Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/37/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkýň: 1/ MUDr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. P. I. č. XXX/XX, 2/ MUDr. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - U., ul. B. č. XXXXX/X, 3/ PharmDr. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Branislavom Bellanom, advokátom so sídlom I. ul. N. č. XX, proti žalovaným: 1/ Lievre s. r. o. v likvidácii, so sídlom Bratislava, ul. Sedmokrásková č. 6, IČO: 47 166 096 (právny predchodca CK Hechter Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Nitra, ul. Štefániková č. 43, IČO: 34 109 722), 2/ DERTOUR Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Panská č. 6, IČO: 36 835 951, zastúpený splnomocneným zástupcom InLaw, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava - Ružinov, ul. Záhradnícka č. 36, IČO: 36 716 979 a 3/ DER Touristik Deutschland GmbH, so sídlom Humboldstrasse 140-144, DE-51149, Köln, Nemecká spolková republika, zastúpený splnomocneným zástupcom InLaw, s.r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, ul. Záhradnícka č. 36, IČO: 36 716 979, o zaplatenie sumy 1.480,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -579 zo dňa 09. októbra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -611 zo dňa 13. januára 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch II., III., V. a VI. zostáva rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením n e d o t k n u t ý .

Žalobkyne 1/ - 3/ m a j ú voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -579 zo dňa 09.10.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. -611 zo dňa 13.01.2020 rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ sumu 1.480,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.480,- eur od 13.05.2016 do zaplatenia, a to každej zo žalobkýň rovnakým dielom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.). Žalobu voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 3/ zamietol v celom rozsahu (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žalobkyne 1/ až 3/ majú právo na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.). Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal (výrok VI.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2016 sa žalobkyne 1/ až 3/ domáhali voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatenia sumy 1.480,- eur s príslušenstvom. Žalobkyne mali za

to, že cestovná kancelária ako obstarávateľ zájazdu si nesplnila voči nim ako objednávateľkám zmluvný záväzok zo zmluvy o obstaraní zájazdu predmetom ktorej bolo obstarať zájazd pre 3 osoby v termíne od 18.11.2015 do 01.12.2015 v hoteli Viva Wydham Dominicus Palace (Dominikánska republika) spolu so stravou, leteckým transferom a ostatným príslušenstvom (ďalej len „služby zájazdu“). Konkrétne si nesplnila riadne povinnosť a síce obstarať ubytovanie pre 3 osoby v zmysle ustanovenia zmluvy objednané služby (časť - počet osôb), nakoľko po príchode do hotela bolo žalobkyniam oznámené, že nielen, že im pridelená izba nie je podľa zmluvného dojednania trojlôžková, ale daný hotel trojlôžkovými izbami ani nedisponuje. Na základe čoho bola objednávateľkám pridelená len dvojlôžková izba. Po požiadaní delegáta cestovnej kancelárie v mieste pobytu na zabezpečenie požadovaných služieb vyplývajúcich zo zmluvy žalobkyniam bolo ponúknuté ubytovanie v hoteli, cena ktorého predstavovala ďalšie navýšenie ceny zájazdu o doplatok vo výške 1.050,- eur, s čím tieto nesúhlasili. Žalobkyne zostali ubytované na pôvodne pridelenej izbe, ktorá okrem iného disponovala iba vecami potrebnými pre 2 ubytované osoby (2 uteráky, 2 poháre, 2 vankúše, 2 plachty). Po návrate zo zájazdu si tieto uplatnili právo na odstránenie chybne poskytnutej služby cestovnej kancelárie listom - reklamácia zájazdu, refundácia finančných prostriedkov zo dňa 03.12.2015, ktorý cestovná kancelária prevzala dňa 05.12.2015. Žalovaní 1/ a 2/ namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný 1/ uviedol, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 18.08.2015 je zrejmé, že organizátorom zájazdu bola spoločnosť DERTOUR GmbH & Co. KG. On v uvedenom právnom vzťahu vystupoval len ako autorizovaný predajca, t.j. sprostredkovateľ (ktorý služby objednal v zmysle pokynov objednávateľov) a preto za plnenie zo zmluvy o zájazde nezodpovedá. Žalovaný 2/ uviedol, že žalovaný 1/ predal zájazd žalobkyniam ako sprostredkovateľ rakúskej cestovnej kancelárie REWE Austria GmbH, kde REWE Touristik je jediným vlastníkom značky ITS BILLA REISEN, pod ktorou predáva produkty cestovného ruchu, ktoré si kúpili žalobkyne vo forme zájazdu. Okrem toho uviedol, že na zmluve je uvedený ako organizátor spoločnosť DERTOUR GmbH & Co. KG v jeho zastúpení čo bolo spôsobené použitím nesprávneho zmluvného formulára zo strany žalovaného 1/. Správne mala byť ako organizátor zájazdu uvedená spoločnosť REWE Touristik. Tiež mu nebolo zrejmé akým spôsobom žalobkyne vyčíslili sumu, ktorej zaplatenia sa domáhali a zároveň z čoho táto pozostáva, či z nároku na náhradu škody, zľavy z ceny a pod. V ďalšom žalovaný 2/ uviedol, že obdržal od zamestnankyne žalovaného 1/ požiadavku na rezerváciu zájazdu - pre tri osoby do Dominikánskej republiky do hotela Viva Wyndham Dominicus Palace a zo špecifikácie uvedených v požiadavke na rezerváciu vyplynulo, že rezervácia v hoteli mala spočívať v jednej izbe 1+1 s výhľadom na more. On možnosť ubytovania v jednej izbe s troma samostatnými posteľami žalovanému 1/ ani žalobkyniam nikdy nedeklaroval a táto možnosť nevyplývala ani s textu katalógu ITS BILLA REISEN na strane 18, v ktorom sa nachádza popis vybavenia ubytovania a stravovania v hoteli. Prostredníctvom mailu zo dňa 18.08.2015 on potvrdil žalovanému 1/ rezerváciu zájazdu (vrátane ubytovania v dvojlôžkovej izbe v hoteli), ktorú potvrdil REWE Touristik pod č. A610002. Keďže v čase rezervácie zájazdu nebol k dispozícii katalóg ITS BILLA REISEN v tlačenej forme tak on prostredníctvom emailu zo dňa 18.08.2015 poslal zamestnankyni žalovaného 1/ link na predmetný katalóg v elektronickej forme a zároveň jej v ňom uviedol kód ubytovania pre uzatvorenie zmluvy - DMZA. V zmluve zamestnankyňa žalovaného 1/ chybne uviedla kód BZMA. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyne pri podpise zmluvy od žalovaného 1/ obdržali okrem všeobecných podmienok aj dôležité upozornenie pred nástupom na cestu, určenú klientom REWE Touristik a pred odletom na zájazd im boli doručené aj cestovné doklady (voucher), vystavené zo strany REWE Touristik pod značkou ITS BILLA REISEN, v ktorých boli uvedené údaje o zájazde. Tiež uviedol, že dňa 07.12.2016 obdržal prostredníctvom pošty od žalovaného 1/ reklamáciu žalobkýň zo dňa 03.12.2015, v ktorej sa tieto sťažovali na služby poskytnuté počas zájazdu a nárokovali si refundáciu finančných prostriedkov. On následne reklamáciu preložil do nemeckého jazyka a dňa 11.12.2015 postúpil prostredníctvom emailu na vyriešenie na reklamačné oddelenie REWE Touristik - ITS BILLA REISEN. REWE Touristik sa k reklamácii vyjadril listom zo dňa 11.12.2015, v ktorom uviedol, že nemôže uznať nárok na náhradu, keďže jeho miestne zastúpenie potvrdilo, že žalobkyne dostali objednaný typ izby. On predmetné vyjadrenie REWE Touristik poslal emailom žalovanému 1/ dňa 05.01.2016 a poštou dňa 11.01.2016. Na uvedené žalobkyne reagovali odvolaním voči vyjadreniu REWE Touristik pod hlavičkou ITS BILLA REISEN vo veci reklamácie. Žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.08.2016 uviedli, že pri objednávaní zájazdu ako spotrebiteľky osobne kontaktovali žalovaného 1/ za účelom zakúpenia si zájazdu. Jedinou podmienkou z ich strany bolo, aby mali k dispozícii trojlôžkovú izbu, resp. každá zo žalobkýň samostatné lôžko. Cenu za zájazd v sume 4.400,- eur uhradili žalovanému 1/. Z predloženej zmluvy a pokynov cestovnej kancelárie nebolo zrejmé, že oni uzatvárajú zmluvu o zájazde s iným subjektom. Zmluva o zájazde bola uzatvorená so žalovaným 1/, ktorý zmluvu riadne podpísal, opečiatkoval, čo na základe uvedeného ich viedlo k domnienke, že zmluva bola uzatvorená so žalovaným 1/. Podaním doručeným súdu dňa 03.08.2016

žalobkyne rozšírili žalobný návrh o žalovaného 3/. O uvedenom návrhu súd rozhodol uznesením č. k. -53 zo dňa 30.01.2017 keď pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil žalovaný 3/. Uznesením č. k. -1089 súd rozhodol, že pokračuje s právnym nástupcom žalovaného 1/

- Lievre s. r. o. so sídlom Bratislava, ul. Sedmokrásková č. 6, IČO: 47 166 096. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. , , , , , , , o zájazdoch, podmienkach podnikania a cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“). Prvou otázkou, ktorú prioritne riešil bola otázka pasívnej legitimácie žalovaných 1/ až 3/ v tomto konaní. Po vykonanom dokazovaní považoval za potrebné konštatovať, že žalovaný 1/ cestovnú zmluvu (teda zmluvu o obstaraní zájazdu) sprostredkoval, a to v mene a na účet zastúpeného, žalovaného 2/ a aj so žalobkyňami uzatvoril zmluvu dňa 18.08.2015. Skutočnosť, že žalovaný 1/ vystupoval ako autorizovaný predajca a zastupoval žalovaného 2/ bola preukázaná aj zmluvou o spolupráci pri predaji uzavretou medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ ako partnerom. Z tejto zmluvy vyplývalo, že sa žalovaný 2/ zaviazal, že sprostredkuje a zabezpečí žalovanému 1/ na základe jeho objednávok podľa dohodnutého pracovného postupu produkty a služby, teda zájazdy za účelom ich ďalšieho predaja tretím osobám. V zmluve o spolupráci pri predaji bolo dohodnuté, že žalovaný 1/ bol povinný uhradiť nákupnú cenu produktov a služieb na bankový účet žalovaného 2/. Ďalej bol povinný postúpiť žalovanému 2/ reklamácie prijaté od klientov, ktoré sa týkajú zakúpených produktov a služieb. Súd právne uzatvoril, že žalovaný 1/ vystupoval v pozícií sprostredkovateľa zájazdu, teda autorizovaného predajcu, ktorý zastupoval žalovaného 2/ na základe zmluvy o predaji produktov a obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 2/ ako cestovná kancelária so sídlom na Slovensku. Z listín, vrátane zmluvy o marketingových a predajných službách, ktoré boli doložené stranami sporu, jednoznačne nevyplynulo, že by obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 3/, prípadne ďalšia spoločnosť REWE Touristik Austria, tak ako to tvrdil žalovaný 2/. K tomuto záveru dospel aj napriek tomu, že v samotnej zmluve o obstaraní zájazdu bol uvedený ako organizátor zájazdu žalovaný 3/ v zastúpení žalovaným 2/. Podľa súdu obstarávateľom v danom prípade bola slovenská cestovná kancelária DERTOUR SLOVAKIA s.r.o. - žalovaný 2/. Čo sa týka tých podmienok, ktoré mali prevziať žalobkyne ako objednávateľky spolu s predmetnou zmluvou, tieto podmienky sa týkajú produktov spoločnosti ITS BILLA REISEN a v danom konaní pre súd neboli relevantné, nakoľko išlo o zájazd spoločnosti DERTOUR. Súčasťou tejto zmluvy o obstaraní zájazdu mali byť všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch DERTOUR. Tieto však neboli jej súčasťou, čo bolo preukázané aj výpoveďou žalovaného 2/, ktorý potvrdil, že ich autorizovaný predajca, teda žalovaný 1/ nesprávne použil zmluvu o obstaraní zájazdu s tým, že mal použiť inú zmluvu o obstaraní zájazdu. Uvedené však nemohlo byť na škodu žalobkýň ako objednávateliek predmetného zájazdu. Za potrebné súd považoval uviesť, že v rámci uzatvorenia predmetnej zmluvy o obstaraní zájazdu sa vyskytli viaceré nezrovnalosti, či už s vyplnením samotnej zmluvy o obstaraní zájazdu, ďalej s prevzatím všeobecných zmluvných podmienok. Žalovaný 2/ vystupoval ako obstarávateľ zájazdu na Slovensku, uvedené bolo preukázané aj samotnými reklamáciami žalobkýň, ktoré boli vždy žalovaným 1/ adresované následne žalovanému 2/. V zmysle , ktorý bol platný a účinný v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o obstaraní zájazdu žalovaný 2/ jednoznačne spĺňal definíciu cestovnej kancelárie ako podnikateľa, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu. V danom prípade o obstaraní zájazdu bola uzatvorená zmluva v mene žalovaného 2/, pre ktorého žalovaný 1/ predmetný zájazd sprostredkoval a teda žalovaný 2/ zodpovedal za plnenie zmluvy o zájazde v zmysle . Z tohto dôvodu súd právne uzatvoril, že nedostatok pasívnej legitimácie je na strane žalovaného 1/ a 3/, a preto žalobu voči nim zamietol. Následne súd citoval ust. , , , , , , , , a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účinného v čase uzavretia zmluvy. V ďalšom sa zaoberal otázkou, či poskytnuté služby žalovaným 2/ pre žalobkyne boli v rozpore so zmluvou, a teda, či išlo o vadné poskytnutie služby, za ktoré zodpovedá žalovaný 2/. Bolo preukázané, že žalobkyne ako objednávateľky reklamovali izbu, ktorá im bola poskytnutá, nakoľko mali za to, že si objednali pre tri osoby izbu s troma posteľami. Bolo im poskytnuté náhradné riešenie, čo bolo preukázané výpoveďou žalobkýň, a to ubytovanie v inom hoteli, ale s doplatkom ceny zájazdu. Takáto ponuka nápravy nebola z ich strany akceptovaná. Trvali na tom, že si objednali pobyt pre tri osoby s troma plnohodnotnými posteľami. Bolo preukázané, že predmetný hotel disponoval ubytovaním len v 2-lôžkových izbách s dvoma queen size

posteľami, ktoré podľa tvrdenia žalovaného 2/ mali byť určené na prenocovanie dvoch až štyroch osôb, z toho max. troch dospelých. Zároveň bolo preukázané, že v čase rezervácie zájazdu nebol k dispozícií katalóg ITS BILLA REISEN v tlačenej forme, to znamená, že žalobkyne boli len ústne oboznámené žalovaným 1/ o popise predmetného hotela, v ktorom mali byť ubytované v rámci obstarania zájazdu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného 2/, že možnosť ubytovania s troma samostatnými posteľami nebola uvedená v objednávke, potvrdení rezervácie a katalógu. Žalovaný 2/ vo vyjadrení (č.l. 38 -39 spisu ) potvrdil, že nebol k dispozícií katalóg pri objednaní predmetného zájazdu zo strany objednávateliek. Takže tieto skutočnosti im nemohli byť známe z katalógu. Čo sa týka objednania zájazdu z uzavretej zmluvy o obstaraní zájazdu jednoznačne vyplývalo, že malo ísť o izbu pre tri osoby, počet osôb tri. Uvedené vyplynulo aj z výpovede žalobkýň, ktoré tvrdili, že žalovaný 1/ ako sprostredkovateľ zájazdu im deklaroval tri samostatné postele. To, že predmetná izba nespĺňala tieto požiadavky, že tam boli iba dve postele, ktoré nebolo možné spojiť a nebolo možné, aby sa na nich vyspali tri dospelé osoby, preukazovala aj fotografia z izby, ktorú do konania doložili žalobkyne. Žalovaný 2/ nepredložil súdu žiadnu e-mailovú komunikáciu preukazujúcu, že komunikoval so žalovaným 1/ o tom, že nie je možné poskytnúť žalobkyniam ako objednávateľkám zájazdu tri samostatné postele. Tieto skutočnosti žalovaný 2/ v konaní nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že pri uzatvorení zmluvy žalovaný 1/, žalovaný 2/ postupovali taktiež v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko opomenuli informovať žalobkyne ako spotrebiteľky a poskytnúť im podstatnú informáciu týkajúcu sa počtu lôžok na izbe, ktorú ako spotrebiteľky potrebovali, aby urobili rozhodnutie o tom, že si predmetný zájazd zakúpia. V samotnej zmluve je nejasné a nezrozumiteľné označenie kódu služieb, z ktorých nie je vôbec zrejmé, aké služby sú predmetom uzatvorenej zmluvy o zájazde. Súd tak konštatoval, že poskytnuté služby boli v rozpore s uzavretou zmluvou o obstaraní zájazdu a žalobkyne si riadne uplatnili právo na zľavu z ceny zájazdu, nakoľko služby boli poskytnuté vadne, a to vo výške jednej tretiny zaplatenej ceny zájazdu. Mal za to, že v slovenskej súdnej praxi súdy často vychádzajú z rozloženia zájazdu na jednotlivé služby a zľavu priznajú len v rámci komponentov balíka služieb, ktoré boli vadne poskytnuté. On v danom prípade s takýmto postupom nesúhlasil, pretože bolo potrebné vychádzať z účelu zákonnej úpravy, ktorým je zodpovednosť za riadne komplexné poskytnutie služieb. Ak je ubytovanie absolútne nevhodné a cestovnou kanceláriou nie je zabezpečené vhodné náhradné ubytovanie skutočnosť, že letecká alebo iná doprava boli poskytnuté bezvadne, nemení nič na skutočnosti, že pre objednávateľa sa znehodnocuje celý zájazd. Podľa súdu nebol dôvod, aby znášali náklady dopravy, ak doprava v dôsledku vadného ubytovania nesplnila účel. Z tohto dôvodu mal za to, že tú zľavu, ktorú si uplatnili žalobkyne v tomto konaní pozostávajúcu z jednej tretiny zaplatenej ceny, teda de facto z časti ceny za jednu osobu, bol dôvodný a adekvátny, nakoľko tá dovolenka bola znehodnotená vo vzťahu k jednej osobe tohto zájazdu v celom rozsahu. Mal tak za to, že nárok žalobkýň voči žalovanému 2/ z titulu uzavretej zmluvy o obstaraní zájazdu bol dôvodný a vo výroku zaviazal žalovaného 2/ povinnosťou zaplatiť žalobkyniam sumu 1.480,- eur a v súlade s ust. , každej rovnakým dielom. Žalobkyne si v žalobe uplatnili aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1.480,- eur od 02.12.2015 do zaplatenia. Nakoľko žalobkyne nezdôvodnili, prečo žiadajú úrok od 02.12.2015, súd im priznal úrok z omeškania od 13.05.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému 2/, a to vo výške 5 % v súlade s ust. v spojení s ust. nariadenia vlády č. Vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodoval podľa , , ďalej len „“. Keďže žalobkyne boli úspešné vo vzťahu k žalovanému 2/ v pomernej časti a neúspešné v minimálnej časti, čo sa týka priznaného úroku z omeškania, priznal žalobkyniam právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému 2/. Pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného 1/ a žalovaného 3/ postupoval podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto podľa súdu v danom prípade nepochybne existovali predovšetkým s ohľadom na povahu a okolnosti sporu. Považoval za potrebné uviesť, že žalobkyne v tomto konaní vystupujú ako spotrebiteľky. Dostali sa do omylu v súvislosti s tým, kto bol vlastne obstarávateľom predmetného zájazdu a voči komu si majú uplatňovať reklamáciu v súvislosti s predmetným zájazdom, nakoľko na zmluve o obstaraní zájazdu boli uvedené tri subjekty a nebolo teda zrejmé pre nich, kto je obstarávateľom zájazdu. Aj pre súd bolo pri právnom posudzovaní tohto predmetu sporu veľmi zložité posúdiť, kto je obstarávateľom zájazdu s tým, že si musel vyžiadať viaceré listiny, aby mohol vôbec zistiť, kto bol obstarávateľom predmetného zájazdu. Vzhľadom na uvedené a aj z dôvodu právnej istoty zažalovali žalobkyne všetky tri subjekty uvedené na zmluve o obstaraní zájazdu. Bolo by podľa súdu nespravodlivé, keby priznal trovy žalovanému 1/ a žalovanému 3/, ktorí sa podieľali na týchto nejasnostiach a nezrozumiteľnostiach práve v súvislosti s uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu. Zároveň žalobkyne ako spotrebiteľky v tomto konaní vystupovali

ako nepochybne slabšia strana oproti žalovaným 1/ a 3/, kde ide o cestovné kancelárie, to znamená právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť. Z toho dôvodu rozhodol o trovách konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ podľa a náhradu trov konania im nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výrokov I. a IV. a navrhol rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný 2/ mal v prvom rade za to, že z ustanovení zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01.01.2013 medzi ním a žalovaným 1/ (čl. I. bod 1.1, bod 1.2) ako aj z ďalších ustanovení, ktoré obsahuje zmluva o spolupráci žiadnym spôsobom nevyplýva, že on sa zaväzuje, že bude v postavení obstarávateľa (organizátora) produktov cestovného ruchu (zájazdy) tieto poskytovať tretím osobám - klientom ako kombináciu služieb, t.j. zájazd. Zo zmluvy o spolupráci práveže vyplýva, že on primárne sprostredkuje a zabezpečí žalovanému 1/ produkty cestovného ruchu (zájazdy) a s nimi spojené služby z ponuky DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA ako organizátorov zájazdov, pričom žalovaný 1/ mal predaj uvedených produktov cestovného ruchu (zájazdy) predávať tretím osobám, klientom v mene a na účet uvedených spoločností DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA. Podľa žalovaného 2/ zo zmluvy o marketingových a predajných službách uzatvorenej dňa 10.09.2007 medzi ním a žalovaným 3/ (bod 1. a bod 2.) vyplýva, že žalovaný 3/ je usporiadateľ a sprostredkovateľ cestovných služieb, ktorý svoje produkty predáva aj na Slovensku. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pasívnu vecnú legitimáciu preukazuje samotná skutočnosť, že on má ako jediný predmet podnikania zapísaný v obchodnom aj živnostenskom registri „prevádzkovanie cestovnej kancelárie“ sama o sebe ešte nespôsobuje skutočnosť, že bol organizátorom zájazdu, ktorý si zakúpili žalobkyne 1/ - 3/. V nadväznosti na ust. , ktoré ďalej vymedzuje činnosti, ktoré je cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia oprávnená vykonávať, a to sprostredkúvať predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu a skutkové zistenia súdu prvej inštancie uviedol, že podľa zmluvy o marketingových a predajných službách je na základe oprávnenia udeleného žalovaným 3/ v bode 2 predmetnej zmluvy oprávnený uzatvárať podagentúrne zmluvy s vybranými cestovnými kanceláriami na Slovensku. On takúto zmluvu uzatvoril so žalovaným 1/ v podobe zmluvy o spolupráci, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ predáva produkty a služby, na základe ktorej sa žalovaný 1/ podľa čl. III. bod 3.1 zaviazal propagovať a predávať produkty a služby z ponuky DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA v mene a na účet uvedených spoločností podľa čl. I. bod 1.2 Zmluvy o spolupráci v mene a na účet žalovaného 3/, pričom voči klientom za splnenie poskytnutia zájazdu zodpovedá žalovaný 3/ a nie on. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ podľa zmluvy o spolupráci sa zaviazal uhrádzať nákupnú cenu produktov a služieb na jeho bankový účet, prípadne postúpiť mu reklamácie prijaté od klientov, ktoré sa týkajú zakúpených produktov a služieb podľa zmluvy o spolupráci opätovne samo o sebe nezakladá jemu postavenie obstarávateľa (organizátora) zájazdu. Poukázal na jeho výpoveď na súdnom pojednávaní dňa 08.09.2018 keď uviedol, že z finančných prostriedkov za zájazd (nákupná cena) uhradených klientmi zostáva žalovanému 1/ len jeho provízia stanovená podľa zmluvy o spolupráci. Rozdiel finančných prostriedkov následne ide k nemu, žalovanému 2/, ktorý ich následne posúva do Nemecka alebo Rakúska, materským firmám, teda aj žalovanému 3/ ako obstarávateľovi (organizátorovi) zájazdu. Z finančných prostriedkov za zájazd zaplatených klientom má on nárok len na odmenu dohodnutú v bode 3 zmluvy o marketingových a predajných službách. Ak by mal mať žalovaný 3/ (správne žalovaný 2/ - poznámka odvolacieho súdu) postavenie obstarávateľa (organizátora) zájazdu tak potom by si okrem nároku na odmenu podľa zmluvy o obstaraní zájazdu ponechával aj zvyšnú časť finančných prostriedkov (nákupnú cenu) za zájazd a neposielal ju žalovanému 3/, resp. iným obstarávateľom (organizátorom) zájazdu. V súvislosti so zmluvou o marketingových a predajných službách žalovaný 3/ uvádza, že v bode 14. predmetnej zmluvy si žalovaný 3/ a žalovaný 2/ v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980, ktorý bol platný a záväzný v čase jej uzatvorenia zvolili, že zmluva o marketingových a predajných službách podlieha nemeckému právu. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalovaný 2/ za to, že súd prvej inštancie mal právne vzťahy, práva a povinnosti a ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o marketingových a predajných službách posudzovať či vykladať v zmysle príslušných právnych predpisov Nemeckej spolkovej republiky (nemeckého práva, ktoré bolo žalovaným 3/ a žalovaným 2/ platne zvolené ako rozhodné právo), a to aj vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci a ďalším skutočnostiam, ktoré vyplynuli v rámci predmetného súdneho konania. Súd prvej inštancie napriek uvedenej skutočnosti počas celého konania ani v samotnom rozsudku tak neurobil a v bode 19. odôvodnenia rozsudku

sa zmohol iba na strohý právny záver (že „z listín vrátane zmluvy o marketingových a predajných službách, ktoré boli doložené stranami sporu, jednoznačne nevyplynulo, že by obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 3/, prípadne ďalšia spoločnosť REWE Touristik Austria tak ako to tvrdil žalovaný 2/, súd dospel k tomuto záveru aj napriek tomu, že v samotnej zmluve o obstaraní zájazdu bol uvedený ako organizátor zájazdu žalovaný 3/ v zast. žalovaným 2/) a to napriek tomu, že skutkové okolnosti vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu, zmluvy o spolupráci a zmluvy o marketingových a predajných službách vyššie uvedené tvrdenia súdu prvej inštancie vyvracajú. Žalovaný 2/ mal tak za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže on nie je vecne pasívne legitimovaný vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku), a to z dôvodu, že on zmluvu o obstaraní zájazdu nikdy neuzatvoril, ani nebol oprávnený ju uzatvoriť ako obstarávateľ (organizátor zájazdu), čo preukazujú skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu, zmluvy o spolupráci a zmluvy o marketingových a predajných službách a následne tieto skutkové zistenia nesprávne právne posúdil, keď na ne aplikované príslušné ustanovenia a nesprávne interpretoval. Čo sa týka posúdenia, či išlo o vadne poskytnuté služby žalovaný 2/ poukázal na svoje písomné a ústne vyjadrenia v rámci súdneho konania, v ktorý uviedol, že obdržal od zamestnankyne žalovaného 1/ dňa 17.08.2015 požiadavku na rezervácie zájazdu pre tri osoby do Dominikánskej republiky v označenom hoteli. Zo špecifikácií uvedených v požiadavke na rezerváciu vyplývalo, že rezervácia ubytovania v hoteli mala spočívať v jednej izbe 1/2+1 s výhľadom na more. Na základe predmetnej požiadavky na rezerváciu zájazdu prezistil v rezervačnom systéme, či je možné rezervovať zájazd v zmysle informácie uvedenej žalovaným 1/. Pred samotnou požiadavkou na rezerváciu zájazdu sa zamestnankyňa žalovaného 1/ telefonicky informovala u neho prednostne o možnostiach ubytovania v hoteli v troch samostatných izbách. On v tejto súvislosti oznámil žalovanému 1/ možnosť ubytovania v hoteli v dvojlôžkovej izbe alebo kombináciu dvojlôžkovej izby a single izby s jednou posteľou. Možnosť ubytovania v jednej izbe s troma samostatnými posteľami žalovanému 1/ a ani žalobkyniam nikdy nedeklaroval. Keďže v čase rezervácie zájazdu síce nemal k dispozícií katalóg ITS BILLA REISEN v tlačenej forme tak on prostredníctvom e-mailu zo dňa 18.08.2015 poslal zamestnankyni žalovaného 1/ link na katalóg ITS BILLA REISEN v elektronickej forme a zároveň jej v ňom uviedol kód ubytovania pre potreby uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu. V uvedenom katalógu v rámci predmetného popisu hotela boli uvedené aj príslušné kódy jednotlivých typov ubytovania, pričom ubytovanie, ktoré bolo poskytnuté žalobkyniam má kód DZM, t.j. dvojlôžková izba s výhľadom na more. V nadväznosti na požiadavku rezerváciu zájazdu pre žalobkyne on dňa 18.08.2015 potvrdil ubytovanie v hoteli v dvojlôžkovej izbe s výhľadom na more pod kódom DMZA, pričom veľké písmeno A znamená interný doplnok, že sa jedná o ubytovanie s all inclusive službami v rámci daného hotela. V zmluve o obstaraní zájazdu príslušná zamestnankyňa žalovaného 1/ chybne uviedla pri uvedení kódu služby pre ubytovanie BZMA namiesto správneho DZMA. Ďalej žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobkyniam pred odletom boli doručené aj cestovné doklady (Voucher), v ktorých boli uvedené údaje o zájazde t.j. hotel, typ ubytovania - DZM t.j. dvojlôžková izba s výhľadom na more, celkový počet nocí zájazdu, stavovanie vo forme - all inclusive ako aj miesto, termín a čas odletu a návratu zo zájazdu. Žalovaný 2/ v súvislosti s tvrdením súdu prvej inštancie uviedol, že so žalovaným 1/ neexistuje žiadna e-mailová komunikácia preukazujúca komunikáciu o tom, že nie je možné poskytnúť žalobkyniam ako objednávateľkám zájazdu na tri samostatné postele, a to z dôvodu, že žalovaný 1/ požiadavku na tri samostatné postele nikdy nevzniesol, či už mailom alebo telefonicky a on o takejto požiadavke žalobkýň v čase rezervácie nemal akúkoľvek vedomosť. Ďalej mal za to, že žalobkyne uzatvorili zmluvu o obstaraní zájazdu so žalovaným 3/ slobodne a bez nátlaku. Ak mali tieto pochybnosť o tom, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu im nie je zrejmý presný typ ubytovania (typ izby s tromi samostatnými posteľami) v hoteli, ktorý si podľa ich tvrdenia objednali, tak mali túto požiadavku vzniesť ešte pred samotným uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu. Tiež bol medzi uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu a začatím zájazdu časový odstup 3 mesiace a počas tohto obdobia žalobkyne disponovali zmluvou o obstaraní zájazdu, pričom počas uvedeného obdobia mali možnosť stále vzniesť prípadné otázky k označenému typu ubytovania v hoteli, ale napriek tejto možnosti tak neurobili. Podľa žalovaného 2/ vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) zo zmluvy o obstaraní zájazdu, tak nemôže niesť ani právnu zodpovednosť v zmysle za vadné poskytnutie služby ubytovania počas zájazdu, tak ako to tvrdia žalobkyne a mal mať za preukázané súd prvej inštancie. Žalovaný 2/ mal vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že žalobkyniam bola poskytnutá služba - typ ubytovania v hoteli, ktorý si objednali a svojimi podpismi potvrdili v zmluve o obstaraní zájazdu uzatvorenej so žalovaným 3/ a preto posúdenie tejto otázky súdom považoval po právnej stránke z jeho strany za nesprávne.

Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyne ešte pred podaním samotnej žaloby podali v zmysle v nadväznosti na vybavenie nimi uplatnenej reklamácie ohľadne vadne poskytnutej služby ubytovania počas zájazdu podnet na príslušný orgán dozoru podľa , a to na príslušnú Slovenskú obchodnú inšpekciu za účelom vykonania kontroly vo veci dodržania a . Tento orgán vykonal aj kontroly u žalovaného 1/ a u neho dňa 08.11.2016. Žalovaný 1/ doložil súdu prvej inštancie v súdnom konaní v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 17.05.2016 kópiu inšpekčného záznamu zo dňa 24.03.2016. Slovenská obchodná inšpekcia na základe vykonaných kontrol dosiaľ nezačala v súvislosti s uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu a poskytnutými službami v rámci zájazdu príslušné správne konanie o uložení pokuty z dôvodu porušenia akejkoľvek povinnosti z ich strany podľa . Na základe toho mal za to, že súd nesprávne právne posúdil konanie žalovaného 1/ a jeho vo veci uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu a následného poskytnutia služieb v rámci zájazdu ako použitie nekalej obchodnej praktiky, resp. klamlivej obchodnej praktiky vo vzťahu k žalobkyniam keďže Slovenská obchodná inšpekcia nepovažovala ich konanie za také, ktorými by porušili akékoľvek povinnosti vyplývajúce im zo . Napokon žalovaný 2/ v odvolaní v súvislosti s nárokom žalobkýň na zaplatenie sumy 1480,- eur predstavujúcej tretinu celkovej ceny zájazdu (4.440,- eur), ktorú podľa zmluvy o obstaraní zájazdu zaplatili namietal, že súd pri priznaní výšky zľavy uplatnenej žalobkyňami mal vychádzať zo sumy ubytovania v hoteli vo výške 2.010,- eur, ktorú on preukázal potvrdením zo dňa 09.07.2019 od spoločnosti REWE Austria Touristik GmbH. Uvedený postup je aj stanovený podľa ako to potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. z 26.08.2015. Súd sa tak odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ale aj ostatných súdov v rámci Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ tiež poukázal na to, že ak mali žalobkyne pocit, že im bola vadne poskytnutá služba ubytovania v rámci zájazdu, v dôsledku čoho sa im znehodnotil celý zájazd, tak si mali uplatniť nárok na náhradu za nemajetkovú ujmu (strata radosti z dovolenky). Na záver mal za to, že v rozsudok v bode 26. odôvodnenia je možné považovať za arbitrárny, keďže jeho odôvodnenie je nedostatočné, založené na ľubovôli súdu prvej inštancie, pretože sa neopiera o príslušné právne predpisy, v zmysle ktorých bol súd prvej inštancie povinný konať a rozhodovať.

3. Žalobkyne 1/ - 3/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, a to vo výrokoch I. a IV. ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ sumu 1.480,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.480,- eur od 13.05.2016 do zaplatenia, a to každej zo žalobkýň rovnakým dielom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Žalobu voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 3/ zamietol v celom rozsahu.

6. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalovaný 2/. Ohľadom výroku, ktorým bola žaloba voči žalovaným 1/ a 3/ zamietnutá v celom rozsahu nebol rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť. Nakoľko odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( a ), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného 2/ a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

7. Žalovaný 2/ v odvolaní v prvom rade namietal, že nie je vecne pasívne legitimovaný, vzhľadom na skutočnosť, že on nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) a to z dôvodu, že zmluvu o

obstaraní zájazdu nikdy neuzatvoril ani nebol oprávnený ju uzatvoriť ako obstarávateľ (organizátor) zájazdu, čo preukazujú skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu, zmluvy o spolupráci a zmluvy o marketingových a predajných službách. Okresný súd podľa neho tieto skutkové zistenia nesprávne právne posúdil, keď na ne aplikované príslušné ustanovenia a nesprávne interpretoval.

8. Otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ - 3/ v tomto konaní bola tiež prvou otázkou, ktorú prioritne súd riešil. Právne ju uzatvoril tak, že žalovaný 1/ vystupoval v pozícii sprostredkovateľa zájazdu, teda autorizovaného predajcu, ktorý zastupoval žalovaného 2/ na základe zmluvy o predaji produktov a obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 2/ ako cestovná kancelária so sídlom na Slovensku. Z listín, vrátane zmluvy o marketingových a predajných službách, ktoré boli doložené stranami sporu, jednoznačne nevyplynulo, že by obstarávateľom zájazdu bol žalovaný 3/, prípadne ďalšia spoločnosť REWE Touristik Austria, tak ako to tvrdil žalovaný 2/. Súd dospel k tomuto záveru aj napriek tomu, že v samotnej zmluve o obstaraní zájazdu bol uvedený ako organizátor zájazdu žalovaný 3/ v zastúpení žalovaným 2/.

9. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok NS SR z 29.06.2010 sp. zn. ). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie ÚS SR z 22.11.2011 č.k. -9).

10. Pre zodpovedanie právnej otázky, či žalovaný 2/ je pasívne legitimovaný k zaplateniu zľavy z ceny zájazdu bolo rozhodujúce zistenie, s kým žalobkyne 1/ - 3/ uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu.

11. Zmluva o obstaraní zájazdu musí predovšetkým obsahovať označenie zmluvných strán, ktorými sú obstarávateľ (cestovná kancelária) a objednávateľ. Obstarávateľom (cestovnou kanceláriou) je podnikateľ v zmysle , ktorým môže byť fyzická a právnická osoba, ktorá túto činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia (), organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu podľa . Ďalšie činnosti cestovnej kancelárie v rámci živnostenského oprávnenia spočívajúce v organizovaní, ponúkaní, predávaní a sprostredkúvaní služieb sú vymedzené v Podľa cestovná kancelária v rámci živnostenského oprávnenia podľa odseku 1/ ďalej a/ organizuje kombinácie služieb, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii na účel jej ďalšieho podnikania, b/ ponúka a predáva na základe individuálnej objednávky jednotlivé služby alebo ich kombinácie, c/ sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné právnické osoby a fyzické osoby (dopravcov, prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, usporiadateľov kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatí), d/ sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde, e/ predáva veci súvisiace s cestovným ruchom, najmä vstupenky, mapy, plány, prospekty, cestovné poriadky, vytlačených sprievodcov a spomienkové predmety, f/ organizuje, ponúka a predáva jednotlivé služby alebo ich kombinácie, ktoré sa neposkytujú dlhšie ako 24 hodín a nezhŕňajú ubytovanie cez noc, g/ poskytuje činnosť sprievodcu v cestovnom ruchu.

12. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že v zmluve o obstaraní zájazdu uzatvorenej v zmysle zák. č z 18.08.2015 je označená ako objednávateľka - žalobkyňa 2/ a ako spolucestujúce

- žalobkyne 3/ a 1/, organizátor zájazdu: DERTOUR GmbH & Co. KG, Emil-von-Behring - Stasse 6, DE-60424, Frankfurt am Main, v zastúpení: žalovaný 2/ a zastúpenie autorizovaným predajcom - žalovaný 1/. Zmluva bola uzatvorená u žalovaného 1/. Podľa zmluvy objednávateľ týmto potvrdzuje, že mu bol odovzdaný katalóg alebo dodatočná písomná ponuka zájazdov a služieb s uvedením hlavných charakteristických znakov ubytovania, stravovania, dopravy a ďalších služieb. Objednávateľ potvrdzuje, že prevzal „všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch DERTOUR“ - sú prílohou k tejto zmluve,

súhlasí s nimi a v plnom rozsahu prijíma, a to v zastúpení všetkých vyššie uvedených osôb, ktoré ho k ich prihláseniu a účasti splnomocnili. Objednávateľ zároveň potvrdzuje, že prevzal všeobecné podmienky poistenia zájazdu pre prípad úpadku CK, bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi, a to i v mene vyššie uvedených osôb, ktoré ho k ich prihláseniu a účasti splnomocnili. Prílohou zmluvy mali byť „Všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch DERTOUR“. K zmluve však boli pripojené zmluvné podmienky spoločnosti značky ITS BILLA REISEN, značka, REWE Austria Touristik GmbH, IZ NO-Sud, Strasse 3, Objekt 16, A-2355 Wr. Neudorf, Poštová adresa: Zieglergasse 6, A-1070 Wien (č.l. 10 spisu). Dôvodom bolo, že podľa žalovaného 2/ žalovaný 1/ omylom použil tlačivo zmluvy, v ktorej je označená spoločnosť DERTOUR so sídlom vo Frankurt am Main (Nemecká spolková republika). Zo spisu tiež vyplýva, že medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ bola uzatvorená zmluva o spolupráci pri predaji v zmysle zo dňa 01.01.2013. Z tejto vyplýva, že sa žalovaný 2/ zaväzuje, že sprostredkuje a zabezpečí žalovanému 1/ na základe jeho objednávok podľa dohodnutého pracovného postupu produkty a služby (zájazdy) za účelom ich ďalšieho predaja tretím osobám pričom zabezpečí poskytnutie produktov spoločnosti DERTOUR, Meierś Weltreisen, ADAC Reisen, Jahn Reisen a ITS BILLA podľa objednávky žalovaného 1/ tretím osobám („klientom“) za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný 1/ sa zaväzuje, že zaplatí za poskytnuté produkty a služby žalovanému 2/ dohodnutú odplatu. V liste ITS BILLA REISEN REWE Austra Touristik GmbH z 20.08.2015 (č.l. 382 spisu) adresovaného žalovanému 2/ a označeného ako „Faktúra a potvrdenie“ sa uvádza: „tešíme sa, že ste pre Vášho klienta objednali zájazd u ITS BILLA REISEN“ a v ďalšom sú údaje o účastníkoch zájazdu, ktorými sú žalobkyne 1/ - 3/, letoch, hotelovom pobyte a teda týkajúce sa zájazdu podľa zmluvy z 18.08.2015. Na reklamácie žalobkýň 1/ - 3/ odpovedala spoločnosť REWE Austria Touristik GmbH (č.l. 8 spisu) prostredníctvom žalovaného 2/, ktoré mu boli postúpené žalovaným 1/.

13. Vychádzajúc z uvedeného zmluvnými stranami sú na jednej strane obstarávateľ - cestovná kancelária a na druhej strane - objednávateľ. Žalovaný 1/, v čase uzatvorenia zmluvy bol cestovnou kanceláriou a uzatvoril zmluvu o obstaraní zájazdu so žalobkyňami 1/ - 3/ ako objednávateľkami v mene žalovaného 2/ - cestovnej kancelárie a to na základe zmluvy o spolupráci pri predaji zo dňa 01.01.2013. Žalovaný 2/ bol tak zmluvným partnerom žalobkýň 1/ - 3/ ako objednávateliek. Žalovaný 2/ využil žalovaného 1/, aby ako predajca jeho menom a na jeho účet sprostredkoval uzavretie zmluvy ( zák. č. 281/200l Z. z. a ). Nepreukázal, že by konal za žalovaného 3/ ako organizátora zájazdu. Pokiaľ predložil zmluvu o marketingových a predajných službách z 10.09.2007, tak sa táto týkala spoločnosti DERTOUR GmbH & Co. KG, Emil- von-Behrning Streasse 6, D-60424 Frankfurt am Main (Nemecká spolková republika). Obsah ostatných listín (zmluvné podmienky, faktúra a potvrdenie, odpovede na reklamácie) však nasvedčuje tomu, že zájazd bol organizovaný spoločnosťou REWE Austria Touristik GmbH (Rakúska republika). Vzťah medzi žalovaným 2/ a touto spoločnosťou - REWE Austria Touristik však žalovaný 2/ nepreukázal. Podľa ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Z uvedeného vyplýva, že ak zmluvný zástupca nepreukáže, že koná za zastúpeného, tzn. ak sa nepreukáže generálnym plnomocenstvom platí nevyvratiteľná domnienka, že koná sám za seba, vo vlastnom mene a je z toho konania zaviazaný. Podľa odvolacieho súdu preto aj s ohľadom na uvedené existuje zodpovednostný vzťah medzi objednávateľkami - žalobkyňami 1/ - 3/ a žalovaným 2/, ktorý nepreukázal, že nekonal vo svojom mene. Námietku žalovaného 2/ v odvolaní ohľadom pasívnej vecnej legitimácie nepovažoval preto za dôvodnú.

14. V ďalšej časti odvolania žalovaný 2/ namietal posúdenie uplatňovaných poskytnutých služieb týkajúcich sa zájazdu a to ohľadom ubytovania žalobkýň 1/ - 3/ (podľa nich namiesto izby s troma samostatnými posteľami pre 3 osoby išlo o izbu s dvoma posteľami pre osoby), ktoré bolo okresným súdom vyhodnotené ako vadné.

15. Porušenie povinností cestovnej kancelárie môže spočívať v neplnení alebo vo vadnom plnení služieb cestovného ruchu, ktoré tvoria zájazd napr. vo vzťahu k ubytovaniu nedostatky môžu spočívať v zmene, v horšej kvalite alebo kategórii ubytovania.

16. Aj podľa odvolacieho súdu boli nesporne porušené povinnosti zo strany žalovaného 2/ spočívajúce vo vadnom plnení služby vo vzťahu k ubytovaniu žalobkýň 1/ - 3/ keď im nebol poskytnutý potrebný počet lôžok. Žalovaný 2/ sa v konaní pred okresným súdom ako i v odvolaní odvolával len na jeho oznámenie žalovanému 1/ o možnosti ubytovania v hoteli v dvojlôžkovej izbe alebo kombináciou dvojlôžkovej izby

a single izby s jednou posteľou. Žiadnu formu komunikácie so žalovaným 1/ v konaní pred okresným súdom však nepreukázal. Napokon ani mail ohľadom zaslanie linku katalógu v elektronickej podobe, keďže bolo nesporné, že v tlačenej podobe ho nemal k dispozícii. Na svoje tvrdenia nenavrhol vykonanie dôkazov. Na poukazovanie, že žalobkyniam 1/ - 3/ pred odletom na zájazd boli doručené aj cestovné doklady (Voucher), v ktorých boli uvedené údaje o zájazde, odvolací súd neprihliadol. Za rozhodujúce považoval údaje uvedené v zmluve o obstaraní zájazdu a z tejto vyplýva, že malo ísť o izbu pre 3 osoby. Ani kódy ubytovania označené v zmluve nevysvetľovali, že malo ísť o ním tvrdenú dvojlôžkovú izbu. Tiež aj skutočnosti tvrdené žalobkyňami 1/ - 3/ v tom, že v izbe boli 2 uteráky, 2 poháre, 2 vankúše, 2 plachty nenasvedčovali tomu, že by bola izba s dvoma posteľami pripravená pre ubytovanie troch osôb. Napokon to, že predmetná izba nespĺňala požiadavky, že tam boli iba dve postele, ktoré nebolo možné spojiť a nebolo možné, aby sa na nich vyspali tri dospelé osoby, preukazovala podľa okresného súdu aj fotografia z izby, ktorú do konania doložili žalobkyne 1/ - 3/.

17. Žalovaný 2/ v odvolaní tiež namietal postup súdu pri priznaní výšky zľavy uplatnenej žalobkyňami 1/ - 3/, ktorým sa podľa neho odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ako aj ostatných súdov v rámci SR.

18. Právne dôsledky zodpovednosti obstarávateľa v dôsledku porušenia záväzkov vyplývajúcich z uzavretej zmluvy upravujú predovšetkým ustanovenia . Nakoľko však právna úprava v tomto ustanovení nie je komplexná, okrem bezodkladného odstránenia chybného poskytovania služby ( ), v prípade neodstránenia porušovania povinnosti prichádza do úvahy aplikácia ustanovení umožňujúcich zľavu z ceny. Zľava z ceny zájazdu je v zásade rozdiel medzi cenou zájazdu poskytnutého bez vád a s vadami. Táto zľava musí byť primeraná. Výška zľavy z ceny zájazdu závisí vždy od toho, aký bol rozdiel medzi dohovoreným plnením alebo plnením uvedeným v katalógu a skutočne poskytnutým plnením cestovnej kancelárie.

19. Keďže v danej veci boli povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zájazde porušené lebo žalobkyniam 1/

- 3/ boli služby poskytnuté vadne, mali tieto právo na primeranú zľavu. S postupom okresného súdu, ktorý nevychádzal z rozloženia zájazdu na jednotlivé služby a zľavu nepriznal len v rámci komponentov balíka služieb, ktoré boli vadne poskytnuté, sa odvolací súd stotožnil. V tomto smere totiž súhlasí aj s vyjadrením žalobkýň 1/ - 3/ v konaní pred okresným súdom, že nemali odkiaľ zistiť, ani v rámci zakúpených služieb mať vedomosť koľko stála letenka (č.l. 545 p.v.) a potom teda aj ubytovanie. Uvedené údaje ani zo zmluvy o obstaraní zájazdu nevyplývali. S rozsahom poskytnutej zľavy tiež odvolací súd súhlasí. V tejto súvislosti dodáva, že na určenie výšky zľavy neposkytuje zákon žiadne usmernenie a judikatúra k tejto problematiky prakticky v SR nejestvuje. Možno však vychádzať z konštantnej judikatúry v iných členských štátoch, ako sú napr. Rakúsko a Nemecko, v ktorých platí prakticky rovnaká úprava cestovnej zmluvy ako v SR. Existujú všeobecne uznávané tabuľky, napr. tzv. frankfurtská tabuľka k zníženiu ceny zájazdu, ktorá je rozhodnutím nemeckého súdu, ktorý vyčísľuje percentuálnu hodnotu jednotlivých položiek zájazdu v prípade nedodržania sľubovaných podmienok zo strany organizátorov zájazdov. Má však skôr informačnú povahu a pre slovenské súdy nie je v žiadnej časti záväzná. Napriek tomu je podľa odvolacieho súdu poskytnutá zľava primeraná, nie je premrštená a vystihuje podstatnú vadu spočívajúcu v ubytovaní ohľadom zníženia počtu lôžok na izbe.

20. K odvolávaniu sa žalovaného 2/ na vykonanie kontroly u žalovaného 1/ a u neho dňa 08.11.2016, treba uviesť, že súdu bol predložený len inšpekčný záznam Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 24.03.2016 (č.l. 20 spisu). Tento sa však týkal len posudzovania konania žalovaného 1/. Záznam z kontroly zo dňa 08.11.2016 u žalovaného 2/ nebol ním súdu predložený.

21. Podľa odvolacieho súdu tak žalovaný 2/ v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a IV. ako vecne správny potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalobkýň 1/ - 3/ v spore ( v spojení s ), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výrokoch II., III., V. a VI. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobkyne 1/ - 3/, a to v celom rozsahu, a preto im súd priznal voči neúspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).