Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/205/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej,

v právnej veci ţalobcu JUDr. R. H., bývajúceho v B., proti ţalovanému Slovenskej

republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, sídliacemu v Bratislave, o

náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. júna 2007, č.k. -25, uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 127.310,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od

10. septembra 2004 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti istiny

200,- Sk ţalobu zamietol a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe

Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď ţalobcovi v rozsudku z 1. októbra 2002,

sp. zn. nepriznal náhrada trov tohto konania, v ktorom vystupoval ako skorší

z dvoch právnych zástupcov úspešného účastníka konania, hoci o nich súd mal rozhodnúť

i bez návrhu a boli riadne a včas vyčíslené. V príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym

úradným postupom vznikla ţalobcovi škoda. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, upravuje

nesprávny úradný postup vo svojej druhej časti, prvá časť upravuje škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím. Prvá časť zároveň nie je všeobecnou časťou zákona, nevzťahuje sa

podporne na jeho druhú časť s výnimkou ustanovenia § 1, o ktorom to zákonodarca výslovne

uviedol. Z ustanovenia § 18 jednoznačne vyplýva, ţe nesprávny úradný postup, pri ktorom je

daná zodpovednosť štátu, sa môţe dotknúť aj tretích osôb, nielen účastníkov konania. Navyše,

ţalobca bol v určitom čase v širšom zmysle slova ako právny zástupca účastníkom konania.

V časti 200,- Sk ţalobu ţalobcu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania súd

rozhodol podľa v spojení s a

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. , na

odvolanie ţalovaného rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci

samej zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţalovanému ich náhradu nepriznal.

Zodpovednosť podľa je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez

ohľadu na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to

existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup

a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom.

Nesprávnym úradným postupom sa rozumie akákoľvek činnosť spojená s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde

k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úkony tzv. úradného postupu samy

osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho

obsahu neprejavia, alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia

konania. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho

z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je

predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, ţe ten, kto o sebe tvrdí, ţe je

nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom ţalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V prejednávanej

veci mal súd za nesporné, ţe ţalobca bol právnym zástupcom úspešného účastníka konania,

ktorému bola priznaná náhrada v konaní vzniknutých trov. Nárok na náhradu trov je

procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôţu) právne vzťahy zaloţené

príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy

(t.j. advokáta a klienta), ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku, ktorý pre klienta

vyplynul z výroku súdneho rozhodnutia. Nárok na náhradu trov sa totiţ priznáva iba

účastníkovi konania, a preto kaţdá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha

iba jemu. Vychádzajúc z ustanovenia , tieto procesné legitimácie

advokátovi nepatria. V danom prípade u ţalobcu absentuje právny titul na náhradu škody.

Náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa súdom priznáva

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Osobou,

ktorej bola náhrada trov priznaná je teda účastník konania, a nie advokát. Ţalobca sa nároku

uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo proti subjektu, ktorého v danom

konaní zastupoval a ktorému bola náhrada trov v danom konaní priznaná, a to na základe

zmluvy o právnom zastúpení. Nebola teda splnená ani jedna z podmienok vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto ţalovaný za

škodu podľa nezodpovedá. O trovách odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa s pouţitím

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý

rozsudok zmeniť tak, ţe potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 5. júna 2007, č.k.

-25. Prípustnosť dovolania vyvodil z a z

a odôvodnil ho poukazom na vadu konania podľa , pretoţe postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, a na vady rozhodnutia spočívajúce

v inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Iná vada, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívala v konaní odvolacieho súdu v rozpore so

zákonom pri posudzovaní rozsahu podaného dovolania, t.j. v rozpore s

Ţalovaný svoje odvolanie odôvodnil iba tým, ţe okresný súd pochybil, pretoţe nároku na náhradu

škody podľa druhej časti sa môţe domáhať iba účastník občianskeho

súdneho konania, čo vyplýva z § 2 tohto zákona. Napriek tomu odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku uvádza, ţe ţalovaný v odvolaní namieta aktívnu vecnú legitimáciu ţalobcu

v tejto právnej veci, pretoţe škoda mohla vzniknúť iba klientovi a ţalobca mal povinnosť uplatniť

si svoju pohľadávku voči nemu. V takomto rozsahu odvolací súd aj preskúmal rozsudok

okresného súdu nad rámec rozsahu a dôvodov odvolania a v rozpore s Súd

zaťaţil konanie vadou podľa tým, ţe vychádzal zo skutočností, ktoré neboli

ţalovaným tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho,

aby mu umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť sa, čím mu odvolací súd odňal moţnosť

konať pred súdom a zároveň porušil čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a nerešpektoval ústavný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím

súdom. Za podstatné označil ţalobca pochybenie odvolacieho súdu pri právnom posúdení veci.

Závery o postavení ţalobcu v spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

nemoţno aplikovať na jeho nárok na náhradu škody, pretoţe sa domáha náhrady

škody, ktorá mu vznikla tým, ţe súd nepostupoval v konaní a pri rozhodovaní vo veci sp. zn.

podľa zákona, pretoţe vôbec nerozhodol o náhrade trov konania, ktoré sa týkajú

zastupovania úspešného mandanta ţalobcom, hoci podľa zákona bol súd povinný rozhodnúť ex

offo ( v znení platnom v čase rozhodovania súdu). Postupom súdu v rozpore so

zákonom došlo k vzniku záväzku na náhradu škody, za ktorú podľa zákona zodpovedá ţalovaný

štát. Právo na náhradu škody obmedzené na účastníkov konania podľa

sa viaţe iba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím; nesprávny úradný postup sa

môţe dotýkať akejkoľvek fyzickej alebo „právnej“ osoby a nemusí byť spôsobená len v rámci

konania podľa príslušných právnych predpisov, t.j. osobám, ktoré boli v pozícii účastníkov týchto

konaní.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý má sám právnické

vzdelanie ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( a ods. 1 ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie

je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení (t.j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či nesprávne obsadeným súdom).

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym

notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej

v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo

orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktieţ za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení

úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím

vydaným v tomto konaní.

Podľa nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný

orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa ako výnimku z ustanovenia odseku 1 moţno

uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez

ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku

(§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci

plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1

nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa o advokácii advokát poskytuje právnu pomoc

spravidla za odmenu a má právo poţadovať na ňu primeraný preddavok.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uloţená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

Podľa (v znení a )

o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, a to spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie na ňom končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1 a 3,

advokát alebo komerčný právnik je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Predseda senátu môţe v odôvodnených

prípadoch umoţniť vyčíslenie trov po vyhlásení rozsudku. O právach podľa § 139 rozhoduje

predseda senátu.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Podľa veta druhá ak nesprávnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového

stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.

Dovolateľ namietal existenciu vady podľa , ktorú mal odvolací súd

zaloţiť tým, ţe nad rozsah tvrdení ţalovaného v jeho odvolaní a nad rozsah skutočností,

ktorými sa zaoberal prvostupňový súd vo svojom rozsudku, preskúmaval aktívnu vecnú

legitimáciu ţalobcu bez toho, aby mu umoţnil sa k týmto skutočnostiam vyjadriť.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie stav, kedy

účastník konania nemohol pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretoţe mu to

súd znemoţnil postupom odporujúcim , alebo tieţ z dôvodu

existencie rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva

(napr. nesprávne odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného).

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého

vyplýva subjektu - ţalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či uţ

aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane ţalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej

povinnosti na strane ţalovaného) je imanentnou súčasťou kaţdého súdneho konania. Súd

vecnú legitimáciu skúma vţdy aj bez návrhu a aj v prípade, ţe ju ţiaden z účastníkov konania

nenamieta. To, ţe sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, ţe sa ňou

v konaní nezaoberal. Tým, ţe prvostupňový súd rozhodol v prospech ţalobcu, ktorému právo

na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, ţe ţalobca je aktívne vecne

legitimovaný na podanie predmetnej ţaloby voči ţalovanému, u ktorého súd dospel k záveru,

ţe je pasívne vecne legitimovaný. Navyše, v prejednávanej veci námietka aktívnej legitimácie

ţalobcu bola obsiahnutá v odvolaní ţalovaného („žalobca nie je aktívne legitimovaný vo veci,

lebo ak niekomu v danom prípade škoda vznikla, tak je to účastník spomínaného

predchádzajúceho konania a žalobca účastníkom nebol“) a prvostupňový súd sa zaoberal

námietkou ohľadom aplikácie

Zásada dvojinštančnosti, ktorej porušenie ţalobca namietal, patrí medzi zásady

civilného procesu a je dôleţitou súčasťou súdneho konania a jej dodrţiavanie súdmi smeruje

k zaisteniu práv účastníka konania na spravodlivý proces. Treba mať však na zreteli, ţe

zásada dvojinštančnosti konania nie je absolútna a umoţňuje výnimky obsiahnuté jednak

v , ale i v osobitných zákonoch upravujúcich špecifické druhy

občianskoprávnych konaní. Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky

súdny poriadok, nemôţu porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

V zmysle odvolací súd spravidla koná a rozhoduje bez nariadenia

pojednávania, pričom odsek jeden ustanovuje tri prípady, kedy odvolací súd na

prejednanie veci obligatórne nariaďuje pojednávanie. V prejednávanej veci nedošlo

k naplneniu ţiadneho z nich. Preto odvolací súd postupoval v súlade s , keď vec

ţalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania. Ani tým, ţe otázku vecnej legitimácie na

rozdiel od prvostupňového súdu skúmal výslovne a vyhodnotil ju inak neţ súd prvého stupňa,

nemohol odňať ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k nej, táto bola preskúmavaná v konaní pred

prvostupňovým súdom a ţalobca mal moţnosť sa k nej vyjadriť v rámci písomného

vyjadrenia sa k odvolaniu ţalovaného. Týmto postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi

odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Ţalobca v dovolaní existenciu ďalších vád podľa nenamietal a tieto ani

neboli dovolacím súdom zistené.

V prejednávanej veci je daná prípustnosť dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu

v zmysle , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej skúmal správnosť

napadnutého rozsudku v rozsahu ďalších dôvodov dovolania.

Ţalobca namietal existenciu inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). V zmysle tvrdení ţalobcu táto spočívala v prekročení

rozsahu a dôvodov odvolania tým, ţe sa odvolací súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej

legitimácie ţalobcu.

Ako uţ bolo uvedené, skúmanie otázky aktívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom

vyplynulo jednak z povahy sporového civilného súdneho konania, v ktorom súd skúma, či je

ţalobca nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči označenému ţalovanému. Tieţ však

námietka aktívnej legitimácie bola obsiahnutá v odvolaní ţalovaného.

Zo strany odvolacieho súdu teda nedošlo k pochybeniu vedúcemu k inej vade podľa

uvedenej v dôvodoch dovolania ţalobcu.

Posledným z dovolacích dôvodov uplatnených ţalobcom bolo nesprávne právne posúdenie

veci ( ) v otázke aplikácie , ktorý podľa ţalobcu

súd nesprávne aplikoval v konaní o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

podľa

Z a vyplýva, ţe osobou oprávnenou na náhradu

trov konania môţe byť len účastník konania. Ustanovenie upravuje tzv.

platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, ţe náhrada

trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich

zadrţať inak, neţ na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Pre

prípad, ţe účastníka zastupuje viacero advokátov po sebe, sa v čase vydania predmetného

rozhodnutia uplatňoval postup, ţe trovy sa platili u posledného z advokátov a ten následne

vykonal vyúčtovanie a vyplatil predchádzajúcich.

Ustanovenia o advokácii priznáva advokátovi právo na

odmenu. Toto právo advokátovi však patrí len a len vo vzťahu voči jeho klientovi. Advokát

nemá právo na odmenu voči tretej osobe, či uţ ďalším účastníkom konania, osobám

zúčastneným na konaní alebo voči súdu (v podobe náhrady trov konaní).

Keďţe , Zákon o advokácii a ani ţiaden iný právny predpis,

nezakotvuje právo advokáta na náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho klientovi v konaní

pred súdom, nemohla ţalobcovi (advokátovi v konaní) vzniknúť škoda tým, ţe súd o náhrade

trov konania v časti trov právneho zastúpenia účastníka - klienta ţalobcom nerozhodol. Táto

„škoda“ vznikla jeho klientovi (resp. bývalému klientovi).

Ustanovenie nezakladá právo na plnenie v prospech advokáta

účastníka, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania, ale je

určením platobného miesta. Nevyplýva z neho pre advokáta také procesné postavenie, na

základe ktorého by sa on sám vo vlastnom mene mohol domáhať priznania alebo zaplatenia

náhrady trov konania. Na rozdiel od napríklad súdneho exekútora v exekučnom konaní,

a ani iný právny predpis advokátovi ako právnemu zástupcovi

účastníka konania nikdy a nikde nepriznáva postavenie účastníka konania ani len vo vzťahu

k výroku o trovách konania.

To, ţe sa ţalobca so svojím klientom dohodol o tom, ţe „v prípade, že súd prizná

mandantovi náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi patrí táto náhrada mandatárovi“ je

súkromnoprávnou dohodou výlučne viaţucou advokáta a klienta, pričom jej predmetom je

svojím spôsobom tzv. kúpa nádeje. Takáto dohoda sa uzatvára v čase, kedy ani jeden

z účastníkom nemôţe vedieť, či vôbec bude priznaná. Preto z nej nemoţno vyvodiť právo

ţalobcu na náhradu škody, ktorá mohla vzniknúť jedine jeho klientovi.

O trovách konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie na ňom

končí, alebo o nich rozhodne samostatným uznesením ( a ). V konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. , bolo o trovách konania

rozhodnuté, avšak súd do náhrady trov priznanej úspešnému klientovi ţalobcu nezahrnul

trovy vynaloţené na zastúpenie ţalovaným v konaní. V tomto prípade úradný postup súdu

mal za výsledok vydanie rozhodnutia vo veci, pričom toto rozhodnutie nebolo napadnuté

ţiadnym opravným prostriedkom, hoci vtedy platný a účinný

nevylučoval výrok o trovách konania z preskúmavania v rámci dovolacieho konania.

Rovnako bola moţnosť preskúmania správnosti tohto výroku na základe mimoriadneho

dovolania.

Odvolací súd napadnutý rozsudok oprel v prvom rade o skutočnosť, ţe vo veci nebol

naplnený ţiaden z predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu. S týmto

názorom odvolacieho súdu sa najvyšší súd stotoţňuje.

Ţalobcovi ako advokátovi v prvom rade nikdy nevzniklo právo na priznanie náhrady

trov konania, a teda mu postupom súdu ani nemohla vzniknúť škoda, ktorej náhradu si

uplatňuje. Pokiaľ si ţalobca v postavení advokáta so svojím klientom v mandátnej zmluve

z 28. júna 1999 dojednali pre prípad, ţe súd prizná mandatárovi náhradu trov proti

neúspešnému účastníkovi, patrí táto náhrada mandatárovi (t.j. advokátovi), nezakladá takéto

dojednanie ţalobcovi priame právo voči neúspešnému účastníkovi a ani voči súdu. Takéto

dojednanie nemá povahu postúpenia budúcej moţnej pohľadávky klienta, je len dojednaním

o odmene v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnej pomoci.

Na právne posúdenie veci tak ďalej nemá vplyv, ţe ţalobca vo svojom dovolaní správne

poukazuje na nesprávnu aplikáciu odvolacím súdom na náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle Sám totiţ

nesprávne nerozhodnutie súdu o časti trov konania posudzuje ako nesprávny úradný postup.

Nesprávnym úradným postupom podľa môţe byť akákoľvek

činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi. Zákon však

rozlišuje dva typy konania štátneho orgánu, ktoré vedú ku vzniku škody, a to nezákonné

rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup ďalej nedefinuje,

treba ho však vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je

rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne

ošetrenia zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemoţno kvalifikovať ako rozhodnutie

(či opomenutie rozhodnutia).

Ak súd rozhodol len o časti trov konania, nemoţno hovoriť o nesprávnom úradnom

postupe, ale je namieste uvaţovať o nezákonnom rozhodnutí, pričom túto skutočnosť

preskúmavajú súdy v konaní, v ktorom rozhodnutie o trovách konania bolo vydané na základe

riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov.

Konanie v predmetnej veci nie je postihnuté vadou podľa , nie je daný ani

dovolací dôvod spočívajúci v inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

podľa Odvolací súd v danej veci rozhodol vecne správne a ani pouţitie

nesprávnej právnej normy nemalo vplyv na správnosť výroku napadnutého rozsudku, najmä

s ohľadom na to, ţe túto nesprávnu argumentáciu súd pouţil len ako vedľajšiu, v reakcii na

obsah odvolania ţalovaného a vyjadrenia sa k dovolaniu ţalobcom. Správne uzavrel, ţe

v prípade ţalobcu neboli naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody voči štátu z titulu

nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. ,

nielen podmienka vyplývajúca z (t.j. ţalobcovi nevznikla postupom

súdu škoda, nie je daný titul spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe súdu, a teda ani

príčinná súvislosť medzi nimi nie je daná).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zmeniť, pretoţe na základe posúdenia veci v rozsahu dovolania a z dôvodov

uvedených v tomto rozhodnutí dospel k rovnakému právnemu záveru ako odvolací súd.

Z uvedených dôvodov, keďţe v konaní nezistil také vady, ktoré by mali za následok

nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia, dovolanie ţalobcu zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalovaný v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s ), zo spisu

im ţiadne nevyplývajú ( ), a preto im najvyšší súd nepriznal právo na ich

náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková