Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/468/2014

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. E. a sudkýň JUDr. E. a JUDr. A. v právnej veci ţalobcov 1/ Mgr. M., bývajúceho v N.,

2/ MUDr. J., bývajúcej v N., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou L., so sídlom v N.,

proti ţalovanej A., so sídlom v N., zastúpenej JUDr. L., advokátkou v N., o zaplatenie 898

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , na

dovolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 1. decembra 2011 sp. zn. 9 Co

189/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 17. januára 2011, č.k. -106 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcom 898 eur s 9% úrokom z omeškania od 5. augusta 2009

do zaplatenia do troch dní. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť

ţalobcom náhradu trov konania 558.27 eur k rukám právnej zástupkyne. Právne rozhodnutie

odôvodnil a nasl. , , , , , a

a Smernicou Rady č. 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku

cestovných, dovolenkových a výletných sluţieb, vecne tým, ţe vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe ţalobcovia uzatvorili so ţalovanou zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorého

2

sa zúčastnili spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi. Dospel k záveru, ţe zo strany

ţalovanej ako obstarávateľa zájazdu neboli poskytnuté všetky sluţby v dohodnutom rozsahu

a kvalite v zmysle uzatvorenej zmluvy a podľa katalógu cestovnej kancelárie. Ţalobcovia

si uplatnili právo na odstránenia závad bezodkladne priamo na mieste počas trvania zájazdu,

urobili o tom s delegátkou cestovnej kancelárie písomný záznam a uplatnili si nárok na zľavu

riadne a včas písomnou výzvou adresovanou ţalovanej. Pri rozhodovaní o výške zľavy z ceny

zájazdu súd vychádzal z ustanovenia a zisteného

skutkového stavu, ktorým mal preukázané, ţe zo strany ţalovanej neboli poskytnuté všetky

sluţby riadne, výhrady ţalobcov voči kvalite ubytovania a stravovania povaţoval

za oprávnené a opodstatnené, v konaní preukázané fotografiami a svedeckou výpoveďou I..

Ubytovanie nebolo na takej úrovni ako bolo sľubované v katalógu, stravovanie bolo na nízkej

úrovni tieţ v rozpore s údajmi uvedenými v katalógu. Pri určení výšky zľavy vychádzal zo

sumy 1.258 eur, t.j. ceny za ubytovanie podľa zmluvy, pričom nebral do úvahy výhrady

ţalobcov týkajúce sa vzdialenosti pláţe od hotela a výhrady voči organizovaniu dňa odchodu

z miesta pobytu domov. Dospel k záveru, ţe zľava vo výške 449 eur je primeraná vzhľadom

ku všetkým okolnostiam v konaní zisteným. Ţalobcom zároveň priznal aj sumu 449 eur

titulom nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch, pri určení ktorej vychádzal zo

Smernice Rady č. 90/314 EHS z 3. júna 1990 a jej článku 5, ako aj z rozhodnutia Európskeho

súdneho dvora C-168/00, a tieţ z . Podľa Smernice a rozhodnutia

ESD C-168/00 ţalobcom patrí právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá v sebe zahŕňa

stratu pôţitku z dovolenky, ktorú súd videl v tom, ţe ţalobcovia si zakúpili zájazd a očakávali

sluţby ponúkané ţalovanou v zmluve aj katalógu, namiesto toho trávili dovolenkový pobyt

v prostredí, ktoré si neobjednali, neočakávali ho a nevyhovovalo im. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, ţe údaje v katalógu boli nepravdivé, majú klamlivú povahu, nakoľko

hotel nespĺňal kvalitu prezentovanú v zmluve a katalógu, čím ţalobcom vznikla nemateriálna

ujma spočívajúca v strate pôţitku z dovolenky. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2

uloţil ţalovanej zaplatiť aj úrok z omeškania

vo výške 9% z priznanej sumy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142

ods. 1 , úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 1. decembra 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti týkajúcej sa veci

samej do sumy 152,40 eur s 9% úrokom z omeškania od 5. augusta 2009 do zaplatenia,

vo zvyšnej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

3

nepriznal. Po zopakovaní dokazovania a jeho doplnení dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovanej je čiastočne dôvodné. Uviedol, ţe súd prvého stupňa správne posudzoval uplatnený

nárok na zľavu z ceny zájazdu podľa , nesprávne však

určil výšku sumou 449 eur, naviac neodôvodnil ako k tejto výške dospel, keďţe ţalobcovia

preukázateľne za ubytovanie a stravu za celú dobu pobytu zaplatili sumu 762 eur, a nie

1.258 eur. V konaní nebolo sporné, ţe ţalobcovia spolu so svojimi dvomi deťmi absolvovali

celý pobyt v zariadení zmluvne dojednanom a počas celej doby pobytu sa stravovali. Bolo

preukázané, ţe ubytovanie a strava neboli na takej úrovni, ako bolo zmluvne dojednané

a ţalobcovia si svoje právo u ţalovanej uplatnili riadne a včas (§ 741i ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Odvolací súd za primeranú zľavu povaţoval vzhľadom na preukázané vady

plnenia – kvalita ubytovania a stravy – zľavu vo výške 20%, čo je suma 152,40 eur (762 : 100

x 20 = 152,40), ktorú odvolací súd určil voľnou úvahou ( ). Pri jej určení

vychádzal zo sumy 762 eur, t.j. z ceny, ktorú ţalobcovia zaplatili za ubytovanie a stravu.

Výšku zľavy odvolací súd povaţoval za primeranú aj s prihliadnutím na to, ţe ţalobcovia

absolvovali celý zájazd, boli riadne dopravení na miesto dojednaného rekreačného pobytu

a tieţ naspäť domov. Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd podľa

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa do sumy 152,40 eur s 9% ročným úrokom

z omeškania od 5. augusta 2009 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti

(nad sumu 152,40 eur s príslušenstvom do sumy 898 eur s príslušenstvom) napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol,

keď dospel k záveru, ţe návrh ţalobcov v časti, ktorou si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy

za stratu pôţitku z dovolenky v zmysle a ,

ako aj náhradu na primerané zadosťučinenie v peniazoch za nekalosúťaţné konanie

spočívajúce v klamlivej reklame v zmysle im nemoţno priznať.

Zamietajúci výrok odôvodnil tým, ţe v platnom znení obsahuje osobitnú

úpravu zmluvy o obstaraní zájazdu (§ 741a aţ § 741k), ktorá bola doň zaradená zákonom

č. o zájazdoch, v podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných

agentúr, v znení neskorších zmien a doplnkov, s účinnosťou od 1. októbra 2001 a ktorá zmena

sa udiala v súlade so Smernicou č. 90/314/EHS Rady zo dňa 13. júna 1990 o balíku

cestovných, dovolenkových a výletných sluţieb pri implementácii komunitárneho práva.

Smernica v čl. 5 ods. 1 stanovuje, ţe musí byť zabezpečené, aby organizátor alebo predajca,

ktorý je zmluvnou stranou, zodpovedal spotrebiteľovi za riadne plnenie záväzkov

vyplývajúcich zo zmluvy. Článok 5 uvedenej smernice je potrebné vykladať tak, ţe zásadne

zaručuje spotrebiteľovi nárok na náhradu imateriálnej (nemajetkovej) ujmy, ktorú utrpel ako

4

následok nesplnenia alebo vadného plnenia povinnosti. Škodou sa rozumie zásah tak

do telesnej alebo majetkovej sféry človeka, ako aj zásah do jeho psychickej integrity.

Smernica nevylúčila imateriálny aspekt škody a jej cieľom bolo vytvoriť pojem, ktorý by kryl

aj imateriálnu stránku. Členské štáty mali podľa smernice zabezpečiť, aby predajca sluţieb

zabezpečil spotrebiteľovi utrpenú škodu v príčinnej súvislosti s nesplnením alebo vadným

plnením zmluvy. Jednotlivé členské štáty Európskej únie implementovali smernicu rôznymi

spôsobmi, pričom Slovenská republika v súvislosti s jej implementáciou právo na imateriálnu

ujmu v výslovne neupravila. Pokiaľ by aj súd zvaţoval širší výklad

Smernice č. 90/314/EHS, najmä čl. 5, pri nedostatočnej implementácii smernice do nášho

právneho poriadku, podľa názoru odvolacieho súdu, okolnosti daného prípadu, ktoré neboli

výnimočné, by neodôvodňovali takýto postup. Odvolací súd posudzoval nárok ţalobcov

na náhradu nemajetkovej ujmy (nárok za stratu pôţitku z dovolenky) aj v zmysle § 741

ods. 2 a (druhý nárok) a dospel

k záveru, ţe náhradu škody (nemajetkovej ujmy) podľa tohto zákonného ustanovenia

nemoţno ţalobcom priznať. Z výkladu , ako aj ustanovení

nepochybne vyplýva, ţe ak je daná špeciálna ochrana v , ktorá

je uvedená v súlade so systematickým zaradením do VIII. hlavy 8. časti (záväzkové právo),

nemoţno potom zamieňať nárok podľa s nárokmi ţalobcov,

ktoré sú plne opodstatnené podľa špeciálnej úpravy v

aţ § 741k. Odvolací súd dospel k záveru, ţe v súčasnosti nie je moţné v takýchto zmluvných

vzťahoch medzi občanmi a právnickými osobami (cestovnými kanceláriami) aplikovať právo

na ochranu osobnosti so všetkými dôsledkami, lebo tomu bráni špeciálne zákonné

ustanovenie, ktoré nemoţno zlučovať s ustanovením a nasl. .

Rovnako tak nebolo moţné ţalobcom priznať nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch

za nekalosúťaţné konanie spočívajúce v klamlivej reklame v zmysle § 53 Obchodného

zákonníka, ktoré upravuje právne prostriedky ochrany pre osoby, ktorých práva boli porušené

alebo ohrozené nekalou súťaţou. Nekalou súťaţou v zmysle

je konanie v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé

privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Aby mohlo byť určité konanie

kvalifikované ako nekalo súťaţné a zákonom reprobované, musia byť kumulatívne splnené

3 podmienky: a/ ide o konanie v hospodárskej súťaţi, b/ takéto konanie je v rozpore

s dobrými mravmi, c/ takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu. Pod hospodárskou súťaţou

sa teda rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom

predstihnúť iné subjekty a tým dosiahnuť hospodársky prospech. určil

aj subjekty, ktorým môţe byť ujma privodená. Ide o súťaţiteľov alebo spotrebiteľov. Pojem

súťaţiteľ zákonodarca zaviedol v § 41 ako legislatívnu skratku pre osoby, ktoré sa zúčastňujú

hospodárskej súťaţe, aj keď nie sú podnikateľmi (nadácie, komory podnikateľov, komory

slobodných povolaní, ale aj štát). Ide o široké vymedzenie tohto pojmu, ktorého cieľom

je komplexná ochrana hospodárskej súťaţe. V prejednávanej veci účastníci konania

nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu, a preto nebolo moţné z tohto dôvodu priznať

náhradu tak, ako to ţalobcovia poţadovali. V danom prípade sú zmluvnými stranami

obstarávateľ cestovná kancelária (ţalovaná) a objednávateľ – ţalobcovia. Preto na úpravu

tohto vzťahu nemoţno pouţiť ţiadny typ zmluvy, ktorý upravuje , keď

naviac , obsahuje osobitnú úpravu zmluvy o obstaraní veci v

aţ v § 741k. Ak preto prvostupňový súd ţalobcom priznal náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 449 eur s poukazom na , jeho právny záver nepovaţoval

odvolací súd za správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224

ods. 2 a tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Uviedli,

ţe dovolanie podávajú v rozsahu výroku, ktorým boli dotknutí na svojich právach, teda

do výroku, ktorým odvolací súd potvrdil (zrejme zmenil – pozn. dovolacieho súdu) rozsudok

súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania odôvodnili tým, ţe postupom odvolacieho súdu

im bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) a dôvodnosť tým,

ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţujú znenie rozsudku odvolacieho súdu, keď

odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné, tým aj následne nepreskúmateľné, nakoľko

ţalobcom nedovoľuje posúdiť ako odvolací súd túto právnu vec vyloţil, ako aplikoval

procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je jasné, z akého dôvodu nepriznal nárok

ţalobcom na primerané zadosťučinenie v peniazoch za nekalosúťaţné konanie spočívajúce

v klamlivej reklame v zmysle ako aj nepriznanie nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy za stratu pôţitku z dovolenky. Odvolací súd nerešpektoval

nielen právo ţalobcov formulované v , najmä však nerešpektoval zásadu uvedenú

najmä v ustanoveniach v spojení s a tým nerešpektoval

aj ich základné právo na súdnu ochranu zaručené v ,

právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Zároveň, tým, ţe odvolací súd prijal rozhodnutie vo veci samej,

6

ktorým je v časti potvrdzujúci v časti zamietajúci rozsudok odvolacieho súdu napadnutý

týmto dovolaním, zaťaţil svoje rozhodnutie vadou, ktorá môţe mať, resp. má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Dovolatelia namietali tieţ vadu konania podľa § 241

ods. 2 písm. c/ Uviedli, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, pričom toto nesprávne právne posúdenie veci má svoj základ práve

v uvedených vadách vzťahujúcich sa k a nesprávne právne posúdenie

veci spočíva v tom, ţe súd prvého stupňa síce pouţil správne ustanovenia právnych predpisov,

avšak ich nesprávne aplikoval, nedostatočne, neúplne a tým ich aj nesprávne interpretoval.

Ţalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)], po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ),

zastúpený advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejednávanej veci dovolanie ţalobcov smeruje proti zmeňujúcej časti rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné.

V zmysle , môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

7

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať

len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţalobcovia procesné

vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdili a ich existenciu nezistil ani

dovolací súd.

Z obsahu dovolania ţalobcov vyplýva, ţe ako dovolací dôvod výslovne uplatňujú

odňatie moţnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie (§ 237 písm. f/ a § 241

ods. 2 písm. c/ ).

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd preto osobitne skúmal, či v konaní

(ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

písm. f/ ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobcom

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie

ich práv a oprávnených záujmov.

Dovolatelia v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ namietajú porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces (výslovne

ods. 1 a Dohovoru).

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

9

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Z dovolania ţalobcov je zrejmé, ţe k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. f/ malo podľa ich názoru dôjsť v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

súdmi. Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie

dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretoţe právnym posudzovaním

veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

ţalobcov týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti, resp. nepreskúmateľnosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

10

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť postupu súdu prvého

stupňa, pokiaľ nárok na zľavu z ceny zájazdu posudzoval podľa ustanovenia § 741k

ods. 2 , avšak nepovaţoval za správny záver o jej výške. Za tým

účelom doplnil dokazovanie a výpočet určenia výšky zľavy podrobne odôvodnil. Rovnako

odôvodnil prečo na ţalobcami uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy nemoţno aplikovať § 13

a tieţ, ako dospel k záveru, ţe na prejednávanú vec nemoţno

aplikovať ustanovenie týkajúce sa nekalej súťaţe. Dôsledne

vysvetlil, prečo nepovaţoval odvolacie námietky ţalobcov za opodstatnené.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, ţe skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalobcov. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,

11

ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Ţalobcovia namietali aj skutočnosť, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd tieţ zo zákona prihliadnuť,

a to aj vtedy, keď na ňu dovolateľ nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom

je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom

konaní. Posudzujúc dovolanie ţalobcov podľa jeho obsahu ( ), ţalobcovia

namietajú práve túto vadu konania, i keď ju zrejme spájajú s ustanovením § 241

ods. 2 písm. c/ (...„odvolací súd prijal rozhodnutie vo veci samej, ktorým je v časti

potvrdzujúci v časti zamietajúci rozsudok ... , zaťaţil svoje rozhodnutie vadou, ktorá môţe

mať, resp. má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.“).

Dovolací dôvod podľa je daný vtedy, ak konanie

je postihnuté vadou, a to takou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dôvodom dovolania podľa uvedeného ustanovenia môţe byť akákoľvek vada, ak súčasne

spĺňa podmienku, ţe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (moţnosť takéhoto

následku nestačí). O konaní moţno povedať, ţe je postihnuté vadou, ak bolo porušené

ktorékoľvek z ustanovení zákona upravujúcich konanie od jeho začatia aţ po jeho skončenie.

Kedy však daná vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, záleţí vţdy

len od posúdenia v konkrétnom prípade. Spravidla takouto vadou bude napr. porušenie

ustanovení o dokazovaní tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie

veci, hoci boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, alebo hoci súd nevykonal

dôkaz navrhnutý na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, dospel k záveru, ţe účastník

neuniesol dôkazné bremeno, alebo ak boli porušené ustanovenia o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, alebo ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového základu

ako súd prvého stupňa, no nepostupoval podľa alebo 4, , t.j. nezopakoval

dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenie súd prvého stupňa, prípadne nedoplnil dokazovanie

a pod.

12

Za vadu konania zmysle uvedeného ustanovenia nemoţno povaţovať skutočnosť,

ţe skutkový stav nebol zistený úplne, ale len to, ţe pri jeho zisťovaní sa nepostupovalo

v súlade s príslušnými ustanoveniami o dokazovaní.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd

za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ).

Ostatne citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby dospel k vlastnému

zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd

prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého

stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie v zmysle ; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným

skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho

dokazovania. Ak by sa odvolací súd odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania,

zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , do obsahu ktorého patrí aj to, ţe odvolací súd sa môţe odchýliť od skutkového

stavu zisteného prvostupňovým súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého

výsledky opravnému súdu umoţnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých

odvolací súd zaloţil svoje hodnotiace závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia

dôkazov, ktoré sám zopakoval. Odvolací súd vo veci opakoval dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa a zároveň doplnil dokazovanie špecifikáciou ceny zájazdu (por. zápisnicu

z pojednávania a špecifikáciu na č.l. 136 - 139), ktoré dôkazy boli rozhodujúce pre určenie

výšky primeranej zľavy z ceny zájazdu. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej na odvolacom

súde 20. októbra 2011 a 1. decembra 2011 vyplýva, ţe predseda senátu oboznámil priebeh

doterajšieho konania, doplneného dokazovania a právni zástupcovia sa vyjadrili k veci a súd

ich na záver vyzval v zmysle ustanovenia , aby zhrnuli svoje návrhy

a vyjadrili sa i k právnej stránke veci. Odvolací súd potom na základe takto vykonaných

a doplnených dôkazov dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, keď

predovšetkým vychádzal z doplneného dokazovania o cene zájazdu. Z uvedeného vyplýva,

13

ţe odvolací súd zisťoval skutkové okolnosti prípadu vedúce k zmene skutkového stavu.

Výsledky doplneného a opakovaného dokazovania mali určujúci význam pre rozhodnutie

súdu, ich prostredníctvom odvolací súd získal priame poznatky o rozhodných skutočnostiach

svojimi zmyslami. Za dôvodnú dovolací súd nepovaţoval námietku ţalobcov týkajúcu

sa čiastočnej zmeny rozsudku súdu prvého stupňa.

Námietka ţalobcov, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, tak nebola dôvodná.

Ţalobcovia v dovolaní namietajú tieţ nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom v uplatnenom nároku na náhradu škody ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Dovolatelia síce formálne namietli existenciu tohto dovolacieho dôvodu, obsahovo

ale ničím nevysvetlili, aký omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

má na mysli, ktorý právny predpis nepouţil odvolací súd správne, alebo ktorý nesprávne

interpretoval, alebo ktoré nesprávne závery vyvodil zo správnych skutkových záverov.

Dovolateľ musí v zmysle veta prvá v dovolaní popri všeobecných

náleţitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje jeho opravný

prostriedok, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré

dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáhal.

Dovolatelia vo svojom dovolaní namietajú nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom, v dôvodoch však namietajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

v zmysle ustanovenia (bezdôvodne - por. tieţ vyššie uvedené), z čoho

vyvodzujú len všeobecne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

14

Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie dovolacieho dôvodu nie je postačujúce,

keď dovolateľ v dovolaní len označí niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 241

ods. 2 písm. a/ aţ c/ (napr. tým, ţe poukáţe na označenie ustanovenia zákona alebo

odcituje jeho text). Ustanoveniu zodpovedá a ním uloţenej osobitnej

náleţitosti dovolania vyhovuje len také dovolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých

dôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Predpokladom toho je, ţe dovolateľ popíše

(špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, ţe určitý dovolací dôvod je daný, a ţe dostatočne

konkrétne uvedie, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak dovolateľ

podáva dovolanie z dôvodu uvedeného v , nestačí len samotné

poukázanie na označenie (alebo text) tohto zákonného ustanovenia; nevyhnutnou náleţitosťou

dovolania je v takomto prípade vymedzenie, ktorý právny záver a z akých dôvodov

nepovaţuje dovolateľ za správny. Pokiaľ v dovolaní chýba táto (osobitná) náleţitosť,

nie je (vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom)

vymedzený obsah prieskumnej činnosti dovolacieho súdu a rozhodnutie odvolacieho súdu

napadnuté dovolaním nie je moţné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto

„uplatneného“ dovolacieho dôvodu. Ţalobcovia, tým ţe v dovolaní neopísali okolnosti,

z ktorých vyvodzujú nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, sami

znemoţnili dovolaciemu súdu preskúmať správnosť rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska

právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva jeho rozhodnutie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľmi riadne uplatnený dovolací dôvod

nie je daný – ţalobcovia napadli zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nebol

vydaný v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ ani § 241

ods. 2 písm. b/ Ďalší dovolací dôvod ale dovolatelia neuplatnili spôsobom, ktorý

by zodpovedal a , preto sa dovolací súd nemohol zaoberať

správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska správnosti právneho posúdenia

veci, na ktorom toto rozhodnutie spočíva. Najvyšší súd Slovenskej republiky neopodstatnene

podané dovolanie ţalobcov preto zamietol podľa

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní jej ţiadne trovy nevznikli.

15

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová