Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 292/2020
PDF · 628.48 KB
No categories available
IV. ÚS 292/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou
Oroszovou, Floriánska 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 P 459/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 459/2014
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Rožňava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 P 459/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov) na účet jej
právnej zástupkyne advokátky JUDr. Andrey Oroszovej, Floriánska 19, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 292/2020-11 zo 17. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Oroszovou, Floriánska 19,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P 459/2014
(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania
okresného súdu je úprava rodičovských práv a povinností a úprava výživného k maloletému
dieťaťu, pričom sťažovateľka vystupuje v konaní v pozícii navrhovateľky a matky
maloletého dieťaťa. Napadnuté konanie okresného súdu začalo 15. decembra 2014 podaním
návrhu sťažovateľky na okresnom súde, pričom do času podania ústavnej sťažnosti sa
vo veci konalo len jediné pojednávanie, a to 13. marca 2015. Sťažovateľka v podanej
ústavnej sťažnosti akcentuje to, že „Do dňa podania tejto sťažnosti nebolo konanie
právoplatne skončené napriek tomu, že jeho predmetom je určenie rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného, ktoré si svojou povahou vyžaduje
rýchlosť konania tomu zodpovedajúcu.“. Podľa sťažovateľky „Momentálny stav
označeného konania je taký, že od decembra 2014 sa... márne snaží, aby súdnym
rozhodnutím boli určené rodičovské práva a povinnosti k jej maloletému synovi
... a tiež v súvislosti s nimi určené výživné zo strany otca maloletého -
... ktorý je štátny občan Španielska. Fakt, že k dnešnému dňu konajúci súd
nezískal adresu otca, na ktorej by bol otec maloletého aspoň zastihnuteľný, je podľa názoru
sťažovateľky takým stavom neefektívneho a nehospodárneho konania, ktoré jej spôsobil
porušenie jej základných práv.“. Sťažovateľka „... vyjadrením z 31.10.2019... vysvetľovala
Okresnému súdu, že situácia je pre ňu nesmieme kritická a spôsobuje jej obrovské problémy
v každodennom živote. Uviedla, že je samoživiteľkou, osamelou matkou s veľmi nízkym
zárobkom. Maloletý je jej jediné dieťa. Napriek tomu, že maloletý s ňou žije od marca 2014,
pričom približne už od októbra 2014 maloletý ani ona nemajú s otcom maloletého žiadny
kontakt a nevedia, kde sa otec nachádza, dieťa sťažovateľke nie je stále zverené do jej
osobnej starostlivosti, pričom k dnešnému dňu je jediným rodičom, ktorý sa podieľa na
rodičovských právach a povinnostiach.“. Navyše „jednak vyjadrením z 31.10.2019, ako aj
ďalším vyjadrením z 18.12.2019 žiadala Okresný súd o rýchly a efektívny postup za účelom
zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa a vykonanie takých úkonov, prostredníctvom
ktorých bude záležitosť v dohľadnom čase ukončená vzhľadom na to, že v konaní ide
o maloleté dieťa.“. Okrem toho „... dňa 24.2.2019 podala predsedovi Okresného súdu
sťažnosť na postup sudkyne a prieťahy v konaní... kde namieta nečinnosť Okresného súdu
a najmä čas konania vo veci maloletého dieťaťa trvajúceho viac ako 5 rokov. Vytýkala súdu,
že zvoleným postupom v konaní boli porušené jej práva na spravodlivý proces
a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
3. Sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/459/2014,
porušené bolo.
II. Okresnému súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/459/2014 prikazuje
konať vo vecí bez zbytočných prieťahov.
III. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- Eur...
IV. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 375,24 Eur...“
II.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky
4. Ústavný súd 3. júna 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k podanej
ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. SprV 208/20 z 13. júla 2020 predseda
okresného súdu poskytol rozsiahle vyjadrenie, v ktorom uviedol:
„Vec 7P/459/2014 – maloleté dieťa – o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, vec s cudzím prvkom, napadla na Okresný súd Rožňava
15.12.2014, dňa 13.3.2015 – pojednávanie, matka prítomná – odročené na neurčito s tým,
že otec bude vypočutý dožiadaným súdom, 16.7.2015 – uznesenie, nariadený preklad nášho
dožiadania do španielčiny, 28.9.2015 urgovaný preklad, 27.10.2015 znova urgovaný
prekladateľ, 4.11.2015 došiel preklad, 10.11.2015 vydané uznesenie o priznanej odmene
za preklad, 8.12.2015 doručovanie pretlmočeného dožiadania do Španielska za účelom
vypočutia otca, 9.1.2016 vrátila sa odpoveď zo Španielska, 3.2.2016 nariadený preklad tejto
odpovede, 20.3.2016 urgovaný preklad, 30.5.2016 znova urgovaný preklad, 8.6.2016 došiel
preklad – z ktorého vyplýva, že naše dožiadanie nebolo možné, vykonať, keďže osoba nie je
známa v mieste bydliska, 25.7.2016 uznesenie – priznaná odmena za preklad, 11.10.2016
matke oznámené, že dožiadanie bolo vrátené ako nevybavené z dôvodu, že otec sa
na uvedenej adrese nezdržiava, vyzvaná, aby oznámila adresu otca, 11.12.2016 matka
urgovaná, 20.12.2016 matka oznámila, že nemá vedomosti o pobyte otca, 30.12.2016
uznesenie nariadený preklad dožiadania do Španielska o zistenie pobytu otca, 7.2.2017
došiel preklad, 9.2.2017 pretlmočené dožiadanie o zistenie pobytu otca doručované
do Španielska, 23.2.2017 uznesenie – priznaná odmena za preklad, 23.3.2017 vrátila sa
odpoveď zo Španielska 24.3.2017 uznesenie o nariadení prekladu odpovede, 15.5.2017
urgovaný preklad, 26.5.2017 došiel preklad, z ktorého vyplýva, že osoba je nahlásená
k pobytu na uvedenej adrese, ale nie je známe, či sa táto osoba na nej v súčasnosti zdržiava,
30.5.2017 uznesenie, nariadený preklad o opätovné dožiadanie o výsluch otca, 4.8.2017
urgovaný preklad, 5.9.2017 došiel preklad, 20.9.2017 uznesenie o priznaní odmeny
za preklad, 27.9.2017 uznesenie o nariadení prekladu návrhu, procesného poučenia
a uznesenia o ustanovení opatrovníka maloletému, 12.12.2017 urgovaný preklad,
27.12.2017 došiel preklad, 5.1.2018 uznesenie o priznaní odmeny za preklad, 11.1.2018
pretlmočené dožiadanie o výsluch otca sa doručuje dožiadanému súdu v Španielsku,
21.2.2018 prišla odpoveď zo Španielska, 23.2.2018 nariadený preklad tejto odpovede,
13.4.2018 došlo dožiadanie zo Španielska, 18.4.2018 nariadený preklad, 26.4.2018 došiel
prvý preklad – je to potvrdenie o prijatí nášho dožiadania, 22.5.2018 došiel druhý preklad –
z odpovede vyplýva, že naše dožiadanie o vypočutie otca maloletého nebolo vybavené,
nakoľko sa nedostavil na súd ani na jedno z dvoch predvolaní, ktoré mu boli riadnou cestou
doručené, 22.5.2018 uznesenie o priznaní odmeny za preklad, 21.6.2018 matka vyzvaná,
aby oznámila aktuálnu adresu otca maloletého, 26.6.2018 matka oznámila, že nemá
informácie o trvalom, ani prechodnom pobyte otca maloletého, spis ref. 26.6.2018, 4.7.2018
nariadený preklad nového dožiadania na súd do Španielska o zistenie terajšieho pobytu
otca maloletého, 16.8.2018 došiel preklad dožiadania, 24.8.2018 pretlmočené dožiadanie
o zistenie terajšieho pobytu otca maloletého sa doručovalo príslušnému súdu do Španielska,
18.9.2018 prišla odpoveď zo Španielska, 1.10.2018 nariadený preklad tejto odpovede,
9.10.2018 došiel preklad z prekladu vyplýva, že naše dožiadanie spĺňa podmienky
a oznamujú adresu pobytu, 17.10.2018 uznesenie – odmena za preklad, 19.10.2018
dožiadanie pre súd v Španielsku o vypočutie otca maloletého a doručenie mu dokladov –
nariadený preklad tohto dožiadania, 14.12.2018 prekladateľ urgovaný, 15.1.2019 došiel
preklad, 16.1.2019 spis daný vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie uznesenia
o priznaní odmeny tlmočníkovi, 21.1.2019 vypracované uznesenie, 4.2.2019 pretlmočené
dožiadanie o vypočutie otca maloletého doručované dožiadanému súdu v Španielsku,
12.8.2019 prišlo vybavené dožiadanie zo Španielska, 13.8.2019 uznesenie o nariadení
prekladu dožiadania z jazyka španielskeho do slovenského, 30.10.2019 urgencia prekladu,
opätovne 19.11.2019 urgencia prekladu, 20.11.2019 došiel preklad, z dožiadania vyplýva,
že na adrese sa otec mal. nezdržiava, 22.11.2019 priznaná odmena za preklad, 16.12.2019
výzva pre matku ohľadom informácie o pobyte otca maloletého. Dňa 19.12.2019 odpoveď
matky, že nemá žiaden kontakt na otca maloletého. 24.2.2020 nariadený termín
pojednávania na 26.3.2020. Pojednávanie zrušené z dôvodu rizika šírenia COVID-19.
Dňa 10.6.2020 došiel návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia. 12.6.2020 vydané
uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým maloletá bol dočasne zverený do starostlivosti
matky, doručovanie uznesenia matke a kolíznemu opatrovníkovi. Preklad návrhu matky
a uznesenia o neodkladnom opatrení nariadený 7.7.2020.
Súd I. inštancie od nápadu veci doteraz konal vo veci priebežne, čo vyplýva z vyššie
popísaného prehľadu procesných postupov súdu. Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo najmä
to, že sa jedná o vec s cudzím prvkom, pričom otec maloletého dieťaťa má bydlisko
v Španielsku. Ani prostredníctvom dožiadaného súdu sa doteraz nepodarilo zistiť pobyt otca
maloletého dieťaťa a doručiť mu návrh, procesné poučenia, uznesenia a vykonať jeho
výsluch. Tým sa z objektívnych dôvodov predĺžila doba konania. Ústavný súd pri svojom
rozhodovaní by mal prihliadnuť na túto skutočnosť, pričom ani samotná matka maloletého
nedisponuje žiadnymi informáciami o pobyte otca maloletého.
Pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Janečková sa vo veci nevyjadrila
z dôvodu, že od 1.1.2020 prestala vykonávať funkciu sudkyne z dôvodu odchodu
na dôchodok a v prílohe pripájam vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne Mgr. Marty
Hrenčukovej.“
5. Ústavný súd listom zo 16. júla 2020 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky
vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. SprV 208/20 z 13. júla 2020 na vedomie
s možnosťou vyjadriť sa. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojej replike z 29. júla 2020
k vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla:
«3. V súvislosti s vyjadrením predsedu Okresného súdu Rožňava (ďalej len „Okresný
súd“) sp. zn. SprV/208/20 z 13.7.2020 uvádzame, že sa nemôžeme stotožniť s názorom
v ňom uvedeným, že súd od nápadu veci doteraz konal priebežne, čo má vyplývať
z popísaného prehľadu procesných postupov tohto súdu. V tomto kontexte poukazujeme
na samotné vyjadrenie vtedy podpredsedu Okresného súdu Rožňava, ktorý listinou,
označenou ako Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti z 24.3.2020 sťažovateľke
oznámil, že v časti, týkajúcej sa toho, že Okresný súd ani jedenkrát nevyvodil žiadne
dôsledky z nedodržania lehôt, v ktorých opakovane ukladal prekladateľovi listiny preložiť
a čím sa samozrejme predĺžila dĺžka samotného konania, považuje jej sťažnosť na prieťahy
v konaní sp. zn. 7P/459/2014 za dôvodnú.
4. Je preto znepokojivé, že Okresný súd Rožňava vo vyjadrení okrem iného opomenul
túto vážnu okolnosť a len konštatoval, že súd konal priebežne, resp. že celkovú dĺžku
konania ovplyvnilo najmä to, že sa jedná o vec s cudzím prvkom a že ani samotná matka
maloletého nemá žiadne informácie o pobyte otca maloletého. Uvedené podľa názoru
sťažovateľky nemôže byť pripisované na ťarchu dĺžky samotného konania trvajúceho viac
ako 5 a pol roka. Poukazujúc na túto alarmujúcu dobu konania týkajúceho sa maloletého
dieťaťa, v ktorom sa vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou rýchlosťou,
je nemysliteľné, že ešte stále nie sú potrebné písomnosti súdu doručené otcovi maloletého,
čo pre sťažovateľku len znásobuje jej stav neistoty.
5. V okolnostiach veci je preto podľa nášho názoru nedostatočné a neúplné
konštatovanie terajšej zákonnej sudkyne vo veci zo 7.7.2020, že „... všetky tieto písomnosti
súdu budú doručené aj otcovi dieťaťa na doteraz známe adresy v Španielsku.“, keď tieto sa
nepodarilo otcovi doručiť už viac ako 5 a pol roka a tiež s ohľadom na tú skutočnosť, že
zákonná sudkyňa neuviedla, aký postup chce zvoliť tentokrát, keď znova nastanú obdobné
situácie, ako v ostatných rokoch. Ako príklad uvádzame, že prekladateľ absolútne
odignoroval lehoty určené súdom o preklad a tiež dožiadanie zo Španielska sa vracia
s negatívnym výsledkom po zákonnej lehote na vybavenie takýchto záležitostí s ohľadom
na samotné doručenie písomností v zmysle nariadenia EP a Rady č. 1393/2007 z 13.11.2007
o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach
v členských štátoch a tiež s ohľadom na zákonnú lehotu na vybavenia dožiadania
o vykonanie dôkazu v zmysle Nariadenia Rady č. 1206/2001 z 28.5.2001 o spolupráci medzi
súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obdobných veciach.
Ako konkrétny prípad nedodržania vyššie uvedených lehôt a nevyvodenia žiadnych sankcií
z ich nerešpektovania uvádzame napr. obdobie od 4.2.2019, kedy bolo v zmysle
spomínaného vyjadrenia Okresného súdu pretlmočené dožiadanie o vypočutie otca
maloletého doručované dožiadanému súdu v Španielsku, pričom až 12.8.2019 prišlo
„vybavené dožiadanie“ zo Španielska a pod.
6. V kontexte vyššie uvedeného preto zastávame názor, že Okresný súd nebol
dostatočne činný a tiež máme za to, že vykonával úkony, ktoré boli zbytočné a neúčelné
(opakovane niekoľko výziev adresovaných sťažovateľke na oznámenie adresy otca
maloletého, ustanovovanie stále toho istého prekladateľa v tejto veci, pozn.) a ktoré
v konečnom dôsledku prispeli k dĺžke samotného konania. Okresný súd teda svojím
neprimerane pomalým postupom vlastne sám prispel k tomu, že predlžoval a stále predlžuje
stav núdze a neistoty, v ktorom sa bez vlastnej viny sťažovateľka nachádza spolu so svojim
maloletým dieťaťom.
7. Sťažovateľka teda má za to, že vyššie uvedené procesné pochybenia, nesprávny
a nesústredený postup Okresného súdu v predmetnom konaní vo svojom súhrne naplnili
porušenie jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, preto považuje jej
sťažnosť za dôvodnú.»
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,
sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom
poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,
I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,
IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna
neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom
sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.
II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97
a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy
v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý
vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa
môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti
(PL. ÚS 25/01).
13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej
neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu
a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr
odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho
rozhodnutie.
13.1 „Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej
lehote patrí k tým právam, ktoré zásadným spôsobom spolupodmieňujú spoločnosťou
vnímaný stupeň právnej istoty, a jeho dodržiavanie je jednou zo záruk posilňovania dôvery
občanov v právo a justíciu. Obsah právneho poriadku musí byť rovnako
záväzný pre občanov aj pre štát, a to nielen vo svojej abstraktnej podobe, ale predovšetkým
konkrétne pri výkone súdnej moci.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. IV. ÚS 193/03 z 15. októbra 2003).
14. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016
z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou
od 1. júla 2016 zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného
mimosporového a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“), Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho
súdneho poriadku.
14.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie.
14.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu
konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,
aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania, z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie
súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
14.3 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp aj civilného nesporového
konania vyjadrený v čl. 5 ods. 2 a čl. 12 CMP. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje
z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak,
aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý aj do úpravy všeobecnej časti
Civilného mimosporového poriadku vzťahujúcej sa na všetky konania uvedené v osobitnej
časti, ako napr. § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti
s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná
a rozhodnutá, alebo § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní.
15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou zaručené základné
práva a slobody sťažovateľa.
16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
významné ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu.
Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu
orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu
nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup
súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno
formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,
pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné
ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide
o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú
prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania
zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je
nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll S.A.
(Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková
proti Slovenskej republike, rovnako tak aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci
H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange
proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1
z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu
ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.
18. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu
(II. ÚS 33/99).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 Právna a faktická zložitosť veci
19. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej
zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP
vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť
rôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].
Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok
ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968). Z judikatúry ústavného súdu ďalej
vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností,
na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými odbornými
znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi (IV. ÚS 28/05).
19.1 Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a určenie výživného pre maloleté dieťa v zmysle § 111 písm. b) a c)
CMP. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov,
pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov,
a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Ústavný
súd pri posudzovaní dĺžky tohto konania zhodne s judikatúrou ESĽP (napr. rozsudok ESĽP
vo veci H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu predmetu konania, ktoré
spočíva v ochrane záujmov maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré
si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (II. ÚS 33/99,
I. ÚS 53/02, I. ÚS 419/2015). Povaha tohto konania preto podmieňovala prísnejšie
hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom. Na druhej strane ústavný súd
pripúšťa určitý stupeň faktickej zložitosti predmetného konania, ktorý súvisí
s medzinárodným prvkom a ktorý spočíval v potrebe zabezpečenia vyjadrenia otca
maloletého, ktorý sa zdržiava v Španielskom kráľovstve, a následných prekladoch
písomností zasielaných do Španielskeho kráľovstva a z neho.
IV.2 Správanie účastníka konania
20. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci posúdenia
druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom
konaní ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých
došlo/malo dôjsť k prieťahom pri prejednaní veci.
IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
22. Prehľad vo veci vykonaných úkonov:
- 15. decembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na úpravu
výkonu rodičovských práv a určenie výživného v zmysle § 36 a § 35 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- 25. februára 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. marec 2015, uznesením
okresného súdu č. k. 7 P 459/2014-21 z 25. februára 2015 bol za kolízneho opatrovníka
ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava (ďalej len „úrad“) a zároveň bolo
vyžiadané dožiadanie úradu o preverenie majetkových pomerov, tiež boli dožiadané
aj ďalšie orgány štátnej správy a samosprávy na účely poskytnutia informácií, a to Sociálna
poisťovňa, pobočka Rožňava, Mestský úrad Rožňava,
- od 3. marca 2015 do 10. marca 2015 boli okresnému súdu doručené správy
z dožiadaných orgánov štátnej správy a samosprávy,
- 13. marca 2015 okresný súd pojednával vo veci, bola vypočutá sťažovateľka ako
matka maloletého, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že otec maloletého bude
vypočutý dožiadaným súdom,
- 16. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. 7 P 459/2014-33 zo 16. júla 2015 nariadil
preklad úradných listín súdu a ustanovil súdneho tlmočníka Mgr. Bohumila Kerna
z Trenčína, zároveň bolo spracované dožiadanie pre španielsky súd,
- 5. októbra 2015 a 3. novembra 2015 okresný súd urguje preklad úradných listín
súdu z jazyka slovenského do jazyka španielskeho,
- 4. novembra 2015 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s vyúčtovaním,
- 10. novembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 7 P 459/2014-40 z 10. novembra
2015 rozhodol o tlmočnom,
- 19. januára 2016 bola okresnému súdu doručená písomná odpoveď z justičného
orgánu Španielskeho kráľovstva,
- 3. februára 2016 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka na preklad doručených
listín,
- 31. marca 2016 a 2. júna 2016 okresný súd urguje preklad listín,
- 8. júna 2016 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s vyúčtovaním, doručenie
bolo neúspešné (adresát neznámy),
- 25. júla 2016 okresný súd uznesením rozhodol o tlmočnom,
- 16. novembra 2016 okresný súd oznamuje neúspešné doručenie písomností
na známu adresu otca a vyzýva sťažovateľku o oznámenie známej adresy,
- 30. decembra 2016 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka a spracoval
dožiadanie pre španielsky súd, ktorý vyzval na zistenie známej adresy otca dieťaťa,
- 7. februára 2017 bol okresnému súdu doručený preklad a vyúčtovanie tlmočného,
- 23. februára 2017 okresný súd uznesením rozhodol o tlmočnom,
- 23. marca 2017 bola okresnému súdu doručená písomnosť z justičného orgánu
Španielskeho kráľovstva,
- 24. marca 2017 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 17. mája 2017 okresný súd urguje preklad listín,
- 26. mája 2017 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s tlmočným,
- 30. mája 2017 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka na preklad listiny
okresného súdu, ktorú súd opätovne doručuje na známu adresu otca maloletého
v Španielskom kráľovstve spolu s rozhodnutiami súdu a otázkami k jeho výsluchu,
- 7. augusta 2017 okresný súd urguje preklad listiny,
- 5. septembra 2017 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s vyúčtovaním
tlmočného,
- 20. septembra 2017 okresný súd uznesením rozhodol o tlmočnom,
- 12. decembra 2017 okresný súd urguje preklad listiny,
- 27. decembra 2017 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s tlmočným,
- 21. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie z justičného orgánu
Španielskeho kráľovstva,
- 23. februára 2018 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 13. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie z justičného orgánu
Španielskeho kráľovstva,
- 18. apríla 2018 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 26. apríla 2018 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s tlmočným, z prekladu
vyplýva, že sa otca maloletého nepodarilo predvolať na vypočutie pred súdom zo známej
adresy,
- 22. mája 2018 okresný súd uznesením rozhodol o tlmočnom,
- 21. júna 2018 okresný súd vyzval sťažovateľku o oznámenie adresy odporcu
v konaní, 26. júna 2018 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky,
- 4. júla 2018 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 16. augusta 2018 bol okresnému súdu doručený preklad a vyúčtovanie tlmočného,
- 21. augusta 2018 okresný súd rozhodol o tlmočnom,
- 28. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie z justičného orgánu
Španielskeho kráľovstva,
- 1. októbra 2018 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 9. októbra 2018 bol okresnému súdu doručený preklad a vyúčtovanie tlmočného,
- 17. októbra 2018 okresný súd rozhodol o tlmočnom,
- 19. októbra 2018 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 17. decembra 2018 okresný súd urguje tlmočníka,
- 15. januára 2019 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s tlmočným,
- 21. januára 2019 okresný súd uznesením rozhodol o tlmočnom,
- 4. februára 2019 okresný súd doručuje preklad listín justičnému orgánu
Španielskeho kráľovstva,
- 12. augusta 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie z justičného orgánu
Španielskeho kráľovstva,
- 13. augusta 2019 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka,
- 8. októbra 2019 a 30. októbra 2019 okresný súd urgoval tlmočníka,
- 4. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené podanie zvolenej právnej
zástupkyne sťažovateľky, 6. novembra 2019 okresný súd odpovedá,
- 19. novembra 2019 okresný súd po tretí raz urguje tlmočníka,
- 20. novembra 2019 bol okresnému súdu doručený preklad spolu s tlmočným,
odporca sa na okresnému súdu známej adrese nezdržiava,
- 22. novembra 2019 okresný súd uznesením rozhodol o tlmočnom,
- 17. decembra 2019 okresný súd vyzval sťažovateľku oznámiť adresu pobytu
odporcu, 19. decembra 2019 právna zástupkyňa sťažovateľky oznamuje, že nedisponuje
týmto údajom,
- 24. februára 2020 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. marec 2020,
- 16. marca 2020 okresný súd upovedomuje o zrušení pojednávania v dôsledku
pandémie,
- 14. apríla 2020 bola okresnému súdu vrátená poštová zásielka zo známej adresy
odporcu v Španielskom kráľovstve,
- 10. júna 2020 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie neodkladného
opatrenia,
- 12. júna 2020 okresný súd vypočul sťažovateľku ako navrhovateľku neodkladného
opatrenia,
- 12. júna 2020 okresný súd uznesením č. k. 7 P 459/2014-488 z 12. júna 2020
predbežným opatrením dočasne zveril maloletého ,
, do starostlivosti sťažovateľky ako jeho matky,
- 7. júla 2020 okresný súd uznesením ustanovil tlmočníka na preklad návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenia okresného súdu č. k. 7 P 459/2014-488
z 12. júna 2020.
23. Zhodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd
konštatuje, že je neprehliadnuteľnou skutočnosťou, že konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a určenie výživného podľa § 111 písm. b) a c) CMP
je konaním s osobitnou rýchlosťou a že toto konanie od 15. decembra 2014 a do času
podania ústavnej sťažnosti sťažovateľky nebolo skončené ani na prvom stupni.
Celková doba trvania napadnutého konania od času podania návrhu na okresnom súde
15. decembra 2014 do času podania ústavnej sťažnosti 19. mája 2020 je 5 rokov
a 5 mesiacov, počas ktorých okresný súd uznesením č. k. 7 P 459/2014-488 z 12. júna 2020
dočasne zveril maloletého do starostlivosti sťažovateľky ako matky, a to na jej návrh
doručený okresnému súdu 10. júna 2020. Ústavný súd pripúšťa určitú faktickú náročnosť
predmetného konania v dôsledku pobytu jednej zo strán konania v zahraničí a nutnosť
zabezpečovať úradné preklady listín do a zo španielskeho jazyka, no na druhej strane
považuje postup okresného súdu v napadnutom konaní za neefektívny, ktorý sa prejavil
v nasledujúcom smere.
23.1 Okresný súd sa viacerými dožiadaniami pokúsil zabezpečiť vyjadrenie strany
konania k veci. Na tento účel adresoval dožiadanému súdnemu orgánu celkovo
tri dožiadania. V prvom, vychádzajúc z informácií sťažovateľky o známej adrese otca
maloletého, sa tohto snažil vypočuť k veci zo známej adresy. Na tento účel okresný súd
uznesením č. k. 7 P 459/2014-33 zo 16. júla 2015 nariadil preklad úradných listín súdu
a ustanovil tlmočníka/prekladateľa Mgr. Bohumila Kerna z Trenčína zo španielskeho
jazyka. K prekladu listín došlo 4. novembra 2015 a 19. januára 2016 okresný súd dostal
informáciu o tom, že adresát je na mieste známej adresy neznámy (písomnosť preložená
do slovenského jazyka 8. júna 2016). Celkovo tak tento postup okresného súdu trval jeden
rok, počas ktorého sa okresný súd dozvedel o tom, že sa strana konania nezdržiava
na známej adrese a v konečnom dôsledku sa teda nepodarilo zabezpečiť vypočutie otca
maloletého ako strany konania k veci. V ďalšom postupe okresný súd dožiadal opäť justičný
orgán Španielskeho kráľovstva tentokrát na zistenie adresy pobytu otca maloletého ako
strany konania a na tento účel aj uznesením z 30. decembra 2016 opätovne ustanovil
prekladateľa Mgr. Bohumila Kerna z Trenčína na preklad úradných listín z jazyka
slovenského do jazyka španielskeho, aby 23. marca 2017 (s prekladom listín 26. mája 2017)
zistil, že sa justičnému orgánu Španielskeho kráľovstva nepodarilo zistiť inú adresu otca
maloletého než tú, ktorá bola sťažovateľke a aj súdu známa. Následne okresný súd opätovne
uznesením z 30. mája 2017 ustanovuje prekladateľa Mgr. Bohumila Kerna
z Trenčína na preklad úradných listín z jazyka slovenského do jazyka španielskeho,
aby 21. februára 2018 a 13. apríla 2018 (s prekladom listín 26. apríla 2018) zistil,
že sa justičnému orgánu Španielskeho kráľovstva nepodarilo predvolať na vypočutie
pred súdom otca maloletého zo známej adresy. Následne v čase od 26. apríla 2018
do 20. novembra 2019 okresný súd tento postup zopakoval, a to opätovne s negatívnym
výsledkom.
23.2 Podľa názoru ústavného súdu bol už predostretý postup okresného súdu
neefektívny, keďže už pri prvom dožiadaní o právnu spoluprácu s justičným orgánom
Španielskeho kráľovstva mal okresný súd zvážiť možnosť žiadať v prípade, ak sa nepodarí
otca maloletého predvolať zo známej adresy, dať zistiť inú aktuálnu adresu, a v prípade
nemožnosti výsluchu otca v Španielskom kráľovstve už po prvom absolvovaní právnej
pomoci vo veci rozhodnúť na podklade dosiaľ zistených skutočností. Alternatívne mohol
okresný súd, vychádzajúc aj z § 35 CMP, v rámci právnej pomoci zvážiť aj zistenie
majetkových pomerov otca maloletého u príslušného orgánu dôchodkového (sociálneho)
zabezpečenia a správy daní (v podmienkach Slovenskej republiky Sociálnej poisťovne
a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky). Vychádzajúc z predostretých úvah,
považuje ústavný súd okresným súdom realizovanú právnu pomoc po uzavretí prvého
dožiadania za zbytočnú, teda za neefektívnu, a teda aj postup okresného súdu v tejto etape
za neefektívny, pričom prieťahy súvisiace s postupom tlmočníka v predmetnej veci sú
z uvedeného uhla pohľadu zanedbateľnou skutočnosťou. Na tomto podklade je možné
ustáliť, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol v už uvedenom rozsahu
poznačený neefektívnosťou pri realizácii úkonov právnej pomoci do zahraničia.
Predchádzajúci postup okresného súdu v napadnutom konaní od 15. decembra 2014
do 8. júna 2016 považuje ústavný súd za primeraný okolnostiam veci a potrebe
medzinárodnej justičnej spolupráce. Postup okresného súdu v napadnutom konaní v roku
2020 bol poznačený protiepidemiologickými opatreniami, ktoré predstavujú objektívnu
prekážku v jeho postupe.
V.
Záver
V.1 K bodu 1 výroku nálezu
24. V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené,
ktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené
a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné
práva a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené
základné práva a slobody sťažovateľa.
24.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel
k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V.2 K bodu 2 výroku nálezu
25. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
25.1 Podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti
vyhovie, môže a) prikázať, aby ten kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou
nečinnosťou, vo veci konal.
25.2 Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie okresného súdu stále trvá
a vo veci nebolo dosiaľ rozhodnuté, prikázal ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu v napadnutom
konaní konať bez zbytočných prieťahov.
V.3 K bodu 3 výroku nálezu
26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012,
IV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012).
26.2 Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške
20 000 €. Ústavný súd v prípade okresného súdu identifikoval dobu prieťahov spočívajúcich
v neefektívnom postupe okresného súdu pri medzinárodnej právnej pomoci. Vychádzajúc
z celkovej doby trvania napadnutého konania okresného súdu, t. j. 5 rokov a 5 mesiacov
(do času podania ústavnej sťažnosti), je potrebné konštatovať prieťah vyplývajúci
z chronológie a záverov uvedených v bodoch 23.1 a 23.2 tohto odôvodnenia. Vzhľadom
na neprimeranú dĺžku konania, ktorá na okresnom súde trvá vo veci s osobitnou rýchlosťou
už viac ako 5 rokov, keď približne po roku a pol prestal byť jeho postup efektívny,
a vychádzajúc zo svojej judikatúry (IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016,
I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018,
I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020), priznal ústavný súd v popísanej situácii
sťažovateľke sumu 4 500 €, ktorú považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú.
Vychádzal pritom zo skutočnosti, že predmetné konanie je konaním s osobitnou rýchlosťou,
teda v inom konaní než v konaní s uvedenou charakteristikou by bola suma finančného
zadosťučinenia nižšia.
V.4 K bodu 4 výroku nálezu
27. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
27.1 Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátkou pozostávajúce z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby vykonané v roku
2020, a to za prevzatie a prípravu zastupovania, za písomné podanie ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu a za vyjadrenie z 29. júla 2020. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 šestina
z výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu
v sume 177 €, a režijný paušál je v sume 10,62 €, teda odmena je v celkovej súhrnnej
sume 562,86 €.
V.5 K bodu 5 výroku nálezu
28. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 20 000 € vo vzťahu k okresnému súdu. Vzhľadom na to,
že ústavný súd priznal sťažovateľke sumu finančného zadosťučinenia vo výške 4 500 €,
návrhu v ostávajúcej časti nevyhovel.
29. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu