Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/145/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing T. L., bytom B.,

v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. O. K., advokátka, so sídlom B., proti odporcovi:

Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 1, Bratislava, v dovolacom konaní

právne zastúpený JUDr. M. T., advokátka, B., o určenie, že došlo k nedodržaniu zásady

rovnakého zaobchádzania pri výberovom konaní a o nemajetkovú ujmu vo výške 6

638,78-€ ( 200.000,00-Sk) vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. mája 2010

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

do rúk JUDr. M. T., advokátka, B.

O d v ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom z 31. januára 2008 č.k. -264

zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že došlo vo vzťahu k nemu

k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri výberovom konaní č.

vyhlásenom odporcom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ nepreukázal také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej

diskriminácii v zmysle ustanovenia , pričom odporca

listinnými dôkazmi preukázal, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri

výberovom konaní č. 4/24/01/2004, ktorého sa navrhovateľ zúčastnil dňa 26.3.2004.

O náhrade trov konania rozhodol podľa veta prvá Odporcovi, ktorý mal v

konaní plný úspech priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. mája 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil, odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Na

odôvodnenie uviedol, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia

prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležité zistil skutkový stav veci ( ), vec

posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil

( ), na ktoré odôvodnenie poukázal i odvolací súd ( ). O trovách

konania rozhodol odvolací súd podľa a .

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním v celom rozsahu

navrhovateľ. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania uviedol, že postupom odvolacieho súdu

mu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ), ktorú videl v tom že súd

mu neumožnil v priebehu konania vykonať práva priznané .

Poukázal na list zo dňa 04. 04. 2008, v ktorom na základe výzvy súdu oznámil, že nesúhlasí,

aby odvolací súd v predmetnej právnej veci rozhodol bez pojednávania. V dovolaní

navrhovateľ tiež namietal že rozhodnutie dovolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ako i to že rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje právne vady

a nezákonnosť, ktoré robia toto rozhodnutie zmätočným a majú za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu žiadal aby dovolací súd dovolanie zamietol

prípadne odmietol, zároveň navrhol aby dovolací súd zaviazal dovolateľa náhradou trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade so

zákonom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu iba vtedy, ak

to pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté (procesne prípustným) dovolaním nemôže obstáť

z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je

v uvedenom zmysle zároveň procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania

možnosť, aby v prípadoch a za podmienok v zákone uvedených spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd

je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie

(viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň aj

jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá

prípustnosť dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho

opodstatneného uplatnenia (v procesne prípustnom dovolaní) vedie k zrušeniu dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Obdobne samo nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) nezakladá prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje

veta druhá

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ). Prípustnosť dovolania navrhovateľa z týchto

ustanovení nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), ale potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor ( ) a napadnutý potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v

V danom prípade by dovolanie odporcu mohlo byť procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania odporcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd (ne)odňal

dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd nezistil pochybenie

zo strany prvostupňového a ani odvolacieho súdu. Pod odňatím možnosti pred súdom konať

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú

mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O

procesnú vadu v zmysle tohoto ustanovenia ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi

vykonať v priebehu konania práva priznané mu , a to najmä

právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným

skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky

účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k

dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

, , a , , , , , ).

Zároveň podľa ustanovenia v znení , ktorý

nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa

ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v ) môže odvolací súd

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva,

že a/ odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

(v dôsledku čoho nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie), b/ súd prvého

stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ povaha prejednávanej veci nenasvedčovala, že

by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Podľa názoru

dovolacieho súdu teda nič nebránilo odvolaciemu súdu predmetnú vec rozhodnúť bez

nariadenia odvolacieho pojednávania. O čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli

pritom účastníci riadne upovedomení ( ). Postupom odvolacieho súdu, ktorý

sa v danom prípade nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať

pred súdom.

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (poznámka:

dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by

zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Odporca v dovolaní namietal, že napadnuté uznesenie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by

bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. I keby teda tvrdenia

dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania. Opodstatnenosť

uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle môže dovolací súd

posudzovať len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom dovolaní. Keďže

navrhovateľom bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska

správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 a

, odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Odporca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a vyčíslil výšku trov dovolacieho konania; žiadal priznať náhradu za dva

úkony právnej služby v celkovej výške 542,90- €. Dovolací súd mu v súlade so zaužívanou

praxou priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta

za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu z 23. augusta 2010 vypracované

advokátkou, ktorá ho zastupovala už v konaní na súdoch nižších stupňov. Dovolací súd

vychádzal z a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov v platnom znení a navrhovateľovi priznal náhradu trov dovolacieho

konania v celkovej výške 269,89 € [220,74-€ (tarifná odmena) + 41,94-€(19%DPH ) + 7,21 €

(režijný paušál)].

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta