Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/272/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcu J., bývajúceho v T., zastúpeného M., advokátom so sídlom v B., proti

žalovaným 1/ I., bývajúcemu v B., Spolková republika Nemecko, 2/ D., a.s. so sídlom v B.

zastúpenej M., advokátom so sídlom v B. za účasti E., bývajúcej v T. Č. ako vedľajšej

účastníčky na strane žalobcu, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 15. augusta 2007 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 15. augusta 2007 sp. zn. , , rozsudok Okresného súdu Trenčín

z 15. februára 2007 č.k. -352 a uznesenie Okresného súdu Trenčín

z 15. februára 2007 č.k. -356.

Vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dražby [

Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“)] nehnuteľností

v katastrálnom území V., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X.

2

ako parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo

2

výmere X. ma dom súpisné Č. na parcele č. X.. Ako pôvodný vlastník týchto nehnuteľností

pri odôvodňovaní žaloby poukazoval na to, že dražbou sa realizovalo záložné právo

-2-3 Cdo 272/2007

žalovaného 1/, ktoré bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené v jeho prospech notárskou

zápisnicou. Dražbu navrhol žalovaný 1/, uskutočnená bola 7. septembra 2004 žalovaným 2/

a v dražbe bol príklep udelený žalovanému 1/. V procese prípravy a uskutočnenia dražby

došlo k viacerým porušeniam zákona (napríklad žalobca nebol upovedomený o konaní

dražby, správcovi dane nebolo zaslané oznámenie o dražbe, dražba sa nemala uskutočniť

vzhľadom na prebiehajúce exekučné a súdne konanie), so zreteľom na ktoré je dražba

neplatná.

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. februára 2007 č.k. -352 žalobu

zamietol. Vychádzal z toho, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia

zúčastňovať všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov

konania, teda navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba

dotknutá porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných

dražbách). V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené

osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chráneným záujmom. Tá z nich, ktorá

podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách, sa musí neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným vymenovaným osobám,

pričom na strane žalovaných ide o nerozlučných spoločníkov v zmysle

Dobrovoľná dražba sa v danom prípade uskutočnila 7. septembra 2004. Týmto dňom začala

plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie jej

neplatnosti (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Uvedená lehota uplynula dňom

7. decembra 2004, v jej priebehu ale žalobca uplatnil svoje právo len voči žalovanému 1/;

právo voči žalovanému 2/ uplatnil až po tejto lehote – na pojednávaní 26. septembra 2006.

Keďže žalobca neuplatnil právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej

lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov

sa podaná žaloba týka, došlo k preklúzii jeho práva, so zreteľom na čo bolo potrebné žalobu

zamietnuť.

Uznesením z 15. februára 2007 č.k. -356 Okresný súd Trenčín rozhodol

o náhrade trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 15. augusta 2007 sp. zn.

, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol

-3-3 Cdo 272/2007

o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Samostatným výrokom pripustil

dovolanie, lebo otázku, „či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na

strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom

predmetu dražby“ považoval za otázku zásadného právneho významu. Potvrdzujúci výrok

rozsudku vo veci samej odôvodnil úplnosťou skutkových zistení súdu prvého stupňa a tiež ich

správnym právnym posúdením. Zdôraznil, že rozhodnutie o žalobe na určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie

týka, a musí pre všetkých z nich vyznieť rovnako. Z toho vyplýva, že konania o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby sa vždy musí zúčastňovať navrhovateľ dražby, vlastník alebo

nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ (prípadne právni nástupcovia

týchto osôb). Pokiaľ niektorá z uvedených osôb nepodá žalobu (nevystupuje na strane

žalobcov), musí vystupovať na strane žalovanej, pričom pri pluralite žalovaných vzniká tzv.

nerozlučné spoločenstvo ( ). I keď žalobca podal v prekluzívnej trojmesačnej

lehote žalobu o určenie neplatnosti dražby, nebolo možné prehliadnuť, že ju v tejto lehote

nepodal voči všetkým nerozlučným spoločníkom na žalovanej strane (v lehote ju podal len

voči žalovanému 1/, avšak voči žalovanému 2/ právo uplatnil na súde až rozšírením žaloby,

ku ktorému došlo po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty). Na oneskorené uplatnenie práva,

ktoré zaniklo, musel súd prihliadnuť a v dôsledku toho žalobu zamietnuť bez posúdenia

súladu priebehu dražby so zákonom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách nešpecifikuje, ktorý subjekt je oprávnený podať žalobu

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ani subjekt, voči ktorému má byť žaloba podaná.

V danom prípade žalobca ako osoba dotknutá na svojich právach včas – ešte pred uplynutím

prekluzívnej trojmesačnej lehoty podal žalobu voči tomu, kto dražbu navrhol, nehnuteľnosti

vydražil a určením neplatnosti dražby by bol priamo a bezprostredne dotknutý (o takú väzbu

na predmet konania nejde v prípade dražobníka, prípadne iných osôb zúčastnených na

dražbe). Osobám, ktoré v danom prípade prichádzajú do úvahy ako pasívne legitimované,

nevznikajú v priebehu dražby žiadne spoločné práva a povinnosti, preto nemôžu byť

považované za nerozlučných spoločníkov. Pokiaľ vydražiteľ je rozhodnutím súdu o žalobe na

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dotknutý priamo na svojom vlastníckom práve,

v prípade dražobníka nemá rozhodnutie súdu tento dopad, lebo len technicky zabezpečoval

priebeh dražby. Ak sú preto žalovanými vydražiteľ a dražobník, nevzniká medzi nimi

-4-3 Cdo 272/2007

nerozlučné spoločenstvo. To (podľa názoru žalobcu) opodstatňuje záver, že podanou žalobou

bolo uplatnené včas právo voči tomu, kto mal byť žalovaný, a rozhodnutia súdov oboch

nižších stupňov, ktoré sú založené na opačnom názore, spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Žiadal preto, aby ich dovolací súd zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Žalovaná 2/ označila dovolanie za neopodstatnené, ktoré smeruje voči vecne správnemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Keďže žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

nebola v prekluzívnej 3-mesačnej lehote podaná na súd voči obom nerozlučným spoločníkom,

nebolo dodržané ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, preto súd musel žalobu

zamietnuť. Z tohto dôvodu žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 3 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil prípustnosť

dovolania v zmysle Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej

otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom

posudzovania môže byť len správnosť riešenia uvedenej právnej otázky.

V prejednávanej veci dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

-5-3 Cdo 272/2007

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať

správnosť riešenia otázky, „či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo

na strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom

predmetu dražby“, ktorú považoval za otázku zásadného právneho významu. Z takto

naformulovanej a obsahovo vymedzenej dovolacej otázky je zrejmé, že jej podstata má

procesnoprávnu povahu – pojem „nerozlučné spoločenstvo“ je pojmom procesného práva

(viď ďalej).

Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného

práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor

obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na

podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom

licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo

licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona

o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa

dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1

zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa

podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na

prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách).

Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo,

alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7

ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí

kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo

iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením

príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom

je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných

dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,

prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu

(§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené

ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá

na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,

ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu

-6-3 Cdo 272/2007

domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu

hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa

neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá

časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby,

dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach

porušením zákona o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných

dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď

§ 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd

v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona

o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania

možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby

nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane

vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi

navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká

medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny

poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade

samostatného spoločenstva ( ) koná každý z nich sám za seba (samostatne),

jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej

istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných

spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo ( ) ide vtedy, keď z hľadiska

hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je

potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri

nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.

Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo

nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní

o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov

konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,

-7-3 Cdo 272/2007

z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb

a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv

a povinností sa výsledok dražby týka.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd v prejednávanej veci

zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade

viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle Napriek

tomu ale odvolací súd nerozhodol správne. Právne závery odvolacieho súdu tak, ako sú

vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, svedčia totiž o tom, že odvolací súd (a pred

ním tiež súd prvého stupňa) pri správnom závere o nerozlučnom spoločenstve žalovaných

nesprávne interpretoval a nerozlučnému spoločenstvu účastníkov konania

priradil taký obsah, ktorý mu nezodpovedá a ktorý nemá podklad v uvedenom ustanovení

.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku zreteľne uviedol, že žalobu zamietol

z dôvodu, že žalobca neuplatnil právo podaním žaloby (v určenej lehote) voči všetkým

nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa žaloba týka.

Odvolací súd, potvrdzujúc napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny, sa

s uvedeným názorom stotožnil a (zrejme vzhľadom na význam, ktorý pre správne rozhodnutie

prejednávanej veci pripisoval existencii procesného spoločenstva žalovaných) pripustil

dovolanie za účelom vyriešenia otázky, či v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

vzniká medzi žalovanými nerozlučné spoločenstvo. To svedčí o tom, že odvolací súd

vychádzal z názoru, že zo samotnej povahy nerozlučného spoločenstva viacerých žalovaných

v konaní o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva, že žaloba musí buď už

v čase jej podania smerovať proti ním všetkým, alebo aspoň byť dodatočne (v určenej lehote)

rozšírená tak, aby smerovala proti ním všetkým. Tento názor ale nemá oporu v § 91 ods. 2

Ustanovenie sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov

a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím

osobám (napríklad k účastníkom na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne

v prípade samostatného spoločenstva z formulácie „koná každý z nich samostatne“ (viď § 91

ods. 1 ) a v prípade nerozlučného spoločenstva z formulácie „platia úkony jedného

-8-3 Cdo 272/2007

z nich“ (viď ). Uvedené ustanovenie ale neupravuje opak – procesné účinky

úkonov tretích osôb (stojacich mimo spoločenstva) vo vzťahu k jednotlivým spoločníkom.

Neurčuje teda, že by v prípade samostatných spoločníkov boli procesné úkony tretích osôb

spôsobilé vyvolať požadované procesné účinky len ak boli urobené individuálne voči

každému samostatnému spoločníkovi. Obdobne v prípade nerozlučných spoločníkov

neurčuje, že by právne úkony tretích osôb mali zamýšľané procesné účinky len ak tieto úkony

boli urobené spoločne voči všetkým spoločníkom.

Pokiaľ preto osobitný zákon (v danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách) stanovuje,

že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo

zaniká), nemožno len zo samotnej skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe

ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2

, bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby

v stanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným

spoločníkom, alebo aby v stanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných –

nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno

preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných

v ( ), ale je potrebné vziať na zreteľ, či a ako

túto otázku upravuje práve osobitný zákon.

Súdy oboch nižších stupňov v prejednávanej veci už z toho, že žalovaní 1/ a 2/ sú

nerozlučnými spoločníkmi v zmysle , vyvodili vo vzťahu k včasnosti

uplatnenia práva na súde nesprávny právny záver, ktorý nezodpovedá vyššie uvedenému

výkladu dovolacieho súdu; tým je daná opodstatnenosť dovolaním uplatneného dovolacieho

dôvodu v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že

v dovolacom konaní posudzoval vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len vo vzťahu

k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke (majúcej väzbu na ustanovenie ).

Iné otázky [napríklad, či zákon o dobrovoľných dražbách popri vymedzení okruhu účastníkov

konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a stanovení prekluzívnej lehoty, v ktorej

musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podaná na súde (viď § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v § 21 ods. 4

-9-3 Cdo 272/2007

zákona o dobrovoľných dražbách musia stať účastníkmi konania, ďalej či v prípade včas

(v zákonom určenej lehote) podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca

môže aj po uplynutí tejto lehoty robiť dispozície s okruhom žalovaných a či je alebo nie je

postačujúce, ak v čase meritórneho rozhodovania súdu o žalobe sú účastníkmi konania všetky

osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách], Najvyšší súd Slovenskej

republiky v tomto dovolacom konaní neriešil, lebo odvolacím súdom pripustená dovolacia

otázka k ich riešeniu nesmerovala.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ale tiež odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa (a s ním súvisiace uznesenie tohto súdu o trovách konania) a vec vrátil

Okresnému súdu Trenčín ( a ) na ďalšie konanie.

Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní záväzný. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: