Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-162-2023.pdf
PDF · 135.5 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/162/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zast. RASLEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanej 1. A. B., C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., žalovanému 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Určuje, že právny úkon žalovaných s názvom Darovacia zmluva zapísaná v katastri nehnuteľností v konaní č. G. - XXX/XXXX dňa 07.02.2022 v časti, predmetom ktorej je prevod: (-) bytu číslo XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchodu č. XX, ktorý je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. č.: XXXX/XXX, parcely registra „C“; (-) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 74/4644 k celku ako podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu; zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., obec Prešov, H. Prešov, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.
II. Určuje, že právny úkon žalovaných, s názvom Darovacia zmluva, v ktorej je inkorporované zriadenie vecného bremena, zapísaná v katastri nehnuteľností v konaní č. G. - XXX/XXXX dňa 07.02.2022 v časti, predmetom ktorej je zriadenie vecného bremena v celosti v prospech žalovaného v 2. rade spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania: (-) bytu číslo XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchodu č. XX, ktorý je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. č.: XXXX/XXX, parcely registra „C“; (-) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 74/4644 k celku ako podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu; zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., obec Prešov, H. Prešov, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2023 domáhal voči žalovanej 1. a žalovanému 2. (ďalej spoločne aj ako „žalovaní“) určenia, že právny úkon žalovaných s názvom Darovacia zmluva zapísaná v katastri nehnuteľností v konaní č. G. - XXX/XXXX dňa 7.2.2022 (ďalej aj ako „Darovacia zmluva“) v časti, predmetom ktorej je prevod: bytu číslo XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchodu č. XX, ktorý
je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. I.: XXXX/XXX, parcely registra „C“; prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 74/4644 k celku ako podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu; v čase podania žaloby zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., obec Prešov, H. Prešov, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom (ďalej spoločne aj ako „Byt“), je voči žalobcovi právne neúčinný. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným aj určenia, že Darovacia zmluva, v ktorej je inkorporované zriadenie vecného bremena, v časti, predmetom ktorej je zriadenie vecného bremena v celosti v prospech žalovaného 2. spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania Bytu (ďalej aj ako „Vecné bremeno“), je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobca sa zároveň voči žalovaným domáhal aj nahradenia trov konania.
1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 14.9.2020 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou Mamila s.r.o., so sídlom: Prostějovská 41, 080 01, IČO: 51 729 644, ako obligačným dlžníkom (ďalej aj ako „Mamila“ alebo aj ako „Dlžník“) a žalovaným 2. ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080146541 (ďalej aj ako „Zmluva“). Žalovaný 2. ako ručiteľ je zároveň jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Mamila, ktorý sa zaručil za záväzky Dlžníka voči žalobcovi.
1.2. Na základe Zmluvy poskytol žalobca spoločnosti Mamila splátkový investičný úver vo výške 54.500 EUR. Nakoľko spoločnosť Mamila nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas, dňa 28.2.2023 pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Spoločnosť Mamila a žalovaný 2. boli osobitnými výzvami vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 51.512,55 EUR (ďalej aj ako „Pohľadávka“). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníci nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, a to ani čiastočne. Keďže k vysporiadaniu svojich záväzkov nepristúpili ani v dodatočnej lehote, je žalobca v procese uplatnenia jeho nárokov na príslušnom súde. 1.3. Vychádzajúc z údaja o trvalom pobyte a dátume narodenia žalovanej 1., má žalobca za to, že ide o matku žalovaného 2. V rámci prípravy žaloby žalobca súčasne na portáli katastra nehnuteľností zaevidoval skutočnosti, ktoré v ňom vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný 2. sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, zbavil svojho nehnuteľného majetku v prospech svojej matky (žalovaná 1.). Svedčí o tom list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalovaná 1. rade uvedená ako výlučný vlastník Bytu a ako titul nadobudnutia je zaznamenaná Darovacia zmluva s povoleným vkladom do katastra nehnuteľností dňa 7.2.2022.
1.4. Zo strany žalovaných išlo o prevod fiktívny – nie s cieľom Byt darovať, ale tento vyňať zo sféry, na ktorú by mal žalobca dosah ako veriteľ žalovaného 2. To všetko so zachovaním všetkých benefitov vlastníka pre žalovaného 2., ktorý je synom žalovanej 1. O tom svedčí najmä skutočnosť, že totožnou zmluvou (vklad povolený pod č. G./XXXX), zapísanou v rovnakom konaní, resp. v nej inkorporovanou zmluvou o zriadení vecného bremena, bolo tiež v prospech žalovaného 2. zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania Bytu (in personam). K prevodu teda došlo len účelovo, keďže v ten istý moment ako nastal prevod, si týmto žalovaný 2. zabezpečil totožné užívacie právo k Bytu tak, ako by bol ich vlastníkom. S jedinou výhradou, že v aktuálnej situácii sa nebude žalobca ako veriteľ žalovaného 2. rade vedieť uspokojiť z takéhoto ušlého majetku (Bytu).
1.5. Žalovaní majú v Byte dlhodobo trvalý pobyt a toto sa nezmenilo ani po darovaní Bytu. Súčasne je v Byte vedené i sídlo spoločnosti Mamila ako obligačného dlžníka.
1.6. Odporovateľnosť Darovacej zmluvy žalobca odôvodnil tým, že v danom prípade išlo o účelový prevod Bytu s úmyslom ukrátiť uspokojenie Pohľadávky, a preto by mal byť voči nemu právne neúčinný. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalovaná 1. je nepochybne blízkou osobou žalovaného 2.. O tom, že je jeho matkou nasvedčujú skutočnosti ako (i) vekový rozdiel ako aj (ii) totožné priezvisko žalovanej 1. s priezviskom svojho syna či (iii) adresa trvalého pobytu.
1.7. Neúčinnosť Darovacej zmluvy je tak možné voči žalovanej 1. odporovať v zmysle § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“).
1.8. Z výpisu z úverového účtu s prehľadom splácania úveru poskytnutého spoločnosti Mamila, z ktorého vyplýva, že spoločnosť si neplnila svoje finančné povinnosti riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluvy, a to s pravidelným omeškaním so splátkami od počiatku splatnosti. V danom smere
platí zásada pacta sunt servanda a keďže dlžníci nedodržiavali lehoty splatnosti mesačných splátok od počiatku, už v marci 2022 žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo domáhať sa uspokojenia nárokov súdnou cestou. Evidentne teda žalovaný 2. čakal na prevod vlastníctva v katastri nehnuteľností (február 2022) a následne už úver vrátiť nezamýšľal. Do dňa podanie žaloby je spoločnosť Mamila a žalovaný 2. i naďalej v rozsiahlom omeškaní s plnením si svojich povinností. Je tak evidentné, že tento prevod nasledoval po tom ako žalovaný 2. vedel, že spoločnosť Mamila nebude schopná splácať predmetný úver, v dôsledku čoho bude ako ručiteľ povinný uhradiť Pohľadávku v značnej výške.
1.9. Nedobromyseľnosť žalovaných je vzhľadom na všetky okolnosti danej veci nepochybná. Vo svetle vyššie uvedených skutočností je žalobca presvedčení o tom, že jediným zámerom a účelom prevodu Bytu do výlučného vlastníctva žalovanej 1. bolo znemožniť uspokojenie veriteľov, o čom mohla a musela mať priamu vedomosť. Na základe vyššie uvedených okolností žalobca preukázal nekalý úmysel žalovaného 2. ukrátiť uspokojenie žalobcu, ako aj nedobromyseľnosť žalovanej 1., ktorej vedomosť o úmysle zmariť uspokojenie žalobcu sa prezumuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca nútený domáhať sa neúčinnosti Zmluvy, a to tak (i) v časti scudzenia Bytu ako aj (ii) v časti, ktorou bolo zriadené Vecné bremeno .
1.10. Odporovateľnosť zmluvy o zriadení Vecného bremena žalobca odôvodnil tým, že právnou doktrínou všeobecne akceptovaným účelom odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľa voči úkonom dlžníka, ktorými dlžník podstatne sťažuje uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa a teda napraviť ujmu, ktorú zákon označuje ako ukrátenie veriteľa a opätovne umožniť jeho uspokojenie. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov vymáhanej pohľadávky. Tento názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.07.2011 vo veci sp. zn.: 5 Cdo/181/2010.
1.11. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že odporovať možno aj úkony, ktoré priamo a bezprostredne nadväzujú na scudzovacie úkony, ktorými došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. žalovaného 2., a to vrátane zmluvy o zriadení Vecného bremena. S prihliadnutím na účel právnej úpravy je pod pojmom „odporovateľný právny úkon“ nevyhnutné rozumieť aj sled viacerých bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonov, ktoré sú previazané spoločným úmyslom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Je evidentné, že zmluva o zriadení Vecného bremena v prospech žalovaného 2. bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým bol Byt prevedený na žalovanú 1.. Zároveň táto zmluva celkom evidentne sama o sebe sťažuje uspokojenie Pohľadávky a ukracuje žalobcu, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom in personam podarilo pri výkone exekúcie speňažiť. Povaha vecných bremien in personam spočíva v tom, že každý nový vlastník nehnuteľnosti má povinnosť strpieť doživotné bývanie a užívanie Bytu oprávnenou osobou z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V prípade exekúcie by tu nebol zo strany tretích osôb záujem o kúpu nehnuteľnosti (osobitne pri speňažovaní tohto Bytu). Žalobca vymáha Pohľadávku po dlžníkoch vo výške viac ako 50.000 EUR, čím sú tu dôvodné pochybnosti o tom, že existuje akýkoľvek iný majetok žalovaného 2., ktorý by objektívne a potenciálne pokryl uspokojenie žalobcových nárokov.
1.12. Okrem toho akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom Byte sa priamo odráža aj na hodnote majetku, a to tak, že v dôsledku vecného bremena dochádza k zásadnému zníženiu hodnoty tohto Bytu. Aj zriadením vecného bremena potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu dlžníka a ukráteniu veriteľa. Zmluva o zriadení Vecného bremena sama o sebe predstavuje odporovateľný právny úkon a teda je možné sa následne domáhať jej neúčinnosti, a to aj keby táto bola realizovaná ako samostatný právny úkon a nie ako úkon nadväzujúci na ukracujúcu scudzovaciu zmluvu, inkorporovanú priamo v totožnej listine. Neúčinnosť zmluvy o zriadení Vecného bremena je tak možné podľa žalobcu voči žalovanému 2. odporovať v zmysle § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti aj zmluvy o zriadení Vecného bremena in personam v prospech žalovaného 2., ktorá je inkorporovaná v Darovacej zmluve.
2. V nadväznosti na návrh žalobcu obsiahnutý v žalobe konajúci súd Uznesením č. k. 34C/162/2023-58 zo dňa 13.7.2023 (ďalej aj ako „Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia“) nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaná 1. je povinná nenakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Prešov, obci Prešov, katastrálnom území
Prešov, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: (-) byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu č. XX, ktorý je súčasťou bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. č.: XXXX/XXX, parcely registra „C“; (-) prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 74/4644 k celku ako podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu; a to previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
2.1. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2023, nakoľko ho žalovaní prevzali dňa 20.7.2023, pričom proti nemu nepoddali odvolanie.
3. Žalovaným bola zároveň dňa 20.7.2023 doručená žaloba, avšak do rozhodnutia vo veci samej sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadrili. Spolu so žalobou im bolo doručené aj Uznesenie č. k. 34C/162/2023-64 zo dňa 17.7.2023 (ďalej aj ako „Výzva na vyjadrenie sa k žalobe“), ktorým súd vyzval žalovaných, aby v lehote 15 od doručenia uznesenia (-) písomne sa vyjadrili k žalobe, (-) uviedli rozhodujúce skutočností na svoju obranu, (-) pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, (-) označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasťou Výzvy na vyjadrenie sa k žalobe bolo aj poučenie o procesných právach a povinnostiach ako aj o následkoch nesplnenia si uložených povinnosti.
4. V zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 7.5.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).
4.1. Na Pojednávaní žalobca uviedol, že o Pohľadávke bolo rozhodnuté platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 6Up/1181/2023 zo dňa 24. júla 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 1. (spoločnosť Mamila) dňa 25.8.2023 a voči žalovanému 2. (totožný so žalovaným 2. v tomto konaní) dňa 17.8.2023.
4.2. Pojednávanie bolo pôvodné nariadené na deň 26.2.2024, avšak na základe ospravedlnenie žalovanej 1 (podaním doručeným dňa 23.2.2024) bolo odročené z dôvodu náhleho zhoršenia jej zdravotného stavu. Žalovaná 1. zároveň uviedla, že na ďalších pojednávaniach sa chce zúčastniť osobne.
4.3. Predvolanie na Pojednávanie (7.5.2024) bolo žalovanej 1. doručené dňa 4.4.2024, avšak Pojednávania sa nezúčastnila, a to aj napriek tomu, že skôr uviedla, že sa ho chce zúčastniť osobne, pričom svoju neúčasť ani žiadnym spôsobom neospravedlnila.
4.4. Predvolanie na Pojednávanie (7.5.2024) bolo žalovanému 2. doručené dňa 2.4.2024, avšak Pojednávania sa nezúčastnil a do jeho začatia sa z neúčastí ani žiadnym spôsobom neospravedlnili.
4.5. Súdu bol dňa 7.5.2024 o 13:39 hod. doručený email (doručený po skončení Pojednávania) z emailovej adresy J. s predmetom „34C/162/2023“
4.6. Doména https://drhamza.sk/ je automatický presmerovaná na doménu https://www.zrusenie- spolocnosti.sk/, na ktorej je informácia „ZRUSENIE-SPOLOCNOSTI.SK neposkytuje právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a ani daňové poradenstvo podľa zákona č. 78/1992 Z.z o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov. Táto stránka neposkytuje právne rady, ani právne služby a teda nemôžu byť za také považované. Príspevky uvedené na tejto stránke sú čerpané z verejne dostupných informácií resp. zdrojov, neposkytujú právne rady, nie sú právnou analýzou ani právnym názorom prispievateľa.“ https://www.zrusenie-spolocnosti.sk/
4.7. V spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie žalovaného 2. udelené JUDr. Martinovi Hamzovi a súdu ani žiadne také splnomocnenie nebolo preukázané. Žalovaný 2. predmetný email ani žiadnym spôsobom neautorizoval a nepodpísal. V emaily je len informácia „Dobrý deň zasielam žiadosť o
ospravedlnenie z pojednávania“, a to bez uvedenia osoby, ktorá email vyhotovila, a tak súd vychádzal z toho, že predmetný právny úkon vykonal JUDr. Martin Hamza, ako odosielateľ emailu. Prílohou emailu je žiadosť o ospravedlnenie s informáciou „S úctou F. B.“, avšak bez akejkoľvek autorizácie, príp. podpisu.
4.8. Následne z totožnej emailovej adresy bol súdu doručený pdf. súbor (opätovne bez akejkoľvek informácie o odosielateľovi a bez autorizácie) „Lekárska správa zo dňa 7.5.2024“, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2. mal bolesti v oblasti žalúdka.
4.9. Podľa 183 ods. 1 CSP platí, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa 183 ods. 2 veta druhá CSP od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Zdravotný stav účastníka konania je dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (Rozsudok NS SR č. k. 7Cdo/130/2012 z 24. apríla 2013 – publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. 132/2014). Zdravotný stav strany sporu je teda vo všeobecnosti dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, avšak nie každé zhoršenie zdravotného stavu, ale len také, ktoré podľa vyjadrenia lekára spôsobuje to, že strana nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.
4.10. Aj napriek tomu, že ospravedlnenie neúčastí považoval súd z vyššie uvedených dôvodov za neúčinný procesný úkon, tak podľa názoru súdu žalovaný 2. žiadnym spôsobom nepreukázal, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa Pojednávania. Na základe toho potom súd na ospravedlnenie žalovaného 2. neprihliadal.
5. Žalovaní si Výzvu na vyjadrenie sa k žalobe prevzali, avšak sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadrili. Neodvolali sa proti Uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia a ani sa žiadnym spôsobom nevyjadrili k skutkovým tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nedostavili sa na Pojednávanie, hoci prejavili vôľu, že sa chcú Pojednávania zúčastniť. Napokon sa ani po cca roku (Výzva na vyjadrenie sa k žalobe doručená 20.7.2023) žiadnym spôsobom nevyjadrili k nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní a ani k skutkovým tvrdeniam žalobcu.
5.1. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
5.2. Uvedené správanie žalovaných súd vyhodnotil tým spôsobom, že aj napriek viacerým možnostiam sa nikdy nevyjadrili k skutkovým tvrdeniam uvedeným žalobcom (ani ich len nepopreli) a ich konanie sa vo svetle všetkých skutočností javí len ako snaha o oddialenie meritórneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov a s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP) súd rozhodol týmto rozsudkom aj bez vyjadrenia žalovaných.
6. Z písomných vyjadrení žalobcu, Pojednávania, a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.
6.1. Zo Zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou Mamila ako dlžníkom a žalovaným 2. ako ručiteľom Zmluvu, titulom ktorej poskytol žalobca spoločnosti Mamila úver vo výške 54.500 EUR, pričom žalovaný 2. vyhlásil, že uspokojí žalobcu, ak dlžník voči nemu nesplní zabezpečovanú pohľadávku definovanú v Zmluve.
6.2. Z Obchodného registra mal súd za preukázané, že žalovaný 2. je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Mamila.
6.3. Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplýva, že žalovaná 1. je matkou žalovaného 2.
6.4. Z katastra nehnuteľností ďalej vyplýva, že s účinnosťou k 7.2.2022 a titulom Darovacej zmluvy žalovaný 2. previedol vlastnícke právo k Bytu na žalovanu 1., a zároveň došlo k zriadeniu Vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania Bytu žalovaným 2.
6.5. Spoločnosť Mamila dohodnuté splátky neplnila riadne a včas, a tak dňa 28.2.2023 pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Následne žalobca vyzval spoločnosť Mamila ako dlžníka a žalovaný 2. ako ručiteľa na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 51.512,55 EUR. Ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníci nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, a to ani čiastočne.
6.6. Pohľadávka bola judikovaná rozhodnutím - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Up/1181/2023 zo dňa 24. júla 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť voči spoločnosti Mamila (tam v procesnom postavení žalovaného 1.) dňa 25.8.2023 a voči žalovanému 2. (tam v procesnom postavení žalovaného 2.) dňa 17.8.2023. Platobným rozkazom bolo rozhodnuté, že žalovaní sú povinní do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (-) istina 50 241,21 Eur, (-) úrok 768,90 Eur, (-) úrok z omeškania 502,44 Eur, (-) úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 50 241,21 Eur od 12.3.2023 do zaplatenia a (-) náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor
6.7. Vyššie uvedený skutkový stav považoval súd zároveň za nesporný, nakoľko skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom žalovaní nepopreli (aplikujúc § 151 ods. 1 CSP).
7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, (-) § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka a (-) 116 a 117 Občianskeho zákonníka
8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
9. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
10. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.
11. Dlžník, zaťažený povinnosťou splniť veriteľovi dlh, zodpovedá za splnenie tejto povinnosti celým svojím majetkom. Inak povedané, ak svoj dlh nesplní, týmto porušením vzniká veriteľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia z majetku dlžníka. Dlžník však v určitých prípadoch, resp. pravidelne môže so svojím majetkom voľne nakladať, a to bez ohľadu na existenciu uvedenej subjektívnej povinnosti splniť dlh. Ak dlžník realizuje svoje dispozičné oprávnenia vo vzťahu k majetku, ktorým veriteľovi zodpovedá za splnenie dlhu, môže sa stať, že takéto konanie dlžníka bude spĺňať kvalifikované požiadavky tzv. objektívneho odporového práva, čím veriteľovi vznikne osobitné oprávnenie postihnúť tento majetok aj v prípadoch, keď sa už nebude nachádzať vo sfére dlžníkovej majetkovej dispozície. Subjektívne odporové právo veriteľa je osobitným hmotnoprávnym oprávnením. V prípade úspechu v spore dosiahne veriteľ v pozícii žalobcu vydanie rozsudku, ktorým súd určí relatívnu neúčinnosť odporovaného právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou vo vzťahu k veriteľovi. Právoplatnosťou tohto rozsudku sa konštituuje povinnosť tretej osoby strpieť exekúciu na tú časť svojho majetku, ktorá predstavuje prírastok rovnajúci sa prospechu tretej osoby z odporovaného právneho úkonu.
12. Predpokladmi uplatnenia subjektívneho odporového práva sú (1) existencia vymáhateľnej pohľadávky, (2) ukracujúci právny úkon, (3) ukracujúci charakter úkonu a (4) existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby.
12.1. Ad (1): Existencia tzv. vymáhateľnej pohľadávky, a teda existencia koreálneho veriteľsko- dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu.
12.2. Ad (2): Ukracujúci právny úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby. Ide zároveň o potenciálne odporovaný (odporovateľný) právny úkon a je na subjektívnom rozhodnutí veriteľa, či tomuto úkonu bude aj skutočne odporovať. Ak veriteľ svoje právo nevyužije, ukracujúci právny úkon ostáva v pozícii odporovateľného právneho úkonu, zatiaľ čo pri využití subjektívneho odporového práva veriteľom sa potenciálne odporovateľný právny úkon zmení na právny úkon odporovaný. Pokiaľ veriteľ uplatní svoje subjektívne odporové právo úspešne, teda ak dosiahne právoplatný kondemnačný rozsudok súdu o svojom subjektívnom práve, odporovaný právny úkon sa stáva právnym úkonom relatívne neúčinným. Táto relatívna neúčinnosť právneho úkonu dlžníka a kvalifikovanej tretej osoby predstavuje situáciu, ktorú treba odlíšiť od iných právnych následkov vád v právnom úkone, predovšetkým od neplatnosti. Neplatnému právnemu úkonu totiž nemožno odporovať, keďže neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne účinky.
12.3. Ad (3): Charakter odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. K reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Pokiaľ zvyšný majetok dlžníka objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej žalobe vyhovieť. V odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech.
12.4. Ad (4): Existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá mala z tohto úkonu prospech (ak ide o úkon jednostranný), ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín: (a) subjektívna vedomosť tretej osoby o fraudóznom úmysle dlžníka, teda vedomosť tejto osoby o tom, že právny úkon sa realizuje za účelom ukrátenia veriteľa; (b) právny status tretej osoby, ktorý sa posudzuje objektívne a bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka, resp. ktorý vo vzťahu k tejto osobe zakladá relevantnú právnu domnienku.
12.5. Úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom uspokojenie veriteľa je charakteristickým prvkom objektívneho odporového práva a vo vzťahu k záväznému deklarovaniu relatívnej neúčinnosti úkonu predstavuje kritérium zásadného významu. Pri podpornej aplikácii trestnoprávnej terminológie stačí nepriamy úmysel, teda ak dlžník vedel, že svojím úkonom ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a pre prípad, že takýto následok reálne nastane, bol s tým uzrozumený. Právna úprava v podstate historicky a stabilne rozlišuje medzi ukracujúcimi úkonmi, ktoré dlžník urobil v prospech osoby jemu blízkej a v prospech osoby, ktorá tento status nespĺňa. U tretích osôb zákon a priori predpokladá väčšiu pravdepodobnosť dobromyseľnosti a nadobúdateľovi exekúciou postihnuteľného majetku dlžníka poskytuje výrazne vyššiu mieru právnej ochrany, než blízkej osobe dlžníka, u ktorej možno objektívne predpokladať bezprostrednú účasť na fraudóznom správaní sa dlžníka, ako aj efektívnejší spôsob následného vysporiadania v prípade úspešného odporu.
12.6. Občiansky zákonník v ustanovení § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka favorizuje právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok zjednodušuje odporovanie tým úkonom dlžníka, ktorými došlo k prevodu exekvovateľného majetku na osobu dlžníkovi blízku (§ 116 Občianskeho zákonníka) alebo ktoré dlžník urobil v prospech takejto osoby.
12.7. V prípade režimu blízkych osôb podľa odsekov 3 a 4 § 42a Občianskeho zákonníka možno bez ďalšieho odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Absencia úmyslu dlžníka, ako zákonnej podmienky, je z textu ustanovenia zrejmá prima facie. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie
veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. U týchto osôb, teda u „blízkych“ nadobúdateľov sporného majetku dlžníka, Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka osoba a osoba s rovnakým postavením môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný v záujme vlastného procesného úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb a osôb s rovnakým postavením zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pokiaľ žalovaný neunesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať, súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu.
13. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že v tomto konaní boli naplnené všetky predpoklady úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva vo vzťahu k Darovacej zmluve a dohode o zriadení Vecného bremena.
13.1. Existencia vymáhateľnej pohľadávky. Pohľadávka bola judikovaná rozhodnutím - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Up/1181/2023 zo dňa 24. júla 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť voči spoločnosti Mamila (tam v procesnom postavení žalovaného 1.) dňa 25.8.2023 a voči žalovanému 2. (tam v procesnom postavení žalovaného 2.) dňa 17.8.2023. Platobným rozkazom bolo rozhodnuté, že žalovaní sú povinní do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (-) istina 50 241,21 Eur, (-) úrok 768,90 Eur, (-) úrok z omeškania 502,44 Eur, (-) úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 50 241,21 Eur od 12.3.2023 do zaplatenia a (-) náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor.
13.2. Ukracujúci právny úkon. Darovacia zmluva a dohoda o zriadení Vecného bremena inkorporovaná v Darovacej zmluve. Aj keď súd nemal k dispozícii Darovaciu zmluvu, nakoľko tú v konaní žalovaní nepredložili, tak z katastra nehnuteľností vyplýva, že s účinnosťou k 7.2.2022 a titulom Darovacej zmluvy žalovaný 2. previedol vlastnícke právo k Bytu na žalovanú 1., a zároveň došlo k zriadeniu Vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania Bytu žalovaným 2.
13.3. Ukracujúci charakter úkonu. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, a to v tom zmysle, že v prípade prevodu Bytu išlo o prevod fiktívny, teda bol uskutočnený nie s cieľom Byt darovať, ale tento vyňať z majetkovej sféry žalovaného 2., na ktorú by mal žalobca dosah ako veriteľ žalovaného 2. To všetko so zachovaním všetkých benefitov vlastníka pre žalovaného 2., ktorý je synom žalovanej 1. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov vymáhanej pohľadávky. Dohoda o zriadení Vecného bremena v prospech žalovaného 2. bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým bol Byt prevedený na žalovanú 1.. Zároveň táto zmluva celkom evidentne sama o sebe sťažuje uspokojenie Pohľadávky a ukracuje žalobcu, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom in personam podarilo pri výkone exekúcie speňažiť. Povaha vecných bremien in personam spočíva v tom, že každý nový vlastník nehnuteľnosti má povinnosť strpieť doživotné bývanie a užívanie Bytu oprávnenou osobou z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V prípade exekúcie by tu nebol zo strany tretích osôb záujem o kúpu nehnuteľnosti (osobitne pri speňažovaní tohto Bytu). Okrem toho akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom Byte sa priamo odráža aj na hodnote majetku, a to tak, že v dôsledku vecného bremena dochádza k zásadnému zníženiu hodnoty tohto Bytu. Aj zriadením vecného bremena potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu dlžníka a ukráteniu veriteľa.
13.4. Existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby. S účinnosťou k 7.2.2022 a titulom Darovacej zmluvy žalovaný 2. previedol vlastnícke právo k Bytu na žalovanú 1., a zároveň došlo k zriadeniu Vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania Bytu žalovaným 2. Právny status tretej osoby žalovanej 1., ako matky žalovaného 2. (dlžníka) založil relevantnú právnu domnienku. Súd teda vychádzal z vyvrátiteľnej domnienky, že v čase uskutočnenia odporovateľného
právneho úkonu úmysel žalovaného 2. ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa žalovaná 1. poznala. Žalovaní pritom v rámci procesnej obrany ani žiadnym spôsobom túto domnienku nevyvracali, resp. ani v rovine tvrdenia neuviedli, žeby o úmysle ukrátiť žalobcu nevedeli.
14. Na základe vyššie uvedeného teda súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný, a rozhodol tak, že Darovacia zmluva (predmetom ktorej bolo darovanie Bytu) a dohoda o zriadení Vecného bremena (inkorporovaná v Darovacej zmluvy, predmetom ktorej bolo zriadenie Vecného bremena) sú voči žalobcovi právne neúčinné.
15. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že (-) právny úkon žalovaných s názvom Darovacia zmluva zapísaná v katastri nehnuteľností v konaní č. G. - XXX/XXXX dňa 07.02.2022 v časti, predmetom ktorej je prevod Bytu v čase podania žaloby zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., je voči žalobcovi právne neúčinný; (-) právny úkon žalovaných, s názvom Darovacia zmluva, v ktorej je inkorporované zriadenie Vecného bremena, zapísaná v katastri nehnuteľností v konaní č. G. - XXX/ XXXX dňa 07.02.2022 v časti, predmetom ktorej je zriadenie Vecného bremena v celosti v prospech žalovaného v 2. rade spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania Bytu, v čase podania žaloby zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., je voči žalobcovi právne neúčinný
16. V zmysle judikatúry súdov, ak súd nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 79 ods. 1 O. s. p. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O. s. p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby tak, ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t. j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 2Obo/46/2012 zo dňa 13. septembra 2012.
16.1. Podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V nadväznosti na citované ustanovenie a v zmysle uvedenej judikatúry súd upravil znenie výroku tak, že neuviedol identifikáciu právnych úkon a nehnuteľností formuláciou „v čase podania žaloby“, ale bez uvedenia tejto informácie a v stave k dňu vyhlásenia rozsudku.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
18. V Uznesení o nariadení neodkladného opatrenia výrokom III. súd rozhodol, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. O nároku
na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd analogický s rozhodnutím o trovách konania podľa prechádzajúceho odseku, a teda žalobca má vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov nedôkladného opatrenia bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.