Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/51/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci žalobcu Ing. B. G., bývajúceho v H.B., zastúpeného Mgr. J. B.,

advokátom, Advokátska kancelária B. s.r.o. so sídlom v B., proti žalovaným

1/ B.B., s.r.o., M., IČO: X., zastúpenému Mgr. D. S., advokátom v B., 2/ M., S., s.r.o., H.,

IČO: X., zastúpenému Mgr. P. K., advokátom v B., 3/ Ľ. D., bývajúcemu v B., o určenie

neplatnosti dražby, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. novembra 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho konania 70,60 €

do rúk Mgr. D. S., advokáta v B. a žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania 70,60 €

do rúk Mgr. P. K., advokáta v B., všetko do troch dní.

Žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 5. decembra 2007 č.k. 32 C –196

určil, že právny úkon – dražba osvedčená notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade

notára Mgr. T. L. na Z. dňa 8.3.2005

N X., Nz X., NCRIs X., vykonaná dňa 4.3.2005 o 11.00 hod. v priestoroch dražobníka B.B.,

s.r.o., M., predmetom ktorej bol byt č. X. nachádzajúci sa v B., ul. H., I. poschodie

vo vchode č. X., súpisné číslo X., zapísaný v evidencii Katastrálneho úradu v B., katastrálne

územie P. na Liste vlastníctva č. X., spolu so spoluvlastníckym podielom 6137/624580 na

spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku č. X./2 (zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere X. m), X. (zastavané plochy a nádvoria o výmere X.m), X.X.(zastavané plochy

2

a nádvoria o výmere X. m), v bezpodielovom spoluvlastníctve Ing. B. G., nar. X. a Ing. Z.

G., rod. D., nar. X., obaja bytom H., B. je neplatný. Návrh v časti určenia zachovania

vlastníckeho práva zamietol. Žalovaných 1/ – 3/ zaviazal

na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

108 559,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní mal za preukázané, že predmet

dražby bolo možné dražiť ( ), nakoľko predmetný byt

napriek zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky rozvodom ich

manželstva podliehal v čase uskutočnenia dražby pod režim bezpodielového spoluvlastníctva,

keďže medzi nimi nedošlo k jeho vyporiadaniu a v danom čase od právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode ešte neuplynula lehota stanovená ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, po uplynutí ktorej by platila zákonná domnienka prechodu nehnuteľnosti

do podielového spoluvlastníctva. Žalovaní 1/ a 2/ pri uskutočňovaní samotnej dražby

formálne dodržali postup stanovený v príslušných ustanoveniach

o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov tak čo sa týkalo ohodnotenia

predmetu dražby (§ 12 cit. zákona), oznámenia o dražbe (§ 17 cit. zákona) ako aj priebehu

samotnej dražby (§ 20 cit. zákona) zachyteného v obsahu notárskej zápisnice o priebehu

dražby, ktorej nesprávnosť nebola preukázaná. Z vykonaného dokazovania však súd prvého

stupňa dospel k záveru, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, majúceho

za následok neplatnosť dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 citovaného zákona

a to konkrétne ustanovení § 7 a § 16. Súd prvého stupňa uviedol, že vychádzajúc z podstaty

charakteru dobrovoľnej dražby, ktorú je potrebné chápať ako zmluvný proces sui generis,

ktorý má za následok prevod vlastníckych práv bez možnosti zásahu dlžníka a tiež bez

možnosti zabezpečenia prostriedkov jeho právnej ochrany (ako je tomu napríklad pri nútenom

výkone rozhodnutia, resp. exekúcii) mal za to, že dobrovoľnú dražbu nebolo možné bez

ďalšieho do 1.7.2007 zaradiť pod správu majetku vlastníkov, ani pod správu, resp. uplatnenie

či vymáhanie pohľadávky. Podľa názoru súdu teda do účinnosti novely

účinnej od 1.7.2007 nebol správca priamo zo zákona legitimovaný na podanie návrhu

na vykonanie dobrovoľnej dražby, keďže išlo o výlučné oprávnenie samotných vlastníkov ako

priamych záložných veriteľov, ktoré im vzniklo priamo zo zákona (§ 15 ods. 1

). Nič však nevylučovalo možnosť vlastníkov splnomocniť správcu na

takýto úkon priamo v zmluve o výkone správy, alebo takýto úkon odsúhlasiť pri priamom

výkone ich práv na schôdzi vlastníkov. Súd zistil, že v zmluve o výkone správy takéto

oprávnenie nebolo výslovne zakotvené. Podľa čl. 2 bodu 4 posledná veta zmluvy o výkone

správy správca iba eviduje a uplatňuje pohľadávky voči vlastníkovi bytu z titulu neplnenia

preddavkov na plnenia poskytované k bývaniu a pohľadávky z vyúčtovania týchto

preddavkov. Súd prvého stupňa nepovažoval uznesenie, ktorým mal byť správca generálne

splnomocnený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov k realizácii ich záložného práva

za prijaté v súlade so zákonom. Hoci proces vzniku rozhodnutia, resp. uznesenia vlastníkov

bytov na ich schôdzi neupravuje výslovne žiadne zákonné ustanovenie a nebol upravený ani

priamo v zmluve o výkone správy, podľa názoru súdu boli v čase, v ktorom malo byť prijaté

uvedené uznesenie s poukazom na ustanovenie zák. č v znení

platnom ku dňu 26.06.2003 vlastníci bytov na schôdzi schopní uznášať sa v prípade

prítomnosti vlastníkov majúcich viac ako polovicu všetkých hlasov. Zo znenia zápisnice

vyplýva, že takýto stav nebol dosiahnutý ani na jednej zo schôdzí a teda nemohlo dôjsť

k účinnému hlasovaniu s vyžadovanými následkami v zmysle všeobecne uznávanej formy

k mechanizmu hlasovania ako vyjadrenia názoru k prednesenému návrhu. Mal za to, že

za vyjadrenie hlasov by bolo možné pokladať i individualizované podpisy jednotlivých

vlastníkov na predloženom návrhu, ktoré by vyjadrovali ich súhlas s týmto návrhom, v počte

potrebnom na prijatie rozhodnutia (nebola vylúčená možnosť získania takýchto podpisov

i na troch po sebe zvolávaných schôdzach, z ktorých žiadna nebola sama osebe uznášania

schopná), k čomu však v danom prípade rovnako nedošlo. Za takýto podpis vyjadrujúci

jednoznačný súhlas s návrhom nebolo možné považovať iba podpis na prezenčnej listine. Súd

prvého stupňa sa ďalej zaoberal i žalobcom namietaným porušením dobrých mravov pri

uzatváraní zmluvy o vykonaní dražby, v dôsledku neplatnosti ktorej nemohlo dôjsť k platnej

dražbe. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že uvedená zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu jej

absolútnej neplatnosti došlo i k porušeniu ustanovenia a

o dobrovoľných dražbách. Zmluvné ustanovenie dohodnuté žalovanými 1/ a 2/ v zmluve

o vykonaní dražby, ktoré zakotvovalo možnosť zníženia najnižšieho podania na 39,68 %

z jeho pôvodnej výšky, t.j. z trhovej hodnoty draženej nehnuteľnosti, ktorá bola obydlím

žalobcu a jeho rodiny, súd vyhodnotil za ustanovenie v rozpore s dobrými mravmi tak

v zmysle všeobecne uznávaných morálnych princípov a základných práv a slobôd, na ktorých

sú stavané základné inštitúty súkromného práva. Ako také toto ustanovenie vyhodnotil

v zmysle za absolútne neplatné, v dôsledku čoho nemohlo na

základe takéhoto zmluvného dojednania dôjsť k platnej dražbe so všetkými jej právnymi

dôsledkami. Konanie žalovaného 2/ pri uzatváraní takejto zmluvy, vážne poškodzujúce

vlastníka veci bez toho, že by výlučne zvoleným postupom veriteľom priniesol očakávaný

prospech vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Návrh, ktorým sa žalobca

domáhal určenia zachovania jeho vlastníckeho práva ako nadbytočný zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. novembra 2008, sp. zn.

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť

žalovanému 1/ náhradu trov konania 117 528,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu

a žalovanému 2/ náhradu trov konania 143 921,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu,

žalovanému 3/ náhradu trov nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že boli dané dôvody

na zmenu napadnutého rozsudku. Poukázal na ustanovenie podľa ktorého ak je

navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak

však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých

účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných.

Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie

zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Uviedol, že podľa o dobrovoľných dražbách, v znení platnom

do 31.12.2007, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,

že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto

právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Účastníkmi súdneho

konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci

vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách.

Tieto osoby musia byť účastníkmi súdneho konania buď na strane žalobcov alebo žalovaných

a tvoria spolu nerozlučné procesné spoločenstvo podľa buď aktívne

(na strane žalobcov) alebo pasívne (na strane žalovaných). V konaní o neplatnosti dražby

vyplýva nerozlučnosť procesného spoločenstva z povahy tohto konania, pretože účinok

rozhodnutia o neplatnosti dražby sa musí týkať všetkých osôb, ktorých práv a povinností sa

výsledok dražby týka. Žalobca v prejednávanej veci podal žalobný návrh proti žalovanému

3/ po uplynutí trojmesačnej lehoty od vykonania spornej dražby, napriek námietkam

žalovaných 1/, 2/ bolo jeho právo uplatnené riadne a nedošlo k jeho prekludovaniu Výklad

ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s ustanovením § 91

ods. 2 o nerozlučnom procesnom spoločenstve už bol judikovaný rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . V súlade s týmto rozhodnutím platí,

že pokiaľ osobitný zákon (v danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách) ustanovuje, že

určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej dobe, lebo inak zaniká,

nemožno len zo skutočnosti, že v konaní o takejto žalobe ide o nerozlučné procesné

spoločenstvo podľa vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva sa

vyžaduje, aby bolo v stanovenej dobe žalobou uplatnené buď proti všetkým nerozlučným

spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola žaloba rozšírená na všetkých žalovaných

nerozlučných spoločníkov. Lehota stanovená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách

je určená na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby, ale nie na vymedzenie osôb, ktorí

sa musia zo zákona konania zúčastniť ako účastníci konania, preto žalobca mohol rozšíriť

okruh žalovaných účastníkov. Z dotknutých osôb vykonaním spornej dražby sa po pripustení

vstupu žalovaného 3/ do konania stali účastníkmi konania na strane žalovaných : navrhovateľ

dražby (žalovaný 2/), dražobník (žalovaný 1/) a vydražiteľ (žalovaný 3/). Predchádzajúcim

vlastníkom predmetu dražby a zároveň aj osobou dotknutou na svojich právach bol žalobca

a jeho bývalá manželka Ing. Z.G., ktorí mali sporný byt v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, pričom ku dňu vykonania dražby nebolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo

vyporiadané a ani nenastala zákonná fikcia o vyporiadaní v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Manželka žalobcu mohla vstúpiť do konania na strane žalobcu pričom by spolu

tvorili aktívne nerozlučné spoločenstvo, alebo ju žalobca mohol

v spore označiť ako ďalšieho žalovaného, a tvorila by s ostatnými žalovanými pasívne

nerozlučné spoločenstvo. Ako spoluvlastníčka vydraženej nehnuteľnosti musela byť

účastníkom konania buď aktívne alebo pasívne legitimovaným, pretože predmet konania sa

dotýka jej práv a povinností ako spoluvlastníčky draženej nehnuteľnosti. Z povahy konania

o určenie neplatnosti dražby vyplýva, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho vzťahu ( ) a účastníkmi konania či už na strane žalobcu alebo

žalovaného musia byť všetci jeho účastníci, pretože účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba

na nich ( ). Nebol preto správny záver súdu prvého stupňa, že žalobca ako

jeden z bezpodielových spoluvlastníkov vydraženej nehnuteľnosti bol plne aktívne

legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pretože neplatnosť tohto úkonu bude ako

absolútna neplatnosť pôsobiť aj na ostatné dotknuté osoby. Práve ustanovenie § 159 ods. 2

vymedzuje, že právoplatný rozsudok je záväzný pre účastníkov a len rozhodnutia

o osobnom stave sú záväzné pre každého. Keďže žalobca neoznačil v spore ďalšieho

účastníka, ktorého práva a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, hoci táto osoba mala

tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými účastníkmi konania na strane

žalovaných, išlo o nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože dražba nemôže byť určená

za neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva. Z týchto

dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol. O trovách

prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť

a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Namietal nesprávny záver

odvolacieho súdu o nedostatku vecnej legitimácie. Uviedol, že na strane žalobcu vystupoval

jeden účastník, ktorého aktívna vecná legitimácia je daná samotným § 21 odst. 2 zákona

o dobrovoľných dražbách a tiež tým, že sa jedná o sporové konanie, ktoré je ovládané

dispozičným princípom, ktorý sa v občianskom súdnom konaní prejavuje predovšetkým

v tom, že subjekt spôsobilý byť účastníkom konania disponuje jeho začatím, čiže je výlučne

v jeho dispozícii vlastnou procesnou aktivitou uplatniť právo na procesnú ochranu na súde.

Ak ako žalobca tvrdil, že právny úkon žalovaných bol neplatný a žiadal určiť jeho neplatnosť,

nemožno vyvodiť nedostatok vecnej legitimácie na požadovanom určení z toho, že okrem

žalobcu sa musí cítiť dotknutý na svojich právach aj niekto iný ako žalobca a musí byť preto

účastníkom konania. Neplatný právny úkon nemá žiadne právne následky, bolo by preto

úplne nadbytočné domáhať sa určenia jeho účinnosti aj voči iným osobám, napr. voči bývalej

manželke, nakoľko rozhodnutie súdu o platnosti či neplatnosti právneho úkonu pôsobí voči

každému, teda aj voči bývalej manželke. Ako vyplýva i zo spisu, bolo nepochybné, že

v konaní vystupovali všetci účastníci sporu tak, ako to ustanovenie § 21 odst. 4, zákona

o dobrovoľných dražbách požaduje, t.j. navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ a vlastník

predmetu dražby, ktorý je zároveň dotknutou osobou. Ďalej namietal, že ak odvolací súd

dospel k záveru, že účastníčkou konania o určenie neplatnosti dražby by mala byť aj bývalá

manželka z toho dôvodu, že sa koná aj o jej právach, mal vrátil vec súdu prvého stupňa

na odstránenie tejto vady.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť ako nedôvodné

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na správne závery odvolacieho

súdu týkajúce sa nerozlučného účastníctve v konaní o neplatnosť dražby, vo vzťahu

ku všetkým dotknutým subjektom.

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť a priznať mu

náhradu trov dovolacieho konania. Nepovažoval v dovolaní uvedené dôvody za správne,

a stotožnil sa v plnom rozsahu s rozsudkom odvolacieho súdu.

Žalovaný 3/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním je možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených

vád v konaní nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

, t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Dovolateľ namietal, že podstatou sporu je neplatnosť právneho úkonu a nie práva

a povinnosti účastníkov konania, keď neplatný právny úkon nemá žiadne právne následky.

Žalobca uplatnil v konaní svoj nárok na určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona

č. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov – ďalej len zákona,

čím z hľadiska hmotného práva vymedzil predmet sporu.

Podľa prechodných ustanovení zákona, účinných od 1. januára 2008, dražby,

o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi

súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 36a zákona).

Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva

alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa

licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste

s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde

príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,

ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podania (viď § 2

písm. a/ zákona). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2

písm. g/ zákona). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky

ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie

príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu

dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona, ktorý za

podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods. 1 zákona).

Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Dražbu

je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie

navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou zákona). Prílohou

zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti

pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je

možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta druhá zákona). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci

v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho

práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona). Udelením príklepu je dražba

ukončená (§ 20 ods. 12 zákona). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený

príklep (§ 2 písm. g/ zákona). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením

v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby

udelením príklepu (§ 27 ods. 1 zákona). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto

zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby

určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa

konania dražby (§ 21 ods. 2 zákona). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý

právny záujem (§ 21 ods. 3 zákona).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd

v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Ako už uviedol Najvyšší súdu Slovenskej

republiky vo svojom rozsudku z 22. mája 2008 sp. zn. , (na ktorý správne

poukázal i odvolací súdu vo svojom rozhodnutí), v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby ide v prípade viacerých účastníkov o ich nerozlučné spoločenstvo.

Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod číslom 23, zošit 3, ročník 2010 dospel dovolací súd k záveru, že v konaní

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných

dražbách vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak niektorá z osôb označených

za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 odst. 4 tohto zákona)

nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane.

Od uvedených právnych záverov nie je žiadny dôvod na odklonenie sa aj

v prejednávanej veci.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej

strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi

nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká

medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny

poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade

samostatného spoločenstva ( ) koná každý z nich sám za seba (samostatne),

jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej

istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných

spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo ( ) ide vtedy, keď z hľadiska

hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je

potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov.

Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných

spoločníkov.

Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné

spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného

práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva

účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej

neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne

vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať

na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka.

Vzhľadom na uvedené, v prejednávanej veci odvolací súd vychádzal zo správneho

záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých

žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle

Dovolateľom prezentovaný výklad o predmete sporu, a to neplatnosť právneho úkonu,

ktorý „pôsobí voči všetkým“ nepovažoval dovolací súd za správny. Ako už je hore uvedené,

o neplatnosti dražby môže rozhodnúť len súd, a táto neplatnosť má účinky len vo vzťahu

k zúčastneným osobám, ktoré vymedzuje zákon o dobrovoľných dražbách, ako uzavretý

okruh dotknutých osôb.

V zmysle výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Obsah

tohto ustanovenia vyjadruje tzv. materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá

spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov, v tom zmysle je výrok

právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov konania a pre všetky orgány. Tzv. statusové

veci (rozhodnutia o osobnom stave) sú záväzné pre každého. Nie je preto možné

vo všeobecnosti akceptovať názor dovolateľa, že „neplatný právny úkon, je neplatný pre

každého“. Dovolací súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že s účinnosťou

od 15. októbra 2008 () bolo do

pridané ustanovenie § 159 a, ktoré rozširuje hranice záväznosti rozhodnutia na určitý okruh

subjektov v určitých zákonom taxatívne stanovených prípadoch, okrem iného práve

v rozhodnutiach o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, kedy výrok rozsudku v takto

vymedzenej veci je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k nehnuteľnosti

v čase, keď v katastri bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Tým je len

zdôraznený vymedzený okruh účastníkov v konaní o určenie neplatnosti dražby s následne

zákonom určenou materiálnou stránkou záväznosti pre určený okruh subjektov, t.j. v prípade

neplatnosti nie „ pre každého“ ako namietal dovolateľ.

Dovolací súd sa preto stotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že žalobca

neoznačil v spore ďalšieho účastníka, ktorého práva a povinnosti boli spornou dražbou

dotknuté, hoci táto osoba mala tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými

účastníkmi konania na strane žalovaných. Išlo teda o nedostatok vecnej legitimácie v spore,

pretože dražba nemôže byť určená za neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom

nerozlučného spoločenstva. V tomto smere nemožno považovať argumentáciu dovolateľa, „že

by bolo nelogické žalovať bývalú manželku ako spoluvlastníčku draženej nehnuteľnosti“,

za právne relevantnú.

Nemožno považovať za správnu ani námietku dovolateľa, že odvolací súd mal potom,

ako dospel k záveru, že účastníčkou konania mala byť aj jeho bývalá manželka z dôvodu, že

sa koná o jej právach a povinnostiach, „konštatovať chybu“ a vec vrátiť prvostupňovému súdu

na odstránenie tejto vady.

V zmysle súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom

v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

V zmysle súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník

v občianskom konaní zastúpený advokátom.

Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a ich procesných

povinnostiach. Z uvedenej dikcie vyplýva, že poučenie o otázkach hmotného práva je

neprípustné. Otázka vecnej legitimácie v konaní je síce primárne otázkou hmotnoprávnou, ale

nachádza svoju reflexiu v mnohých procesných inštitútoch (napr. i otázky zámeny účastníkov

podľa , či núteného procesného spoločenstva). Ak by však súd pristúpil

k poučeniu napr. o zámene účastníkov podľa , ktorá primárne slúži

na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie v konaní, išlo by už o poučenie o hmotnom práve,

ktoré je v zmysle a contrario neprípustné.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s ). Žalovaní 1/ a / vo vyjadrení k dovolaniu požiadali o priznanie náhrady

trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zaužívanou praxou

dovolacieho súdu priznal žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške

zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu

vypracované advokátmi, ktorí ich zastupovali už na súdoch nižších stupňov). Vychádzal

z vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení vyhlášky č. a vyhlášky č. 232/20X.(ďalej len

„vyhláška“) a náhradu trov dovolacieho konania priznal vo výške po 70,60 € [53,49 € (1/13

výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky) + 10,16 € (19 % DPH) + 6,95 € (1/100

výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky)]. O náhrade trov dovolacieho konania

v prospech žalovaných 1/ a 2/ rozhodol dovolací súd podľa 243b ods. 5 v spojení

s a Žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2010.

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská