Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 70 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (86)64e/379868.1eaa3e.pdf
PDF · 120.82 KB
No categories available
3Cdo/272/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej
veci žalobcu J., bývajúceho v T., zastúpeného M., advokátom so sídlom v B., proti
žalovaným 1/ I., bývajúcemu v B., Spolková republika Nemecko, 2/ D., a.s. so sídlom v B.
zastúpenej M., advokátom so sídlom v B. za účasti E., bývajúcej v T. Č. ako vedľajšej
účastníčky na strane žalobcu, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 10 C 141/2004, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 15. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 131/2007, 5 Co 132/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 15. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 131/2007, 5 Co 132/2007, rozsudok Okresného súdu Trenčín
z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-352 a uznesenie Okresného súdu Trenčín
z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-356.
Vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dražby [§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“)] nehnuteľností
v katastrálnom území V., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. X.
2
ako parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo
2
výmere X. ma dom súpisné Č. na parcele č. X.. Ako pôvodný vlastník týchto nehnuteľností
pri odôvodňovaní žaloby poukazoval na to, že dražbou sa realizovalo záložné právo
-2-3 Cdo 272/2007
žalovaného 1/, ktoré bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené v jeho prospech notárskou
zápisnicou. Dražbu navrhol žalovaný 1/, uskutočnená bola 7. septembra 2004 žalovaným 2/
a v dražbe bol príklep udelený žalovanému 1/. V procese prípravy a uskutočnenia dražby
došlo k viacerým porušeniam zákona (napríklad žalobca nebol upovedomený o konaní
dražby, správcovi dane nebolo zaslané oznámenie o dražbe, dražba sa nemala uskutočniť
vzhľadom na prebiehajúce exekučné a súdne konanie), so zreteľom na ktoré je dražba
neplatná.
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-352 žalobu
zamietol. Vychádzal z toho, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia
zúčastňovať všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov
konania, teda navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba
dotknutá porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách). V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené
osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chráneným záujmom. Tá z nich, ktorá
podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, sa musí neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným vymenovaným osobám,
pričom na strane žalovaných ide o nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.
Dobrovoľná dražba sa v danom prípade uskutočnila 7. septembra 2004. Týmto dňom začala
plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie jej
neplatnosti (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Uvedená lehota uplynula dňom
7. decembra 2004, v jej priebehu ale žalobca uplatnil svoje právo len voči žalovanému 1/;
právo voči žalovanému 2/ uplatnil až po tejto lehote – na pojednávaní 26. septembra 2006.
Keďže žalobca neuplatnil právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej
lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov
sa podaná žaloba týka, došlo k preklúzii jeho práva, so zreteľom na čo bolo potrebné žalobu
zamietnuť.
Uznesením z 15. februára 2007 č.k. 10 C 141/2004-356 Okresný súd Trenčín rozhodol
o náhrade trov konania.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 15. augusta 2007 sp. zn.
5 Co 131/2007, 5 Co 132/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol
-3-3 Cdo 272/2007
o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Samostatným výrokom pripustil
dovolanie, lebo otázku, „či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na
strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom
predmetu dražby“ považoval za otázku zásadného právneho významu. Potvrdzujúci výrok
rozsudku vo veci samej odôvodnil úplnosťou skutkových zistení súdu prvého stupňa a tiež ich
správnym právnym posúdením. Zdôraznil, že rozhodnutie o žalobe na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie
týka, a musí pre všetkých z nich vyznieť rovnako. Z toho vyplýva, že konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby sa vždy musí zúčastňovať navrhovateľ dražby, vlastník alebo
nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ (prípadne právni nástupcovia
týchto osôb). Pokiaľ niektorá z uvedených osôb nepodá žalobu (nevystupuje na strane
žalobcov), musí vystupovať na strane žalovanej, pričom pri pluralite žalovaných vzniká tzv.
nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.). I keď žalobca podal v prekluzívnej trojmesačnej
lehote žalobu o určenie neplatnosti dražby, nebolo možné prehliadnuť, že ju v tejto lehote
nepodal voči všetkým nerozlučným spoločníkom na žalovanej strane (v lehote ju podal len
voči žalovanému 1/, avšak voči žalovanému 2/ právo uplatnil na súde až rozšírením žaloby,
ku ktorému došlo po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty). Na oneskorené uplatnenie práva,
ktoré zaniklo, musel súd prihliadnuť a v dôsledku toho žalobu zamietnuť bez posúdenia
súladu priebehu dražby so zákonom.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách nešpecifikuje, ktorý subjekt je oprávnený podať žalobu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ani subjekt, voči ktorému má byť žaloba podaná.
V danom prípade žalobca ako osoba dotknutá na svojich právach včas – ešte pred uplynutím
prekluzívnej trojmesačnej lehoty podal žalobu voči tomu, kto dražbu navrhol, nehnuteľnosti
vydražil a určením neplatnosti dražby by bol priamo a bezprostredne dotknutý (o takú väzbu
na predmet konania nejde v prípade dražobníka, prípadne iných osôb zúčastnených na
dražbe). Osobám, ktoré v danom prípade prichádzajú do úvahy ako pasívne legitimované,
nevznikajú v priebehu dražby žiadne spoločné práva a povinnosti, preto nemôžu byť
považované za nerozlučných spoločníkov. Pokiaľ vydražiteľ je rozhodnutím súdu o žalobe na
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dotknutý priamo na svojom vlastníckom práve,
v prípade dražobníka nemá rozhodnutie súdu tento dopad, lebo len technicky zabezpečoval
priebeh dražby. Ak sú preto žalovanými vydražiteľ a dražobník, nevzniká medzi nimi
-4-3 Cdo 272/2007
nerozlučné spoločenstvo. To (podľa názoru žalobcu) opodstatňuje záver, že podanou žalobou
bolo uplatnené včas právo voči tomu, kto mal byť žalovaný, a rozhodnutia súdov oboch
nižších stupňov, ktoré sú založené na opačnom názore, spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadal preto, aby ich dovolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Žalovaná 2/ označila dovolanie za neopodstatnené, ktoré smeruje voči vecne správnemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Keďže žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
nebola v prekluzívnej 3-mesačnej lehote podaná na súd voči obom nerozlučným spoločníkom,
nebolo dodržané ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, preto súd musel žalobu
zamietnuť. Z tohto dôvodu žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 3 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť.
V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil prípustnosť
dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej
otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom
posudzovania môže byť len správnosť riešenia uvedenej právnej otázky.
V prejednávanej veci dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
-5-3 Cdo 272/2007
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti preskúmať
správnosť riešenia otázky, „či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo
na strane žalovaných medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom a vlastníkom
predmetu dražby“, ktorú považoval za otázku zásadného právneho významu. Z takto
naformulovanej a obsahovo vymedzenej dovolacej otázky je zrejmé, že jej podstata má
procesnoprávnu povahu – pojem „nerozlučné spoločenstvo“ je pojmom procesného práva
(viď ďalej).
Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor
obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na
podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo
licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona
o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa
dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa
podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na
prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách).
Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo,
alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí
kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením
príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom
je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných
dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,
prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu
(§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu
-6-3 Cdo 272/2007
domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa
neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá
časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach
porušením zákona o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď
§ 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd
v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania
možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby
nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane
vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi
navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká
medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny
poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade
samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne),
jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej
istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných
spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska
hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je
potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri
nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.
Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo
nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov
konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,
-7-3 Cdo 272/2007
z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb
a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv
a povinností sa výsledok dražby týka.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd v prejednávanej veci
zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade
viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. Napriek
tomu ale odvolací súd nerozhodol správne. Právne závery odvolacieho súdu tak, ako sú
vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, svedčia totiž o tom, že odvolací súd (a pred
ním tiež súd prvého stupňa) pri správnom závere o nerozlučnom spoločenstve žalovaných
nesprávne interpretoval § 91 ods. 2 O.s.p. a nerozlučnému spoločenstvu účastníkov konania
priradil taký obsah, ktorý mu nezodpovedá a ktorý nemá podklad v uvedenom ustanovení
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku zreteľne uviedol, že žalobu zamietol
z dôvodu, že žalobca neuplatnil právo podaním žaloby (v určenej lehote) voči všetkým
nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa žaloba týka.
Odvolací súd, potvrdzujúc napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny, sa
s uvedeným názorom stotožnil a (zrejme vzhľadom na význam, ktorý pre správne rozhodnutie
prejednávanej veci pripisoval existencii procesného spoločenstva žalovaných) pripustil
dovolanie za účelom vyriešenia otázky, či v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
vzniká medzi žalovanými nerozlučné spoločenstvo. To svedčí o tom, že odvolací súd
vychádzal z názoru, že zo samotnej povahy nerozlučného spoločenstva viacerých žalovaných
v konaní o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva, že žaloba musí buď už
v čase jej podania smerovať proti ním všetkým, alebo aspoň byť dodatočne (v určenej lehote)
rozšírená tak, aby smerovala proti ním všetkým. Tento názor ale nemá oporu v § 91 ods. 2
Ustanovenie § 91 O.s.p. sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov
a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím
osobám (napríklad k účastníkom na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne
v prípade samostatného spoločenstva z formulácie „koná každý z nich samostatne“ (viď § 91
ods. 1 O.s.p.) a v prípade nerozlučného spoločenstva z formulácie „platia úkony jedného
-8-3 Cdo 272/2007
z nich“ (viď § 91 ods. 2 O.s.p.). Uvedené ustanovenie ale neupravuje opak – procesné účinky
úkonov tretích osôb (stojacich mimo spoločenstva) vo vzťahu k jednotlivým spoločníkom.
Neurčuje teda, že by v prípade samostatných spoločníkov boli procesné úkony tretích osôb
spôsobilé vyvolať požadované procesné účinky len ak boli urobené individuálne voči
každému samostatnému spoločníkovi. Obdobne v prípade nerozlučných spoločníkov
neurčuje, že by právne úkony tretích osôb mali zamýšľané procesné účinky len ak tieto úkony
boli urobené spoločne voči všetkým spoločníkom.
Pokiaľ preto osobitný zákon (v danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách) stanovuje,
že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo
zaniká), nemožno len zo samotnej skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe
ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2
O.s.p., bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby
v stanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným
spoločníkom, alebo aby v stanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných –
nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno
preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných
v Občianskom súdnom poriadku (§ 91 ods. 2 O.s.p.), ale je potrebné vziať na zreteľ, či a ako
túto otázku upravuje práve osobitný zákon.
Súdy oboch nižších stupňov v prejednávanej veci už z toho, že žalovaní 1/ a 2/ sú
nerozlučnými spoločníkmi v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., vyvodili vo vzťahu k včasnosti
uplatnenia práva na súde nesprávny právny záver, ktorý nezodpovedá vyššie uvedenému
výkladu dovolacieho súdu; tým je daná opodstatnenosť dovolaním uplatneného dovolacieho
dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že
v dovolacom konaní posudzoval vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len vo vzťahu
k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke (majúcej väzbu na ustanovenie § 91 O.s.p.).
Iné otázky [napríklad, či zákon o dobrovoľných dražbách popri vymedzení okruhu účastníkov
konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a stanovení prekluzívnej lehoty, v ktorej
musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podaná na súde (viď § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v § 21 ods. 4
-9-3 Cdo 272/2007
zákona o dobrovoľných dražbách musia stať účastníkmi konania, ďalej či v prípade včas
(v zákonom určenej lehote) podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca
môže aj po uplynutí tejto lehoty robiť dispozície s okruhom žalovaných a či je alebo nie je
postačujúce, ak v čase meritórneho rozhodovania súdu o žalobe sú účastníkmi konania všetky
osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách], Najvyšší súd Slovenskej
republiky v tomto dovolacom konaní neriešil, lebo odvolacím súdom pripustená dovolacia
otázka k ich riešeniu nesmerovala.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ale tiež odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa (a s ním súvisiace uznesenie tohto súdu o trovách konania) a vec vrátil
Okresnému súdu Trenčín (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) na ďalšie konanie.
Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. mája 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: