Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (56)748/390150.bc9d66.pdf
PDF · 132.38 KB
No categories available
7Cdo/130/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 7 Cdo 130/2012
Slovenskej republiky
R o z s u d o k
v m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,
v právnej veci navrhovateľky D. T., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so
sídlom v Ţ., proti odporcovi Ľ. T., bývajúcemu v Ţ., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr.
S. K., advokátkou so sídlom v Ţ., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vednej
na Okresnom súde Ţilina
pod sp.zn. 6 C 337/2005, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
z 26. januára 2012 sp.zn. 10 Co 335/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke, na účet jej zástupkyne JUDr. J. F. č. X.,
náhradu trov dovolacieho konania v sume 608,64 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. mája 2010
č.k. 6 C 337/2005-267 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov bývalých
manţelov (ďalej len „BSM“) tak, ţe do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosť
- záhradnú chatku postavenú na pozemku parc.č.KN-C č. X. v katastrálnom území
L., hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod poloţkami č. 1 aţ 37
a zostatok na osobnom účte odporcu v banke. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky
prikázal len zostatok na jej osobnom účte v banke. Na vyrovnanie podielov účastníkov
zo zaniknutého BSM uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke do 100 dní
od právoplatnosti rozsudku sumu 38 058,24 €. Rozhodnúť o náhrade trov konania si súd
prvého stupňa vyhradil v samostatnom rozhodnutí.
Krajský súd v Ţiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. januára 2012 sp.zn.
10 Co 335/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o prikázaní vecí z BSM
do výlučného vlastníctva účastníkov s tým, ţe rok výroby osobného motorového vozidla Land
Rover (poloţka č. 2) je rok 1999, zostatková hodnota televízora zn. Philips (poloţka č. 4) je
66,39 € a ţe do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazuje debetný zostatok
na osobnom účte navrhovateľky v banke vo výške 246,60 € a zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti výroku o povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľke finančné vyrovnanie
tak, ţe odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 38 271,64 €, a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, ţe odvolaniami účastníkov napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva
účastníkov je v podstate správne, aţ na drobné nedostatky majúce povahu chýb v písaní alebo
počítaní. V dôsledku spresnenia zostatkovej hodnoty televízora a správneho ustálenia povahy
zostatku na osobnom účte navrhovateľky v banke bolo potrebné potom opraviť aj rozsah
vyrovnania podielov účastníkov tak, ţe odporca bude povinný z tohto titulu zaplatiť
navrhovateľke ďalších 213,40 €, teda celkom 38 271,64 €.
Proti rozsudku odvolacieho súdu odporca podal dovolanie. Odôvodnil ho tým, ţe mu
postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe jeho rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Vadu konania
spočívajúcu v odňatí moţnosti konať pred súdom vidí odporca v tom, ţe odvolací súd
pojednával dňa 26. januára 2012 v jeho neprítomnosti, napriek tomu, ţe ho včas ţiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu svojej dlhodobej práceneschopnosti potvrdenej
ošetrujúcim lekárom. Podľa odporcu pochybil odvolací súd aj pri rozhodovaní o rozsahu
finančného vyrovnania vzťahu účastníkov a aj pri určení kratšej lehoty na plnenie, neţ určil
súd prvého stupňa.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu zamietnuť a uplatnila nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie bolo podané včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie
nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe dovolanie odporcu nie
je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.
Dovolací súd, súc povinný podľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať
vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., predovšetkým sa zaoberal otázkou, či
konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným).
Odporca vady podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní nenamietal a takéto
vady nezistil ani dovolací súd pri svojej prieskumnej činnosti. Rovnako nezistil existenciu ani
vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. výslovne namietanej odporcom v dovolaní.
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup
súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy a pod.). O uvedenú vadu konania ale v danej veci nejde.
Listom z 24. januára 2012, doručeným odvolaciemu súdu 25. januára 2012, poţiadal
odporca o odročenie pojednávania určeného na deň 26. január 2012 z dôvodu svojej
práceneschopnosti. K ţiadosti pripojil fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti z 30. novembra 2011, podľa ktorého je pracovne neschopný pre diagnózu
M 67.9 od 1. decembra 2011. Odvolací súd po začatí pojednávania, po oboznámení sa
so ţiadosťou odporcu, vyjadrením MUDr. K. z č.l. 375, fotokópiou potvrdenia o pracovnej
neschopnosti odporcu z č.l. 381, vyjadrením MUDr. Š. z č.l. 388 a vyjadrením Sociálnej
poisťovne z č.l. 391 spisu, vyhlásil uznesenie, podľa ktorého vykoná pojednávanie
v neprítomnosti odporcu. Tento svoj postup odôvodnil odvolací súd vo svojom písomne
vyhotovenom rozsudku takto:
„Odvolací súd vykonal pojednávanie dňa 26. 1. 2012 v neprítomnosti odporcu. Tento
sa síce ospravedlnil z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti, ale nepredloţil vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, ţe jeho (odporcov) zdravotný stav mu neumoţňuje účasť na pojednávaní.
V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, ţe od 1. 1. 2012 je účinné novelizované znenie § 119
ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie
pojednávania len v prípade, ţe účastník nie je schopný bez ohrozenia ţivota, alebo závaţného
zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať
z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Zároveň v zmysle § 372u O.s.p. predpisy účinné
od 1. 1. 2012 sa pouţijú aj na konanie začaté do 31. 12. 2011.
Je ţiaduce ešte uviesť, ţe odporca v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa
26. 1. 2012 neoznačil ţiaden kontakt (telefonický, telefaxový alebo elektronickú adresu),
na ktorý by mu bolo moţné zo strany odvolacieho súdu poskytnúť spätnú informáciu
o posúdení jeho ţiadosti o odročenie pojednávania. Zároveň (tvrdený) dôvod na odročenie
neoznámil odporca bez zbytočného odkladu; učinil tak aţ dňa 24. 1. 2012, hoci predvolanie
na pojednávanie prevzal dňa 17. 1. 2012, v ktorom čase uţ dotknutá práceneschopnosť
existovala, resp. trvala. Vzhľadom na obsah niţšie spomínaných správ ošetrujúcich lekárov
krajský súd povaţoval za preukázané trvanie práceneschopnosti odporcu aj ku dňu
pojednávania dňa 26. 1. 2012, hoci odporca predloţil fotokópiu potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti z 30. 11. 2011, vystavenej odo dňa 1. 12. 2011, t.j. 8 týţdňov
pred termínom pojednávania.
Bez ohľadu na popísaný, jednoznačný právny i procesný stav v súdenej veci ohľadne
vykonania pojednávania dňa 26. 1. 2012, krajský súd dopĺňa ďalšie okolnosti, z ktorých je
zrejmé, ţe aplikácia aktuálneho znenia ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k odporcovi
nie je neprimerane prísna. Odvolací súd v prejednávanej veci opakovane nariaďoval termíny
pojednávaní, dôvodom odročenia ktorých boli najčastejšie zdravotné problémy
a práceneschopnosť odporcu. Krajský súd (opätovne) vykonal podrobnejšie šetrenie ohľadom
konkrétneho charakteru zdravotných problémov odporcu. Zo správy (pôvodného)
ošetrujúceho lekára MUDr. K. vyplýva, ţe odporca trpí viacerými ochoreniami
(dispenzarizovaný je v diabetologickej a neurologickej ambulancii) a medikamentózna liečba
je nutná prakticky po celý ţivot. Zároveň lekár konštatoval, ţe odporca nemá výraznejšie
problémy s mobilitou a môţe sa zúčastniť súdneho pojednávania i počas práceneschopnosti.
V neskoršom štádiu odporca zmenil všeobecného (praktického) lekára a stal pacientom
MUDr. Š.. Menovaná potvrdila, ţe odporca má dlhodobejšie zdravotné problémy súvisiace
s ochorením obličiek, diabetom a ich komplikáciami a taktieţ ochorením pohybového aparátu.
Podľa jej vyjadrenia nemal odporca povolené počas PN vychádzky, uvedené je však v rozpore
s dokladom o práceneschopnosti vystaveným práve
MUDr. Š., ktorý predloţil samotný odporca; v jeho zmysle má vychádzky povolené dva krát
denne po dve hodiny.
V súvislosti s dlhodobejšou práceneschopnosťou odporcu je nutné poukázať tieţ na to,
ţe pri šetrení Sociálnej poisťovne v auguste 2011 bola práceneschopnosť (práve) ku dňu
kontroly ukončená, avšak v krátkom čase (čiastočne sa prekrývajúcom so zahraničnou
dovolenkou odporcu) bola opätovne obnovená. Skutočnosť, ţe zdravotné komplikácie
nebránili/nebránia odporcovi ani z hľadiska jeho psychickej dispozície brániť svoje práva
(procesné i hmotné) svedčí jeho podrobné vyjadrenie k veci zo 7. 9. 2011, vykonané počas
trvania práceneschopnosti.“
Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté
odporcom tvrdenou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd dospel k záveru, ţe
odvolací súd posúdil vzniknutú procesnú situáciu správne, správne rozhodol, ţe vec je moţné
prejednať v neprítomnosti odporcu a toto svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. S jeho
odôvodnením sa dovolací súd v plnom rozsahu stotoţňuje a na zdôraznenie jeho správnosti,
reagujúc na dôvody dovolania odporcu, dodáva nasledovné:
Súd za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. môţe
uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, ktorý bol
riadne predvolaný a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Dôleţitosť dôvodu sa
posudzuje vţdy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd nie je vţdy povinný
akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie
pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné
predlţovanie konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania.
Dôleţitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môţe byť vyvodzovaný len
zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti váţna (svojou povahou znemoţňujúca
kaţdému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom
pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumoţňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla
(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho
účasti na pojednávaní). Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného
účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností
toho-ktorého prípadu.
S účinnosťou od 1. januára 2012 bolo do Občianskeho súdneho poriadku pojaté nové
znenie ustanovenia § 119 podľa ktorého pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých
dôvodov (odsek 1). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel
alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol
predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa
navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to
moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil (odsek 2). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný
stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje
účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe
účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (odsek 3).
Predmetné ustanovenie bolo pojaté do Občianskeho súdneho poriadku okrem iného aj
za účelom zamedzenia obštrukcií účastníkov konania vyhýbaním sa zúčastnenia
na pojednávaní najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a ospravedlňovaním ich neúčasti
(porovnaj príslušnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 388/2011 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).
Podľa prechodného ustanovenia § 372u k úpravám účinným od 1. januára 2012,
na konania začaté do 31. decembra 2011 sa pouţijú predpisy účinné od 1. januára 2012.
Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom,
čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, ţe dňom uverejnenia sa stalo
známym kaţdému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Ţiadosť odporcu o odročenie pojednávania určeného na deň 26. január 2012
zo zdravotných dôvodov, doručené súdu deň pred pojednávaním, neobsahoval zákonom
poţadované náleţitosti. Ani podľa dovolacieho súdu nepostačovalo pre ospravedlnenie
neúčasti odporcu na pojednávaní ním predloţená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, časti I. A) - legitimácie dočasne práceneschopného poistenca z 30. novembra
2011 zn. K 914874 [podľa ktorého potvrdenia odporca s diagnózou M 67.9 (bliţšie neurčená
porucha synoviálnej membrány a šľachy) mal naostatok povolené aj vychádzky].
Odvolací súd na vzniknutú procesnú situáciu správne aplikoval novelizované
ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. a ustálil, ţe zdravotný stav účastníka je dôvodom
na odročenie pojednávania len v prípade, ţe účastník nie je schopný bez ohrozenia ţivota,
alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené
musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára.
Dovolací súd sa stotoţňuje aj so závermi odvolacieho súdu týkajúcimi sa priebehu
odvolacieho konania a jeho hodnotením prístupu odporcu k plneniu si svojich procesných
povinností.
Majúc na zreteli uvedené dovolací súd uzavrel, ţe konanie odvolacieho súdu nemá
odporcom namietanú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tieţ zo zákona prihliadnuť, a to aj
vtedy, keď na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie
iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom
konaní najavo.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd potom pristúpil k posúdeniu, či napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako to odporca výslovne tvrdí v svojom dovolaní.
Pri prieskume rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd pritom riadil rozsahom
odporcom vymedzeným odvolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Dospel
k záveru, ţe obsah jeho dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.
Podľa odporcu odvolací súd po tom, ako ustálil zostatkovú hodnotu televízora
zn. Philips niţšou sumou ako súd prvého stupňa a dospel k záveru, ţe zostatok na účte
navrhovateľky v banke je v skutočnosti mínusový, zle určil rozsah plnenia, ktoré je povinný
navrhovateľke poskytnúť na vyrovnanie podielov účastníkov na zaniknutom BSM. Ak uţ
odvolací súd rozhodol, ţe je povinný znášať dlh navrhovateľky, tak potom len v polovici, t.j.
v sume 123,30 €, a nie v celom rozsahu, v sume 246,60 €. Podľa odporcu sa tak „celková
cena finančného vyrovnania“ mala zvýšiť nanajvýš na 38 148,34 €, a nie na 38 271,64 €, ako
to určil odvolací súd [„Výpočet: 38 058,24 € (pôvodná výška fin. vyrovnania) – 66,39 €
(pôvodný polovičný podiel zostatkovej hodnoty televízora) + 33,29 € (opravený polovičný
podiel zost. hodnoty televízora) + 123,30 (polovičná hodnota debetného zostatku/dlhu na účte
navrhovateľky) “ ].
Podľa dovolacieho súdu ale uvedený dovolací dôvod nie je opodstatnený. Odvolací
súd totiţ správne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľke na vyrovnanie podielov účastníkov z ich zaniknutého BSM tak, ţe odporcovi
uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z tohto titulu 38 271,64 €. Podľa prepočtov
dovolacieho súdu vychádzajúcich z podkladov v spise súdu prvého stupňa (odporcom inak
v dovolaní nenamietané) boli do výlučného vlastníctva odporcu prikázané veci a majetkové
práva v celkovej hodnote 76 296,61 €, kým navrhovateľke zostal (iba) dlh v banke z titulu
debetného zostatku na účte v sume 246,60 €. Keďţe sa pri vyporiadaní BSM účastníkov
vychádzalo z toho, ţe podiely oboch účastníkov sú rovnaké, odporca má z titulu vyrovnania
podielov účastníkov zo zaniknutého BSM zaplatiť navrhovateľke 38 148,30 € a polovicu
debetného zostatku na účte navrhovateľky, t.j. sumu 123,30 € Na spravodlivé vyporiadanie
BSM má tak odporca zaplatiť navrhovateľke 38 271,60 €, teda sumu ustálenú odvolacím
súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu odporcom uvádzané dôvody nie sú spôsobilé
spochybniť ani správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o skrátení lehoty na splnenie
povinnosti zo 100 dní na 30 dní. Odvolací súd náleţite odôvodnil svoje rozhodnutie o zmene
paričnej lehoty a dovolací súd sa plne stotoţňuje s jeho argumentáciou, a preto
v podrobnostiach na ňu odkazuje.
Keďţe odvolací súd na daný skutkový stav pouţil správne právne predpisy, tieto aj
správne vyloţil a jeho právne závery zodpovedajú hypotézam pouţitých právnych predpisov,
rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté
vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, dovolací súd dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 1
O.s.p. rozsudkom zamietol.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
Úspešná navrhovateľka v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti odporcovi
nahradiť jej trovy konania spočívajúce v trovách jej právneho zastupovania v dovolacom
konaní za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu). S prihliadnutím
na ustanovenia § 10 ods. 6, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb priznal navrhovateľke
náhradu trov dovolacieho konania v uplatnenej celkovej výške 608,64 €, ktorú sumu je
odporca povinný do troch dní zaplatiť na účet zástupkyne navrhovateľky.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová