Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 263 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (269)7fb/392153.ea553c.pdf
PDF · 111.27 KB
No categories available
4Cdo/263/2013
Najvyšší súd 4 Cdo 263/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., s.r.o., so sídlom v B.,
IČO: X, zastúpenej advokátskou kanceláriou T., so sídlom v B., proti ţalovaným X., bytom
B. 2/., bytom B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných Z., so sídlom v P., IČO:
X, zastúpeného JUDr. A., advokátom v S., o zaplatenie 3 014,60 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11 C 308/2011, o dovolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012, sp. zn.
5 Co 516/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. októbra 2012, sp. zn. 5 Co 516/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 2. júla 2012, č. k. 11 C 308/2011-65 zastavil
konanie, ţalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane náhradu trov konania nepriznal
a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku ţalobkyni. Zastavenie konania odôvodnil
tým, ţe ţalobkyňa vzala ţalobu v celom rozsahu späť (§ 96 ods. 1 O.s.p.) s tým, ţe nesúhlas
ţalovaných (so späťvzatím ţaloby) by bol neúčinný z dôvodu, ţe k späťvzatiu došlo pred
začatím pojednávania. O náhrade trov konania ţalovaných rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety
prvej a § 151 O.s.p., podľa ktorých by ţalovaní mali právo na náhradu trov konania, ale si túto
náhradu neuplatnili. Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných
oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, ţe náhradu za zastúpenie advokátom
v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa)
v konaní zastupoval, nie je moţné povaţovať za účelne vynaloţené náklady pre účely náhrady
trov konania.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie vedľajšieho účastníka proti časti výroku o jeho
trovách konania, uznesením z 31. októbra 2012, sp. zn. 5 Co 516/2012 uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdil. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe „sa stotoţňuje s postupom súdu
prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení konania a rozhodnutia o trovách konania podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s poukazom na § 150 ods. 1, 2 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť,
ţe odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia
na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219
ods. 2 O.s.p....“.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojim postupom odňal moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázal na to, ţe zatiaľ čo súd prvého stupňa
o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím
na účelnosť vynaloţených výdavkov, odvolací súd konštatuje, ţe sa stotoţňuje s postupom
súdu prvého stupňa, ktorý o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s poukazom
na § 150 ods. 1, 2 O.s.p. V predmetnej veci tak odvolací súd opustil platformu racionálnej
skutkovej a právnej argumentácie, rozhodol nezákonne a svojvoľne, pričom svoje rozhodnutie
vôbec neodôvodnil a porušil aj zásadu dvojinštančnosti konania a predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí, keďţe účastníkom neumoţnil sa k moţnému pouţitiu iného ustanovenia
pri rozhodovaní o trovách konania vyjadriť.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť. Ţalovaní sa vo svojom
vyjadrení s dovolaním vedľajšieho účastníka stotoţnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1
O.s.p.), a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
proti ktorým je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.
vylúčené. Treba zdôrazniť, ţe nie je však relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady
uvedenej v ustanovení § 237 O.s.p., ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto vade
skutočne došlo.
Vedľajší účastník namieta, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je nesprávny
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Vedľajší účastník odňatie moţnosti konať pred súdom dáva do súvislosti jednak
s porušením práva účastníka na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, jednak
s postupom odvolacieho súdu, ktorý keď zvaţoval pouţitie iného ustanovenia procesného
predpisu pri rozhodovaní o náhrade trov konania neţ pouţil súd prvého stupňa, si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť vytvoriť mu priestor na uplatnenie námietok a argumentov, ktoré
sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania, z obsahu ktorej námietky
vyplýva, ţe postup súdu povaţuje za taký, ktorý je v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p.
Z hľadiska posúdenia (ne)dôvodnosti dovolateľom uplatnených námietok, dovolací
súd sa najskôr zaoberal dovolateľovým tvrdením, podľa ktorého odvolací súd postupoval
v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím
o odvolaní, aby v prípade, ak je toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.
Dovolací súd nepovaţuje námietku vedľajšieho účastníka, podľa ktorej
ho mal odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie k moţnej aplikácii § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. s poukazom na § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. s odôvodnením, ţe na rozhodnutie o trovách
konania chce aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, za dôvodnú. Účelom ustanovenia
§ 213 ods. 2 O.s.p. je totiţ primárne zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu
z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva.
Rozhodnutie o trovách konania je vnútorne jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej
nemoţno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov
konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku konania a na druhej strane o odlišných
ustanoveniach (v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p.) tieto princípy modifikujúcich (viď uznesenie
ÚS SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II ÚS 563/2011). Takýto názor je aj v súlade s názormi
prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová a kol. Občiansky
súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635). Procesné rozhodnutie
odvolacieho súdu o trovách konania nemôţe mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia,
a preto postupom odvolacieho súdu nedošlo v prípade vedľajšieho účastníka k odňatiu
moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj
tieţ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2013, sp. zn.
Iná je však situácia, pokiaľ dovolateľ namieta porušenie práva účastníka na náleţité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( IV. ÚS 115/03).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou,
ţe majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení
§ 157 ods. 2 O.s.p., ktorá sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.) Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmavalo v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu
moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska odôvodnenia nespĺňa parametre (limity) zákonného
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Aj keď sa totiţ odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov odvolaním
napadnutého prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), tomuto konštatovaniu
predchádza iné konštatovanie, podľa ktorého sa odvolací súd stotoţňuje s postupom súdu
prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
s poukazom na § 150 ods. 1, 2 O.s.p. S prihliadnutím na skutočnosť, ţe o trovách vedľajšieho
účastníka na strane ţalovaných však súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na účelnosť vynaloţených výdavkov, je potom vyššie uvedené odôvodnenie
uznesenia odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím došlo
k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe mu upiera moţnosť
náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov.
Skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe
byť povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1 a 4 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania ako aj dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová