Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/130/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R o z s u d o k

v m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

v právnej veci navrhovateľky D. T., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so

sídlom v Ţ., proti odporcovi Ľ. T., bývajúcemu v Ţ., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr.

S. K., advokátkou so sídlom v Ţ., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vednej

na Okresnom súde Ţilina

pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 26. januára 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke, na účet jej zástupkyne JUDr. J. F. č. X.,

náhradu trov dovolacieho konania v sume 608,64 € do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. mája 2010

č.k. -267 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov bývalých

manţelov (ďalej len „BSM“) tak, ţe do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosť

- záhradnú chatku postavenú na pozemku parc.č.KN-C č. X. v katastrálnom území

L., hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod poloţkami č. 1 aţ 37

a zostatok na osobnom účte odporcu v banke. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky

2

prikázal len zostatok na jej osobnom účte v banke. Na vyrovnanie podielov účastníkov

zo zaniknutého BSM uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 100 dní

od právoplatnosti rozsudku sumu 38 058,24 €. Rozhodnúť o náhrade trov konania si súd

prvého stupňa vyhradil v samostatnom rozhodnutí.

Krajský súd v Ţiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. januára 2012 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o prikázaní vecí z BSM

do výlučného vlastníctva účastníkov s tým, ţe rok výroby osobného motorového vozidla Land

Rover (poloţka č. 2) je rok 1999, zostatková hodnota televízora zn. Philips (poloţka č. 4) je

66,39 € a ţe do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazuje debetný zostatok

na osobnom účte navrhovateľky v banke vo výške 246,60 € a zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa v časti výroku o povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľke finančné vyrovnanie

tak, ţe odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 38 271,64 €, a to do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe odvolaniami účastníkov napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva

účastníkov je v podstate správne, aţ na drobné nedostatky majúce povahu chýb v písaní alebo

počítaní. V dôsledku spresnenia zostatkovej hodnoty televízora a správneho ustálenia povahy

zostatku na osobnom účte navrhovateľky v banke bolo potrebné potom opraviť aj rozsah

vyrovnania podielov účastníkov tak, ţe odporca bude povinný z tohto titulu zaplatiť

navrhovateľke ďalších 213,40 €, teda celkom 38 271,64 €.

Proti rozsudku odvolacieho súdu odporca podal dovolanie. Odôvodnil ho tým, ţe mu

postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (dovolací dôvod podľa

v spojení s ) a ţe jeho rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Vadu konania

spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom vidí odporca v tom, ţe odvolací súd

pojednával dňa 26. januára 2012 v jeho neprítomnosti, napriek tomu, ţe ho včas ţiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu svojej dlhodobej práceneschopnosti potvrdenej

ošetrujúcim lekárom. Podľa odporcu pochybil odvolací súd aj pri rozhodovaní o rozsahu

finančného vyrovnania vzťahu účastníkov a aj pri určení kratšej lehoty na plnenie, neţ určil

súd prvého stupňa.

Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu zamietnuť a uplatnila nárok na náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané včas ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu

podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

nepovaţoval za potrebné ( ), a dospel k záveru, ţe dovolanie odporcu nie

je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Dovolací súd, súc povinný podľa ustanovenia druhá veta skúmať

vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , predovšetkým sa zaoberal otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným).

Odporca vady podľa aţ e/ a v dovolaní nenamietal a takéto

vady nezistil ani dovolací súd pri svojej prieskumnej činnosti. Rovnako nezistil existenciu ani

vady podľa výslovne namietanej odporcom v dovolaní.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie postup

súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy a pod.). O uvedenú vadu konania ale v danej veci nejde.

Listom z 24. januára 2012, doručeným odvolaciemu súdu 25. januára 2012, poţiadal

odporca o odročenie pojednávania určeného na deň 26. január 2012 z dôvodu svojej

práceneschopnosti. K ţiadosti pripojil fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnosti z 30. novembra 2011, podľa ktorého je pracovne neschopný pre diagnózu

M 67.9 od 1. decembra 2011. Odvolací súd po začatí pojednávania, po oboznámení sa

so ţiadosťou odporcu, vyjadrením MUDr. K. z č.l. 375, fotokópiou potvrdenia o pracovnej

neschopnosti odporcu z č.l. 381, vyjadrením MUDr. Š. z č.l. 388 a vyjadrením Sociálnej

poisťovne z č.l. 391 spisu, vyhlásil uznesenie, podľa ktorého vykoná pojednávanie

v neprítomnosti odporcu. Tento svoj postup odôvodnil odvolací súd vo svojom písomne

vyhotovenom rozsudku takto:

„Odvolací súd vykonal pojednávanie dňa 26. 1. 2012 v neprítomnosti odporcu. Tento

sa síce ospravedlnil z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti, ale nepredloţil vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, ţe jeho (odporcov) zdravotný stav mu neumoţňuje účasť na pojednávaní.

V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, ţe od 1. 1. 2012 je účinné novelizované znenie § 119

ods. 3 , v zmysle ktorého zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie

pojednávania len v prípade, ţe účastník nie je schopný bez ohrozenia ţivota, alebo závaţného

zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať

z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Zároveň v zmysle predpisy účinné

od 1. 1. 2012 sa pouţijú aj na konanie začaté do 31. 12. 2011.

Je ţiaduce ešte uviesť, ţe odporca v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa

26. 1. 2012 neoznačil ţiaden kontakt (telefonický, telefaxový alebo elektronickú adresu),

na ktorý by mu bolo moţné zo strany odvolacieho súdu poskytnúť spätnú informáciu

o posúdení jeho ţiadosti o odročenie pojednávania. Zároveň (tvrdený) dôvod na odročenie

neoznámil odporca bez zbytočného odkladu; učinil tak aţ dňa 24. 1. 2012, hoci predvolanie

na pojednávanie prevzal dňa 17. 1. 2012, v ktorom čase uţ dotknutá práceneschopnosť

existovala, resp. trvala. Vzhľadom na obsah niţšie spomínaných správ ošetrujúcich lekárov

krajský súd povaţoval za preukázané trvanie práceneschopnosti odporcu aj ku dňu

pojednávania dňa 26. 1. 2012, hoci odporca predloţil fotokópiu potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti z 30. 11. 2011, vystavenej odo dňa 1. 12. 2011, t.j. 8 týţdňov

pred termínom pojednávania.

Bez ohľadu na popísaný, jednoznačný právny i procesný stav v súdenej veci ohľadne

vykonania pojednávania dňa 26. 1. 2012, krajský súd dopĺňa ďalšie okolnosti, z ktorých je

zrejmé, ţe aplikácia aktuálneho znenia ustanovenia vo vzťahu k odporcovi

nie je neprimerane prísna. Odvolací súd v prejednávanej veci opakovane nariaďoval termíny

pojednávaní, dôvodom odročenia ktorých boli najčastejšie zdravotné problémy

a práceneschopnosť odporcu. Krajský súd (opätovne) vykonal podrobnejšie šetrenie ohľadom

konkrétneho charakteru zdravotných problémov odporcu. Zo správy (pôvodného)

ošetrujúceho lekára MUDr. K. vyplýva, ţe odporca trpí viacerými ochoreniami

(dispenzarizovaný je v diabetologickej a neurologickej ambulancii) a medikamentózna liečba

je nutná prakticky po celý ţivot. Zároveň lekár konštatoval, ţe odporca nemá výraznejšie

problémy s mobilitou a môţe sa zúčastniť súdneho pojednávania i počas práceneschopnosti.

V neskoršom štádiu odporca zmenil všeobecného (praktického) lekára a stal pacientom

MUDr. Š.. Menovaná potvrdila, ţe odporca má dlhodobejšie zdravotné problémy súvisiace

s ochorením obličiek, diabetom a ich komplikáciami a taktieţ ochorením pohybového aparátu.

Podľa jej vyjadrenia nemal odporca povolené počas PN vychádzky, uvedené je však v rozpore

s dokladom o práceneschopnosti vystaveným práve

MUDr. Š., ktorý predloţil samotný odporca; v jeho zmysle má vychádzky povolené dva krát

denne po dve hodiny.

V súvislosti s dlhodobejšou práceneschopnosťou odporcu je nutné poukázať tieţ na to,

ţe pri šetrení Sociálnej poisťovne v auguste 2011 bola práceneschopnosť (práve) ku dňu

kontroly ukončená, avšak v krátkom čase (čiastočne sa prekrývajúcom so zahraničnou

dovolenkou odporcu) bola opätovne obnovená. Skutočnosť, ţe zdravotné komplikácie

nebránili/nebránia odporcovi ani z hľadiska jeho psychickej dispozície brániť svoje práva

(procesné i hmotné) svedčí jeho podrobné vyjadrenie k veci zo 7. 9. 2011, vykonané počas

trvania práceneschopnosti.“

Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté

odporcom tvrdenou vadou podľa , dovolací súd dospel k záveru, ţe

odvolací súd posúdil vzniknutú procesnú situáciu správne, správne rozhodol, ţe vec je moţné

prejednať v neprítomnosti odporcu a toto svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. S jeho

6

odôvodnením sa dovolací súd v plnom rozsahu stotoţňuje a na zdôraznenie jeho správnosti,

reagujúc na dôvody dovolania odporcu, dodáva nasledovné:

Súd za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení môţe

uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, ktorý bol

riadne predvolaný a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Dôleţitosť dôvodu sa

posudzuje vţdy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd nie je vţdy povinný

akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie

pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné

predlţovanie konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania.

Dôleţitý dôvod v zmysle môţe byť vyvodzovaný len

zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému

pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti váţna (svojou povahou znemoţňujúca

kaţdému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom

pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumoţňujúca

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho

účasti na pojednávaní). Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného

účastníka o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa okolností

toho-ktorého prípadu.

S účinnosťou od 1. januára 2012 bolo do pojaté nové

znenie ustanovenia § 119 podľa ktorého pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých

dôvodov (odsek 1). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť

dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel

alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol

predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa

navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to

moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil (odsek 2). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný

stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje

účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe

účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia

zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (odsek 3).

Predmetné ustanovenie bolo pojaté do okrem iného aj

za účelom zamedzenia obštrukcií účastníkov konania vyhýbaním sa zúčastnenia

na pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a ospravedlňovaním ich neúčasti

(porovnaj príslušnú časť dôvodovej správy k , ktorým sa mení

a dopĺňa v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Podľa prechodného ustanovenia § 372u k úpravám účinným od 1. januára 2012,

na konania začaté do 31. decembra 2011 sa pouţijú predpisy účinné od 1. januára 2012.

Podľa o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom,

čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo

známym kaţdému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných

právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Ţiadosť odporcu o odročenie pojednávania určeného na deň 26. január 2012

zo zdravotných dôvodov, doručené súdu deň pred pojednávaním, neobsahoval zákonom

poţadované náleţitosti. Ani podľa dovolacieho súdu nepostačovalo pre ospravedlnenie

neúčasti odporcu na pojednávaní ním predloţená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnosti, časti I. A) - legitimácie dočasne práceneschopného poistenca z 30. novembra

2011 zn. K 914874 [podľa ktorého potvrdenia odporca s diagnózou M 67.9 (bliţšie neurčená

porucha synoviálnej membrány a šľachy) mal naostatok povolené aj vychádzky].

Odvolací súd na vzniknutú procesnú situáciu správne aplikoval novelizované

ustanovenia a a ustálil, ţe zdravotný stav účastníka je dôvodom

na odročenie pojednávania len v prípade, ţe účastník nie je schopný bez ohrozenia ţivota,

alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené

musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára.

Dovolací súd sa stotoţňuje aj so závermi odvolacieho súdu týkajúcimi sa priebehu

odvolacieho konania a jeho hodnotením prístupu odporcu k plneniu si svojich procesných

povinností.

Majúc na zreteli uvedené dovolací súd uzavrel, ţe konanie odvolacieho súdu nemá

odporcom namietanú vadu podľa

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tieţ zo zákona prihliadnuť, a to aj

vtedy, keď na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie

iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd potom pristúpil k posúdeniu, či napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod

podľa ), ako to odporca výslovne tvrdí v svojom dovolaní.

Pri prieskume rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd pritom riadil rozsahom

odporcom vymedzeným odvolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Dospel

k záveru, ţe obsah jeho dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Podľa odporcu odvolací súd po tom, ako ustálil zostatkovú hodnotu televízora

zn. Philips niţšou sumou ako súd prvého stupňa a dospel k záveru, ţe zostatok na účte

navrhovateľky v banke je v skutočnosti mínusový, zle určil rozsah plnenia, ktoré je povinný

navrhovateľke poskytnúť na vyrovnanie podielov účastníkov na zaniknutom BSM. Ak uţ

odvolací súd rozhodol, ţe je povinný znášať dlh navrhovateľky, tak potom len v polovici, t.j.

v sume 123,30 €, a nie v celom rozsahu, v sume 246,60 €. Podľa odporcu sa tak „celková

cena finančného vyrovnania“ mala zvýšiť nanajvýš na 38 148,34 €, a nie na 38 271,64 €, ako

to určil odvolací súd [„Výpočet: 38 058,24 € (pôvodná výška fin. vyrovnania) – 66,39 €

(pôvodný polovičný podiel zostatkovej hodnoty televízora) + 33,29 € (opravený polovičný

podiel zost. hodnoty televízora) + 123,30 (polovičná hodnota debetného zostatku/dlhu na účte

navrhovateľky) “ ].

9

Podľa dovolacieho súdu ale uvedený dovolací dôvod nie je opodstatnený. Odvolací

súd totiţ správne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o povinnosti odporcu zaplatiť

navrhovateľke na vyrovnanie podielov účastníkov z ich zaniknutého BSM tak, ţe odporcovi

uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z tohto titulu 38 271,64 €. Podľa prepočtov

dovolacieho súdu vychádzajúcich z podkladov v spise súdu prvého stupňa (odporcom inak

v dovolaní nenamietané) boli do výlučného vlastníctva odporcu prikázané veci a majetkové

práva v celkovej hodnote 76 296,61 €, kým navrhovateľke zostal (iba) dlh v banke z titulu

debetného zostatku na účte v sume 246,60 €. Keďţe sa pri vyporiadaní BSM účastníkov

vychádzalo z toho, ţe podiely oboch účastníkov sú rovnaké, odporca má z titulu vyrovnania

podielov účastníkov zo zaniknutého BSM zaplatiť navrhovateľke 38 148,30 € a polovicu

debetného zostatku na účte navrhovateľky, t.j. sumu 123,30 € Na spravodlivé vyporiadanie

BSM má tak odporca zaplatiť navrhovateľke 38 271,60 €, teda sumu ustálenú odvolacím

súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu odporcom uvádzané dôvody nie sú spôsobilé

spochybniť ani správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o skrátení lehoty na splnenie

povinnosti zo 100 dní na 30 dní. Odvolací súd náleţite odôvodnil svoje rozhodnutie o zmene

paričnej lehoty a dovolací súd sa plne stotoţňuje s jeho argumentáciou, a preto

v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Keďţe odvolací súd na daný skutkový stav pouţil správne právne predpisy, tieto aj

správne vyloţil a jeho právne závery zodpovedajú hypotézam pouţitých právnych predpisov,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

) správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté

vadou uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, dovolací súd dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 1

rozsudkom zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ).

Úspešná navrhovateľka v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti odporcovi

nahradiť jej trovy konania spočívajúce v trovách jej právneho zastupovania v dovolacom

konaní za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu). S prihliadnutím

10

na ustanovenia , a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb priznal navrhovateľke

náhradu trov dovolacieho konania v uplatnenej celkovej výške 608,64 €, ktorú sumu je

odporca povinný do troch dní zaplatiť na účet zástupkyne navrhovateľky.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová