Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-20-2025.pdf
PDF · 125.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/20/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. F. XXX/XX, 2/ A. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. - I., F. XXXX/X, 3/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.- J. K. XXXX, 4/ A. L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, proti žalovanému: 1/ L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K. XXX, 2/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O. XXX/X, 3/ C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. K. XXX, 5/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K. XX, 6/ P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. N. R., S. XXX/XX, žalovaní v prvom, treťom a v šiestom rade v zastúpení: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie Dunajská Streda, Hlavná 5931/80, IČO: 50 950 690, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v prvom, druhom, treťom a šiestom rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 13. februára 2025 č.k. 18C/122/2016-582 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K., vedených na liste vlastníctva číslo: XXXX, a to parcela registra C číslo XXXX - vinice o výmere1624 m2 sú A. B. C., B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. -J., E. F. XXX/XX, občan SR v podiele 1/4 k celku, A. G. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/X, občan SR v podiele 1/4 k celku, A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K.XXXX, občan SR v podiele 1/4 k celku, a A. L. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, občan SR v podiele 1/4 k celku. Výrokom II. určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K., vedených na Liste vlastníctva číslo XXXX a to par. reg. C číslo XXXX - vinice o výmere 1345 m2 sú A. B. C., B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. -J., E. F. XXX/XX, občan SR v podiele 217/1345 k celku, A. G. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/X, občan SR v podiele 217/1345 k celku, A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K.XXXX, občan SR v podiele 217/1345 k celku, a A. L. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, občan SR v podiele 217/1345 k celku. Výrokom III. určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K., vedených na nehnuteľností vedených na Liste vlastníctva číslo XXXX, a to par. reg. C číslo XXXX - orná pôda o výmere 868 m2 sú A. B. C., B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. -J., E. F. XXX/XX, občan SR v podiele 1/4 k celku, A. G. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/X, občan SR v podiele 1/4 k celku, A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K.XXXX, občan SR v podiele 1/4 k celku, a A. L. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, občan SR v podiele 1/4 k celku. Výrokom IV. určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K., vedených na Liste vlastníctva
XXXX a to par. reg. C číslo XXXX - orná pôda o výmere 868 m2 sú A. B. C., B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. -J., E. F. XXX/XX, občan SR v podiele 1/4 k celku, A. G. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/X, občan SR v podiele 1/4 k celku, A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K.XXXX, občan SR v podiele 1/4 k celku, a A. L. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, občan SR v podiele 1/4 k celku. Výrokom V. určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K.,, vedených na Liste vlastníctva č. XXXX, a to par. reg. C číslo XXXX - orná pôda o výmere 615 m2 sú A. B. C., B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. -J., E. F. XXX/XX, občan SR v podiele 102/2460 k celku, A. G. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/X, občan SR v podiele 102/2460 k celku, A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K.3888, občan SR v podiele 102/2460 k celku, a A. L. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, občan SR v podiele 102/2460 k celku. Výrokom VI. určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K., vedených na Liste vlastníctva č. XXXX a to par. reg. C číslo XXXX - orná pôda o výmere 456 m2 sú A. B. C., B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. -J., E. F. XXX/XX, občan SR v podiele 250/45553 k celku, A. G. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXXX/X, občan SR v podiele 250/45553 k celku, A. B. C., G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K.XXXX, občan SR v podiele 250/45553 k celku, a A. L. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B., F. XXX/XX, občan SR v podiele 250/45553 k celku. Výrokom VII. Znalecký posudok č. 3/2024 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej, z odboru geodézia a kartografia zo dňa 07.05.2024 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Výrokom VIII. Určil, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1.1. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, z ktorého zistil, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. K. zapísaných v pozemnoknižnej (ďalej len „PKN“) vložke č. 694 bol podľa B9 v podiele 1/5 a podľa B10 v podiele 4/5 zapísaný F. H.. V PKN vložke vlastník bol zapísaný len menom a priezviskom bez uvedenia iných identifikačných údajov, avšak v PKN vložke v časti B. Vlastníctvo je uvedená genéza postupnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným v tejto PKN vložke. Takto pod číslom B1 PKN vložky k dátumu 15. 02. 1926 na základe rozhodnutia Č. d. 373 je uvedená ako vlastníčka M. H., G. T. v pomere 3/6 k celku a pod číslom B4 PKN vložky je uvedená ako vlastníčka k 23. 11. 1927 M. H., G. T. v podiele 1/2 k celku. Z týchto údajov je zrejmé, že výlučným vlastníkom pôvodných PKN parciel č. XXXX a to vinohrad F. T. o výmere 4111 m2 a par. č. 1688 - záhrada o výmere 227 m2, bola M. H., G. T.. Ďalej z predmetnej PKN vložky pod číslom 5 vyplýva, že po smrti M. H., G. T., na základe zápisu z 28. 03. 1941 sa vlastníkmi uvedených nehnuteľností stali U. H., O. H., C. M., F. D. a F. H., a to každý v podiele 1/5 k celku. Pod číslom B10 je uvedené, že na základe zápisu z 09. 07. 1947 podľa Č. d. XXXX sa vkladá vlastnícke právo v podiele 4/5 pre F. H., takisto bez uvedenia bližších identifikačných údajov vlastníka. Podľa krstného listu F. H. vydaného Rímskokatolíckym farským úradom v D. sa F. H. narodil XX.XX.XXXX v K., jeho rodičmi boli H. H. a M., G. T.. Ku dňu krstu, t.j. XX. XX. XXXX mal bydlisko v Obci K. K. XX. Ďalším údajom v krstnom liste bol záznam o prvom svätom prijímaní dňa 23. 06. 1923. Podľa osvedčenia K. V. XXXX/XX súrodenci F. H., a to U. H., O. H., M. C. a F. D. darovali svoje podiely F. H.. Na základe tohto osvedčenia bol vykonaný zápis v PKN vložke č. XXX pod. č. B10. rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach D859/91 nehnuteľnosti v PKN vložke č. XXX po neb. F. H., zomr. XX. XX. XXXX nadobudli jeho deti W. H. a F. W. C. každý 1/2 k celku. 1.1.1. Pôvodní žalovaní sa stali vlastníkmi nehnuteľností v PKN vložke č. XXX, na základe rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Nových Zámkoch 5D/258/83 titulom dedičstva po svojom otcovi F. H., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z obsahu dedičského spisu vyplýva, že F. H. bol narodený dňa XX. XX. XXXX, jeho matkou bola L. H., vydatá K.. V dedičskom spise sa nachádza výpis z PKN vložky č. XXX, ako aj PKN vložky č. XXX pre kat. úz. K., notár pri prejednaní dedičstva nemal k dispozícii celú PKN vložku len výpis, z čoho usúdil, že F. H. zomr. XX. XX. XXXX bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností v PKN vložke č. XXX, ktoré nadobudli jeho právni nástupcovia. 1.1.2. Po ukončenom spracovaní ROEP v Obci Černík boli pôvodné parcely, zapísané v PKN vložke č. XXX, zapísané ako nové parcely reg. E č. 1687 - vinica o výmere 4111 m2 a parcela č. 1688 - záhrada o výmere 277 m2 na LV č. XXXX v prospech F. K., U. F., L. M., U. H. a P. N., každému v podiele 1/5 k celku, a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 5D/258/83 po neb. F. H.. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania sp. zn. D/859/91 boli zapísané v poznámke na LV č. XXX, a to ako vlastníctvo W. H. a F. W. C. každému v podiele 1/2 k celku, teda došlo k zápisu duplicitného vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, na základe dvoch rôznych nadobúdacích titulov. Kataster nehnuteľností
list vlastníctva č. XXX v roku 2001 zrušil, vlastníci, ktorí boli na tomto liste vlastníctva zapísaní, už podľa evidencie nehnuteľností nevlastnili tento nehnuteľný majetok. Po schválení projektu pozemkových úprav v Obci Černík v roku 2013, boli pôvodné par. reg. EKN č. 1687 a č. 1688 prevedené do registra CKN a boli začlenené k novovytvoreným parcelám CKN č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXXX L. K. XXXX, ktoré boli vedené na LV č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXXX, K. XXXX a č. XXXX. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) , § 39 ods. 2 zákona číslo 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1965 Zb.) 1.3. Po vyhodnotení dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia preukázali, že ich právny predchodca neb. F. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKN vložke č. XXX kat. úz. K., keď tieto nehnuteľnosti zdedil po svojej matke M. H., G. T. v podiele 1/5 k celku a na základe dohody so svojimi súrodencami v podiele 4/5 k celku. Výpis PKN vložky nebol spochybnený žiadnou zo strán, žalovaní len namietali, že nie je právny predchodca žalobcov, ale F. H. je ich právny predchodca, ktorý sa narodil XX. XX. XXXX a zomrel dňa XX. XX. XXXX a bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Žalovaní však nevedeli preukázať žiadnym hodnoverným dôkazom, že práve F. H., bol ich právnym predchodcom a nadobudol tieto nehnuteľnosti, pretože žiadny dôkaz o nadobudnutí nehnuteľnosti ich právnym predchodcom nepredložili. Aj z oznámenia katastra nehnuteľnosti vyplýva, že v dedičskom konaní po neb. F. H., nar. XX. XX. XXXX, boli síce prejednané nehnuteľnosti v PKN vložke č. XXX, ale žiadny predchádzajúci zápis, ktorý by preukazoval, že poručiteľ alebo jeho právni predchodcovia vlastnili tieto nehnuteľnosti, v dedičskom konaní predložený nebol. Takýto dôkaz nebol predložený ani v tomto konaní zo strany žalovaných. Žalovaní si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzovali práve od svojho právneho predchodcu F. H. a argumentovali tým, že po F. H. zdedili nehnuteľnosti, ale ani zo znaleckého posudku a ani z oznámenia katastra nehnuteľnosti, táto skutočnosť nevyplýva. Naopak v konaní bolo hodnoverne preukázané, že nehnuteľnosti v PKN vložke č. XXX v kat. úz. K., patrili právnym predchodcom žalobcov, a to neb. F. H., ktorý sa narodil v roku 1911 a zomrel v roku 1981. Jednoznačne možno konštatovať, že ku chybe v zápise evidencii došlo v čase, keď sa vykonával ROEP v Obci Černík a keď v roku 2001 podľa oznámenia katastra bol LV č. XXX, kde boli zapísaní ako vlastníci týchto pozemkov W. H. a F. W. C., bol z evidencie nehnuteľností v rámci údržby katastra zrušený samotným katastrom. Zrušením zápisu o vlastníckom práve však nemôže dôjsť aj k zániku vlastníckeho práva oprávnených vlastníkov k nehnuteľnostiam, ktoré získali zákonným spôsobom po svojich právnych predchodcoch. Keďže zápisy z pôvodnej PKN vložky boli prevedené do novovytvorených parciel registra „C“ a boli založené nové listy vlastníctva, bolo potrebné opätovne zamerať pôvodné par. č. XXXX L. K. XXXX, ktoré zameranie uskutočnila znalkyňa A. A. J.. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku v závere konštatovala skutočnosť, že pôvodné par. č. 1687 a č. 1688 patrili F. H., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a jeho právnymi predchodcami boli žalobcovia, ďalej konštatovala, že po F. H., ktorý zomrel XX. XX. XXXX a bol právnym predchodcom žalovaných, neexistuje k par. č. 1687 a č. 1688 v PKN vložke č. XXX žiadny záznam, k dedičstvu nebola vyhotovená identifikácia parciel a ani list vlastníctva. Ďalej znalkyňa v odpovedi na otázku č. 2, ktoré parcely CKN zodpovedajú podľa terajšieho stavu k pôvodným par. č. 1687 a č. 1688 uviedla, že sú to nehnuteľnosti, ktoré boli uvedené v špecifikácii petitu žaloby, ktorú právny zástupca žalobcov žiadal, aby súd schválil a o ktorom aj súd rozhodoval. Na základe takto predložených dôkazov je zrejmé, že novovytvorené par. reg. CKN, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. K. a ktoré sú vedené na LV č. XXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, boli pôvodnými PKN parcelami č. 1687 a č. 1688. Celková výmera parciel činila 4338 m2. Z týchto pôvodných parciel vznikli:
- parc. CKN č. XXXX - vinica o výmere 1624 m2, zapísaná na LV č. XXXX vlastníkov C. M. a F. F., každý v podiele 1/2 ( príloha č.6.1 a č. 6.2 ZP),
- parc. CKN č. XXXX - vinica o výmere 1345 m2, zapísaná na LV č. XXXX vlastníka L. M. v celosti (príloha č. 7.1 ZP),
- parc. CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 868 m2, zapísaná na LV č. XXXX vlastníka P. N. v celosti (príloha č. 5.1 a č. 5.2 ZP),
- parc. CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 868 m2, zapísaná na LV č. XXXX vlastníkov U. H. v celosti (príloha 4.1 ZP),
- parc. CKN č. XXXX - orná pôda o výmere 615 m2, zapísaná na LV č. XXXX vlastníkov C. M. a F. F., každý v podiele 51/615 ( príloha č.6.3 a č. 6.4 ZP),
- parc. CKN č. 5786 - orná pôda o výmere 456 m2, zapísaná na LV č. XXXX vlastníkov C. M. a F. F., každý v podiele 500/45553 ( príloha č.6.5 až č. 6.7 ZP). Celková výmera novovzniknutých parciel v podieloch
žalovaných činí 4338 m2. Keďže súd ustálil, že pôvodným vlastníkom týchto parciel bol F. H., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX, tak jeho právni nástupcovia sa stali vlastníkmi novovytvorených parciel, ktoré vlastnil ich právny predchodca, a to v podieloch, v ktorých boli zapísaní na listoch vlastníctva žalovaní, každý zo žalobcov v podiele 1/4 k celku. Z toho dôvodu súd žalobe o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v plnom rozsahu vyhovel. 1.4. Žalovaní namietali, že vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam vydržali, pretože ich právny predchodca mal tieto nehnuteľnosti v držbe, nerušene ich užíval a po smrti F. H., vinice obrábali a užívali viac ako 40 rokov a za ne odvádzali aj dane. Ďalej tvrdili, že žalobcovia mali dostatočný časový priestor na to, aby od začiatku ROEP v roku 1998 až do jeho ukončenia v roku 2013 namietali, že nehnuteľnosti, ktoré im patrili, neboli zapísané do evidencie nehnuteľnosti ako ich vlastníctvo. Žalovaní tieto svoje argumenty ohľadne vydržania vlastníckeho práva preukazovali tvrdením, že žalovaná v prvom rade so svojím manželom D. M. na par. č. 2246/5 postavili viničný domček - hajloch, ktorý spolu s vinicou užívajú minimálne od roku 1985, držbe a v užívaní neboli nikdy nikým rušení, teda, majú za to, že vydržali vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Okrem toho argumentovali pri svojom tvrdení o vydržaní tým, že ako deti chodili do vinice k starému otcovi a tieto vinice starý otec užíval, následne ich obhospodarovali po smrti starého otca. Na preukázanie svojho tvrdenia predložili čestné prehlásenia z 08. 01. 2025, na základe ktorého malo byť potvrdené, že par. č. 4320 po F. H., bola v užívaní žalovaných. K týmto argumentom súd uvádza, že par. č. 2246/5, na ktorej je postavený viničný domček, nie je predmetom tohto konania, ani nikdy predmetom konania nebola, pretože táto parcela nevznikla z pôvodných PKN parciel č. 1687 a č. 1688. 1.5. Predmetom konania je nehnuteľnosť registra „C“ parcelné číslo 4320, ktorá vznikla z pôvodnej parciel EKN č. 1687 a č. 1688, ktorých celková výmere činila 4338 m2 a z tejto výmery sa vyčlenil podiel pre F. K. o výmere 812 m2 a pre U. F. o výmere 812 m2, takto bola zapísaná celková výmera 1624 m2 ako parcela CKN č. 4320 - vinica, na základe zápisu z 25. 03. 2013 zapísaného do katastra nehnuteľnosti 04. 04. 2013 (str. 4 znaleckého posudku). F. K. zomrela v roku 2015, jej právnou nástupkyňou sa stala žalovaná v treťom rade. Žalovaná v treťom rade v konaní vypovedala, že jej starý otec F. H. vlastnil vinohrady, kam ako malé dieťa chodila a následne jej rodičia vinohrady obrábali, ale nevedela upresniť, o aké konkrétne parcely sa jednalo, takto isto vypovedala v konaní aj žalovaná v prvom rade, ktorá uviedla, že sa jednalo o par. č. 1600 a č. 1622. Na pojednávaní dňa 13. 02. 2018 boli vypočutí pôvodní žalovaní v štvrtom a v šiestom rade. F. H. vypovedala, že po svokrovi F. H., ktorý zomrel v roku 1983, bol rozdelený vinohrad, každému po dva riadky a z výpovede pôvodnej žalovanej v šiestom rade vyplynulo, že F. H., ktorý zomrel v roku 1983, bol jej otcom, jeho matkou bola L. K., G. H.. Okrem toho vypovedala, že ona od roku 1972 bývala v Banskej Bystrici, nemala žiadne vedomosti o vinohrade, len vie, že na miesto tohto vinohradu im dali náhradu. 1.6. Žalovaná v prvom rade namietala žalobu len z toho dôvodu, že viničný domček, ktorý postavila spolu s manželom, nechce stratiť, aj vinice, ktoré sú okolo viničného domčeka, spolu obrábali a užívali s manželom. Stavba viničného domčeka podľa situačného plánu sa nachádza na parc. č. 2246/5, táto parcela nevznikla z PKN parciel č. 1687 a 1688, ani susediace parcely č. 2246/3, č. 2246/4, č. 2246/6 nevznikli z týchto pôvodných PKN parciel, preto neboli predmetom konania. 1.7. Ak žalovaní tvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania vydržali, museli v prvom rade v konaní preukázať, že sa jedná o totožné nehnuteľnosti, t. j. o nehnuteľnosti, ktoré vznikli z pôvodných PKN parciel č. 1687 a č.1688, ďalej museli preukázať, že mali právny titul, na základe ktorého vstúpili do držby týchto nehnuteľností a v neposlednej miere preukázať, že boli dobromyseľní vo svojej držbe. Žalovaní v konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ich tvrdenia, že ich právny predchodca F. H. vlastnil tie isté nehnuteľnosti, ktorých sa žalobcovia domáhali, tieto nehnuteľnosti držali a užívali ako svoje vlastné a vo svojej držbe neboli nikým rušení. Listina, ktorú predložili po pojednávaní dňa 04. 11. 2024, a ktorá mala preukazovať, že je JRD K. F. H. dalo 13 árov pôdy za vyoranú vinicu, nepreukazuje skutočnosť, že sa jednalo o poskytnutie pôdy, ktorá bola pôvodne zapísaná v PKN vložke č. XXX. Okrem tohto dôkazu žalovaní predložili čestné prehlásenia, ktorými mali osvedčiť, že F. H. užíval par. č. 4320 v kat. úz. K., avšak z týchto čestných prehlásení taktiež nevyplýva, o ktorého F. H. sa jedná, či o právneho predchodcu žalobcov nar. XX. XX. XXXX, alebo či právneho predchodcu žalovaných nar. XX. XX. XXXX. Tak, ako žalovaní nevedeli preukázať hodnoverný titul, na základe ktorého vstúpili do držby nehnuteľností, nevedeli osvedčiť ani dobromyseľnosť a ani trvanie držby, preto súd námietky žalovaných ohľadne ich tvrdenia, že predmetné nehnuteľnosti vydržali, nemohol považovať za právne relevantné a preto na ne neprihliadol. 1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a žalobcom, v konaní plne úspešným, priznal nárok na plnú
náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalovaní v prvom, druhom, treťom a šiestom rade vo výrokoch I. až VI., výrok VIII. namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), nesprávne vec právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Odvolatelia namietajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá skutkové ani právne opodstatnenie a považujú ho za nepreskúmateľný. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/219/2019, ktorý sa týkal obdobnej skutkovej podstaty a zo záverov ktorého vyplýva, že: „dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí, sa nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom (§ 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách), ktorým spôsobom aj žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Ide však o nové nehnuteľnosti, ktorých žalobcovia nikdy neboli podielovými spoluvlastníkmi, vykonaním pozemkových úprav na nehnuteľnostiach, ktorých spoluvlastnícke podiely boli predmetom prevodu žalovanému, tieto pôvodné nehnuteľnosti zanikli a ich zánikom zanikli aj práva žalobcov voči žalovanému z porušeného predkupného práva“. Z uvedeného rozsudku na skutkovú podstatu prejednávaného prípadu možno použiť aj argumentáciu ohľadom toho, že: „nehnuteľnosti vytvorené v režime pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a zánik pôvodných nehnuteľností mali za následok, že zaniklo samotné vlastnícke právo všetkých podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných pred vykonanými pozemkovými úpravami na dotknutých listoch vlastníctva, teda aj samotných žalobcov. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že boli na svojich právach poškodení, či znevýhodnení, táto námietka je bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti, pretože v sporovom konaní rozhodne nie je možné sanovať, či reparovať prípadné nedostatky pri zisťovaní vlastníckych a užívacích vzťahov v konaní o pozemkových úpravách“. 2.2. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že k novovytvoreným parcelám zapísaným na dotknutých listoch vlastníctva spoluvlastnícke právo žalobcom nikdy nesvedčilo. V prípade, ak aj došlo nesprávnym postupom štátneho orgánu k spôsobeniu škody na úkor žalobcov, potom je možné tento stav napraviť len v rámci iného konania. Žalobcami požadovaným rozhodnutím tak už urobiť nemožno. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným správnym rozhodnutím pozemkového úradu, vydaným v medziach jeho právomoci viazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. 2.3. V predmetnej veci žalovaní nadobudli nehnuteľnosti najmä dedením. Žalobcovia sa svojim právam opomenuli včas venovať a zamlčali skutočnosť že v priebehu konania o pozemkových úpravách boli pasívni a týchto svojich práv sa nedomáhali. V konaní o pozemkových úpravách sú účastníci riadne oboznamovaní s návrhom projektu a môžu sa vyjadrovať a podávať námietky. Zákon umožňuje účastníkom konania o pozemkových úpravách sa riadne oboznámiť s návrhom projektu a dal im tiež možnosť sa vyjadrovať a podávať námietky v správnom konaní. Pokiaľ žalobcovia v uvedenom konaní žiadne námietky nevzniesli a nevyužili dostupné prostriedky na ochranu svojich práv, hoci túto možnosť mali, pripravili sa sami o možnosť obhájiť nimi tvrdené práva a to vrátane práva, od ktorého odvodzujú spoluvlastnícke právo k pozemkom, ktoré v dôsledku pozemkových úprav zanikli v ich pôvodne definovanej podobe a boli vytvorené pozemky nové. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd viazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. 2.4. V predmetnej veci nevzniklo spoluvlastnícke právo k novovytvorenému pozemku. Odvolatelia na základe zákona, originárnym spôsobom nadobudli individuálne vlastníctvo, resp. podielové spoluvlastníctvo k novým pozemkom. Touto argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal aj napriek skutočnosti, že odvolatelia viackrát uvedené namietali vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. 2.5. Na podporu svojich tvrdení poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 125/2023, Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28Cdo 2307/2015. 2.6. Navrhujú zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie ho navrhujú potvrdiť. Vo vyjadrení
zopakovali súdom prvej inštancie zistený skutkový stav. Dodali, že evidencia vlastníkov podľa ROEP bola podkladom pre projekt pozemkových úprav, ktorý bol pre obec Černík schválený dňa 05. 03. 2013. Podľa projektu bolo vlastníctvo žalovaných zapísané do listov vlastníctva XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Práve tým, že pri pozemkových úpravách sa vchádzalo z listu vlastníctva XXXX, nemohli byť pôvodní žalobcovia účastníkmi tohto konania, nebol im doručovaný ani register pôvodného stavu a teda pôvodní žalobcovia sa ani nemohli v tomto konaní brániť námietkami. Domáhali sa opravy aj na OU Nové Zámky, avšak neúspešne s tým, že na základe dedičských rozhodnutí došlo k duplicitnému vlastníctvu a nie je v kompetencii OU o tom rozhodnúť. Vzhľadom na toto duplicitné vlastníctvo, ako aj skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov neboli účastníkmi konania ROEP, teda v tomto konaní sa nemohli domáhať nápravy a účinne sa brániť, domáhali sa svojho práva práve určovacou žalobou k sporným nehnuteľnostiam. V konaní bolo hodnoverne preukázané, že novoutvorené parcelné čísla boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných v PKN vložke č. XXX podľa B9 v 1/5 a podľa B10 v 4/5 patriacich právnemu predchodcovi žalobcovi, F. H.. Navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodu jeho predčasného vydania, pre nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP potrebné zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a to z dôvodu duplicitného zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. 5.1. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť s tým, že titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bolo dedičstvo po ich právnom predchodcovi F. H. a rozhodnutie ROEP-u. 5.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcov vyhovel predovšetkým s poukazom na znalecký posudok, v ktorom znalkyňa podrobne analyzovala predmetné nehnuteľnosti a v závere uviedla, že žalobcovia sú vlastníkmi žalovaných, resp. novovytvorených nehnuteľností. 5.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnili žalovaní v prvom, druhom, treťom a šiestom rade a poukázali na to, že rozhodnutie ROEP-u je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal napriek tomu, že to v priebehu konania na súde prvej inštancie tvrdili.
6. Žalovaní v podanom odvolaní namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v dôsledku nedostatočného odôvodnenia a nevysporiadania sa s argumentáciou žalovaných. 6.1. Odvolací súd, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou konania, namietanou žalobcami, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a nevyporiadaní sa s ich argumentami. 6.2. Žalovaní v podanom odvolaní namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, dôvodiac jeho nedostatočným odôvodnením, v čom vidia procesnú vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na
rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. 6.3. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj na vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie možnosti konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami a argumentami žalovaných, tieto v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol a tieto žiadnym spôsobom nehodnotil.
7. V danom prípade je predmetom žaloby určovacia žaloba. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 písm. c/ upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil.
8. Súd prvej inštancie vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, avšak námietkami a argumentami žalovaných sa vôbec nezaoberal. Žalovaní už v priebehu konania namietali, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli v dedičskom konaní a toto im bolo potvrdené v rámci projektu ROEP. Taktiež namietali, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy iba závery znaleckého dokazovania a o predmetný znalecký posudok oprel svoje rozhodnutie. Je nepochybné, že závery znaleckého posudku sú správne, nakoľko ani žalovaní ich v podanom odvolaní nenamietali. 8.1. Súd prvej inštancie sa však vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaných, prednesenými v priebehu konania, a to konkrétne s námietkou, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k novovytvoreným nehnuteľnostiam na základe ROEP-u, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva v projekte ROEP je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/125/2023, sp.zn. 3Cdo/219/2019, zo záverov ktorých vyplýva, že: „po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, resp. o márnom uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu, v rámci ktorých bolo možné vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zákona číslo 330/1991 Zb., nemožno súdom určiť vlastnícke právo vlastníka pôvodného pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkových úprav voči aktuálnemu vlastníkovi, ktorý novovzniknutú nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom rozhodnutím štátneho orgánu“. Skutočnosť, či žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mali vedomosť o tom, že v katastrálnom území K. prebieha projekt ROEP, či boli právni predchodcovia žalobcov o tomto projekte informovaní, či mali možnosť brániť svoje vlastnícke právo, či mali možnosť vzniesť námietky voči rozhodnutiu, súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu nezisťoval a v konečnom dôsledku sa týmito okolnosťami ani nezaoberal. 8.2. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní mali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť na základe projektu ROEP, bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie danú vec posudzovať aj z pohľadu zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a to najmä § 6. Je nesporné, že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno bezdôvodne zbaviť vlastníctva. Keďže žalovaní v priebehu konania namietali, že práve oni nadobudli vlastnícke právo k novovytvoreným nehnuteľnostiam na základe ROEPu a súd prvej inštancie sa touto argumentáciou vôbec nezaoberal, túto po právnej stránke vôbec nevyhodnotil a za situácie, že táto námietka bola predmetom aj podaného odvolania zo strany žalovaných, čím sa napadnutý rozsudok stal nepreskúmateľným, nemal odvolací súd inú možnosť, ako zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie predovšetkým vysporiada, okrem záverov znaleckého dokazovania, aj s argumentáciou žalovaných, predmetný spor posúdi aj v zmysle ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. a vo veci opätovne rozhodne. Prihliadne pritom aj na závery rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré sa vzťahujú na danú problematiku. Doplní dokazovanie v tom smere, či žalovaní, resp.
ich právni predchodcovia predmetné sporné nehnuteľnosti užívali a ak áno, kedy, v akom rozsahu, ďalej zabezpečí vyjadrenie žalobcov v tom smere, či mali možnosť vyjadriť sa k projektu ROEP, či o realizácii tohto projektu vedeli, kedy sa o ňom dozvedeli a pod. Následne vo veci opätovne rozhodne, rozhodnutie riadnym spôsobom, v zmysle ustanovenia § 220 CSP odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Zaoberať sa bude aj dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Aj keď odvolanie nesmerovalo voči výroku VII., odvolací súd zrušil aj tento výrok, nakoľko ide o súvisiaci výrok s ostatnými výrokmi napadnutého rozsudku.
10. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).