Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/6/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E. XXX/XX, F., o zaplatenie 2.973,32 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 09. 02. 2026 proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -126 zo dňa 20. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e I. a III. výrok rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -126 zo dňa 20. 10. 2025 a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súdu Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.355,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 21. 06. 2021 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (III. výrok).

2. K takémuto rozhodnutiu dospel na základe dokazovania vykonaného na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Z vykonaného dokazovania (rozsah ktorého popísal v 8. bode svojho rozsudku) súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

2.1 Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Ahoj, a.s., uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľom - fyzickou osobou nepodnikateľom dňa 23. 09. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1909012265, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.800,- eur, s výškou úrokovej sadzby 16,66 % ročne a RPMN vo výške 16,66 %. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 11,46 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovo sumu 6.624,96 eur v 96- ich mesačných splátkach po 69,01 eur, a to v lehote splatnosti vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 20. 10. 2019. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20. 09. 2027. Súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy žalovaný dňa 24. 09. 2019 čerpal finančné prostriedky vo výške 3.800,- eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil 11 splátok po 69,01 eur, pričom poslednú splátku v plnej výške uhradil dňa 19. 02. 2021. Splátku za marec 2021 neuhradil a následne si svoje povinnosti prestal plniť riadne a včas, keď jednotlivé splátky splácal nepravidelne a v nižších sumách. Dňa 25. 05. 2021 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu omeškanej splátky a upozornil ho, že ak splátku vo výške 69,01 eur splatnú dňa 20. 03. 2021 neuhradí do 25. 06. 2021, je veriteľ

oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný túto sumu nezaplatil v stanovenej lehote, preto veriteľ dňa 24. 06. 2021 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 20. 03. 2021, nakoľko žalovaný bol so splátkou splatnou dňa 20. 03. 2021 v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ vyčíslil celkovú dlžnú sumu na 3.803,76 eur a vyzval žalovaného na uhradenie celého dlhu.

3. Na posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , pričom konkrétne citoval ust. veta prvá, , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ), ust. , , , , , , , , , , , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) účinnom v čase uzavretia zmluvy a ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov.

4. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.800,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť svoj dlh vo výške a lehote splatnosti uvedenej v predmetnej zmluve. Z povahy predmetného záväzkového vzťahu je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah, keďže právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ (ust. ) a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zmluva o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a nevyplýva z nej, že by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa, a preto ju vyhodnotil ako platnú. V zmluve je uvedená správna výška úveru, dátum prvej a poslednej splátky, výška a počet mesačných splátok, lehota splatnosti, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť. RPMN bola v zmluve uvedená vyššia ako v skutočnosti je, avšak tento údaj nie je v neprospech spotrebiteľa. V zmluve bola správne uvedená priemerná RPMN a aj výška odplaty neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vypočítanú zo súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok 2019, ktorá predstavuje 16,66 %. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.800,- eur za podmienok uvedených v zmluve, ale žalovaný si svoje povinnosti splatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas nesplnil, pričom zaplatil iba 11 mesačných splátok v plnej výške a následne platil úver nepravidelne v nižších splátkach. Poslednú riadnu splátku zaplatil za mesiac február 2021, a to dňa 19. 02. 2021. Splátku za marec 2021 už nezaplatil a ku dňu 20. 06. 2021 bol v omeškaní s touto splátkou tri mesiace. Výzvou zo dňa 25. 05. 2021 veriteľ v zmysle ust. žalovaného upozornil, že je v omeškaní so splácaním splátky za marec 2021 vo výške 69,01 eur, pričom celkovo dlží sumu 174,23 eur a žiadal, aby neuhradenú splátku vo výške 69,01 eur zaplatil v lehote do 25. 06. 2021. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej splátky, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný dlžnú splátku nedoplatil, následkom čoho bol úver v súlade so zákonom zosplatnený. Oznámenie o zosplatnení úveru je datované dňom 24. 06. 2021, hoci vo výzve na úhradu dlžnej splátky bolo žalovanému umožnené zaplatiť dlh do 25. 06. 2021, ale súd prvej inštancie bol toho názoru, že ust. a boli dodržané, nakoľko žalovanému bolo doručením výzvy umožnené zabrániť zosplatneniu úveru zaplatením splátky vo výške 69,01 eur v lehote takmer mesiac, t. j. nie kratšej ako 15 dní, pričom tak neurobil a dlžnú sumu nezaplatil ani v posledný deň lehoty, t. j. 25. 06. 2021, kedy nemal ešte doručené oznámenie o zosplatnení úveru. Táto zásielka bola žalovanému doručená dňa 26. 09. 2021, čím sa stala účinnou a v tomto čase splátka zaplatená nebola. Z uvedených dôvodov bol súd prvej inštancie toho názoru, že úver bol zosplatnený v súlade so zákonom.

5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a ktorú nepovažoval za dôvodnú. Podľa ust. plynie pri strate výhody splátok premlčacia lehota celého zvyšku dlhu od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa ust. začne premlčacia doba plynúť v prvý deň nasledujúci po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný dlh (uznesenie NS SR sp. zn. , , a ). V danom prípade teda začala plynúť premlčacia lehota dňa 21. 06. 2021, t. j. od uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru a uplynula by až dňom 21. 06. 2024. Žaloba bola podaná na súd dňa 22. 05. 2024, teda včas, v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Žalobcom uplatnený nárok preto nebol premlčaný.

6. Predmetom podanej žaloby bol nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 5.140,25 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 2.973,32 eur, z dlžných zmluvných úrokov 2.166,93 eur, úrokov z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok a úroku z omeškania z dlžnej istiny úveru. Súd prvej inštancie však nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný v celom rozsahu, ale iba čiastočne.

6.1 V rámci svojej prieskumnej činnosti sa zaoberal aj tým, či si žalobca splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. , ktorý veriteľovi ukladá povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, dôsledkom čoho je, v prípade nekonania s odbornou starostlivosťou, nemožnosť vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia uvedenej povinnosti je dôsledkom, že úver je bezúročný a bez poplatkov (ust. ). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, pričom pred uzavretím zmluvy bol povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní na výzvu súdu predložil listinu - Údaje žiadosti/ zmluvy č. 190901265, z ktorej vyplývali informácie, že žalovaný je ženatý, má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie, býva vo vlastnom byte/dome, je zamestnaný od 01. 08. 2017 v spoločnosti BONUL, s.r.o., jeho čistý mesačný príjem za posledné tri mesiace bol 929,- eur, 783,- eur a 940,- eur. Tieto údaje o klientovi a o zdrojoch jeho príjmu, považoval súd prvej inštancie za nepostačujúce. Veriteľ v konaní na výzvu súdu predložil Dáta dopytu a výpis z registra klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o úvere ďalších 5 existujúcich úverov, ktoré splácal mesačne spolu v sume 691,- eur. Z predložených dokladov bolo zrejmé, že žalovaný zo svojho príjmu cca 900,- eur mesačne splácal aj ďalšie úvery spolu vo výške 691,- eur. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18, z ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku. vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v ust. tohto zákona „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri získaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií predložených a preukázaných spotrebiteľom, ako i z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu).

6.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uvedeným spôsobom nepostupoval, keď nezobral do úvahy, že žalovaný splácal ďalšie úvery a neskúmal dostatočne ani jeho domáci a osobný rozpočet, t. j. výdavky žalovaného ako spotrebiteľa. Len z informácie o príjme žalovaného tak právny predchodca žalobcu nemohol byť schopný posúdiť, či bude žalovaný schopný splácať úver a nezískal tak objektívny obraz o jeho finančnej situácii. Veriteľ posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez zistenia všetkých relevantných údajov o jeho výdavkoch a bez dokladov o nich, a najmä bez prihliadnutia do príslušnej databázy a registra údajov o spotrebiteľoch, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti podľa ust. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa ust. tohto zákona sa úver považuje v zmysle ust. za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -106 z 27. 11. 2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 27. 10. 2016).

6.3 S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko žalobca hrubo porušil povinnosti podľa ust. , a preto nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, pričom všetky platby žalovaného je potrebné započítať výlučne na istinu úveru. Žalovaný čerpal úver vo výške 3.800,- eur a z tejto sumy vrátil veriteľovi sumu 1.444,71 eur, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú uhradil, t. j. na zaplatenie sumy 2.355,29 eur (3.800,- eur - 1.444,71 eur = 2.355,29 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol.

7. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 01. 10. 2025 žiadal, aby mu v prípade vyhovenia žalobe bolo umožnené zaplatiť dlh v splátkach, čo zdôvodňoval poukazom na svoju konkrétnu finančnú situáciu (príjmy a výdavky), z ktorej je zrejmé, že nie je schopný uhradiť požadovanú sumu jednorazovo. Súd prvej inštancie preto postupoval podľa ust. , a žalovanému uložil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach v sume 50,- eur mesačne pod stratou výhody splátok.

8. Žalovaný sa so splácaním svojho dlhu dostal do omeškania, preto súd s poukazom na ust. a ust. nariadenia vlády SR. č. priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške od 21. 06. 2021, odkedy bol žalovaný so zaplatením svojho peňažného záväzku po zosplatnení úveru preukázateľne v omeškaní.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , . Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 5.140,25 eur (istina a úroky) a bol úspešný v časti nároku v sume 2.355,29 eur, teda úspech žalobcu predstavuje 45,82 % a úspech žalovaného predstavuje 54,18 %. Úspešným v konaní tak bol žalovaný, a to v rozsahu 8,36 % (54,18 % - 45,82 %), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Zo spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 09. 02. 2026, a to v celom rozsahu, pričom ako odvolacie dôvody uviedol ust. , , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10.1 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu posudzoval schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver bez zistenia všetkých relevantných údajov o výdavkoch a bez predloženia dokladov o nich a tiež bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy a registra údajov o spotrebiteľoch. Zároveň výslovne konštatoval, že takéto posudzovanie schopnosti splácať úver nezodpovedalo požiadavkám odbornej starostlivosti kladenej na veriteľa podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, čím došlo k hrubému porušeniu tejto zákonnej povinnosti. Na základe uvedených skutkových zistení v zmysle ust. správne vyvodil právny záver, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek týmto jednoznačným záverom, ďalej v konaní vychádzal z predpokladu, že úver bol platne zosplatnený právnym predchodcom žalobcu a z tohto predpokladu odvodil ďalšie právne závery, vrátane posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že takýto postup je v rozpore nielen s kogentnou právnou úpravou, ale aj s vlastnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V situácii, keď právny predchodca žalobcu nemal

zákonné oprávnenie úver zosplatniť, nemožno zosplatnenie úveru považovať za platné, ani právne účinné. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru o hrubom porušení povinností podľa ust. , nemohol zároveň vychádzať z predpokladu platného zosplatnenia úveru, keďže takýto záver je vnútorne rozporný a v priamom rozpore s kogentnou úpravou na ochranu spotrebiteľa.

10.2 Rovnako tak mali byť posúdené aj právne účinky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu. Keďže úver nebol platne zosplatnený, predmetom postúpenia nemohla byť splatná pohľadávka v rozsahu uplatnenom žalobcom v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky, ktoré vychádza z neplatného, resp. právne neúčinného zosplatnenia úveru, nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa podľa názoru žalovaného vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa ust. alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom v zmysle ust. . Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, prípadne ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Žalobca odvodzuje svoje právo výlučne z postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa, ktorý nebol oprávnený úver zosplatniť, a preto nemohol nadobudnúť pohľadávku v rozsahu, v akom si ju v tomto konaní uplatňuje. Pohľadávku možno platne postúpiť len za predpokladu, že ide o existujúcu a určite určenú pohľadávku, ktorá je v čase postúpenia splatná, pričom v prípade spotrebiteľského úveru sa pohľadávka na zaplatenie celej istiny stáva splatnou výlučne platným zosplatnením úveru. Ak k takémuto zosplatneniu nedošlo alebo je právne neúčinné, nemalo by dôjsť ani k účinnému postúpeniu pohľadávky v rozsahu uplatnenom postupníkom v súdnom konaní. Žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia (resp. ju nepreukázal) na uplatnenie nároku v tomto konaní, nakoľko nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, teda nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď akceptoval platnosť zosplatnenia úveru a z nej vyplývajúcu účinnosť postúpenia pohľadávky, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čím by mal byť naplnený odvolací dôvod podľa ust. .

11. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20. 10. 2025 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, resp. aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12. 03. 2026. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne a správne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci a jeho rozsudok je vecne správny. Navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.

13. Žalovaný v podaní zo dňa 26. 03. 2026 konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť dôvody podaného odvolania. Zotrval na podanom odvolaní a na jeho dôvodoch.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. v znení neskorších predpisov – ďalej aj ) zistil, že odvolanie žalovaného proti I. a súvisiacemu III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. , , ) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. , , ). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalovaného, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. , , , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. a contrario), pričom dospel k záveru, že v dôsledku dôvodnosti odvolania žalovaného je potrebné zrušiť I. a súvisiaci III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. ).

14.1 Odvolanie podané žalovaným proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd podľa ust. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

15. Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15.1 Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 16, 17, 18, 19, 20 vyššie citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (ods. 1) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. (ods. 2) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „register“); to neplatí pre údaje o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky. (ods. 3) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. (ods. 4) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky17a alebo ich záujmové združenie musia na účely podľa odsekov 3 a 4 zriadiť aspoň jeden register; tým nie je dotknuté právo iných právnických osôb alebo fyzických osôb zriadiť register. Register vedie prevádzkovateľ. Prevádzkovateľom registra nemôže byť veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky. Prevádzkovateľ v registri spracúva osobné údaje spotrebiteľa podľa odseku 9, s ktorým veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. (ods. 5) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a/ spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b/ s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (ods. 16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a/ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b/ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. (ods. 17) Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. (ods. 18)

Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. (ods. 19) Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a/ čistý príjem spotrebiteľa, b/ náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. (ods. 20)

15.2 Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, skytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1 a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f/ veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g/ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

15.3 Podľa § 17 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 14. 01. 2025 (teda i v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2024), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu a spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

15.4 Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a/ bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.

16. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak b/ bolo podané neoprávnenou osobou.

16.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16.2 Podľa , , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Podanou žalobou sa žalobca (pôvodne spoločnosť Ahoj, a.s.) domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume 2.973,32 eur s príslušenstvom (úroky a úroky z omeškania), ako i náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že ako veriteľ (pod obchodným nemom Amico Finance a. s.) poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1909012265 zo dňa 23. 09. 2019 bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky a splniť iné povinnosti spôsobom stanoveným v zmluve, a to formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok v sume 69,01 eur v počte 96 vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že dátum prvej splátky bol určený na 20. 10. 2019 a dátum poslednej splátky na 20. 09. 2027.

17.1 Žalovaný požiadal veriteľa o odklad splácania splátok a na základe toho bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 10. 07. 2020 k zmluve o spotrebiteľskom úvere (č. zmluvy 1909012265 zo dňa 23. 09. 2019), v ktorom sa zmluvné strany dohodli na odklade splácania úveru (odklad splátok), a to troch splátok, ktoré mali byť podľa zmluvy splatné v dňoch 20. 07. 2020, 20. 08. 2020 a 20. 09. 2020. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť prvú splátku úveru po zrealizovaní odkladu splátok dňa 20. 10. 2020 a že podpisom dodatku dochádza k zmene zmluvy v časti: počet splátok, výška poslednej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky a celková čiastka, takým spôsobom, že počet splátok je 103, posledná splátka úveru 11,13 eur, dátum splatnosti poslednej splátky 20. 07. 2028 a celková čiastka sa zvyšuje o sumu 425,19 eur na sumu 7.050,15 eur.

17.2 Žalovaný požiadal veriteľa o ďalší odklad splácania splátok, na základe čoho bol uzavretý dodatok č. 2 zo dňa 12. 10. 2020 k zmluve o spotrebiteľskom úvere (č. zmluvy 1909012265 zo dňa 23. 09. 2019), v ktorom sa zmluvné strany dohodli na odklade splácania úveru (odklad splátok), a to troch splátok, ktoré mali podľa zmluvy splatné v dňoch 20. 10. 2020, 20. 11. 2020 a 20. 12. 2020. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť prvú splátku úveru po zrealizovaní odkladu splátok dňa 20. 01. 2021 a že podpisom dodatku dochádza k zmene zmluvy v časti: počet splátok, výška poslednej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky a celková čiastka, takým spôsobom, že počet splátok je 109, posledná splátka úveru 22,69 eur, dátum splatnosti poslednej splátky 20. 04. 2029, celková čiastka sa zvyšuje o sumu 425,62 eur na sumu 7.475,77 eur.

17.3 Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas v zmysle zmluvy, resp. jej dodatkov. Uvedená skutočnosť bola podľa názoru pôvodného veriteľa (Amico Finance a. s.) dôvodom toho, že žalovanému zaslal podanie označené ako „3. upomienka - výzva na zaplatenie“ zo dňa 25. 05. 2021, v ktorom ho upozornil, že nereagoval na predchádzajúce výzvy na zaplatenie – upomienky a v súčasnosti je v omeškaní spolu už s troma splátkami úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1909012265. Žalovaného opätovne (žiadne predchádzajúce výzvy však nepreukázal – poznámka odvolacieho súdu) vyzval na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru, ktoré v tom čase predstavovali sumu 174,23 eur s tým, že v prípade, ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20. 03. 2021 v sume 69,01 eur najneskôr do 25. 06. 2021, tak ako veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, a teda bude žiadať o zaplatenie celého úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 1909012265 v celej dlžnej sume.

17.4 Následne veriteľ (od 01. 06. 2021 po zmene obchodného mena spoločnosť Ahoj, a.s.) zaslal žalovanému podanie označené ako „vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24. 06. 2021, v

ktorom uviedol, že žalovaný je v omeškaní s úhradou splátky úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 1909012265 vo výške 69,01 eur, ktorá bola splatná dňa 20. 03. 2021 po dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bol v upomienke 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy a túto dlžnú splátku úveru neuhradil v stanovenej lehote, v dôsledku čoho je veriteľ nútený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti úveru. Zároveň veriteľ žalovanému oznámil, že jeho dlh zo zmluvy (celý nesplatený zostatok úveru spolu s príslušenstvom) sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20. 03. 2021 v súlade s bodom 4.2 písm. d/ (správne malo byť bodom 3.2 písm. d/ - poznámka odvolacieho súdu) zmluvy v nadväznosti na ust. a . Veriteľ žalovaného vyzval na zaplatenie celého dlžného zostatku úveru, ktorý sa stal okamžite splatným v celkovej výške 3.803,76 eur, z toho istiny vo výške 3.593,32 eur, úrokov vo výške 210,44 eur, a to najneskôr v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo doručené žalovanému dňa 29. 06. 2021, ale v poskytnutej 7-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia dlžnú sumu nezaplatil.

17.5 Veriteľ (po zmene obchodného mena spoločnosť Ahoj, a.s.) preto podal v upomínacom konaní dňa 22. 05. 2024 návrh na vydanie platobného rozkazu a Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v zmysle tohto návrhu platobný rozkaz pod sp. zn. dňa 18. 06. 2024, ktorým uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.973,32 eur, úrok v sume 2.166,93 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.173,32 eur od 07. 07. 2021 do 01. 08. 2023, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.153,32 eur od 02. 08. 2023 do 25. 08. 2023, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.133,32 eur od 26. 08. 2023 do 25. 09. 2023, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.113,32 eur od 26. 09. 2023 do 20. 10. 2023, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.093,32 eur od 21. 10. 2023 do 23. 11. 2023, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.073,32 eur od 24. 11. 2023 do 09. 01. 2024, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.053,32 eur od 10. 01. 2024 do 29. 01. 2024, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.033,32 eur od 30. 01. 2024 do 23. 02. 2024, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.013,32 eur od 24. 02. 2024 do 22. 03. 2024, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.993,32 eur od 23. 03. 2024 do 22. 04. 2024 a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.973,32 eur od 23. 04. 2024 do zaplatenia, ako i povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

17.6 Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, v ktorom poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, namietal, že dohodu o výške úrokov by mal súd považovať za absolútne neplatnú a vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Následne žalobca (Ahoj, a.s.) podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra. Na základe výzvy súdu podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 12. 08. 2024, v ktorom opätovne namietal výšku dojednaného úroku, premlčanie žalobcom uplatneného nároku a uviedol, že nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu.

17.7 Na základe návrhu žalobcu (Ahoj, a.s.) a na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 001 zo dňa 25. 09. 2024 uzavretej medzi žalobcom (pôvodne pri poskytovaní úveru vystupujúcim pod obchodným menom Amico Finance a. s.) ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom súd prvej inštancie uznesením č. k. -102 zo dňa 19. 02. 2025 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2025) pripustil, aby na miesto žalobcu Ahoj, a.s. vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

17.8 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v neprítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 10. 2025 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.355,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 21. 06. 2021 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (III. výrok).

18. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil, že žalobcom uplatnené nároky predstavujú nároky zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 23. 09. 2019, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3.800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami v počte 96 a vo výške 69,01 eur mesačne, pričom dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na 20. 09. 2027. Na základe dvoch dodatkov k tejto zmluve bol navýšený

počet mesačných splátok na 103, resp. 109 a dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na 20. 07. 2028, resp. 20. 04. 2029. Nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že úver poskytnutý žalovanému je spotrebiteľský úver, v ktorom mal dlžník (žalovaný) postavenie spotrebiteľa.

19. Pri rozhodovaní v spotrebiteľských veciach je vždy povinnosťou súdu preskúmať postup veriteľa pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a zistiť, či veriteľ postupoval pri poskytovaní spotrebiteľského úveru a skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou (skúmanie úverovej bonity). Pokiaľ sa vyskytnú pochybenia, je potrebné z toho vyvodiť dôsledky a sankcie v zmysle zákona. Cieľom je zamedziť poskytovaniu úverov nebonitným dlžníkom, pričom pri posudzovaní toho, akým spôsobom veriteľ pristupoval k skúmaniu úverovej bonity spotrebiteľa súd vychádza z dokladov veriteľa, nakoľko na jeho strane leží dôkazné bremeno. Ak súd zistí, že veriteľ porušil svoje povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou podľa ust. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, nastupuje sankcia v súlade s vnútroštátnym právom tak, ako to má na zreteli ust. tohto zákona, čo znamená, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

20. V súdenej veci bolo teda povinnosťou veriteľa, ešte skôr ako poskytol dlžníkovi ako spotrebiteľovi (žalovanému) spotrebiteľský úver, s odbornou starostlivosťou skúmať jeho schopnosť tento úver splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je stav vyplývajúci zo zistení veriteľa, že dlžníkovi v závislosti na frekvencii splácania úveru (úverov) zostane v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku žiadaného úveru v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa zanalyzovanie tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Na základe samotných príjmov spotrebiteľa, bez analýzy jeho výdavkov a nákladov na najzákladnejšie potreby, nie je logicky možné s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa, ako žiadateľa o úver, tento úver aj reálne splácať. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle ust. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom veriteľ ako dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

20.1 Na základe výzvy súdu na predloženie dôkazov, akým spôsobom žalobca (resp. jeho právny predchodca) postupoval pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, boli súdu predložené nasledovné listiny: údaje žiadosti/zmluvy č. 1909012265, dáta dopytu s prehľadom verifikačných otázok, výplatné pásky žalovaného za obdobie jún, júl a august 2019, súhlas s odpísaním poplatku a potvrdenie o zaplatení poplatku, potvrdenie o vykonaní prevodu, výpis z registra klientskych informácií a výpis z účtu žalovaného v banke za obdobie august 2019. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný mal od svojho zamestnávateľa za posledné tri mesiace (jún, júl, august 2019) pred podaním žiadosti o úver čistý mesačný príjem v sume 929,- eur, 783,- eur a 940,- eur, z iných zdrojov príjem nemal. V žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol, že je ženatý, počet nezaopatrených osôb 0, výška vyživovacej povinnosti 0,- eur, mesačné výdavky 0,- eur, počet vyživovaných osôb 0 a ako účel pôžičky uviedol rekonštrukcia domácnosti. Z listiny označenej ako „dáta dopytu“ prehľad verifikačných otázok vyplýva, že žalovaný nemal za posledný kalendárny mesiac vymeriavací základ aspoň 972,- eur a túto sumu nedosahoval ani priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace. Okrem toho z ďalšej listiny označenej ako „dáta dopytu“ výpis z registra klientskych informácií vyplýva, že žalovaný mal ku dňu 23. 09. 2019 tieto existujúce úvery: v sume 5.000,- eur s mesačnou splátkou v sume 82,- eur (zostávajúca istina a príslušenstvo v sume 6.960,- eur, počet zostávajúcich splátok 85), v sume 6.000,- eur s mesačnou splátkou v sume 109,- eur (zostávajúca istina a príslušenstvo v sume 10.063,- eur, počet zostávajúcich splátok 92), v sume 7.000,- eur s mesačnou splátkou v sume 129,- eur (zostávajúca istina a príslušenstvo v sume 11.409,- eur, počet zostávajúcich splátok 88), v sume 7.000,- eur s mesačnou splátkou v sume 97,- eur (zostávajúca istina a príslušenstvo v sume 6.792,- eur, počet zostávajúcich splátok 70), v sume 67.000,- s mesačnou splátkou v sume 274,- eur (zostávajúca istina a príslušenstvo v sume 61.653,- eur, počet zostávajúcich splátok 271). Žalovaný teda v čase poskytnutia úveru zo strany veriteľa, t. j. spoločnosti Amico Finance a. s. splácal ďalších 5 živých úverov, ktorých mesačné splátky boli spolu v sume 691,- eur.

21. Z predložených dokladov súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil, že pôvodný veriteľ nemal dostatočné informácie o spotrebiteľovi a jeho výdavkoch a nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa (žalovaného) splácať požadovaný úver v sume 3.800,- eur, a napriek tomu mu

takýto úver pri už existujúcom úverovom zaťažení (päť ďalších živých úverov) poskytol. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o osobnom stave spotrebiteľa, príjmoch a výdavkoch (v ich zložení a kvalite), z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľa síce zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť) potrebné údaje, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne overiť a vyhodnotiť.

21.1 V predmetnej veci žalovaný žiadal o úver na rekonštrukciu domácnosti a uviedol, že jeho mesačné finančné výdavky sú 0,- eur, pričom neoznačil nikoho, kto platí náklady na domácnosť, ktorú mienil z úveru rekonštruovať. Taktiež žalovaný ako žiadateľ o úver neuviedol ďalšie úvery, ktoré mesačne spláca, ale tieto úvery a ich splátky mal veriteľ k dispozícii z výpisu z registra klientskych informácií, a napriek tomu túto skutočnosť nevzal do úvahy. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že veriteľ pristúpil k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. S poukazom na uvedené a v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie odvolací súd dospel záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovanému poskytol úver bez dostatočného overenia údajov o jeho ekonomickej situácii, uspokojil sa len s overením jeho príjmu za posledné tri mesiace predchádzajúce poskytnutiu úveru, výpisu z účtu za jeden mesiac bezprostredne predchádzajúci poskytnutiu úveru, neprihliadol ani na jeho existujúcu úverovú zaťaženosť, t. j. konal bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jeho bonity a bez skúmania jeho výdavkov (na zabezpečenie ubytovania, domácnosti, stravy, dopravy a pod.). Dodávateľ, v záujme splnenia svojej povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.

21.2 Objektívna odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré žiadateľ o úver veriteľovi uviedol, je nutné overiť. Je zrejmé, že pri riadnom zistení a overení výdavkov žiadateľa o úver (žalovaného), pri zohľadnení verejne dostupných informácií ohľadom výšky životného minima a priemerných výdavkov obyvateľstva, pri jeho už existujúcej úverovej zaťaženosti, by takýto žiadateľ o úver nemohol byť posúdený ako osoba bonitná pre poskytnutie úveru, a to ani vo výške 3.800,- eur. Postup, ktorý zvolil veriteľ pri posudzovaní žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru v sume 3.800,- eur (uspokojil sa s predloženými dokladmi o jeho príjme, tvrdením, že nemá žiadne mesačné finančné výdavky pri jeho už existujúcej úverovej zaťaženosti, ako i s tvrdením, že účelom úveru je rekonštrukcia domácnosti) nezodpovedá zákonom stanovenej požiadavke (ust. ), spočívajúcej v povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Sankciou tohto nezákonného postupu veriteľa je, že pokiaľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

22. Súd prvej inštancie konštatoval (38. bod odôvodnenia jeho rozsudku), že veriteľ pri poskytovaní úveru dlžníkovi nepreukázal konanie s odbornou starostlivosťou, z čoho ale nevyvodil zákonu zodpovedajúci právny záver a sankciu v zmysle ust. veta prvá a na túto skutočnosť poukazoval žalovaný v podanom odvolaní. Zároveň však súd prvej inštancie konštatoval, že veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti podľa ust. , v dôsledku čoho veriteľa sankcionoval bezúročnosťou a bezoplatkovosťou úveru (41. bod odôvodnenia rozsudku). K záveru súdu prvej inštancie o hrubom porušení povinnosti veriteľa podľa ust. odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ust. vymedzuje, že konanie veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa nie je v súlade so zákonom v dvoch formách, pričom prvou formou je nedodržanie odbornej starostlivosti podľa ust. tohto zákona a druhou formou je hrubé porušenie povinnosti podľa ust. tohto zákona. Je teda potrebné dôsledne rozlišovať medzi dvomi skutkovými podstatami ust. , a to nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver a hrubé porušenie povinnosti podľa ust. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorú zvolil súd prvej inštancie v prejednávanej veci, je spojená s hrubým porušením povinnosti veriteľa podľa ust. , za

ktoré sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj porušenie ust. až 42 Výsledky dokazovania v prejednávanej veci však nasvedčujú tomu, že veriteľ si v žiadosti o poskytnutie úveru zisťoval údaje o rodinnom stave žalovaného, zisťoval jeho príjmy, mal k dispozícii výplatné pásky žalovaného za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím úveru ako i výpis z účtu žalovaného za mesiac august 2019 a mal k dispozícii i príslušný register klientskych informácií.

23. Súd je vždy povinný pri zisťovaní schopnosti dlžníka splácať úver vyhodnotiť, či veriteľ postupoval v súlade s ust. Ak súd zistí porušenie tohto ustanovenia, je povinný ďalej skúmať, či veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, alebo hrubo porušil povinnosti podľa ust. tohto zákona. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ust. , potom nastupuje sankcia zákazu predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Ak dôjde k hrubému porušeniu povinnosti podľa ust. (ust. veta tretia tohto zákona) zo strany dodávateľa vo forme posudzovania schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo vo forme neprihliadnutia na údaje z príslušných databáz alebo vo forme databáz, alebo vo forme porušenia povinností vyplývajúcich z ust. až 42 a v takýchto prípadoch nastupuje aj sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

24. Odvolací súd už vyššie poukázal na zistenie súdu prvej inštancie, z ktorého vyvodil záver o tom, že žalobca nepreukázal, že veriteľ pri poskytovaní úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou. Odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou starostlivosťou je aj vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.

25. Postup právneho predchodcu žalobcu bolo potrebné v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci hodnotiť podľa ust. veta prvá ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s dôsledkom, ktorý z tohto porušenia vyplýva, a to zánikom oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil sankciu za nesplnenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (úverovú bonitu spotrebiteľa) je tak opodstatnená. Odvolací súd má za to, že s nesplnením tejto povinnosti veriteľa sa spája sankcia v podobe straty oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ust. veta prvá V takom prípade bolo potom ale potrebné vyhodnotiť platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, čo má vzhľadom na dohodnutú konečnú splatnosť úveru ku dňu 20. 04. 2029 (dodatok č. 2 k zmluve o spotrebiteľskom úvere) podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu i s prihliadnutím na ust. veta prvá v spojení s ust. tohto zákona. Súd prvej inštancie však zo zistenia, že veriteľ nepostupoval vo vzťahu k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver, nevyvodil zákonu zodpovedajúcu sankciu spočívajúcu v nemožnosti pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru, čo znamená, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ak veriteľ nebol oprávnený úver zosplatniť, a napriek tomu tak urobil, predčasné zosplatnenie jeho pohľadávky je v rozpore so zákonom a nemôže byť považované za platné, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento právny úkon odporuje zákonu (ust. ). V dôsledku neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu pohľadávky veriteľa na základe oznámenia o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 24. 06. 2021. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom potrebné vychádzať z toho, že úver poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi je stále živý (konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20. 09. 2027 a táto bola na základe dodatkov k zmluve určená na 20. 07. 2026, resp. až 20. 04. 2029) a takýto úver nemožno postúpiť v zmysle ust.

26. V súvislosti s otázkou splnenia podmienok zosplatnenia predmetného úveru v zmysle ust. veta prvá a ust. a následného postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu bolo potrebné dôsledne skúmať aj jeho vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca je nositeľom uplatneného nároku voči žalovanému, ktorý si žalobou uplatnil jeho právny predchodca a žalobca mal nadobudnúť predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 001 zo dňa 25. 04. 2024. Odvolací súd uvádza, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, teda ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 06. 2010). Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Súd prvej inštancie však v súdenej veci dôsledne neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a opomenul vyriešenie otázky existencie vecnej legitimácie v nadväznosti na ust. veta prvá a ust.

27. V zmysle ust. § 17 ods. 1 tohto zákona možno postúpiť pohľadávku buď po konečnom termíne splatnosti (čo nie je prejednávaný prípad) alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. a . Súd prvej inštancie pochybil, keď predčasne uzavrel, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu, resp. túto aktívnu legitimáciu ani neskúmal (napriek tomu, že žalobca nie je pôvodným veriteľom pohľadávky), pričom na danú vec vôbec neaplikoval ust. , a teda zvolil nesprávny procesný postup. V dôsledku tohto pochybenia nevyhodnotil žalobcom predložené listinné dôkazy v súvislosti s predmetnými ustanoveniami so zameraním sa na ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

28. Vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže naprávať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na základe dôvodného odvolania žalovaného sú dané zákonné dôvody pre zrušenie I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane III. výroku o náhrade trov konania (ktorý má povahu výroku závislého od rozhodnutia vo veci samej) podľa ust. , nakoľko nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie nepochybne porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Podľa ust. odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré musí byť presvedčivé a preskúmateľné v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ust. viazaný. Teda jeho úlohou bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok (ktorý zostal predmetom konania potom, ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, a to II. výrokom svojho rozsudku) so sústredením sa na sporné otázky, ako aj argumentáciu žalovaného prezentovanú v priebehu odvolacieho konania, zistený skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, aplikovať naň všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia vo vyššie naznačenom smere, následne zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky a až potom opätovne rozhodnúť o veci a o trovách konania strán sporu, vrátane trov odvolacieho konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude skúmať predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na ust. veta prvá a ust.

Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , ).

30. Žalovaný podal odvolanie i proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného proti tomuto výroku rozsudku rozhodol tak, že toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v zmysle ust. , nakoľko na strane žalovaného v súvislosti s týmto výrokom nezistil žiadnu ujmu (formálnu ani materiálnu), resp. negatívny dopad na neho a žalovaný teda nie je stranou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o tom, že súd vo zvyšku žalobu zamietol, pretože tento výrok nie je v jeho neprospech. Uvedené znamená, že II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, nakoľko žalobca odvolanie proti nemu nepodal a žalovaný nebol na podanie odvolania proti tomuto výroku oprávnený. Súd prvej inštancie teda bude ďalej vo veci konať o žalobe žalobcu len v tej časti, v ktorej žaloba nebola zamietnutá.

31. Z dôvodu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. a závislého III. výroku o trovách konania nebol daný dôvod na rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

32. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. veta druhá v spojení s ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (, ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (, ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (, ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )