Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoCsp/16/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v spore žalobcu: A. B. B., B. B. C. XX, D. - C. E. B. C., A.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: F. G., H. X.XX.XXXX, D. I. XX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s. r. o., so sídlom Dolné Dubové 249, IČO: 53 598 806, o zaplatenie sumy 16.750,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -94 zo dňa 13. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil ust. , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 29.2.2024 (ďalej len „“), s poukazom aj na procesné ustanovenia , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola formou diaľkovej komunikácie uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2022, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 17.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 16,56 %, RPMN vo výške 16,56 %, celková splátka bola výške 29.556,48 eur. Pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver v 96 mesačných splátkach vo výške 307,88 eur, splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2022 a poslednej dňa 20.4.2030. Z nesporovaných tvrdení žalobcu a z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve vyplýva, že žalovaný porušil svoju povinnosť podľa úverovej zmluvy platiť splátky riadne a včas, pričom na úver zaplatil celkovo sumu 250,- eur, ktorá bola celá započítaná na istinu. Listom zo dňa 25.7.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Následne listom zo dňa 25.8.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to uplynutím 7 dní od doručenia oznámenia, ktoré sa dostalo do sféry dispozície žalovaného dňa 31.8.2022. Právny predchodca žalobcu a žalobca následne uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2025, predmetom ktorej bola pohľadávka uplatňovaná v konaní. Z nesporovaných tvrdení žalovaného vyplýva, že žalobca pred poskytnutím úveru

neskúmal skutočné náklady na zabezpečenie životných potrieb žalovaného. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplýva, že žiadosť vypĺňal cez internet cez webovú stránku pôvodného žalobcu a potom ho kontaktovali telefonicky. Pýtali sa ho kde pracuje, adresu kde býva a jeho údaje. Na jeho bežné výdavky sa ho nikto nepýtal. Nik sa ho nepýtal ani na to, či má deti, ani či má svoj byt, či platí nejaké úvery, pričom v tom čase platil aj výživné na dieťa, ku ktorému mal vyživovaciu povinnosť. Iný kontakt so spoločnosťou nemal. Ohľadne výdavkov nevypĺňal žiadny formulár, ani to nik od neho nežiadal.

4. Vecne okresný súd dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, ktorý sa spravuje príslušnými ustanoveniami . Právny predchodca žalobcu bol preto pri uzatváraní úverovej zmluvy povinný rešpektovať (okrem iného) aj ustanovenie a s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosti žalovaného splácať dohodnutý úver. Z predložených listín ako i z tvrdení strán a výsluchu žalovaného vyplýva, že právny predchodca žalobcu nevykonal v podstate žiadne šetrenie ohľadne skutočných výdavkov žalovaného. Vykonanie formálnych lustrácií a formálnych prepočtov v tomto smere nestačí, keď tieto majú plniť doplnkovú - overovaciu funkciu. Navyše, žalobcom predložené výpočty vôbec nezohľadňujú, že v čase žiadosti o úver mal žalovaný dieťa, teda i vyživovaciu povinnosť k nemu. Pôvodný žalobca sa ani len nesnažil skutočnú finančnú situáciu žalovaného (bonitu) zistiť, ale jeho schopnosť splácať úver oprel výlučne o formálne výpočty bez akéhokoľvek zisťovania skutočnej situácie žalovaného. Preto mal prvoinštančný súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, získaním objektívneho obrazu o jeho finančnej situácii, pričom dôsledné nevykonanie takéhoto postupu znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti podľa , na ktoré postačuje práve neúplne zisťovanie pomeru medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa, ktoré je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Navyše zákonodarca (v ustanovení ) definoval ako hrubé porušenie povinností podľa aj porušenie ustanovení podľa až 42, teda aj odsek 20, zohľadňujúci položku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 31.10.2025). Žalovaný v čase poskytnutia úveru vyživovaciu povinnosť mal, avšak to právny predchodca žalobcu zrejme nevedel, keďže sa na to žalovaného ani len nespýtal. V súlade s uvedeným, pre porušenie zákonných povinností právnym predchodcom žalobcu nastúpila zákonná sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zároveň sankcia v podobe straty oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zosplatnenie predmetnej úverovej zmluvy preto nevyvoláva právne účinky a vymáhaný úver ako celok nenadobudol splatnosť. Skutkové tvrdenia žalobcu v spore sú nesprávne a žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia zosplatneného úveru od počiatku nedôvodná. Navyše, z rovnakých dôvodov nebolo ani možné platne postúpiť takúto pohľadávku (ktorá mala vzniknúť zosplatnením celého úveru), preto je predložená zmluva o postúpení pohľadávky neplatná, čo spôsobuje, že aktuálny žalobca ani nemôže mať aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Z uvedených dôvodov je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, preto okresný súd žalobu zamietol. K ostatným tvrdeniam a námietkam sa z dôvodu hospodárnosti už ďalej nevyjadroval, keď toto považoval za nadbytočné.

5. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol zmenu vyhovením žalobe s poukazom na . Argumentoval, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil, že zosplatnenie je absolútne neplatný právny úkon a jemu nesvedčí aktívna legitimácia v spore. Nesúhlasí s dôvodom neplatnosti postúpenia pohľadávky, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pre porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa ust. v spojení s . Zistenie okresného súdu, z predložených dokladov nemal za preukázané právnym predchodcom skúmanie individuálnych výdavkov žalovaného na jeho živobytie a nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného, je v rozpore s obsahom spisu. Právny

predchodca žalobcu preveril výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného ako aj jeho ďalšie výdavky v súlade so zákonom určeným spôsobom, keď v súlade s ust. pred poskytnutím úveru preveril bonitu žalovaného, a to preverením príjmov žalovaného na základe údajov uvádzaných žalovaným v žiadosti o úver (900,- eur; 900,- eur; 900,- eur), ktoré verifikoval údajmi z externého zdroja, výstupom zo Sociálnej poisťovne (dôkaz: dáta dopytu 31.3.2022, potvrdená výška vymeriavacieho základu na úrovni minimálne 1.098,- eur za posledné 3 mesiace). V súlade s opatrenia NBS č. 10/2017 bolo výsledkom preverenia zistenie výšky čistého príjmu na úrovni minimálne 900,- eur mesačne. Zároveň preveril aj úverovú zaťaženosť žalovaného dopytom do Nebankového registra klientskych informácií (NRKI), výstupom ktorého je VÝPIS Z REGISTRA KLIENTSKÝCH INFORMÁCIÍ zo dňa 31.3.2022, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v čase podania žiadosti o úver 1 iný úver, ktorý však bol predmetom refinancovania poskytnutým úverom. V žiadosti o úver žalovaný uviedol rodinný stav: vydatá a žiadna vyživovaná osoba/dieťa. Výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v čase podania žiadosti o úver predstavovala sumu 218,06 eur. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol výšku mesačných finančných výdavkov 0,- eur, čo jeho predchodca verifikoval výstupom z externého zdroja, výpisom z Nebankového registra klientskych informácií (NRKI) so zistením výšky mesačných finančných výdavkov na úrovni 97,10 eur. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol výšku iných mesačných výdavkov 0,- eur. Právny predchodca žalobcu sa s tvrdením žalovaného o žiadnych iných mesačných výdavkoch nestotožnil, pri posúdení schopnosti žalovaného splácať úver zohľadnil aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného ako jeho ďalšie výdavky, a to v súlade so zákonom určeným spôsobom. Ďalej citoval , , a opatrenia NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. ) (ďalej len „opatrenie NBS č. 10/2017“). Prvoinštančný súd sa s tvrdením o preverení výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, ktoré produkoval v podaní zo dňa 1.4.2026 nevysporiadal, neprihliadol naň, aj keď ho uvádza v odseku 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca do vzorca výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať dosadil sumu 307,88 eur ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v zmysle opatrenia NBS č. 10/2017 (výška splátky úveru poskytnutého žalobcom). Splátku existujúceho úveru do výpočtu nezahrnul, nakoľko pôvodný úver bol refinancovaný poskytnutým úverom. V čase žiadania o úver predstavovala výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sumu vo výške 218,06 eur. Právny predchodca akceptoval príjem žalovaného vo výške 900,- eur mesačne. Celková výška nákladov podľa opatrenia NBS č. 10/2017 predstavuje sumu vo výške 490, eur (celková výška nákladov = [(celková výška čistého príjmu žalovaného – súčet životných miním)*0,4] + súčet životných miním): 490,84 = [(900,00 – 218,06)*0,4]+ 218,06. Po dosadení do vzorca na výpočet limitu žalobca dospel k hodnote 1,00, t. j. k hodnote nižšej ako 1, a teda aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že dostatočne okresnému súdu preukázal splnenie si povinnosti v zmysle ust. : 307,88 / (900-490,84) = 0,75. Výpočtom je preukázané, že limit ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver neprekračuje hodnotu 1 podľa ust. opatrenia NBS č. 10/2017. K predčasnému zosplatneniu úveru pre neplatenie splátok došlo platne, čím boli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle , preto je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie (I. a II. výrok) potvrdil.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (suma 16.750 eur, úrok 12.556,48 eur, úrok z omeškania 6,25 % ročne zo sumy 16.750 eur od 16.9.2022 do zaplatenia), II. výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa (s výnimkou dňa začatia plynutia premlčacej doby výkonu záložného práva) i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, keď nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné:

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V predmetnom spore založil súd prvej inštancie rozhodnutie na závere, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že jeho právny predchodca si splnil zákonnú povinnosť podľa a bonitu žalovaného skúmal s odbornou starostlivosťou, teda úver nemohol byť platne predčasne zosplatnený, a preto nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca s uvedenými závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil poukazujúc na to, že boli splnené všetky zákonné podmienky skúmania bonity spotrebiteľa.

13. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je , ako aj a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení . Prvoinštančný súd správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne pristúpil najprv k posudzovaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie nároku. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

15. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. ).

16. V danom prípade žalobca žiada od žalovaného zaplatiť pohľadávku, ktorej pôvodným veriteľom bol nebankový subjekt, ktorý svoju pohľadávku voči žalovanému ako spotrebiteľovi (vzniknutú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý zosplatnil) bez jeho súhlasu postúpil na žalobcu, t. j. tiež na nebankový subjekt.

17. Podľa veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa vynaloženie odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru, d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

21. Podľa veta posledná náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.

22. Podľa ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

23. Podľa práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. V spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať nielen existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ale súd je povinný ex offo skúmať aj dodržanie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri prieskume úverovej bonity klienta (porov. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-679/18) a v prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadnuť. Naviac v spotrebiteľských veciach (konanie so slabšou stranou sporu podľa a nasl.) je princíp kontradiktórnosti konania oslabený.

25. Dôkazné bremeno preukázania splnenia povinnosti veriteľa pritom nezaťažuje spotrebiteľa, ale je na veriteľovi aby v spore hodnoverne preukázal, že pri skúmaní bonity spotrebiteľa pred uzavretím úverovej zmluvy, postupoval náležite s dostatočnou odbornou starostlivosťou ( a ). Splnenie tejto povinnosti je potrebné vnímať vo všetkých aspektoch súvisiacich s poskytovaním úveru.

26. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie ukladá povinnosť veriteľom v predzmluvnom vzťahu so spotrebiteľom skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Účelom predmetného ustanovenia je zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti neumožňujú splácanie úveru. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne úsilie, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou činnosťou, napr. z bankového/nebankového registra, dopytom na Sociálnu poisťovňu. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver a správať sa tak obozretne z pohľadu návratnosti úveru a z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom).

27. Smernica č. 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu definuje odbornú starostlivosť podnikateľa ako úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Daná je aj potreba verifikácie spotrebiteľom poskytnutých informácií. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať úver. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru.

28. Články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

29. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu dlžníka má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-58/18 Michel Schyns proti Belsius Elfius Banque SA, bod 39, 41).

30. V tomto ohľade Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že cieľom povinnosti ohodnotiť úverovú bonitu spotrebiteľa je posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-449/13 CA Consumer Finance, bod 43). Veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa a mali by mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu.

31. V rozsudku z 18. decembra 2014 vo veci CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato C-449/13, Súdny dvor Európskej únie posudzoval predzmluvné povinnosti poskytovateľa úveru, a to povinnosti stanovené v článku 5 (informačná povinnosť a povinnosť poskytnúť

vysvetlenie) a v článku 8 (posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa) smernice 2008/48/ES. Rozhodol, že ustanovenia smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48/ES zaťažuje spotrebiteľa; jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48/ES; článok 8 ods. 1 smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy. V rozsudku z 10.júna 2021 C-303/20 Súdny dvor Európskej únie k článku 8 smernice 2008/48/ES uviedol, že veriteľ je povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom (C 449/13, C-58/18, C-679/18).

32. Odborná starostlivosť je preto komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. V neposlednom rade ide aj o odbornú starostlivosť vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne taktiež ohrozené.

33. Povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom právnom poriadku zakotvená v , pričom ide o transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2025).

34. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa nepochybne viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti [pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) LCL Le Crédit Lyonnais SA proti Fesihovi Kalhanovi z 27. marca 2014, C-565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra)“ (rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 22). Zjednodušene povedané, v mnohých prípadoch je dlžník len laik, ktorý má predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti a vedomosti, a vie preto vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať môže, aby to vedel splácať (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2025).

35. Práve s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti sú prísne aj sankcie, ktoré postihujú veriteľa, ktorý túto svoju povinnosť zanedbá ( ), t. j. v prípade porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou nie je veriteľ oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa taký úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa však považuje nielen posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa už považuje aj porušenie až 42 (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2025).

36. Súdny dvor už rozhodol, že sankcia zániku nároku na úroky stanovená vnútroštátnou úpravou sa považuje za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48/ES, pokiaľ ide o prípady porušenia

povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte tejto smernice (rozhodnutie Súdneho dvora C-303/20, C-42/15).

37. Podľa sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

38. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu – teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne, t. j. boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. februára 2025).

39. Podľa bodu 26 odôvodnenia smernice by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi, „... Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.“.

40. Podľa čl. 23 smernice sú členské štáty povinné stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice a sú povinné prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie pritom musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Taká sankcia, ktorá by veriteľovi hrozila len v prípade nenahliadnutia do príslušných registrov či v prípade úplnej ignorancie akýchkoľvek podkladov nevyhnutných na posúdenie úverovej bonity klienta, by bola zjavne v rozpore s účelom a cieľom smernice a nebolo by ju možné považovať ani za účinnú, ani za primeranú a ani za odradzujúcu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.2. 2025).

41. V štádiu súdneho konania sa dlžník nachádza opäť v pozícii toho slabšieho – dokonca aj právne zastúpený (viď rozsudok Súdneho dvora Froukje Faber proti Autobedrijf Hazet Ochten BV zo 4. júna 2015, C-497/13, bod 47). Práve s poukazom na znevýhodnené postavenie spotrebiteľa preto Súdny dvor zdôrazňuje povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých ustanovení spotrebiteľského práva (napríklad rozsudok Súdneho dvora Radlinger a Radlingerová, už citovaný, bod 62). Účinná ochrana spotrebiteľa by sa nedala dosiahnuť, keby vnútroštátny súd nebol povinný, hneď ako disponuje na tento účel potrebnými informáciami o právnych a skutkových okolnostiach, preskúmať ex offo dodržanie povinnosti veriteľa stanovenej v článku 8 uvedenej smernice, analogicky rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, body 66 a 70 (porov. rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 23).

42. Podľa čl. 288 tretieho odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) smernica zaväzuje všetky členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý má byť dosiahnutý, pričom ponecháva vnútroštátnym orgánom právomoc, pokiaľ ide o formu a prostriedky. Platí, že smernica sama osebe nemôže zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú proti nemu nemožno odvolávať (rozsudok Súdneho dvora Dominguez z 24. januára 2012, C-282/10, bod 37). To však nemení nič na tom, že povinnosť členského štátu prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou je záväznou povinnosťou, ktorú stanovuje čl. 288 tretí odsek ZFEÚ a samotná smernica. Táto povinnosť prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia je záväzná pre všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomocí (rozsudok Súdneho dvora Commune de Mesquer z 24. júna 2008, C-188/07, bod 83). Povinnosť posúdiť ex offo dodržanie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri prieskume úverovej bonity klienta predstavuje procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (viď analogicky rozsudok Súdneho dvora Kušionová z 10. septembra 2014, C-34/13, bod 67, ako aj rozsudok Finanmadrid EFC z 18. februára 2016, C-49/14, bod 35).

43. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sú vnútroštátne súdy pri uplatňovaní vnútroštátneho práva povinné vykladať ho v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice tak, aby sa

dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s čl. 288 tretím odsekom ZFEÚ. Táto povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva je totiž vnútorne spätá so systémom ZFEÚ, keďže umožňuje vnútroštátnym súdom v rámci ich právomocí zaistiť úplnú účinnosť práva únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené (rozsudok Súdneho dvora Dominguez, vyššie citovaný, bod 24).

44. S poukazom na vyššie uvedené je nutné poukázať na to, že skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Podľa dôvodovej správy k novele č. (zákona o spotrebiteľských úveroch), legislatívnym zámerom bolo obozretné poskytovanie spotrebiteľských úverov veriteľmi, so zohľadnením vzniknutých nedostatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Sprísnený právny rámec posudzovania schopnosti splácať úver sa vzťahoval už na zmluvy uzatvorené po 1. januári 2017. Ustanovenia až 42 predstavovali skonkrétnenie generálnej klauzuly v (Opatrenie NBS 10/2017 s účinnosťou 1.1.2018 upravilo príslušnú metodiku výpočtov), a teda do vyhodnotenia limitov pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, vstúpila aj výslovne upravená položka nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a tiež osôb voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť ().

45. Skúmanie bonity predstavuje skúmanie predpokladov splatenia úveru v každom jednotlivom prípade, s ohľadom na individuálne okolnosti (osobnú situáciu spotrebiteľa, výšku úveru, výšku mesačnej splátky a pod.), s cieľom posúdiť, či sú informácie primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa.

46. Vzhľadom na dátum uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (31.3.2022) zákonnú podmienku uvedenú v , a to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, je preto potrebné v prejednávanej veci vykladať tak, že nepostačovalo na strane spotrebiteľa len zistenie výšky príjmu (overením v Sociálnej poisťovni), zavŕšené lustráciou v úverovom registri, ale zistením i celkového objemu výdavkov, predovšetkým nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb (s prihliadnutím na osobné pomery, osoby voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť). Veriteľ si inak nemohol s odbornou starostlivosťou urobiť kvalifikovaný záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa, za účelom posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

47. Pokiaľ žalobca namietal, že jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo údajné neskúmanie bonity právnym predchodcom žalobcu, ktoré okresný súd odôvodnil predovšetkým povinnosťou každého veriteľa skúmať skutočné výdavky spotrebiteľa, resp. jeho osobný rozpočet. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru súdu prvej inštancie, že v konaní žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle .

48. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa by mal byť kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení jeho bežných mesačných výdavkov taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz. V prípade nesplácania úveru a uplatnenia svojho nároku na súde, je preukázanie skúmania bonity pred poskytnutím úveru, ako jednej z najdôležitejších povinností veriteľa, podrobené prieskumu týkajúcemu sa hlavne tej skutočnosti, akým spôsobom veriteľ zisťoval a hlavne preveroval údaje poskytnuté samotným klientom, resp. aké ďalšie údaje o klientovi získal, aby relevantne preukázal svoj záver o tom, že poskytnutie úveru klientovi, minimálne v čase jeho poskytnutia, predstavovalo pre neho minimálne riziko nesplácania, čo znamená, že klient v prípade, pokiaľ nedôjde na jeho strane k významnej zmene pomerov v jeho neprospech ohľadom jeho bonity, bude, v podstate bez problémov, splácať splátky úveru.

49. Právny predchodca žalobcu v predmetnej veci nezisťoval dôsledne výdavky žalovaného, pričom je úplne logické, že u dospelého človeka sa veriteľ nemôže uspokojiť s vyjadrením, že jeho výdavky

sú nulové a takúto skutočnosť len nekriticky prijať, nakoľko takýto postup nie je vôbec obozretný či odborne starostlivý, kde takýto subjekt musí mať samozrejme výdavky minimálne na zabezpečenie základných životných potrieb (výdavky na bývanie, stravu, lieky, energie a pod.). Veriteľ sa tejto zákonnej povinnosti (povinnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pred posúdením bonity), podľa názoru odvolacieho súdu, nemôže zbaviť odkazom na životné minimum, či rezervu (ktorej spôsob výpočtu uviedol žalobca už v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 2.4.2026) vypočítanú aj s použitím sumy životného minima ako ukazovateľov schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, nakoľko to nie je ratio zákona a takéto použitie automatizovaných výdavkov nemôže postačovať na reálne posúdenie tej skutočnosti, či spotrebiteľ bude schopný úver splácať, keďže bez ďalšieho nezohľadňuje individuálnosť a reálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa. Bez toho, aby boli skúmané aj reálne výdavky dlžníka, nemohol byť vytvorený reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti ním splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že sa zo strany právneho predchodcu žalobcu jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skutočnosti, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou napokon nasvedčuje aj fakt, že žalovaný aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu uhradil celkovo len sumu 250,- eur (t. j. ani nie jednu splátku) napriek tomu, že žalobca konštatoval, že vzhľadom na ním uvedené výpočty mal byť schopný splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

50. Podľa odvolacieho súdu aktuálna právna úprava v spojení s Opatrením NBS č. 10 nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa o úver. Ustanovenie výslovne stanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Posledná veta ods. 27 síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak uvedené nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov. Veriteľ teda nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum. S uvedeným korešponduje aj úprava v Opatrenia NBS č. 10, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum a Opatrenie NBS č. 10 uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, i podľa názoru odvolacieho súdu to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov (či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Jednak to výslovne ustanovuje , a jednak náklady na zabezpečenie základných životných potrieb priemerného spotrebiteľa výrazne prevyšujú výšku životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) postupoval v súlade s , a teda mu nevzniklo právo úver zosplatniť.

51. Je nutné dodať, že za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o reálnej žiadateľovej finančnej situácii. Povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, nezbavuje povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a tieto náležite vyhodnotiť. V súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho výdavkov, keďže skúmaním výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov, nie je spôsobilé podať úplný obraz o celkovom objeme výdavkov spotrebiteľa, v dôsledku čoho si veriteľ nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

52. S poukazom na vyššie uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, získaním

objektívneho obrazu o jeho finančnej situácii (teda posúdením a vyhodnotením získaných podkladov), a preto dôsledné nevykonanie takéhoto postupu znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti podľa , na ktoré postačuje práve neúplne zisťovanie pomeru medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa, ktoré je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, aj s prihliadnutím okrem iného na konkrétnu výšku príjmu žalovaného v danom spore (900,- príjem), výšku mesačnej splátky úveru (307,88 eur) a dobu splácania úveru (96 mesiacov). Navyše zákonodarca (v ustanovení ) definoval ako hrubé porušenie povinností podľa , aj porušenie ustanovení podľa až 42 (teda aj odsek 20, zohľadňujúci položku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť).

53. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou, keďže veriteľ posudzoval bonitu bez akýchkoľvek údajov o reálnych nákladoch na základné životné potreby žalovaného, pričom tak postupoval v rozpore s v spojení s ods. 27 , a teda úver sa s poukazom na považuje za bezúročný a bez poplatkov (podporne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2025). Takéto závery plne zodpovedajú rozhodovacej praxi dovolacieho (pozri napríklad sp. zn. ). Nepostačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo - chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadĺženosťou a platobnou neschopnosťou. Z rozhodnutia súdu by potom mal spotrebiteľ pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.

54. Nadväzne na záver okresného súdu, že žalobca stratil právo na jednorazové zosplatnenie spotrebiteľského úveru a teda úver nemohol platne zosplatniť, súd prvej inštancie dôvodne vo veci poukázal na účinného v čase postúpenia pohľadávky, v zmysle ktorého môže byť predmetom postúpenia len pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala celkom splatnou pred konečným termínom splatnosti. Uvedené znamená, že ak nedošlo k platnému zosplatneniu celej pohľadávky, táto nemohla byť ako celok postúpená na žalobcu. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru mala nastať dňa 20.4.2030. Rovnako platí, že vzhľadom na nedostatočné preukázanie skúmania bonity právnym predchodcom žalobcu, tento nemohol spotrebiteľský úver platne predčasne zosplatniť. Preto až po dátume konečnej splatnosti úveru mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Z obsahu napadnutého rozsudku a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky z postupcu na žalobcu malo dôjsť na základe zmluvy uzatvorenej dňa 8.12.2025, t.j. predtým, ako nastala splatnosť celého úveru. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že v predmetnom prípade neboli splnené podmienky vyplývajúce z , konkrétne podmienka upravená pod jeho písm. b) a z tohto dôvodu tak na žalobcu nemohli byť platne postúpené práva vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dňa 31.3.2022 medzi veriteľom (Ahoj, a. s.) a žalovaným, v dôsledku čoho je správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní.

55. Z obsahu spisu vedeného vo veci vyplýva, že v žalobe žalobca uviedol, že pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, po ktorú poskytol, úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru žiadne skutočnosti k skúmaniu bonity žalovaného. Podaním zo dňa 1.4.2026 (čl. 79) na výzvu okresného súdu v zmysle sa žalobca vyjadril k skúmaniu bonity a uviedol, že žalobca skúmal pred poskytnutím úveru platobnú schopnosť žalovaného v zmysle , a to najmä (nie výlučne) s prihliadnutím na druh úveru, účel úveru a dobu trvania úveru. Overoval pracovný pomer a výšku príjmu žalovaného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, rovnako overoval existujúce záväzku žalovaného zo spoločného registra bankových informácií Euris. Do vzorca výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať dosadil sumu 307,88 eur ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v zmysle Opatrenia NBS č. 10/2017 (výška

splátky poskytnutého úveru), splátku existujúceho úveru do výpočtu nezahrnul, nakoľko pôvodný úver bol refinancovaný poskytnutým úverom. V čase žiadania úveru predstavovala výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sumu vo výške 218,06 eur, žalobca akceptoval príjem žalovaného vo výške 900,- eur mesačne. Celková výška nákladov podľa § 2 ods. 5 Opatrenia č. 10/2017 predstavuje 490,84 eur (celková výška nákladov = ((celková výška čistého príjmu žalovaného – súčet životných miním) * 0,4) + súčet životných miním). 490,84 = ((900-218,06 * 0,4) + 218,06. Po dosadení do vzorca na výpočet limitu žalobca dospel k hodnote 1,00, teda k hodnote nižšej ako 1 (307,88 / (900-490,84) = 0,75). Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil listinné dôkazy: Dáta dopytu zo dňa 31.3.2022 (čl. 22), Údaje žiadosti (čl. 23), Dáta dopytu Eurisc zo dňa 31.2.2022 (čl. 26), report (čl. 46). Z uvedeného vyplýva aj podľa odvolacieho súdu, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce výšku nákladov žalovaného na zabezpečenie základných životných potrieb, uvedené nahradil (iba) odkazom na výšku životného minima spotrebiteľa v sume 218,06 eur, čím nebol naplnený predpoklad veta posledná . Námietka žalobcu, že okresný súd sa nevysporiadal (neprihliadol) s tvrdením žalobcu o preverení výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb (v zmysle podania zo dňa 1.4.2026), ktoré produkoval v podaní zo dňa 1.4.2026 nijako nevysporiadal, nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť s ohľadom na uvedené. Je nutné tiež poukázať na to, že je nutné poukázať na to, že v odseku 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol podstatný obsah argumentov žalobcu, ku ktorým zaujal stanovisku v odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a odkazuje na naň.

56. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva svojvoľnosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

57. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku vrátane II. výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou), ako vecne správny postupom podľa potvrdil.

58. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

59. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

60. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

62. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

63. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

64. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).