Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/399/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. P. a 2/ V. P.,

bývajúcich v P.P., zastúpených JUDr. P. B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Š.

F., bývajúcemu v P.P., o vypratanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Michalovce

pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného a S. F., bývajúcej v P.P., zastúpených

JUDr. P. F., advokátom so sídlom v P., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. mája

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Dovolatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 3 dní

náhradu trov dovolacieho konania vo výške 67,88 € na účet JUDr. P. B., advokáta so sídlom

v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 26. apríla 2012 č.k. -89 uložil

žalovanému povinnosť vypratať do 15 dní nehnuteľnosti v katastrálnom území P., ktoré sú

v katastri zapísané ne liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere X. m2, č. X. - záhrady vo výmere X. m2 a stavba rodinného domu súpisné č. X. na

parcele č. X. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“); zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že Okresný súd Michalovce

rozsudkom z 23. septembra 2009 č.k. -118 určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú v celosti

bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností; tento rozsudok bol ako vecne

správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2011 sp. zn. 2 Co

379/2009. Keď žalobcovia 1/ a 2/ vyzvali žalovaného, aby im ním naďalej obývané a užívané

sporné nehnuteľnosti vydal, odmietol ich výzve vyhovieť. Na tomto poklade súd prvého

2

stupňa uzavrel, že žalobcovia, ktorých vlastníctvo bolo jednoznačne preukázané, sa

opodstatnene domáhajú svojich práv žalobou v zmysle .

O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. mája 2013

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ).

V odôvodnení uviedol, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol

v jeho neprítomnosti napriek tomu, že svoju neprítomnosť 5. apríla 2011 (26. apríla 2012)

ospravedlnil a doložil lekárskym potvrdením, nebola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom

konať. Postup súdu bol v súlade s , lebo lekár v potvrdení neuviedol, že

žalovaný nebol schopný zúčastniť sa pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonal

súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospel k skutkovým

zisteniam umožňujúcim riadne posúdenie skutkového stavu. Svoje skutkové zistenia následne

správne posúdil po právnej stránke. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia

sú výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností a vypratania sa domáhajú voči žalovanému,

ktorý nemá právo, aby sporné nehnuteľnosti užíval a akokoľvek podmieňoval (napríklad

zabezpečením bytovej náhrady) jemu uloženú povinnosť sporné nehnuteľnosti vypratať.

Žaloba, ktorú v danom prípade podali žalobcovia ako vlastníci sporných nehnuteľností

v zmysle , sa v ničom neprieči dobrým mravom (v súvislosti

s tým poukázal medziiným na majetkové pomery žalovaného a skutočnosť, že už vyše dvoch

rokov vie, že nie je vlastník ani oprávnený užívateľ sporných nehnuteľností). Návrhu

žalovaného na prerušenie konania podľa odvolací súd nevyhovel

s odôvodnením, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku v inej právnej veci nie

je dôvodom, ktorý by bol relevantný z hľadiska uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti hodné

osobitného zreteľa ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaný a jeho manželka S.

F.. Uviedli, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v a

( ) a tiež k procesnej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Odvolaciemu súdu vytkli, že svoje

rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Namietali, že „súdy vôbec neriešili otázku účastníkov konania podľa na strane

žalovaných, i keď riešenie tejto otázky je nutnou podmienkou konania podľa “.

3

V súlade s hmotnoprávnym stavom mala byť totiž za žalovanú označená aj manželka

žalovaného – bezpodielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností. Odvolací súd posúdil

nesprávne tiež otázku, či povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti (ne)má byť podmienená

zabezpečením primeranej bytovej náhrady. Rozhodnutie súdu v tejto otázke je nepresvedčivé

a diskriminačné (riešenie otázky bytovej náhrady dáva bezdôvodne do súvisu s podnikaním

žalovaného) a dostatočne nepodložené dokazovaním, ktoré žalovaný bezúspešne navrhoval

vykonať. Tým došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). V konaní pred súdom prvého stupňa bola žalovanému odňatá

možnosť pred súdom konať tým, že vec bola prejednaná a rozhodnutá na pojednávaní bez

jeho prítomnosti, a to napriek tomu, že neúčasť na ňom ospravedlnil a práceneschopnosť

preukázal lekárskym potvrdením. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že bez ujmy na zdraví

nebol schopný dostaviť sa na pojednávanie, bolo nadbytočné, lebo už samo vystavenie

potvrdenia o práceneschopnosti znamená, že sa nemohol dostaviť na súd. Podľa názoru

žalovaného vo všeobecnosti ani nemožno očakávať od práceneschopného, ktorý nemá

povolené vychádzky, aby sa zúčastnil súdom nariadeného pojednávania, lebo by sa tým

vystavil možnej sankcii zo strany iného úradu. Výklad ustanovenia , ktorý

v tejto veci podal odvolací súd, nemá žiadne opodstatnenie a je nesprávny. Žiadali preto

napadnutý rozsudok a tiež ním potvrdený prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie S. F. treba

odmietnuť, lebo ho podáva ten, kto nie je oprávnený podať dovolanie. Dovolanie žalovaného

je procesne neprípustné, lebo v konaní nedošlo k procesným vadám konania v zmysle § 237

písm. e/ a f/ Žiadali preto dovolanie „zamietnuť“ a priznať im náhradu trov dovolacieho

konania v nimi vyčíslenej výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015, lebo dovolanie bolo podané pred týmto dňom)]

po zistení, že dovolanie podal jednak žalovaný – účastník konania ( ),

jednak jeho manželka, ktorí sú zastúpení advokátom ( ), skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či je dovolanie manželky

žalovaného podané oprávnenou osobou (viď ďalej 1.) a či dovolanie žalovaného smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré účastník môže napadnúť týmto opravným prostriedkom (viď ďalej

2. až 10.).

1. Podľa veta prvá účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na podanie

dovolania je procesne legitimovaný len účastník konania. Kto je účastníkom konania

vymedzujú a V občianskom súdnom sporovom konaní, o ktoré ide

aj v preskúmavanej veci, sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. O tom, kto je (bude)

označený za žalovaného, rozhoduje žalobca. Je potom na súde, aby posúdil, či z hľadiska

hmotnoprávneho ten, koho žalobca označil za žalovaného, bol pasívne vecne legitimovaný

(nositeľom hmotnoprávnej povinnosti), prípadne či ním z hľadiska hmotného práva mal byť

niekto iný, resp. okrem žalovaného ešte niekto ďalší.

V danom prípade žalobca neoznačil manželku žalovaného za žalovanú; manželka

žalovaného nebola v konaní pred prvostupňovým a odvolacím súdom účastníčkou konania

(nemala procesné postavenie žalovanej). Otázka, či ňou z hľadiska hmotnoprávneho mala

byť, je v zmysle , ale tiež z hľadiska až 238 právne

irelevantná.

Dovolanie S. F. je teda podané tým, kto na podanie nie je procesne legitimovaný na

podanie dovolania. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s

ods. l písm. b/

Pokiaľ žalovaný naznačil, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená

nedostatok podmienky konania ( ), dovolací súd poznamenáva, že vecná

legitimácia sa viaže na postavenie účastníka občianskeho súdneho konania, z ktorého

vyplýva, že je buď nositeľom práva (je aktívne vecne legitimovaný) alebo povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný) v hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok. S tým potom súvisí, že (prípadné) nesprávne právne posúdenie vecnej

legitimácie (t.j. chybná aplikácia hmotného práva) nepredstavuje nesprávnosť, ktorá

by sa týkala podmienky konania a zakladala vadu konania v zmysle

2. Dovolanie žalovaného je podané účastníkom konania, teda osobou oprávnenou

napadnúť rozsudok odvolacieho súdu.

V súvislosti s posúdením, či dovolanie žalovaného je procesne prípustné, dovolací súd

uvádza, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ( ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo

právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť (a mimoriadnosť) dovolania často vysvetľuje

konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ).

3. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle § 238

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

6

vysloveného v tejto veci ( ). Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

4. So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal,

či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až d/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

5. Dovolateľ namieta, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237

písm. e/

Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré podľa zákona môže začať výlučne

len na návrh, je nedostatkom podmienky konania. Skutočnosť, že občianske súdne konanie

v niektorej veci prebehlo bez toho, aby bol podaný návrh (žaloba), ktorým mohlo toto konanie

začať, zakladá procesnú vadu uvedenú v

Žalobcovia ale v danom prípade podali žalobu 13. októbra 2011; jej podaním začalo

občianske súdne konanie (viď ).

Žalovaný teda celkom neopodstatnene namieta, že v konaní došlo k procesnej vade

uvedenej v

6. Podľa názoru dovolateľa mu súdy odňali možnosť konať ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup

súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný

na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk

( )].

6.1. Žalovaný postup súdu odnímajúci mu možnosť konať ( ) vidí

v tom, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti,

a to napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil, vysvetlil a doložil

lekárskym potvrdením o svojej práceneschopnosti. Zastáva názor, že už samo vystavenie

potvrdenia o práceneschopnosti znamená, že práceneschopný účastník sa nemôže dostaviť

na súd. Od práceneschopného účastníka ani nemožno očakávať, aby sa napriek tomu zúčastnil

pojednávania.

Zo spisu vyplýva, že žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej

práceneschopnosti podaním z 23. apríla 2012 (č.l. 51 spisu). V zmysle

(v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti) vtedy, keď je dôvodom

na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka (jeho zástupcu), musí návrh na odročenie

pojednávania obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka (jeho

zástupcu) je natoľko zlý, že účastník (jeho zástupca) nie je bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu schopný zúčastniť sa pojednávania.

Bližší výklad k podal najvyšší súd už v minulosti (viď napríklad

rozhodnutie z 24. apríla 2013 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 132/2014).

Najvyšší súd vtedy uviedol, že predmetné ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho

súdneho poriadku okrem iného aj za účelom zamedzenia obštrukcií účastníkov konania

vyhýbaním sa účasti na pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi

a ospravedlňovaním ich neúčasti. Podľa prechodného ustanovenia § 372u k úpravám účinným

od 1. januára 2012, na konania začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné

od 1. januára 2012.

So závermi, na ktorých spočíva judikát R 132/2014, sa najvyšší súd stotožňuje

aj v preskúmavanej veci.

Zo spisu vyplýva, že žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania určeného

na 26. apríla 2012, ktorá bola súdu doručená 23. apríla 2014, neobsahovala zákonom

požadované náležitosti – vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalovaného, že tento práceneschopný

účastník sa bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu nemôže

zúčastniť pojednávania. Postup súdu prvého stupňa, ktorý po oboznámení sa so žiadosťou

9

žalovaného a jej príloh vyhlásil na pojednávaní 26. apríla 2012 uznesenie, podľa ktorého bude

pojednávať v neprítomnosti žalovaného, bol preto v súlade s .

Postup súdu, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohol viesť k procesnej vade konania

v zmysle a založiť prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

6.2. Pokiaľ žalovaný argumentuje údajnými nesprávnosťami, ku ktorým podľa jeho

názoru došlo v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, dovolací súd uvádza,

že v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ).

Rovnako postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom

navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

podľa , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť

pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ). Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov ( ).

7. Žalovaný zastáva názor, že napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom

došlo tiež k tzv. inej procesnej vade (neuvedenej v ).

Tzv. iná procesná vada je síce relevantný dovolací dôvodom (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní.

10

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania

nezakladá (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , ,

a ).

I keby teda v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalovaného.

8. Dovolateľ naostatok vychádza z presvedčenia, že rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , , ,

, , a ). Nejde totiž o vadu

konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený

v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť

napadnutý rozsudok vecnému posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov.

9. K predchádzajúcim bodom odôvodnenia najvyšší súd pripomína konštatovanie

Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. ,

podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci

nezakladá vadu konania podľa “.

11

10. So zreteľom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nevyplýva z ,

v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia žalovaným tvrdených procesných vád (§ 237

písm. e/ a f/ ) a nevyšli najavo ďalšie procesné vady vymenované v ,

najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné (

v spojení s ).

11. V dovolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti dovolateľom, ktorí úspech nemali ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd priznal žalobcom 1/ a / náhradu trov

dovolacieho konania ( a ) spočívajúcu v odmene

advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú im poskytol spoločne tým, že 31. októbra 2013

vypracoval ich vyjadrenie k dovolaniu [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby zníženú

v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške

60,07 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu

67,88 €. Pokiaľ žalobcovia požadovali náhradu trov dovolacieho konania aj za iný úkon

právnej služby (prevzatie zastúpenia), dovolací súd postupoval v súlade so zaužívanou praxou

najvyššieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , ) a žalobcom, zastúpeným tým istým

zástupcom už v odvolacom konaní, náhradu trov za tento úkon nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2016

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková