Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/66/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu : E. Š., bývajúci v N., zastúpený JUDr. J. R., advokátom v B., proti žalovaným :

1/ Ing. Š. Á. – P., sídlo K., 2/ I. M., bývajúci v N., o určenie neplatnosti dražby, vedenej

na Okresnom súde N. pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo 14. novembra 2007 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti dražby [§ 17 ods. 5 písm. a/ a § 10

ods. 1 o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon o dobrovoľných

dražbách)] nehnuteľnosti v katastrálnom území N., ktorá je v katastri nehnuteľnosti zapísaná

na LV č. X. ako byt č. X. na štvrtom poschodí vo vchode orientačné č. X., súpisné č. X.,

na parcele č. X. v celosti a súvisiaceho podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu o veľkosti X. k celku, ktorá sa nachádza na ul. Č. X. v N..

Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný 1/ ako dražobník nedodržal podmienky dobrovoľnej

dražby, nesplnil si svoju povinnosť uloženú mu zákonom, keď oznámenie o dražbe, ktoré bol

povinný v súlade s § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách v tam uvedených

lehotách v nadväznosti na § 10 ods. 1 zákona doručiť vlastníkovi nehnuteľnosti do vlastných

rúk. Na pojednávaní pred prvostupňovým súdom 3.7.2006 žalobca rozšíril petit žaloby

o určenie, že je vlastníkom nehnuteľnosti na ul. Č. X., N., vedenej na Katastrálnom úrade N.

ako byt č. X. na štvrtom poschodí so súpisným číslom X. na parcele č. X. v celosti

a súvisiaceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

vo veľkosti X..

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 17. januára 2007 sp. zn. žalobu

zamietol v časti určenia neplatnosti dražby. Konanie v časti o určenie, že žalobca je

vlastníkom nehnuteľnosti na ul. Č. X., zastavil. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 1/

náhradu trov konania. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd v

odôvodnení uviedol, že žalobca sa písomným návrhom na určenie neplatnosti dražby mal

domáhať aj vydania bezdôvodného obohatenia a to žalovaného 2/ - vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti a taktiež mal žiadať, aby žalovaný 1/ vrátil žalovanému 2/ peňažné plnenie,

ktoré prijal na základe neplatného právneho úkonu. Keďže v návrhu žalobcu tieto návrhy

absentujú a súd je návrhom žalobcu viazaný, bolo potrebné z toho dôvodu žalobu zamietnuť.

V prípade, ak by súd určil iba to, že dražba je neplatná, nedošlo by k obnoveniu pôvodného

stavu a vráteniu, resp. zapísaniu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že dražba vykonaná žalovaným 1/ - dražobníkom je

neplatná, avšak pre nedostatok procesného návrhu zo strany žalobcu je ju potrebné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. novembra 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby

ako aj v časti nepriznania náhrady trov konania žalovanému 2/ potvrdil. V časti týkajúcej

sa povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 50 825,- Sk

napadnutý rozsudok zmenil tak, že uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov vo

výške 13 460,- Sk na účet Mgr. M. Á., v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Samostatným výrokom pripustil dovolanie, lebo otázku kto je pasívne vecné legitimovaným

subjektom pri podanej žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o aký druh

procesného spoločenstva ide, považoval za otázku zásadného právneho významu.

Potvrdzujúci výrok rozsudku vo veci samej odôvodnil na rozdiel od súdu prvého stupňa,

z ktorého avízovanými procesnými dôvodmi sa nestotožnil tým, že žalobu o určenie

neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby nie je možné považovať za klasickú žalobu v zmysle

(určovaciu žalobu), ale za žalobu rezultujúcu z ustanovenia ,

Z hľadiska vecnej legitimácie sa na strane žalobcu (aktívne procesné

spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ

dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ.

Na strane žalovaných (odporcov) je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné

procesné spoločenstvo. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka

všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné.

Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka

všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho

vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 2, 3

citovaného zákona vyplýva iba to, kto je takýto druh žaloby oprávnený podať. Vzhľadom

k uvedenému je možné sa prikloniť k tomu záveru, že účinok rozhodnutia o neplatnosť

dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj na to, že účinok rozhodnutia

takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností sa výsledok dražby

týka a že záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práva a povinností sa týka

vyznieť rovnako. Tieto hľadiska potom v kontexte vyžadujú, aby sa konania o neplatnosť

verejnej dobrovoľnej dražby vždy zúčastnili: a) navrhovateľ dražby, b) vlastník alebo nositeľ

iného práva k predmetu dražby, ak je navrhovateľom dražby od nich odlišná osoba,

oprávnená podľa zvláštneho právneho predpisu predmet dražby scudziť, c) dražobník,

d) vydražiteľ. V prejednávanej veci preto podaná žaloba zo strany žalobcu mala smerovať

minimálne proti dražiteľovi, vydražiteľovi a navrhovateľovi dražby. Keďže navrhovateľ

v podanej žalobe na strane žalovaného neoznačil navrhovateľa dražby (OSBD v N.,

D., N.) ako nerozlučného spoločníka popri žalovaných 1/ a 2/, bolo potrebné podanú žalobu

pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Jej prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že

navrhovateľom dražby ja záložný veriteľ, teda nemôže byť navrhovateľom samotný správca,

nakoľko tento záložného veriteľa iba zastupuje na základe zákona. Okresné stavebné bytové

družstvo v N. teda nie je podľa jeho názoru vecne legitimované v konaní ani na jednej strane.

Avšak i samotný záložný veriteľ, ktorým sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome, koná pri výkone záložného práva na základe zákonného splnomocnenia podľa § 151m

ods. 6 , teda nekoná vo vlastnom mene ale v mene záložcu, ktorým je

navrhovateľ. Navrhovateľ má za to, že zástupca, splnomocnenec, i keď mu toto postavenie

vyplýva ex lege, nemôže byť vecne legitimovaný v spore. Takéto postavenie prislúcha iba

tomu, koho zastupuje, pretože ten je originálnym nositeľom práv a povinností. Na posúdenie

dovolacieho súdu tiež ostáva, či je i dražobník – žalovaný 1/ osobou vecne legitimovanou

v predmetnom konaní, nakoľko i o jeho hmotnoprávnom vzťahu k predmetu konania možno

mať dôvodné pochybnosti. Podľa názoru žalobcu by mu viac sedelo postavenie vedľajšieho

účastníka konania podľa , keďže by sa dalo uvažovať

o jeho právnom záujme na výsledku konania v súvislosti s prípadným následným konaním

o náhradu škody spôsobenej dražbou, ktorá bola určená za neplatnú. Keďže účelom dražby je

okrem iného prechod vlastníckeho práva, účelom navrhovateľom podanej žaloby o určenie

neplatnosti dražby je najmä navrátenie do predošlého stavu, predovšetkým v súvislosti so

zápisom predmetu dražby v katastri nehnuteľnosti. S poukazom na tento účel sa záväznosť

rozsudku vo veci voči navrhovateľovi dražby a dražobníkovi javí ako nadbytočná. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti navrhuje, aby dovolací súd podľa ustanovenia § 243b ods. 1 veta za

bodkočiarkou a ods. 2 vydal rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Nitre zruší a vec

mu vráti na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhli dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 3 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcu nie je opodstatnené, lebo smeruje voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je vecne

správny; napadnutým rozhodnutím pri zodpovedaní otázky („kto je pasívne vecne

legitimovaným subjektom pri podanej žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

a o aký druh procesného spoločenstva ide), krajský súd nepochybil, takže s takýmto právnym

názorom sa stotožňuje aj dovolací súd, a k už vysloveným argumentom ešte dodáva.

V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil

prípustnosť dovolania v zmysle Ak odvolací súd vysloví prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len

z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom

predmetom posudzovania môže byť len správnosť riešenia uvedenej právnej otázky.

V prejednávanej veci dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej možnosti

preskúmať správnosť riešenia otázky, „kto je pasívne vecne legitimovaným subjektom

pri podanej žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o aký druh procesného

spoločenstva ide“, ktorú považoval za otázku zásadného právneho významu.

Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo

iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa

licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste

s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde

príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,

ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2

písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe,

ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom

(§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktoré organizuje dražbu

a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na

prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách).

Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo,

alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7

ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí

kladivkom, čim dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo

iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením

príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je

účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných dražbách).

Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho

vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta

prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona

o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,

požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby

zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody

neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý

pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby

aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby,

ktorej sa takýto rozsudok týka (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách).

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona

o dobrovoľných dražbách (viď § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil

dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (viď § 21 ods. 5 zákona

o dobrovoľných dražbách).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd

v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona

o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania

možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby

nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej

strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi

nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká

medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny

poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade

samostatného spoločenstva ( ) koná každý z nich sám za seba (samostatne),

jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej

istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných

spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo ( ) ide vtedy, keď z hľadiska

hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je

potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri

nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.

Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné

spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného

práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva

účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej

neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne

vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na

všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd v prejednávanej veci

zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade

viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní posudzujúc vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke má za

to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Správny je aj právny záver odvolacieho

súdu o nedostatku pasívnej legitimácie, ktorý je dôvodom na zamietnutie žaloby. Pretože

nebolo zistené (ani dovolateľom tvrdené), že by rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý

vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovenia

písm. b/ , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/, 2/ ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: