Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 178 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (224)562/366015.a80909.pdf
PDF · 112.48 KB
No categories available
3Cdo/149/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 149/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne JUDr. M. S., bývajúcej
v B., zastúpenej A. L., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej M. – S., s.r.o., so
sídlom v B., IČO: X., zastúpenej A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti,
vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12 C 244/2009, o dovolaní ţalovanej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2010 sp. zn. 4 Co 86/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa ţalobou zo 17. augusta 2009 domáhala ochrany osobnosti, do ktorej
ţalovaná neoprávnene zasiahla. Ţiadala, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť zabezpečiť do
10 dní, aby v hlavnom televíznom spravodajstve ţalovanej, t.j. v Televíznych novinách
o 19.00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „Dňa 13. augusta 2009
a 14. augusta 2009 v hlavných televíznych novinách televízie M. televízia M. v rozpore
s právom na ochranu osobnosti, zásadou prezumpcie neviny a ustanovením § 34 zákona
o sudcoch a prísediacich neoprávnene uverejnila meno, priezvisko, fotografie tváre a obydlia
sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. M. S., čím došlo k zásahu do jej občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti. Za uvedené uverejnenie mena, priezviska, fotografií tváre a bydliska
sa televízia M. ospravedlňuje“. V rámci ochrany osobnosti sa ţalobkyňa ďalej domáhala
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 70 000 €. Napokon ţiadala, aby
súd nariadil predbeţné opatrenie ukladajúce ţalovanej povinnosť „zdrţať sa ďalšieho
rozširovania a pouţívania obrazového záznamu s vlastnou podobizňou ţalobkyne, ako aj jej
rodinného domu a pouţívania krstného mena a priezviska, a to aţ do vydania právoplatného
rozhodnutia v tomto konaní“.
Okresný súd Prievidza uznesením z 18. januára 2010 č.k. 12 C 244/2009-58 návrhu
ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia vyhovel. Vychádzal z toho, ţe televízia M.
v televíznych vysielaniach 13. a 14. augusta 2009 v hlavnom vysielacom čase a tieţ vo
viacerých reportáţach (18. a 19. augusta 2009, ako aj 16., 22. a 23. septembra 2009) bez
súhlasu ţalobkyne uvádzala v súvislosti s jej údajnou trestnou činnosťou meno, priezvisko
ţalobkyne, jej fotografiu a fotografiu jej obydlia, a to napriek skutočnosti, ţe ţalobkyňa
doposiaľ nebola za konkrétny trestný čin odsúdená. Navyše, aj ku dňu vydania rozhodnutia
boli na internetovej stránke ţalovanej širokej verejnosti sprístupnené reportáţe týkajúce
sa ţalobkyne. Keďţe opätovné zverejňovanie osobných údajov o ţalobkyni a tieţ skutočností
týkajúcich sa jej trestného stíhania by mohlo mať negatívne dôsledky na jej osobnostné práva
v profesionálnom a osobnom ţivote, dospel k záveru, ţe návrh na nariadenie predbeţného
opatrenia je opodstatnený, a preto mu vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podala ţalovaná odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením
z 29. marca 2010 sp. zn. 4 Co 86/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správne. Stotoţnil sa s jeho názorom, ţe potrebu dočasnej úpravy dotknutých právnych
vzťahov účastníčok konania vyvoláva postup ţalovanej, ktorá bez súhlasu ţalobkyne
opakovane zverejňovala jej osobné údaje, ako aj fotografie ţalobkyne a jej obydlia. Ţalovaná
aj napriek vedomosti, ţe bola proti nej podaná ţaloba o ochranu osobnosti, uverejnila ďalšie
reportáţe o ţalobkyni. V čase nariadenia predbeţného opatrenia bolo dostatočne osvedčené
porušenie zákonom chránených práv ţalobkyne a tieţ váţna hrozba, ţe ţalovaná bude vo
svojom konaní pokračovať. Nariadením predbeţného opatrenia sa medzi účastníkmi
nevytvorí nenávratný stav; ţalovaná bude môcť v závislosti od výsledku konania informovať
verejnosť zákonným spôsobom o priebehu sporu. Nedôvodná je námietka ţalovanej, ţe
ţalobkyňa uţ v roku 2006 vystupovala na verejnosti v súvislosti s inou kauzou, pričom
dobrovoľne zverejnila svoju tvár. K ďalšej námietke ţalovanej, ţe rodinný dom, ktorý
ţalovaná zobrazila vo vysielaní, nie je bydliskom ţalobkyne, odvolací súd uviedol, ţe termín
obydlie je v súvislosti s ochranou súkromného ţivota potrebné vykladať extenzívne; ak
ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe predmetnú nehnuteľnosť vyuţíva na niektoré
spoločenské aktivity, táto nehnuteľnosť je priestorom jej súkromného a rodinného ţivota.
Vzhľadom na to ani túto námietku ţalovanej nepovaţoval za dôvodnú.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním, v ktorom
namietala, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie moţnosti konať pred súdom videla v postupe súdu,
ktorý neprihliadol na všetky skutočnosti vyplývajúce zo spisu. Takto nevzal na zreteľ
napríklad to, ţe ţaloba a návrh na nariadenie predbeţného opatrenia boli ţalovanej doručené
takmer 4 mesiace po odvysielaní ţalobkyňou označených reportáţí. Prehliadnuc tieto
skutočnosti vyvodil nesprávne závery o osvedčení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Tým jej znemoţnil realizovať procesné práva účastníka konania. Zdôraznila, ţe po
doručení ţaloby a uznesenia nariaďujúceho predbeţné opatrenie nebol ţiaden príspevok
o ţalobkyni ani vyrobený ani odvysielaný. Vzhľadom na to ţalobkyňa neosvedčila
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Napriek tomu, ţe nariadenie predbeţného
opatrenia nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd prejudikoval práva
účastníkov bez zhodnotenia relevantných dôkazov. Ţalovaná bola neprávom označená za
nerešpektujúcu vydané rozhodnutie súdu. Ku dňu doručenia predbeţného opatrenia sa ani
ţiaden z uţ odvysielaných príspevkov nenachádzal na internetovej stránke ţalovanej. Aj
z tohto dôvodu sú tvrdenia o sústavnom a opakovanom ovplyvňovaní verejnosti vo vzťahu
k ţalobkyni účelové a zavádzajúce. Dovolateľka ďalej zdôraznila, ţe nariadenie predbeţného
opatrenia, ktoré upravuje vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcna, nesmie zbytočne
a nevhodne zasiahnuť do práv ţalovanej, to znamená, ţe ním nemôţu byť dotknuté ani práva
ţalovanej ako vysielateľa uvedené v zákone č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii.
Napriek tomu ale nariadené predbeţné opatrenie znemoţňuje odvysielanie akejkoľvek
informácie o ţalobkyni, čo predstavuje neprimeraný zásah do práv ţalovanej. Takéto
nariadenie predbeţného opatrenia je v rozpore s právom na slobodu prejavu, právom zastávať
názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky. Sloboda prejavu je pritom
v európskej judikatúre chápaná široko, lebo je jedným z hlavných základov demokratickej
spoločnosti. Šírenie informácie môţe byť obmedzené, len ak by sa ukázalo, ţe bude mať
neţiaduce dôsledky. Ţalobkyňa nepreukázala, ţe právne vzťahy účastníčok konania vyţadujú
okamţitú dočasnú úpravu alebo ţe existuje dôvodná obava, ţe by výkon budúceho súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Nariadením predmetného predbeţného opatrenia nebola
rešpektovaná poţiadavka primeranosti predbeţného zásahu do ústavou garantovaných
základných práv a slobôd ţalovanej. Keďţe v danej veci neboli splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie predbeţného opatrenia, rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Zo všetkých uvedených dôvodov ţiadala
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako procesne neprípustné
(§ 239 ods. 3 O.s.p.) odmietnuť. Dodala, ţe v čase vydania napadnutého uznesenia
o nariadení predbeţného opatrenia bolo v dostatočnej miere osvedčené nebezpečenstvo
hroziacej ujmy na jej osobnostných právach.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade so
zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbeţnom opatrení. V danej veci je
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, prípustnosť
ktorého je priamo vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Z týchto dôvodov prípustnosť
dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p.
dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Právne
relevantné ale nie je samo tvrdenie ţalovanej, ţe k vade takejto povahy došlo; určujúcim je
zistenie, ţe k nej skutočne došlo.
Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
V dovolaní sa namieta, ţe postupom odvolacieho súdu bola ţalovanej odňatá moţnosť
pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
rozumie procesne nesprávny postup súdu znemoţňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho
procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Dovolací súd zo spisu
nezistil, ţe by v konaní pred súdmi niţších stupňov došlo k takejto procesnej vade.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretoţe je obava, ţe neskôr ho nebude moţné vykonať
alebo len s veľkými ťaţkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbeţné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.
Nariadenie predbeţného opatrenia má dočasný (predbeţný) charakter. Pri nariaďovaní
predbeţného opatrenia prevláda poţiadavka rýchlosti nad poţiadavkou úplnosti skutkových
zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie predbeţného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, ţe by pri rozhodovaní o predbeţnom opatrení mal súd vykonávať
dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbeţného opatrenia je postačujúce,
pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie,
aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal procesný postup súdov v danej
veci vyššie uvedenej povahe konania a rozhodovania o predbeţnom opatrení. Súdy v súlade
so zákonom a po zohľadnení osobitnej povahy rozhodovania o predbeţnom opatrení
nepristúpili k vykonaniu „dokazovania“ a správne povaţovali za postačujúce, ţe sú osvedčené
skutočnosti významné pre rozhodnutie o predbeţnom opatrení. Vzhľadom na uvedené
nemoţno súdom preto vytýkať, ţe by ich procesný postup bol nesprávny (ţe by išlo
o nesprávnu „procedúru prejednania návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia“) a ţe by
viedol k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ţalovaná v dovolaní súdom vytýka, ţe jej odňali moţnosť pred súdom konať
vecne nesprávnym rozhodnutím, ktoré nezohľadňuje okolnosti, za ktorých bola doručená
ţaloba na ochranu osobnosti, dovolací súd uvádza, ţe § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
moţnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie
s právnym posúdením veci. Odňatie moţnosti konať pred súdom nemoţno preto vidieť
v právnych záveroch, ku ktorým súdy dospeli pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na
nariadenie predbeţného opatrenia. Samo právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej
činnosti súdu a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo súd
právnym posúdením veci neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,
ani procesné práva priznané účastníkovi konania. Či uţ teda odvolací súd napadnuté
uznesenie zaloţil na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací súd jeho
rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nemohol právnym posúdením veci odňať
ţalovanej moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
V časti dovolania, v ktorej ţalovaná vytýka súdom, ţe: a/ pri posudzovaní
opodstatnenosti návrhu na vydanie predbeţného opatrenia nezohľadnili závaţnú skutočnosť
zrejmú zo spisu (ţe ţaloba o ochranu osobnosti s návrhom na nariadenie predbeţného
opatrenia jej boli doručené aţ 4 mesiace po odvysielaní označených reportáţí), b/ zaujali
nesprávne právne závery o osvedčení nebezpečenstva hrozby bezprostrednej ujmy,
c/ nariadením predbeţného opatrenia nerešpektovali poţiadavku primeranosti predbeţného
zásahu do práv ţalovanej a zasiahli do jej základných práv a slobôd a tieţ jej práv vysielateľa
v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, ide z rozhodujúceho
(obsahového) hľadiska o námietku, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Právnym posúdením veci ale súd neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia
jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom
prípade je dovolanie ţalovanej podľa § 239 O.s.p. procesne neprípustné a ţe jeho prípustnosť
nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. augusta 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková