Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/174/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána

Sluka, PhD., v spore žalobkyne N. P., bývajúcej v Z., zastúpenej zákonnou zástupkyňou

Janou P., bývajúcou v Z., zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ Partners, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša

č. 1, IČO: 30 844 789, o náhradu škody 516,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaniach žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2014 sp.zn. a proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 22. januára 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolania o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

l. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 4. novembra 2013 č.k. -178

návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. zamietol, rozhodol, že nepožiada Súdny

dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie a návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Ďalšími

výrokmi návrh žalobkyne vo veci v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu

trov konania. Otázku, či žalobkyni vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd prvej

inštancie podľa Uviedol, že žalobkyňa bola v konaní povinná

preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody,

nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným

2

postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobkyňa ale nepreukázala vznik škody,

ako ani nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu NBS. Návrh žalobkyne

na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

2. Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. januára 2014 2014 č.k. -199

v spojení s opravným uznesením z 12. novembra 2014 č.k. -233 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 € [položka č.7a Sadzobníka, prílohy

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„)] za odvolanie žalobkyne proti rozsudku, ktorým bola zamietnutá jej

žaloba o náhradu škody podaná v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “).

3. Obe rozhodnutia súdu prvej inštancie napadla žalobkyňa odvolaniami.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. júla 2014 sp.zn. potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok, ktorým zamietol žalobu

a výrok, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. ), ako vecne správny (§ 219

ods. 1, 2 ) a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. januára 2015 uznesenie súdu prvej

inštancie, ktorým súd žalobkyni vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie, potvrdil ako

vecne správne (, ).

6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v potvrdzujúcej časti (z obsahového

hľadiska v časti, ktorou potvrdil zamietnutie žaloby vo veci samej) podala dovolanie

žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“). Namietala, že v konaní došlo k odňatiu jej možnosti

konať pred súdom ( ), konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie

odvolacieho súdu (rovnako aj rozhodnutie prvostupňového súdu) spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Podľa názoru dovolateľky odvolací súd

3

pristúpil k rozhodnutiu o jej odvolaní svojvoľne, arbitrárne, formalisticky a bez vysvetlenia

opomenul pre ňu priaznivú judikatúru, preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

Vykonané dokazovanie bolo neúplné a jeho výsledky boli súdmi nižšieho stupňa nesprávne

vyhodnotené. Súdy pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili navrhovateľkou

správne navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na nesprávnych

skutkových a tiež na nesprávnych právnych záveroch. Následne žalobkyňa v dovolaní

rozobrala povinnosti žalovanej vo vzťahu k podmienkam vzniku zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj

,,dovolateľka“). Namietala, že v konaní došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) a rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako aj rozhodnutie prvostupňového

súdu) je vecne nesprávne ( ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie, označila za priečiace sa zákonu. Súdy

vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať (§ 237

písm. f/ ), keďže predmetné konanie bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov.

Žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Žalovaná sa k podanému dovolaniu proti rozsudku odvolacieho súdu písomne

vyjadrila, rozhodnutia súdov nižších stupňov považovala za vecne správne a podané

dovolanie za nedôvodné. Žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol alebo odmietol.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35

(ďalej len „“)], po zistení, že

dovolania podala včas strana sporu zastúpená v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolania

žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je

dovolanie prípustné ( ).

10. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu bolo

podané 14. októbra 2014 a proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo podané 9. februára 2015,

teda pred 1. júlom 2016, za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle

ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali

v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované),

a prípustnosť dovolaní posudzoval v zmysle , , a

11. Prvé dovolanie žalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, a to časti

výroku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.

Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1

až 3 Dovolanie žalobkyne nesmeruje proti rozsudku, ktoré je uvedené v týchto

ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z až 3 nevyplýva.

12. Druhé dovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1

a 2 V zmysle ustanovenia odsekov 1 a (okrem iného) neplatia, ak

ide o uznesenie o súdnych poplatkoch. Žalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktorým

odvolací súd rozhodol o súdnych poplatkoch. Takéto uznesenie bolo v

zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

Prípustnosť dovolania žalobkyne preto v predmetnej veci podľa neprichádza

do úvahy.

13. Predmetné dovolania by boli prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám

uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle

písm. a/ až e/ a g/ netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo;

nepreukázaná bola tiež žalobkyňou namietaná vada konania ( ).

14. Dovolateľka vyvodzovala procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení

z toho, že rozhodnutie (rozsudok) odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné.

15. Dovolací súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel

k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení

s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd

založil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti

súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu, napr. sp.zn.

, , , , ,

, , , , ,

, , , , .

16. Pokiaľ dovolateľka namietala, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod, ktorý zakladal procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993,

R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn.

, , , a ).

17. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky

stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,

nezakladala prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1

písm. f/ , lebo týmto postupom súd neodňal strane možnosť pred súdom konať

(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

18. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladala

prípustnosť dovolania v zmysle (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu

sp.zn. a ).

19. Pokiaľ žalobkyňa v podanom dovolaní voči uzneseniu odvolacieho súdu

vyvodzovala procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení

z toho, že jej, ako tvrdí, bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom, dovolací súd

uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa strane sporu neodníma žiadne procesné

6

oprávnenie a nedochádza k odňatiu jej možnosti pred súdom konať. Strane sporu zostávajú

v plnom rozsahu zachované všetky jej procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku

na tom nič nemení. Na tomto závere zotrváva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci

a poznamenáva, že k rovnakému právnemu záveru dospel vo viacerých sporových veciach

(viď napríklad sp.zn. , , , ,

a ).

20. Žalobkyňa z hľadiska obsahového v dovolaniach namietala, že napadnuté

rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

21. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež

R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1

, ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v alebo

ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

22. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolaní

žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovení , , ani z ustanovenia

ods. 1 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolania žalobkyne podľa písm.

c/ ako procesne neprípustné odmietol.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

JUDr. Marián Sluk, PhD, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

Kanc. !

zloženie senátu:

JUDr. Soňa Mesiarkinová

JUDr. Helena Haukvitzová

JUDr. Marián Sluk, PhD

II. vec v senáte referoval: JUDr. Soňa Mesiarkinová

III. kategória rozhodnutia:

IV. v počítači ulož ako:

- U, ODM,

V/ Cdo – odpíš

spis vráť predkladajúcemu súdu

3 x zberný spis

VI. v registri vyznač skončené ODM

dátum rozhodnutia: . augusta 2016

zberný spis založ do archívu

V Bratislave .augusta 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová

predsedníčka senátu