Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 136 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (235)175/388252.185a80.pdf
PDF · 128.37 KB
No categories available
5Obdo/33/2012
Najvyšší súd 5 Obdo 33/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: N. - I., a.
s., M., IČO: X., zast. V. & P., s. r. o., R., proti žalovanému 1./ lng. J. F., štátny občan Č.,
narodený X., bytom C. a 2./ Ing. I. R., PhD., štátny občan Č., narodený
X., bytom K., obaja zastúpení Mgr. M. T., advokátom so sídlom G., o určenie neúčinnosti
zmlúv o prevode obchodného podielu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 24 Cb/42/2012, na dovolanie žalovaného
1./ a 2./ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2012, č. k.:
3 Cob/175/2012-81, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v 1./ a 2./ rade
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Podaním z 27. februára 2012, doručeného súdu prvého stupňa 2. marca 2012 sa
žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu, uzatvorená medzi
dlžníkom ako prevodcom a žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako nadobúdateľmi
obchodného podielu, na základe ktorej dlžník na žalovaného v 1. rade previedol obchodný
podiel v spoločnosti D. vo výške 50% a na žalovaného v 2. rade obchodný podiel
v spoločnosti D. vo výške 50%, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca sa zároveň
domáhal nariadenia predbežného opatrenia zakazujúceho žalovaným nakladať s ich
obchodnými podielmi v spoločnosti D., ktoré nadobudli od dlžníka na základe zmluvy o
prevode obchodného podielu, a ďalej, aby im súd zakázal tieto obchodné podiely previesť na
iné osoby, scudziť ich, podieľať sa s nimi na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručiť
nimi, alebo zriadiť k ním právo tretej osoby, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe.
Okresný súd Bratislava II rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
uznesením z 15. marca 2012, č. k. 24 Cb 42/2012-41 tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca
v predmetnom prípade neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na nariadenie
predbežného opatrenia. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh vyplýva,
že žalobca vedie spor o zaplatenie peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, právnemu úkonu
ktorého návrhom vo veci samej mieni odporovať, avšak nárok, ktorý by v prípade úspechu
v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, chcel prípadne uspokojiť aj z obchodných
podielov, prevedených na žalovaných, mu zatiaľ nebol právoplatne priznaný. Hoci
neexistencia vykonateľného súdneho rozhodnutia nie je nevyhnutným predpokladom
pre nariadenie predbežného opatrenia, je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nebolo ani
osvedčené, že podľa stavu rozhodcovského konania možno v dohľadnej dobe očakávať
vynesenie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Žalobcov nárok na zaplatenie
pohľadávky, uplatňovanej vzájomným návrhom v rozhodcovskom konaní tak nemožno
považovať za osvedčený.
Konanie, v ktorom sa žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu - zmluvy
o prevode obchodného podielu, zatiaľ nie je v štádiu, v ktorom by bolo možné predpokladať,
že v dohľadnej dobe dôjde k rozhodnutiu vo veci samej, a preto obava zo zmarenia výkonu
súdneho rozhodnutia je predčasná. Žalobca neosvedčil existenciu nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, a teda z jeho návrhu nie je zrejmá ani potreba naliehavej
úpravy právnych vzťahov účastníkov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 23. mája 2012, č. k. 3 Cob 175/2012-81 tak, že
napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa zmenil a nariadil predbežné opatrenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho vyplýva, že dospel k názoru, že žalobca
listinnými dôkazmi, založenými v spise, preukázal dôvodnosť svojho žalobného nároku
a tiež potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Preukázal, že s dlžníkom D. S.,
s. r. o., P., vedie spor na medzinárodnej arbitráži v Rakúskej republike, že tento dlžník
previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti D., s. r. o., B., na svojich spoločníkov, teda
na spriaznené osoby, v dôsledku čoho podal žalobca odporovaciu žalobu a súčasne návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Na základe uvedených skutočností odvolací súd
dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia,
a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
K námietke žalovaných o nedostatku právomoci slovenského súdu (nimi namietanej
miestnej nepríslušnosti) odvolací súd uviedol, že nie je správna a poukázal na zdôvodnenie
prvostupňového súdu v napadnutom uznesení. Právomoc slovenského súdu je daná aj podľa
§ 37 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pretože žalovaní -
štátni občania Českej republiky, majú na území Slovenskej republiky majetok. nakoľko sú
spoluvlastníkmi spoločnosti založenej a zapísanej v Slovenskej republike.
Proti tomuto uzneseniu podali žalovaní dovolanie a navrhli, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ako dôvody dovolania žalovaní uviedli: v konaní došlo k chybe v zmysle ust.§ 237
písm. f/ O. s. p. a konanie je postihnuté inou vadou. ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).
Paragraf 237 písm. f/ O. s. p. - k jeho naplneniu došlo nedostatočnosťou
a nepresvedčivosťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom v dôsledku
chybného postupu odvolacieho súdu bola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom .
Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami uvedenými
žalovanými v ich vyjadrení k odvolaniu žalobcu, a to, že realizácia prevodu častí obchodného
podielu bola realizovaná za obvyklých trhových podmienok, a preto neukracuje veriteľov.
Rovnako sa odvolací súd nevysporiadal s požiadavkou preukázania nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi. Ďalej poukázal, že prevod obchodných podielov bol
ekvivalentný právny úkon, pretože za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie
skutočne rovnocennej povahy. Takýto úkon preto nikdy nemôže byť odporovateľným.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných poukázal na ust.
§ 239 ods. 3 O. s. p. K tvrdenej prípustnosti dovolania podľa ust.§ 237 písm. f/ O. s. p.
žalobca uviedol, že dovolatelia sú si vedomí konštantnej judikatúry, ktorá na rozhodnutia,
ktorými sa nerozhodlo meritórne vo veci samej, nekladie také formálno-právne požiadavky,
ako na rozsudok a napriek tomu argumentujú nedostatkami v odôvodnení napadnutého
uznesenia, ktoré údajne môžu viesť k nepreskúmateľnosti napádaného súdneho rozhodnutia.
Hlavným argumentom dovolateľov je fakt, že odvolací súd nezaujal stanovisko k nim
tvrdeným skutočnostiam, prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči uzneseniu
súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.
Dovolatelia sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili napriek tomu, že k tomuto neboli súdom
vyzvaní a napadnuté uznesenie im ani nebolo doručené. Takýto postup súdu je v súlade
s ust. § 75 ods. 8 O. s. p., predstavujúci špecifickú zákonnú konštrukciu platnú len
pre konanie o predbežnom opatrení. Zákon - O. s. p. v súvislosti s predbežným opatrením
upravuje okruh účastníkov, ktorým sa doručuje a ktorí majú možnosť sa k nemu vyjadriť.
Tým sa eliminujú vplyvy, ktoré by mohli ovplyvniť bezprostrednosť a rýchlosť poskytovanej
ochrany. Za týchto okolností podľa názoru žalobcu, dovolatelia v dovolaní nemôžu
argumentovať dôvodmi zmätočnosti v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Preto odvolací súd
postupoval podľa zákona a nemohol porušiť základné právo účastníka na súdnu ochranu.
Žalobca vo vyjadrení uviedol aj svoj názor, že nie je možné a ani účelné
pri rozhodovaní o predbežnom opatrení skúmať dôsledky znalecky určenej ceny za prevod
časti obchodného podielu. Takýto postup by bol v rozpore s povahou konania o predbežnom
opatrení, ktoré má poskytnúť len dočasnú a predbežnú ochranu a ak má byť účinné, musí byť
vydané rýchlo. Dovolateľmi navrhované skúmanie je možné vykonať až v rámci
rozhodovania súdu vo veci samej.
K ekvivalentnosti právneho úkonu, ktorému nemožno odporovať, žalobca uviedol, že
zo Zmluvy o prevode obchodného podielu (čl. lV bod a 2) vyplýva cena za prevádzaný
obchodný podiel údajne určená na základe znaleckého posudku. V čl. IV bod 3 a 4 vyššie
uvedenej zmluvy je uvedené, že cena za prevod obchodného podielu bude nadobúdateľmi
zaplatená do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy.
Zmluva teda nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a jej
platnosť a účinnosť nebola podmienená až skutočným zaplatením ceny za prevod
obchodného podielu. Dovolatelia hodnoverným spôsobom nevyvrátili v žalobe vyslovené
obavy o možnej fiktívnej platbe. Naďalej teda trvá reálne nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Žalobca nemá vedomosť o existencii iného ekvivalentného a kredibilitného
majetku jeho dlžníka, spoločnosti D. S.. s. r. o. Žalobca tiež uviedol, že nepredložil Zmluvu o
prevode obchodného podielu, lebo ju v čase podania žaloby nemal, teda s ňou nedisponoval.
Záverom navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne na náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote podľa ust.§ 240 ods. 1 O. s. p., má
náležitosti vyžadované v ust. § 241 O. s. p., a preto prv, ako pristúpil k vecnému prejednaniu
dovolania, skúmal, či v predmetnej veci sú splnené podmienky, stanovené pre prípustnosť
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.
Dovolaním žalovaných je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, a preto dovolací súd
skúmal prípustnosť dovolania podľa ust.§ 239 ods. 1 a 2 O. s. p. a konštatoval, že prípustnosť
dovolania podľa § 239 O. s. p. nie je daná, keďže ust. § 239 ods. 3 O. s. p. stanovuje, že
ustanovenia odsekov 1 a 2 § 239 O. s. p. neplatia, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu. pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát (§ 237 písm. a/ až g/ O. s. p.).
Z dôvodov, uvedených v ust. § 237 O. s. p. teda možno podať dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak trpí niektorou vadou vymenovanou v písm. a/ až g/.
Tieto taxatívne vymenované vady majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. K tomu, či
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád, uvedených v § 237 O. s. p., prihliada
dovolací súd nielen na námietku dovolateľa. ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu
bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil.
Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadami, uvedenými
v § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, a g/ O. s. p. a na existenciu týchto vád ani dovolatelia
nepoukazujú.
Dovolatelia prípustnosť dovolania odvodzujú tým, že sa im postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práva právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník
konania mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu
vylúčený.
O odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu
účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením
dôkazov. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemožno bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodnúť podľa nich. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu,
prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04).
Žalobca podal na súde prvého stupňa 2. marca 2012 žalobu o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu a zároveň podal návrh
na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 102 O. s. p.
Súdy nižších stupňov rozhodli o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa
ust. § 102 ods. 1 0. s. p. v spojení s ust. § 75 až § 77 O. s. p.
Dovolací súd konštatoval, že súdy sa zákonnými ustanovenia § 75 až § 77 O. s. p.
riadili, konkrétne ust, § 75 ods. 8 O. s. p. súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol uznesením, ktoré doručil žalobcovi. Žalovaným ho nedoručoval v súlade
s § 75 ods. 8 O. s. p. Ani odvolanie podané žalobcom nebolo doručované žalovaným, čo je
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Žalovaní bez vyzvania súdu, napriek tomu, že
odvolanie žalobcu im nebolo doručené, zaslali súdu prvého stupňa vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením 23. mája 2012. Keďže
rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej, forma rozhodnutia
súdu je uznesenie. Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak,
pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého
stupňa. Z citovaného ustanovenia O. s. p. teda vyplýva, že aj odvolací súd rozhoduje
o odvolaní vo veci predbežného opatrenia uznesením za použitia ust. § 102 ods. 1 v spojení
s ust. § 75 až § 77 0. s. p., pričom na nariadenie predbežného opatrenia a na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení, súd prvého stupňa
ani odvolací súd nemusí nariadiť pojednávanie.(§ 223 O. s. p.).
Dovolací súd vychádza z názoru, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná
úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému
predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie
smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu
oprávnených záujmov druhej strany. Dovolací súd poukazuje, že ide pritom o dočasné
opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným
opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa
zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby
žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť
možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. 5úd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného
opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať
zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je
potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby
sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Keďže odvolací súd pri úvahe o tom, či
sú osvedčené skutočnosti rozhodné pre nariadenie predbežného opatrenia, postupoval
v konaní v súlade s uvedenými závermi, nie je prípustnosť dovolania daná podľa ust. § 237
písm. f/ O. s. p.
Dovolací súd poznamenáva/, že námietky dovolateľov, týkajúce sa: 1/ realizácie
prevodu obchodných podielov za obvyklých trhových podmienok neukracujúcich veriteľov. 2/
nevyvsporiadanie sa s požiadavkou preukázania bezprostredne hroziacej ujmy a 3/ či nešlo
o ekvivalentný právny úkon, ktorý odporovateľným nikdy nemôže byť, sa týkajú merita veci
uplatnenej žalobcom v žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu, ku ktorým je potrebné
vykonať riadne dokazovanie, čo odporuje zmyslu predbežného opatrenia ako dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania. Preto k nim dovolací súd ako nedôvodným nemohol
prihliadnuť.
Dovolací súd sa zaoberal aj námietkou tzv. zmätočnosti napadnutého uznesenia
odvolacieho súdu, ktoré podľa dovolateľov nie je riadne odôvodnené.
Dovolací súd preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za použitia ust § 76
ods. 4 O. s. p. a dospel k názoru, že napadnuté uznesenie vykazuje všetky náležitosti
vyžadované Občianskym súdnym poriadkom. Keďže odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, súd toto skonštatoval v odôvodnení a ďalšie dôvody už nemusel
uvádzať.
Preto dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľov o zmätočnosti napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu za nedôvodnú a nemohol k nej prihliadnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nezistil
v predmetnej veci prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania
vzhľadom na ust. § 239 ods. 3 O. s. p. nie je daná ani podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., preto
dovolanie žalovaných podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. odmietol, keďže dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.
O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci
samej (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 145 O. s. p.).
Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie
hlasovaním, a to pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. decembra 2012
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová