Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. B., bývajúcej v C.,

zastúpenej JUDr. R. J., advokátkou so sídlom v T., proti žalovaným 1/ M. P., bývajúcemu

v P., a 2/ J. A., bývajúcemu v T., o určenie vlastníctva nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 27. júla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 27. júla 2011 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 17. mája 2010

č.k. -496 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že: 1. je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností v katastrálnom území C. - V., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste

vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na parcele č. X., ďalej parcela č. X. – zastavané

22

plochy a nádvoria vo výmere X. m, parcela č. X. – záhrady vo výmere X. ma parcela č. X. –

2

orná pôda vo výmere X. m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), 2. žalovaný 1/ nie je

vlastníkom sporných nehnuteľností, 3. je neplatná kúpna zmluva uzavretá 20. októbra 2008,

ktorou žalovaný 2/ predal sporné nehnuteľnosti žalovanému 1/ (ďalej len „kúpna zmluva

z 20. októbra 2008“). Uviedla, že v minulosti mala finančné problémy, v dôsledku ktorých

nebola schopná splácať úver. Podľa jej tvrdenia jej v tejto situácii žalovaný 2/ ponúkol, že

za ňu uhradí dlh, ak na neho „formálne prepíše dom“; mal jej pri tom prisľúbiť, že v dome

môže naďalej bývať. Pristúpila k navrhnutému riešeniu a 10. októbra 2008 so žalovaným 2/

uzavrela kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností (ďalej len „kúpna zmluva

z 10. októbra 2008“), hoci v skutočnosti nebolo jej vôľou previesť na neho ich vlastníctvo.

V rozpore s prísľubom, ktorý dostala, jej ale nebola vyplatená kúpna cena a dokonca bola

vyzvaná, aby sporné nehnuteľnosti vypratala. Navyše, dozvedela sa, že žalovaný 2/ predal

sporné nehnuteľnosti žalovanému 1/. Z týchto dôvodov žalobkyňa zastávala názor, že je

neplatná ( a ) tak kúpna zmluva z 10. októbra 2008,

ako aj kúpna zmluva z 20. októbra 2008. So zreteľom na neplatnosť týchto právnych

úkonov ju treba naďalej považovať za výlučnú vlastníčku sporných nehnuteľností.

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 17. mája 2010 č.k. -496 žalobu

zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania; žalovanému 2/

nepriznal náhradu trov konania. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že kúpna zmluva z 10. októbra 2008 nemá nedostatky, ktoré by zakladali jej

neplatnosť. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že túto zmluvu uzavrela len naoko, v omyle,

nedobrovoľne alebo v stave, kedy nemala v plnom rozsahu zachovanú spôsobilosť na právne

úkony. Bolo preukázané, že jej bolo doručené upovedomenie súdneho exekútora o zriadení

exekučného záložného práva na sporné nehnuteľnosti. Dokazovanie potvrdilo, že žalovaný 2/

uhradil dlh žalobkyne, ktorý, ak by nebol vyplatený, viedol by k exekúcii a dražbe sporných

nehnuteľností. Súd prvého stupňa poznamenal, že ani prípadné, žalobkyňou tvrdené

nevyplatenie kúpnej ceny by nezakladalo neplatnosť tohto právneho úkonu (ale iba dôvod

na odstúpenie od nej). Dodal, že ak skutočnou vôľou žalobkyne nebolo sporné nehnuteľnosti

predávať, nemala uzavrieť kúpnu zmluvu z 10. októbra 2008. Pokiaľ ide o tú časť petitu

žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom sporných

nehnuteľností a že je neplatná kúpna zmluva z 20. októbra 2008, súd prvého stupňa dospel

k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/

), lebo ani ak by súd jej žalobe v tejto časti vyhovel, neviedlo by to k odstráneniu ňou

tvrdenej právnej neistoty. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. júla 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil; rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho

konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa namieta existenciu vád uvedených v § 221

ods. 1 (odvolací dôvod podľa ) a to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod

podľa ). Konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní vychádzala

z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a z vykonaných dôkazov vyvodzovala

vlastné závery o (ne)platnosti kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Žalobkyni sa v konaní

nepodarilo preukázať dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Pokiaľ ide

o odvolací dôvod v zmysle (v konaní došlo k vadám uvedeným

v ), odvolací súd uviedol, že žalobkyňa vadu tejto povahy videla v tom, že

prvostupňový rozsudok bol vyhlásený v jej neprítomnosti. Na pojednávaní, v závere ktorého

bol vyhlásený uvedený rozsudok, bola ale prítomná advokátka zastupujúca žalobkyňu, preto

skutočnosť, že žalobkyňa nebola prítomná na tomto pojednávaní preto bez ďalšieho

neznamená, že žalobkyni bola odňatá možnosť pred súdom konať. Z týchto dôvodov dospel

odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody boli v odvolaní uplatnené neopodstatnene a že

odvolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu. Napadnutý rozsudok preto potvrdil

( ). Rozhodnutie o trovách odôvodnil poukázaním na ustanovenia

ods. 1, a

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že

jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ) a napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Poukázala na to, že na pojednávanie, ktoré súd prvého stupňa vytýčil na 14. apríla 2010,

sa nedostavila z dôvodu práceneschopnosti; jej neprítomnosť bola však súdu vopred riadne

ospravedlnená a súd bol požiadaný o odročenie pojednávania na iný termín. Napriek tomu ale

súd prvého stupňa na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie výpoveďou svedka J. V.. Tým

došlo k procesnej vade v zmysle K rovnakej procesnej vade došlo tým,

že súd prvého stupňa konal v jej neprítomnosti aj na pojednávaní uskutočnenom 17. mája

2010; na veci nič nemení, že tohto pojednávania sa zúčastnila jej právna zástupkyňa. Pokiaľ

odvolací súd na túto procesnú vadu konania neprihliadol, mal aj jeho postup za následok

odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať. Odvolaciemu súdu ďalej vytkla, že

nerozhodol správne a bez opodstatnenia toleroval prvostupňovým súdom neúplne zistený

skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a tiež nesprávne právne

posúdenie veci. Súdy oboch nižších stupňov neskúmali bližšie obsah právneho vzťahu

žalobkyne a žalovaného 2/, ktorý sa navonok „naoko“ prezentoval uzavretím kúpnej zmluvy

z 10. októbra 2008. Pri posudzovaní, či išlo o simulovaný (neplatný) právny úkon,

nepostupovali dôsledne a nezohľadnili, že aktérmi celej záležitosti boli aj iné osoby, než len

účastníci konania. Odvolací súd pochybil tiež tým, že sa vôbec nezaoberal jej odvolaním

v časti, ktorou namietala nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania.

Z týchto dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

možno napadnúť.

1. V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (pozn.: výlučne iba vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobkyne smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalobkyne z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

2. Dovolací súd so zreteľom na obsah dovolania a skúmal, či

v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni bola v konaní odňatá

možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( )

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

práv účastníka občianskeho súdneho konania.

O tom, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 14. apríla 2010, boli účastníci

riadne upovedomení (č.l. 475 spisu). Žalobkyňa, zastúpená právnou zástupkyňou, podaním

z 12. apríla 2010, ktoré bolo osobne doručené nasledujúci deň (č.l. 481 spisu), súdu prvého

stupňa oznámila, že sa nariadeného pojednávania nemôže zúčastniť, lebo je práceneschopná

(čo aj doložila lekárskym potvrdením z 12. apríla 2010), nesúhlasí s prejednaním veci v jej

neprítomnosti a trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Z tohto dôvodu požiadala

o odročenie uvedeného pojednávania.

Zo zápisnice spísanej súdom prvého stupňa 14. apríla 2010 (č.l. 483 spisu) vyplýva, že

súd na ňom konštatoval neprítomnosť všetkých účastníkov a tiež ich právnych zástupcov

a napriek žiadostiam o odročenie pojednávania (č.l. 480 a 481 spisu) vykonal dokazovanie

výsluchom svedka J. V. v zmysle (č.l. 483 a 484 spisu).

Týmto postupom súdu prvého stupňa bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom

konať.

Žalobkyňa v prejednávanej veci svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní riadne

a včas odôvodnila tým, že je práceneschopná (čo aj preukázala lekárskym potvrdením). Ňou

uvádzaný a preukázaný dôvod bolo v každom prípade potrebné považovať za dôležitý dôvod

pre odročenie pojednávania v zmysle (R 31/1995). Pokiaľ súd prvého

stupňa napriek tomu v danej procesnej situácii pojednávanie neodročil a dokonca vykonal

dokazovanie výsluchom svedka, jednoznačne odňal žalobkyni možnosť realizovať procesné

oprávnenia, ktoré priznáva účastníkovi konania.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ). Účastníci majú právo vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ).

Právo účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu sa v konaní realizuje tak, že

predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení tohto dôkazu považuje

za významné. Tomuto procesnému oprávneniu účastníka konania korešponduje povinnosť

súdu vytvoriť účastníkovi procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad

z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti

listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní

ohliadky a pod.). Právo účastníka vyjadriť sa bezprostredne po vykonaní každého

jednotlivého treba dôsledne odlišovať od jeho práva vyjadriť sa na záver k vykonanému

dokazovaniu (ako celku) a k dokazovaním preukázanému skutkovému stavu.

Keďže v danom prípade neboli dané procesné predpoklady, za ktorých môže súd

vykonávať dokazovanie, bolo žalobkyni upreté právo osobne sa zúčastniť dokazovania,

konkrétne vyjadriť sa po výpovedi svedka J. V. k vykonanému dôkazu v zmysle

a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Týmto

postupom súdu prvého stupňa bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Na tom, že v danom prípade došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/

vykonaním dokazovania výsluchom svedka J. V. bez toho, aby žalobkyni bola

vytvorená možnosť zúčastniť sa tohto dokazovania, nemôže nič zmeniť skutočnosť, že súd

prvého stupňa na nasledujúcom pojednávaní uskutočnenom 17. mája 2010 (č.l. 490

až 492 spisu) prečítal výpoveď tohto svedka (č.l. 483 a 484 spisu) z predchádzajúceho

pojednávania. Takéto „dokazovanie“ nezaručuje účastníkovi konania plnohodnotnú realizáciu

jeho procesných oprávnení vyplývajúcich z ustanovenia

K náprave nesprávností súdu prvého stupňa v odvolacom konaní nedošlo – odvolací

súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a odvolaním napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ).

K námietke dovolateľky, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) došlo aj uskutočnením pojednávania 17. mája 2010 bez jej osobnej prítomnosti,

dovolací súd poukazuje na správne konštatovanie odvolacieho súdu, že účasť jej právnej

zástupkyne na tomto pojednávaní sa považuje za účasť žalobkyne, v dôsledku čoho namietaný

postup odvolacieho súdu zodpovedal zákonu.

3. Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že žalobkyňa opodstatnene namieta

existenciu vady v zmysle , výskyt ktorej zakladá prípustnosť jej

dovolania a zároveň opodstatnenosť dovolania.

So zreteľom na uvedené zrušil dovolací súd nielen rozsudok odvolacieho súdu

napadnutý dovolaním, ale tiež odvolacím súdom potvrdený prvostupňový rozsudok; vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( a ). Vzhľadom na dôvod zrušenia

týchto rozhodnutí a skutočnosť, že vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

nezaoberal sa opodstatnenosťou uplatnenia iných dovolacích námietok.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková