého treba dôsledne odlišovať od jeho práva vyjadriť sa na záver k vykonanému
dokazovaniu (ako celku) a k dokazovaním preukázanému skutkovému stavu.
Keďže v danom prípade neboli dané procesné predpoklady, za ktorých môže súd
vykonávať dokazovanie, bolo žalobkyni upreté právo osobne sa zúčastniť dokazovania,
konkrétne vyjadriť sa po výpovedi svedka J. V. k vykonanému dôkazu v zmysle § 123 O.s.p.
a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Týmto
postupom súdu prvého stupňa bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Na tom, že v danom prípade došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. vykonaním dokazovania výsluchom svedka J. V. bez toho, aby žalobkyni bola
vytvorená možnosť zúčastniť sa tohto dokazovania, nemôže nič zmeniť skutočnosť, že súd
prvého stupňa na nasledujúcom pojednávaní uskutočnenom 17. mája 2010 (č.l. 490
až 492 spisu) prečítal výpoveď tohto svedka (č.l. 483 a 484 spisu) z predchádzajúceho
pojednávania. Takéto „dokazovanie“ nezaručuje účastníkovi konania plnohodnotnú realizáciu
jeho procesných oprávnení vyplývajúcich z ustanovenia § 123 O.s.p.
K náprave nesprávností súdu prvého stupňa v odvolacom konaní nedošlo – odvolací
súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a odvolaním napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
K námietke dovolateľky, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) došlo aj uskutočnením pojednávania 17. mája 2010 bez jej osobnej prítomnosti,
dovolací súd poukazuje na správne konštatovanie odvolacieho súdu, že účasť jej právnej
zástupkyne na tomto pojednávaní sa považuje za účasť žalobkyne, v dôsledku čoho namietaný
postup odvolacieho súdu zodpovedal zákonu.
3. Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že žalobkyňa opodstatnene namieta
existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., výskyt ktorej zakladá prípustnosť jej
dovolania a zároveň opodstatnenosť dovolania.
So zreteľom na uvedené zrušil dovolací súd nielen rozsudok odvolacieho súdu
napadnutý dovolaním, ale tiež odvolacím súdom potvrdený prvostupňový rozsudok; vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia
týchto rozhodnutí a skutočnosť, že vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
nezaoberal sa opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. februára 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková