Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/15/2024

Potvrdené rozhodnutím 15Co/45/2024
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., 2/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, 2/ U9, a. s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, 3/ EOS Slovensko Investment LC, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 81 zo dňa 14. 02. 2024, takto rozhodol: I. Odvolanie žalobkyne v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 81 zo dňa 14. 02. 2024 o d m i e t a. II. Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/15/2024 – 81 zo dňa 14. 02. 2024 p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkýň v 1.rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/ X, XXX XX D. E., v 2.rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., proti žalovaným v 1.rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, v 2.rade: U9, a.s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, v 3.rade: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1/ Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2024 domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 09.11.2023 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. území D. E., obec Nové Zámky, okres Nové Zámky, vedené ako parcela registra „C“ č. 6816/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, parcela registra „C“ č. 1347/18 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7766/396288, stavby parc. č. 6816/3 – bytový dom, súp. č. XXXX, číslo bytu 55, poschodie 11 vo vchode č.4 na adrese C. D.. Predmetnou žalobou sa žalobkyne zároveň domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 3.rade povinnosť zdržať sa dispozície a nakladania s nehnuteľnosťami a zároveň znášať užívanie nehnuteľnosti do rozhodnutia súdu vo veci samej. 2/ Svoju žalobu, spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem iného odôvodnili žalobkyne tým, že dňa 04.11.2013 bola medzi žalobkyňou v 2.rade ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného v 1.rade (spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916) ako veriteľom uzavretá Zmluva o OTP refinanc úvere č. 075/2020/13SU na dobu 30 rokov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalovaného v 1.rade zaviazal poskytnúť úver vo výške 42.000,- EUR. Súčasne s vyššie uvedenou zmluvou dňa 04.11.2013 žalobkyňa v 1.rade so svojím manželom podpísali Zmluvu o zriadení záložného práva č. 075/2020/13SU. Po smrti manžela žalobkyne v 1.rade prešiel jeho podiel zálohu na žalobkyňu v 2.rade. Dňa 10.03.2017 bola žalobkyni v 2.rade od právneho predchodcu žalovaného v 1.rade doručená posledná výzva pred zosplatnením, nakoľko k tomuto dátumu bola v omeškaní viac ako 3 splátky. Listom zo dňa 04.08.2017 vyhlásil právny predchodca žalovaného v 1.rade úver za predčasne splatný a oznámil začiatok výkonu záložného práva, a to z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok. Listom zo dňa 12.03.2021 oznámil právny predchodca žalovaného v 1.rade postúpenie pohľadávky na žalovaného v 1.rade (spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803). Následne žalovaný v 1.rade pokračoval vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby. 2.1/ V rámci prvého kola dražby neboli nehnuteľnosti vydražené. Následne bol žalobkyniam oznámený termín opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorý bol stanovený na 09.11.2023. Priebeh dobrovoľnej dražby bol overený notárskou zápisnicou č. N 292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023. Vydražiteľom nehnuteľností sa stal žalovaný v 3.rade .

2.2/ Listom zo dňa 16.11.2023 žalovaný v 2.rade vyzval žalobkyne na odovzdanie nehnuteľnosti. K odovzdaniu nehnuteľnosti však nedošlo, nakoľko táto je jediným obydlím žalobkýň, ktoré nemajú kam odísť. 2.3/ Podľa žalobkýň bol výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ústavným právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže výkon záložného práva nebol v demokratickej spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný a veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom. Žalobkyne spochybňujú pravosť a výšku pohľadávky obsiahnutú v „prehlásení“ a preto podľa nich nemôže byť ani základom pre realizáciu dražby. Majú za to, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ďalej poukázali aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: podľa ktorého nedodržanie postupu podľa ust. s.2 o dobrovoľných dražbách v súlade s ust. uvedeného zákona by mohlo byť dôvodom neplatnosti dražby. Ak by totiž bola podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi, tak za daných okolností by bolo potom aj sporné to, či bol dôvod na vykonanie dražby vo vzťahu k navrhovateľovi. Podľa žalobkýň vyhlásenie žalovaného v 1.rade o pravosti a výške pohľadávky bolo s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách nepravdivé, nakoľko si zahrnul aj nárok, ktorý bol zo zákona neprípustný. 2.4/ Ďalej poukázali na skutočnosť, že namietajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru právnym predchodcom žalovaného v 1.rade zo dňa 04.08.2017. Podľa ich názoru, mohol právny predchodca žalovaného v 1.rade uplatniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa 10.03.2017, čiže po dátume 25.03.2017. V spojitosti uvedeným tvrdením poukázali na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp.zn.: zo dňa 15.12.2020, zo dňa 24.04.2018). 2.5/ Odvolávajúc sa na žalobkyne zastávajú názor, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím a preto nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Na základe uvedeného majú za to, že žalovaný v 3.rade (vydražiteľ) bol uvedený do omylu, keďže nikdy nemôže vstúpiť do vydraženej nehnuteľnosti. 2.6/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opísané v žalobe žalobkyne tvrdia, že nemajú inú možnosť domáhať sa zákonnej ochrany ako prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil pomery účastníkov konania. 3/ Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods.3 ZoDD, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)

- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)

- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).

5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva

(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

7/ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. ).

8/ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje jeho opodstatnenosť na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. ).

9/ Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. ).

10/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11/ Z výpisu z katastra nehnuteľností, bolo súdom zistené, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie D. E. je spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979 (žalovaný v 3.rade). Zároveň súd z uvedeného LV zistil, že na ňom nie sú zapísané údaje z ktorých by bolo možné zistiť, že bola podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

12/ Súd prvej inštancie je toho názoru, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: zo dňa 22.05.2008, sp. zn.: zo dňa 30.06.2009 a sp.zn.: zo dňa 23.06.2010, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle . Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle . Otázkou neplatnosti dobrovoľnej dražby, právnymi účinkami príklepu sa teda súd môže zaoberať len vo veci samej, nie však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to je už vyššie konštatované.

13/ Z notárskej zápisnice č. N292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023 zo dňa 09.11.2023 spísanej notárkou JUDr. Annou Nagyovou v Notárskom úrade so sídlom v Nových Zámkoch, Kukučínova 8 súd považoval za zistené, že dňa 09.11.2023 sa uskutočnilo druhé kolo dražby v zmysle oznámenia o opakovanej dražbe. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1/ odôvodnenia tohto uznesenia. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod číslom 113: spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979 (žalovaný v 3.rade) za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 73.650,- EUR.

14/ V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Žalobkyne uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázali, návrh odôvodnili iba svojimi obavami a potrebou predísť a zamedziť prípadným možným prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam z vydražiteľa na tretie osoby a ústavným právom podľa článku 21 ods.1. Nepreukázali, že by im zo strany žalovaného v 3.rade hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nepreukázali, že by žalovaný v 3.rade robil kroky smerujúce k prípadnému predaju nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa stal na základe príklepu udeleného na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 09.11.2023. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčili dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nepreukázali, že by v danom prípade hrozilo bezprostredné ohrozenie ich práva. V súvislosti so záverom o nesplnení náležitosti návrhu podľa súd prvej inštancie konštatuje, že zo strany žalobkýň neboli splnené ani ďalšie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zo strany žalobkýň nebol naplnený jednak princíp opodstatnenosti ale ani princíp proporcionality, keďže žalobkyne v návrhu neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ale iba uviedli, že samotné podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a dôvody žaloby spolu s možnosťou žalovaného previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu sú dostatočným dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade. Súd prvej inštancie názor žalobkýň nezdieľa a je povinný chrániť iba také záujmy strany sporu, ktoré sú hodnoverne osvedčené a ktoré sú vyvážené vo vzťahu k legitímnym právam druhej sporovej strany. Pokiaľ žalobkyne hodnoverne nielenže neosvedčili, ale ani neuviedli také skutočnosti, ktoré by indikovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Nariadením neodkladného opatrenia by súd neopodstatnene a neprimerane zasiahol do vlastníckeho (a tým aj do dispozičného) práva žalovaného v 3. rade, ktoré nadobudol udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. Obava žalobkýň z prípadného prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalovaným v 3.rade na tretiu osobu s následkom vzniku nezvrátiteľného stavu, je podľa názoru súdu neopodstatnená. Súd prvej inštancie je toho názoru, že ZoDD v ust. vzniku takého stavu predchádza, pretože predošlému vlastníkovi (v prejednávanom prípade žalobkyniam) ukladá povinnosť oznámiť podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad o tejto skutočnosti vyznačí poznámku na liste vlastníctva (čo sa v danom prípade do doby vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení nestalo), pretože si žalobkyne si svoju zákonnú povinnosť nesplnili. Existencia uvedenej poznámky, podľa názoru súdu prvej

inštancie, zabezpečuje, že strany ktoré by nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v čase keď bola takáto poznámka zapísaná na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti berú na vedomie, že prebieha konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a že rozhodnutie súdu o tomto nároku bude aj pre ne záväzné. Takýto záver korešponduje s dôvodovou správou k Zákonu o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava pritom chráni dobromyseľných záujemcov o kúpu nehnuteľností od vydražiteľa tým, že údaj o dražbe je vyznačený informatívnou poznámkou v katastri nehnuteľností počas celej doby plynutia lehoty na podanie žaloby (§ 28 ods. 3). A to aj pre prípad, že by po dražbe došlo k opakovaným prevodom. V praxi boli zaznamenané opakované prevody po dražbe dokonca prípad štvornásobného prevodu bytu krátko po dražbe. Súd pre úplnosť uvádza, že prípadné rozhodnutie o určení neplatnosti dražby predstavuje listinu spôsobilú privodiť právny stav, ktorý tu bol pred vykonaním dražby, a preto nie je opodstatnená ani hrozba žalobkýň, že v prípade prevodu nehnuteľností nastane nezvrátiteľný stav, ktorý zmarí konanie o neplatnosť dražby.

15/ Z predložených dôkazov a uvádzaných listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a tak o návrhu na jeho nariadenie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 16/ O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.