Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/149/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne JUDr. M. S., bývajúcej

v B., zastúpenej A. L., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej M. – S., s.r.o., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpenej A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti,

vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa ţalobou zo 17. augusta 2009 domáhala ochrany osobnosti, do ktorej

ţalovaná neoprávnene zasiahla. Ţiadala, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť zabezpečiť do

10 dní, aby v hlavnom televíznom spravodajstve ţalovanej, t.j. v Televíznych novinách

o 19.00 hod. bolo odvysielané ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „Dňa 13. augusta 2009

a 14. augusta 2009 v hlavných televíznych novinách televízie M. televízia M. v rozpore

s právom na ochranu osobnosti, zásadou prezumpcie neviny a ustanovením § 34 zákona

o sudcoch a prísediacich neoprávnene uverejnila meno, priezvisko, fotografie tváre a obydlia

sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. M. S., čím došlo k zásahu do jej občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti. Za uvedené uverejnenie mena, priezviska, fotografií tváre a bydliska

sa televízia M. ospravedlňuje“. V rámci ochrany osobnosti sa ţalobkyňa ďalej domáhala

priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 70 000 €. Napokon ţiadala, aby

súd nariadil predbeţné opatrenie ukladajúce ţalovanej povinnosť „zdrţať sa ďalšieho

rozširovania a pouţívania obrazového záznamu s vlastnou podobizňou ţalobkyne, ako aj jej

rodinného domu a pouţívania krstného mena a priezviska, a to aţ do vydania právoplatného

rozhodnutia v tomto konaní“.

Okresný súd Prievidza uznesením z 18. januára 2010 č.k. -58 návrhu

ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia vyhovel. Vychádzal z toho, ţe televízia M.

v televíznych vysielaniach 13. a 14. augusta 2009 v hlavnom vysielacom čase a tieţ vo

viacerých reportáţach (18. a 19. augusta 2009, ako aj 16., 22. a 23. septembra 2009) bez

súhlasu ţalobkyne uvádzala v súvislosti s jej údajnou trestnou činnosťou meno, priezvisko

ţalobkyne, jej fotografiu a fotografiu jej obydlia, a to napriek skutočnosti, ţe ţalobkyňa

doposiaľ nebola za konkrétny trestný čin odsúdená. Navyše, aj ku dňu vydania rozhodnutia

boli na internetovej stránke ţalovanej širokej verejnosti sprístupnené reportáţe týkajúce

sa ţalobkyne. Keďţe opätovné zverejňovanie osobných údajov o ţalobkyni a tieţ skutočností

týkajúcich sa jej trestného stíhania by mohlo mať negatívne dôsledky na jej osobnostné práva

v profesionálnom a osobnom ţivote, dospel k záveru, ţe návrh na nariadenie predbeţného

opatrenia je opodstatnený, a preto mu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podala ţalovaná odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením

z 29. marca 2010 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správne. Stotoţnil sa s jeho názorom, ţe potrebu dočasnej úpravy dotknutých právnych

vzťahov účastníčok konania vyvoláva postup ţalovanej, ktorá bez súhlasu ţalobkyne

opakovane zverejňovala jej osobné údaje, ako aj fotografie ţalobkyne a jej obydlia. Ţalovaná

aj napriek vedomosti, ţe bola proti nej podaná ţaloba o ochranu osobnosti, uverejnila ďalšie

reportáţe o ţalobkyni. V čase nariadenia predbeţného opatrenia bolo dostatočne osvedčené

porušenie zákonom chránených práv ţalobkyne a tieţ váţna hrozba, ţe ţalovaná bude vo

svojom konaní pokračovať. Nariadením predbeţného opatrenia sa medzi účastníkmi

nevytvorí nenávratný stav; ţalovaná bude môcť v závislosti od výsledku konania informovať

verejnosť zákonným spôsobom o priebehu sporu. Nedôvodná je námietka ţalovanej, ţe

ţalobkyňa uţ v roku 2006 vystupovala na verejnosti v súvislosti s inou kauzou, pričom

dobrovoľne zverejnila svoju tvár. K ďalšej námietke ţalovanej, ţe rodinný dom, ktorý

ţalovaná zobrazila vo vysielaní, nie je bydliskom ţalobkyne, odvolací súd uviedol, ţe termín

obydlie je v súvislosti s ochranou súkromného ţivota potrebné vykladať extenzívne; ak

ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe predmetnú nehnuteľnosť vyuţíva na niektoré

spoločenské aktivity, táto nehnuteľnosť je priestorom jej súkromného a rodinného ţivota.

Vzhľadom na to ani túto námietku ţalovanej nepovaţoval za dôvodnú.

Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním, v ktorom

namietala, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Odňatie moţnosti konať pred súdom videla v postupe súdu,

ktorý neprihliadol na všetky skutočnosti vyplývajúce zo spisu. Takto nevzal na zreteľ

napríklad to, ţe ţaloba a návrh na nariadenie predbeţného opatrenia boli ţalovanej doručené

takmer 4 mesiace po odvysielaní ţalobkyňou označených reportáţí. Prehliadnuc tieto

skutočnosti vyvodil nesprávne závery o osvedčení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy. Tým jej znemoţnil realizovať procesné práva účastníka konania. Zdôraznila, ţe po

doručení ţaloby a uznesenia nariaďujúceho predbeţné opatrenie nebol ţiaden príspevok

o ţalobkyni ani vyrobený ani odvysielaný. Vzhľadom na to ţalobkyňa neosvedčila

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Napriek tomu, ţe nariadenie predbeţného

opatrenia nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd prejudikoval práva

účastníkov bez zhodnotenia relevantných dôkazov. Ţalovaná bola neprávom označená za

nerešpektujúcu vydané rozhodnutie súdu. Ku dňu doručenia predbeţného opatrenia sa ani

ţiaden z uţ odvysielaných príspevkov nenachádzal na internetovej stránke ţalovanej. Aj

z tohto dôvodu sú tvrdenia o sústavnom a opakovanom ovplyvňovaní verejnosti vo vzťahu

k ţalobkyni účelové a zavádzajúce. Dovolateľka ďalej zdôraznila, ţe nariadenie predbeţného

opatrenia, ktoré upravuje vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcna, nesmie zbytočne

a nevhodne zasiahnuť do práv ţalovanej, to znamená, ţe ním nemôţu byť dotknuté ani práva

ţalovanej ako vysielateľa uvedené v o vysielaní a retransmisii.

Napriek tomu ale nariadené predbeţné opatrenie znemoţňuje odvysielanie akejkoľvek

informácie o ţalobkyni, čo predstavuje neprimeraný zásah do práv ţalovanej. Takéto

nariadenie predbeţného opatrenia je v rozpore s právom na slobodu prejavu, právom zastávať

názory, prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky. Sloboda prejavu je pritom

v európskej judikatúre chápaná široko, lebo je jedným z hlavných základov demokratickej

spoločnosti. Šírenie informácie môţe byť obmedzené, len ak by sa ukázalo, ţe bude mať

neţiaduce dôsledky. Ţalobkyňa nepreukázala, ţe právne vzťahy účastníčok konania vyţadujú

okamţitú dočasnú úpravu alebo ţe existuje dôvodná obava, ţe by výkon budúceho súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. Nariadením predmetného predbeţného opatrenia nebola

rešpektovaná poţiadavka primeranosti predbeţného zásahu do garantovaných

základných práv a slobôd ţalovanej. Keďţe v danej veci neboli splnené zákonné predpoklady

pre nariadenie predbeţného opatrenia, rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ). Zo všetkých uvedených dôvodov ţiadala

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako procesne neprípustné

( ) odmietnuť. Dodala, ţe v čase vydania napadnutého uznesenia

o nariadení predbeţného opatrenia bolo v dostatočnej miere osvedčené nebezpečenstvo

hroziacej ujmy na jej osobnostných právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade so

zákonom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu. V ustanoveniach a sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné. V zmysle ale ustanovenia

ods. 1 a 2 neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbeţnom opatrení. V danej veci je

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, prípustnosť

ktorého je priamo vylúčená ustanovením Z týchto dôvodov prípustnosť

dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ povinnosť vyplývajúcu z

dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade konania

v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Právne

relevantné ale nie je samo tvrdenie ţalovanej, ţe k vade takejto povahy došlo; určujúcim je

zistenie, ţe k nej skutočne došlo.

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ ; vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní sa namieta, ţe postupom odvolacieho súdu bola ţalovanej odňatá moţnosť

pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle

rozumie procesne nesprávny postup súdu znemoţňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho

procesných práv, ktoré mu poskytuje . Dovolací súd zo spisu

nezistil, ţe by v konaní pred súdmi niţších stupňov došlo k takejto procesnej vade.

Podľa ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretoţe je obava, ţe neskôr ho nebude moţné vykonať

alebo len s veľkými ťaţkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbeţné opatrenie alebo

zabezpečí dôkaz.

Nariadenie predbeţného opatrenia má dočasný (predbeţný) charakter. Pri nariaďovaní

predbeţného opatrenia prevláda poţiadavka rýchlosti nad poţiadavkou úplnosti skutkových

zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred

vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na

nariadenie predbeţného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu

ani nepredpokladá, ţe by pri rozhodovaní o predbeţnom opatrení mal súd vykonávať

dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbeţného opatrenia je postačujúce,

pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie,

aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej

riešenia.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal procesný postup súdov v danej

veci vyššie uvedenej povahe konania a rozhodovania o predbeţnom opatrení. Súdy v súlade

so zákonom a po zohľadnení osobitnej povahy rozhodovania o predbeţnom opatrení

nepristúpili k vykonaniu „dokazovania“ a správne povaţovali za postačujúce, ţe sú osvedčené

skutočnosti významné pre rozhodnutie o predbeţnom opatrení. Vzhľadom na uvedené

nemoţno súdom preto vytýkať, ţe by ich procesný postup bol nesprávny (ţe by išlo

o nesprávnu „procedúru prejednania návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia“) a ţe by

viedol k vade konania v zmysle

Pokiaľ ţalovaná v dovolaní súdom vytýka, ţe jej odňali moţnosť pred súdom konať

vecne nesprávnym rozhodnutím, ktoré nezohľadňuje okolnosti, za ktorých bola doručená

ţaloba na ochranu osobnosti, dovolací súd uvádza, ţe dáva odňatie

moţnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie

s právnym posúdením veci. Odňatie moţnosti konať pred súdom nemoţno preto vidieť

v právnych záveroch, ku ktorým súdy dospeli pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na

nariadenie predbeţného opatrenia. Samo právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej

činnosti súdu a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa , lebo súd

právnym posúdením veci neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,

ani procesné práva priznané účastníkovi konania. Či uţ teda odvolací súd napadnuté

uznesenie zaloţil na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací súd jeho

rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nemohol právnym posúdením veci odňať

ţalovanej moţnosť pred súdom konať ( ).

V časti dovolania, v ktorej ţalovaná vytýka súdom, ţe: a/ pri posudzovaní

opodstatnenosti návrhu na vydanie predbeţného opatrenia nezohľadnili závaţnú skutočnosť

zrejmú zo spisu (ţe ţaloba o ochranu osobnosti s návrhom na nariadenie predbeţného

opatrenia jej boli doručené aţ 4 mesiace po odvysielaní označených reportáţí), b/ zaujali

nesprávne právne závery o osvedčení nebezpečenstva hrozby bezprostrednej ujmy,

c/ nariadením predbeţného opatrenia nerešpektovali poţiadavku primeranosti predbeţného

zásahu do práv ţalovanej a zasiahli do jej základných práv a slobôd a tieţ jej práv vysielateľa

v zmysle o vysielaní a retransmisii, ide z rozhodujúceho

(obsahového) hľadiska o námietku, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Právnym posúdením veci ale súd neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom

prípade je dovolanie ţalovanej podľa procesne neprípustné a ţe jeho prípustnosť

nemoţno vyvodiť ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková