Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-134-2020.pdf
PDF · 125.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/134/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci žalobcu: EPOGROUP s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 904 138, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 331, proti žalovanému: KOBI, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 589 197, zastúpenému zástupcom JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v konaní o zaplatenie 7.136,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/3/2019-81 zo dňa 15.1.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/3/2019-132 zo dňa 19. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/3/2019-81 zo dňa 15.1.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/3/2019-132 zo dňa 19. júna 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 100% od žalobcu, o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník prvoinštančného súdu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 19.3.2019 platobný rozkaz sp.zn. 9Cb/3/2019, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, preto okresný súd uznesením zo dňa 11.4.2019 sp. zn. 9Cb/3/2019 platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
3. Uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP zo dňa 11.4.2019 sp. zn. 9Cb/3/2019 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd doručoval zástupcovi žalobcu odpor proti platobnému rozkazu aj s jeho prílohami (výpismi z účtu o úhradách žalovaného veriteľovi). Uznesenie s prílohami bolo doručené zástupcovi žalobcu 2.5.2019. Žalobca sa k odporu proti platobnému rozkazu nevyjadril.
4. Okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie 15.1.2020 neustanovil. Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu ochorenia s tým, že potvrdenie o pracovnej neschopnosti bude okresnému súdu zaslané neodkladne.
Právny zástupca žalobcu nežiadal o odročenie pojednávania. Keďže právny zástupca žalobcu nežiadal o odročenie pojednávania, tak okresný súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Okresný súd vykonal dokazovanie listinami v spise, najmä fotokópiou „Uznania záväzku a dohody o splnení záväzku v splátkach“ uzavretá 23.4.2015 medzi ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš - veriteľ a KOBI, spol. s r.o. - dlžník, fotokópiou Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 15.8.2016 medzi postupcom ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, za ktorého konal správca R.. R. R. T.. a postupníkom
- žalobcom, výpismi z účtu žalovaného o vykonaní úhrad dňa 30.4.2015 na sumu 1.427,- Eur, dňa 1.6.2015 na sumu 1.427,- Eur, dňa 2.7.2015 na sumu 1.427,- Eur, dňa 10.8.2015 na sumu 1.427,- Eur, dňa 18.1.2016 na sumu 747,48 Eur a 207,84 Eur, dňa 15.9.2015 na sumu 473,50 Eur.
5. Okresný súd s poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“, resp. aj len „OBZ“), § 324 ods. 1 OBZ, § 365 ods. 1 OBZ a vykonané dokazovanie žalobu zamietol. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 23.4.2015 veriteľ - ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, zastúpený správcom konkurznej podstaty R.. R. R. T.., so sídlom P.. XXX XX a dlžník - žalovaný písomne uzavreli „Uznanie záväzku a dohodu o splnení záväzku v splátkach“. Podľa § 323 ods. 1 v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný ako dlžník uznal záväzok vo výške 7.136,82 Eur, ktorý vznikol z Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 30.4.2001 medzi ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš (prenajímateľom) a žalovaným (nájomcom). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného na základe vystavených faktúr (špecifikované v čl. 3.2 uznania záväzku). Žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh v splátkach v sume 1.427 Eur do 30.4.2015, v sume 1.427 Eur do 30.5.2015, v sume 1.427 Eur do 30.6.2015, v sume 1.427 Eur do 30.7.2015, v sume 1.428,82 Eur do 15. 9. 2015, celkom spolu 7.136,82 Eur na bankový účet veriteľa vedený vo U., E.., č. účtu (. L
6. Žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu v spore predložením fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.8.2016 medzi postupcom ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, Družstevná 6, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, za ktorého konal správca konkurznej podstaty R.. R. R., T.., so sídlom P., XXX XX F. F. a žalobcom ako postupníkom. Medzi stranami nebolo sporné, že na postupcu (veriteľa) bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1R/2/2012-145 zo dňa 12.2.2013. Za správcu bol ustanovený R. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok (článok 3.3 Zmluvy o postúpení pohľadávok) predmetom postúpenia sú všetky pohľadávky voči dlžníkom pod položkami súpisu všeobecnej podstaty č. 4.31 a 4.32, ktoré neboli ku dňu podpisu tejto zmluvy zaplatené. K Zmluve o postúpení pohľadávok súpis všeobecnej podstaty nebol predložený, ale medzi stranami nebolo sporné, či boli pohľadávky žalované žalobcom postúpené žalobcovi vo vzťahu ich špecifikácie podľa súpisu všeobecnej podstaty. Sporné medzi stranami bolo, či boli pohľadávky postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávok zaplatené, a to tak ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj ku dňu začatia konania na okresnom súde, či v čase vyhlásenia rozsudku okresným súdom.
7. Ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok 15.8.2016 boli všetky pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho sporu a ktoré boli predmetom postúpenia uhradené. Postúpenie pohľadávok bolo podmienené tým, že sa postupujú iba tie pohľadávky, ktoré neboli ku dňu podpisu zmluvy zaplatené. Keďže pohľadávky, ktoré veriteľ zastúpený správcom konkurznej podstaty postupoval žalobcovi boli ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky uhradené (istina), nemohli byť predmetom postúpenia. Preto ani príslušenstvo týchto pohľadávok nemohlo byť postúpené (prejsť na postupníka). Žalovaný plnil na účet veriteľa tak, ako bolo dohodnuté v „Uznaní záväzku a v dohode o splnení záväzku v splátkach“, číslo účtu vo U., E. K.: L dňa 30.4.2015 vo výške 1.427 Eur, dňa 1.6.2015 vo výške 1.427 Eur, dňa 2.7.2015 vo výške 1.427 Eur, dňa 10.8.2015 vo výške 1.427 Eur, dňa 15.9.2015 vo výške 473,50 Eur, dňa 8.1.2016 vo výške 747,48 Eur a dňa 18.1. 2016 vo výške 207,84 Eur, celkom vo výške 7.136,82 Eur. Ku dňu 18.1.2016 bola zaplatená celá istina pohľadávky (pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok). Okresný súd žalobu celkom zamietol, keďže ku dňu rozhodovania okresného súdu neexistoval z dôvodu jeho zániku dlh žalovaného voči žalobcovi. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pretože okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec nesprávne
právne posúdil. Z dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP, navrhol zrušiť i uznesenie okresného súdu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, pretože podľa žalobcu má vadu „uvedenú v odseku 1 a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Máme na mysli Uznesenie o vykonaní pojednávania v neprítomnosti žalobcu a následné Uznesenia, ktoré tým pádom boli vydané rovnako v rozpore s ust. ods. 1 ust. § 365 CSP.“ K porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa žalobcu došlo tým, že napriek tomu, že sa obhajoba riadne ospravedlnila z neúčasti pre PN a zaslala email, v ktorého predmete je aj žiadosť jednak o ospravedlnenie neúčasti ako aj žiadosť o odročenie pojednávania. Avšak na to okresný súd neprihliadal. Čo sa týkalo predložených výpisov z účtov, ktoré mali preukazovať úhrady, tieto žalobca nepovažoval za pravé, nakoľko žalobca a zrejme aj okresný súd mal možnosť nahliadnuť len k fotokópiám z výpisu z účtov, o ktorých pravosti má dôvodné pochybnosti. Na základe uvedeného, preto okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, alebo ho zruší postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) CSP a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
9. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že skutočnosti uvedené v odvolaní považoval za zavádzajúce a vyfabulované. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že obhajoba (zrejme zvolený zástupca) sa riadne ospravedlnila z neúčasti pre PN a zaslala email, v ktorého predmete je aj žiadosť jednak o ospravedlnenie neúčasti, ako aj žiadosť na odročenie pojednávania, tak zo zápisnice z pojednávania Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dna 15.01.2020, sp.zn. 9Cb/3/2019 („ďalej len „Zápisnica o súdnom pojednávaní“), sa uvádza: „Zisťuje sa, že sa neustanovil zástupca žalobcu. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil e-mailom z dôvodu ochorenia stým, že potvrdenie o PN zašle súdu bezodkladne. Súdu nebola doručená žiadosť odročenie pojednávania." Rovnako v napadnutom rozsudku okresného súdu v odseku 4. sa uvádza: „Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie 15.01.2020 neustanovil. Zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu ochorenia s tým, že potvrdenie o pracovnej neschopnosti bude súdu zaslané neodkladne. Zástupca žalobcu nežiadal odročenie pojednávania. Keďže zástupca žalobcu nežiadal odročenie pojednávania, súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti." Žalobca nežiadal o odročenie pojednávania, a teda okresný súd zákonným spôsobom vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalobcu, resp. bez nutnosti odročenia pojednávania.
10. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že čo sa týka predložených výpisov z účtov, ktoré mali preukazovať úhrady, tieto žalobca nepovažoval za pravé, nakoľko žalobca a zrejme aj okresný súd mal možnosť nahliadnuť len k fotokópiám výpisu z účtu, o ktorých pravosti má žalobca pochybnosti. Žalovaný uviedol, že tvrdenia o úhrade a zároveň výpisy z účtu boli uvedené a priložené v rámci Odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sp. zn. 9Cb/3/2019 zo dňa 03.04.2019 (ďalej len „Odpor“). Uvedený Odpor bol spolu s predloženými výpismi z účtu doručený zástupcovi žalobcu dňa 02.05.2019. Zároveň uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP zo dňa 11.04.2019, sp. zn. 9Cb/3/2019, ktoré bolo zástupcovi žalobcu doručené spolu s Odporom dňa 02.05.2019, okresný súd vyzval žalobcu, aby sa k predmetnému Odporu vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadať. Žalobca sa ani napriek výzve zo strany súdu k Odporu, ktorý mu bol s prílohami doručený dňa 02.05.2019, nevyjadril a žiadnym spôsobom nespochybnil ani zaplatenie predmetnej sumy a ani výpisy z účtu preukazujúce zaplatenie. Ak mal žalobca pochybnosti ohľadne tvrdení a dôkazov uvedených v Odpore, tieto pochybnosti mohol uviesť v rámci vyjadrenia k Odporu, na ktoré vyjadrenie bol zároveň zo strany okresného súdu vyzvaný. Žalobca mal odo dňa 02.05.2019, ako dňa doručenia Odporu s prílohami, do dňa pojednávania vytýčeného na 15.01.2020 dostatok času a možností, aby sa k predmetnému Odporu a prílohám vyjadril, príp. uviedol pochybnosti, pričom ani napriek dostatku časového priestoru žalobca takto neurobil. Okresný súd v rámci konania správne uplatnil sudcovskú koncentráciu, nakoľko vzhľadom na všetky skutočnosti žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto mohol uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní tak, ako tieto uplatnil žalobca v zmysle odvolania, bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ako aj s koncentráciou konania, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že odo dňa 02.05.2019 do dňa 15.01.2020 mal žalobca dostatok priestoru na ich uplatnenie. Tvrdenia o zaplatení sumy, ktorá bola predmetom sporu, v celom rozsahu, ako aj výpisy z účtu preukazujúce uvedené zaplatenie a splnenie dlhu v celom rozsahu, neboli až do rozhodnutia okresného súdu vo veci samej zo strany žalobcu žiadnym spôsobom spochybnené a
namietané, pričom z výpisov z účtu bolo preukázané, že k splneniu dlhu skutočne došlo. Žalobca sa teda nemôže opakovane domáhať splnenia už splneného záväzku, resp. dlhu.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca až v odvolacom konaní namietal a spochybňoval výpisy z účtu preukazujúce zaplatenie dlhu, ktorý je predmetom tohto sporu, pripojil žalovaný opäť výpisy z účtu, ktoré boli pripojené už k Odporu, aj potvrdenia o vykonaní prevodu k jednotlivým výpisom z účtu, resp. jednotlivým prevodom uvedeným v Odpore, vydané priamo bankou žalovaného. Uvedené potvrdenia o vykonaní prevodu priamo potvrdzovali vykonanie prevodov a zaplatenie dlžnej sumy, a tým v celom rozsahu vyvracali pochybnosti a námietky žalobcu ohľadne pravosti výpisov z účtov predložených k Odporu, ako aj ohľadne zaplatenia dlžnej sumy v celom rozsahu. K splneniu záväzku došlo v celom rozsahu, pričom na preukázanie tejto skutočnosti boli predložené príslušné výpisy z účtu, ktoré žalobca v konaní na súde prvej inštancie žiadnym spôsobom nenamietal a nerozporoval, hoci mu boli riadne a včas doručené spolu s Odporom. Podstatná je aj skutočnosť, že záväzok žalovaného, ktorý je predmetom tohto sporu, bol ku dňu 18.01.2016 v celom rozsahu, a to v sume 7136,82 Eur splnený. K splneniu predmetného záväzku zo strany žalovaného došlo ešte pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom: Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319 v postavení postupcu a žalobcom v postavení postupníka, na základe ktorej zmluvy preukazuje žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko pohľadávka splnením v celom rozsahu zanikla. Rovnako nemôže dôjsť ani k opakovanému splneniu dlhu, ktorý už zo strany žalovaného v celom rozsahu splnený bol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca už písomne nevyjadril.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcom a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/134/2020-153 zo dňa 13.04.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalobcu bol posudzovaný v rozsahu, v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka odňatia možnosti konať pred súdom, a teda postup okresného súdu v rozpore s čl. 48 Ústavy SR, pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
17. Krajský súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces, je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte sp.zn. IV Cdo 2/2017).
18. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
20. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
21. Krajský súd vzhľadom k odvolaciemu dôvodu žalobcu sa zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred okresným súdom. Odňatím možnosti konať sa rozumie taký chybný proces súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu civilný súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné 3 pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Civilným súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
22. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalobcu sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že k začatiu súdneho konania došlo doručením žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 30.01.2019. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 9Cb/3/2019-43 zo dňa 19.3.2019, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Okresný súd uznesením č.k. 9Cb/3/2019-63 zo dňa 11. apríla 2019, právoplatným dňa 18.5.2019, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Námestovo zo dňa 19.3.2019 sp.zn. 9Cb/3/2019. Uznesením č.k. 9Cb/3/2019-65 zo dňa 11. apríla 2019 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k podanému odporu doručenému okresnému súdu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň žalobcu poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súčasťou predmetného uznesenia bolo i poučenie podľa § 153 v spojení s § 149 CSP, ako aj poučenie podľa § 154 CSP. Žalobcovi bolo predmetné uznesenie riadne doručené. Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril.
23. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.1.2019 o 9,30 hod., ktorý termín pojednávania žalobca riadne prevzal podľa obsahu spisu, ktorá skutočnosť nebola žalobcom namietaná v odvolaní. Podaním v podobe mailovej správy zo dňa 15.01.2019, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti. Doklad o práceneschopnosti mal byť doložený dodatočne. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že preukázanie právnym zástupcom žalobcu dôležitého dôvodu neúčasti na nariadenom pojednávaní nevyplýva. Okresnému súdu podľa jeho záverov nebola predložená žiadosť o odročenie pojednávania. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.1.2017 bolo zistené, že okresný súd podľa § 180 CSP rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. Krajský súd k postupu okresného súdu poukazuje na § 183 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V súvislosti s rozhodnutím a postupom okresného súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu odvolací súd konštatuje, že nebola preukázaná žiadosť o odročenie a ani právnym zástupcom žalobcu tvrdená prekážka v účasti na pojednávaní z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pri uvedených záveroch odvolací súd v zhode s okresným súdom vyhodnocoval mailovú správu právneho zástupcu žalobcu, tak ako je súčasťou spisového materiálu na čl. 76 spisu, v ktorej obsahovej časti (odôvodnenia)
nie je uvedená žiadosť o odročenie pojednávania. Ak je v jej predmete uvedené „Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania“, tak toto uvedenie nekorešponduje ďalšej časti tejto mailovej správy. Ak by sa aj hypoteticky odvolací súd priklonil k uvedeniu žalobcu, že je okrem ospravedlnenia na čl. 76 spisu žalobcom uvedená aj žiadosť o ospravedlnenie, tak potom bolo na žalobcovi, aby existenciu tvrdeného vážneho dôvodu okresnému súdu preukázal. Že by takéto preukázanie vážneho dôvodu malo byť zo strany právneho zástupcu žalobcu problémom, resp. dôvody, pre ktoré tak nemohol učiniť netvrdil ani v ospravedlní (čl. 76 spisu), ale ani v odvolaní. Odvolací súd uvádza, že ani k momentu rozhodovania odvolacieho súdu žalobca nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu v čase konania ústneho pojednávania okresným súdom. Žalobca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní okresného súdu neospravedlnil. Naviac žalobca je právnická osoba, ktorá podľa § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym orgánom, ale môžu za ňu konať aj zástupcovia, resp. zamestnanec, ktorý tým bol poverený. Z uvedeného, pokiaľ žalobca mal záujem sa zúčastniť súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu alebo zamestnanca k tomu poverenému. V konečnom dôsledku výsluch strany je len jedným z dôkazných prostriedkov a ide o podporný dôkaz, ktorý súd môže nariadiť (§ 195 CSP). 24. Dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť neprítomnej strany o odročenie pojednávania, potom nebolo možné posúdiť, a to za stavu absencie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu inak než, že tento tvrdený dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, keďže tvrdenie o „PN“ zostalo nepreukázaným. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za tohto stavu absencie preukázania „PN“, čo by vážneho dôvodu neprítomnosti na pojednávaní, potom tiež nebolo teda možné konštatovať, že sa právny zástupca žalobcu nemohol dostaviť na pojednávanie bez ohrozenia svojho života a zdravia. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo 130/2012 pod R 132/2014, ktorého práva veta znie: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp.zn. 4Cdo 314/2013, 5Cdo 169/2013, 7Cdo 574/2013 a 3Cdo 399/2013. Uvedená potreba preukázania dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania stranou sporu je podľa názoru odvolacieho súdu aktuálna aj za účinnosti CSP. Na strane právneho zástupcu žalobcu tak nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by okresnému súdu dovoľovali odročiť nariadenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP, keďže nebol predložený právnym zástupcom žalobcu v zmysle čl. 76 spisu doklad o „PN“. Tiež podľa odvolacieho súdu nebolo predložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, na základe ktorého právny zástupca žalobcu nebol bez závažného zhoršenia zdravotného stavu schopný zúčastniť sa tohto pojednávania, teda nič nebránilo mu zúčastniť sa nariadeného pojednávania.
25. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako strany sporu v konaní pred okresným súdom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol žalobcovi ako strane sporu priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého „...zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verenej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.
26. Podľa § 379 v spojení s § 380 CSP, v zmysle ktorých odvolací súd preskúmava závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalobca v písomne podanom odvolaní okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom zadefinoval odvolacie dôvody nedostatočného skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak tieto uviedol
len všeobecne. Krajský súd konštatuje, že nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby. Na základe uvedeného mohol krajský súd vo vecno-právnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva, že žalobcov nárok bol relevantne vyvrátený žalovaným, keďže bol preukázaný zánik žalobcovho nároku v dôsledku plnenia dôkaznej povinnosti žalovaným, tak ako okresný súd uviedol v napadnutom rozsudku: „ Ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok 15. 8. 2016 boli všetky pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho sporu a ktoré boli predmetom postúpenia uhradené. Postúpenie pohľadávok bolo podmienené tým, že sa postupujú iba tie pohľadávky, ktoré neboli ku dňu podpisu zmluvy zaplatené. Keďže pohľadávky, ktoré veriteľ zastúpený správcom konkurznej podstaty postupoval žalobcovi boli ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky uhradené (istina), nemohli byť predmetom postúpenia. Preto ani príslušenstvo týchto pohľadávok nemohlo byť postúpené (prejsť na postupníka). Žalovaný plnil na účet veriteľa tak, ako bolo dohodnuté v „Uznaní záväzku a v dohode o splnení záväzku v splátkach“, číslo účtu vo U., E., K.: L dňa 30. 4. 2015 vo výške 1.427 EUR, dňa 1. 6. 2015 vo výške 1.427 EUR, dňa 2. 7. 2015 vo výške 1.427 EUR, dňa 10. 8. 2015 vo výške 1.427 EUR, dňa 15. 9. 2015 vo výške 473,50 EUR, dňa 8. 1. 2016 vo výške 747,48 EUR a dňa 18. 1. 2016 vo výške 207,84 EUR, celkom vo výške 7.136,82 EUR. Ku dňu 18.1.2016 bola zaplatená celá istina pohľadávky (pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok). Súd žalobu celkom zamietol, keďže ku dňu rozhodovania súdu neexistoval z dôvodu jeho zániku dlh žalovaného voči žalobcovi.“ Je zrejmé z obsahu spisového materiálu, že skutočnosti uvádzané žalovaným pred okresným súdom boli obsahom jeho tvrdení už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Predmetný odpor bol žalobcovi riadne doručený na vyjadrenie na adresu jeho právneho zástupcu, napriek tomu sa v stanovenej lehote k nemu nevyjadril. Tvrdenia žalobcu použité až v odvolaní napriek riadnemu poučeniu okresným súdom v zmysle § 153, 149, 154 CSP uviedol až v štádiu odvolacieho konania.
27. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
28. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalobca ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo o jeho argumentáciu „Čo sa týka predložených výpisov z účtov, ktoré majú preukazovať úhrady, tieto žalobca nepovažuje za pravé, nakoľko žalobca a zrejme aj súd mal možnosť nahliadnuť len k fotokópiám z výpisu z účtov, o ktorých pravosti má dôvodné pochybnosti.“ Uvedené argumenty žalobcu zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere odvolací súd opäť poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného súdu v zmysle § 153, 149, 154 CSP pričom žalobca netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej.
29. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie okresného súdu vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP. Ak odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku, tak potom nebol priestor pre postup, aby zrušil uznesenie o vykonaní pojednávania okresným súdom v neprítomnosti žalobcu a ani následné uznesenia, keďže neboli naplnené podmienky v zmysle vyššie citovaného § 389 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi
bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.