Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/524/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána

Sluka, PhD., v spore žalobcu E. K., s.r.o., so sídlom v S., IČO : X.X., zastúpeného Mgr.

Milanom Sadloňom, advokátom v Senici, V. P. Tótha 30 proti žalovaným 1/ P. M.,

bývajúcej v M., 2/ A. Š., bývajúcej v M., obe žalované zastúpené advokátskou kanceláriou

JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, o zaplatenie 4 020,12 €

a 5 238,20 €, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaných 1/, 2/, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. apríla 2014 sp.zn. 6 Co

565/2013, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Martin rozsudkom z 20. júna 2013 č.k. -538 uložil

žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 020,12 € a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť

žalobcovi 5 238,20 €, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Mal za to,

po vykonanom dokazovaní, že žalobca preukázal v konaní vznik a výšku schodku

na zverených hodnotách v zmysle , ktorý vznikol za trvania pracovného

pomeru žalovaných, ktoré mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na druhej strane

žalované nepreukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia.

2. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 16. apríla 2014 sp.zn. rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil vo veci samej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s odvodnením napadnutého

rozsudku vo veci samej. K odvolacím námietkam uviedol, že súd prvej inštancie vykonal

rozsiahle a podrobné dokazovanie, závery vyplývajúce z dokazovania s prihliadnutím aj

k záverom znaleckých posudkov, keď sa stotožnil i s postupom súdu prvej inštancie, ktorý

odmietol vykonať dôkaz ďalším znaleckým posudkom, vyhodnotil správne ako aj právne

správne ich posúdil, pričom v podrobnostiach na tieto odvolací súd poukázal.

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli žalované 1/, 2/ dovolaním, ktorého

prípustnosť odôvodnili tým, že odvolací súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred

súdom ( ), rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

a je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), a to tým, že odvolací súd nevyhodnotil

riadne dôvody uvádzané v odvolaní, nezaoberal sa rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré žalované

uvádzali v konaní, a preto je odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedostatočné

a nepresvedčivé.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť ako nedôvodné

a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, že

dovolanie podala včas strana sporu (žalované, ďalej aj dovolateľky) zastúpené v súlade

s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 14. júla 2014, t.j. pred 1. júlom 2016,

za účinnosti v znení neskorších predpisov

(ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia

(na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle

§ 236, § 237 a § 238 O.s.p v znení účinnom do 1. januára 2015.

7. Dovolanie žalovaných 1/, 2/ smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu proti

ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v až 3 Dovolanie žalovaných

3

1/, 2/ nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť

dovolania preto z až 3 nevyplýva.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám,

ktoré boli uvedené Žalované poukazovali vo svojom dovolaní, že konanie je

zaťažené vadou, ktorá bola uvedené v pod písm. f/ , jej existencia však nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

9. Dovolateľky mali za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f/

spočívajúcou tom, že rozsudok odvolacieho súdu je neodôvodnený a nepresvedčivý,

keď sa nevysporiadal odvolací súd s nimi uvádzanými dôvodmi a dôkazmi.

10. Dovolací súd k tvrdenej prípustnosti dovolania z hľadiska vady spočívajúcej

v (podľa názoru dovolateliek) odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, poukazuje

na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie)

obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Správnosť

takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov

potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp.zn. , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , .

11. Žalované 1/, 2/ vzniesli aj množstvo ďalších námietok vo vzťahu k odôvodneniu

rozhodnutia odvolacieho súdu, v skutočnosti však nimi len vyjadroval svoj nesúhlas

s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdmi. Otázky nastolené žalovanými sa týkajú

skutkového a právneho posúdenia veci súdmi. Dovolací súd preto zdôrazňuje, že

pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť

právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne

nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalované

mali odlišný právny názor než konajúce súdy bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi

tvrdenú vadu v zmysle Za porušenie základného práva zaručeného

v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

12. V dovolaní namietaná „iná vada“, ktorú však dovolateky nekonkretizovali, bola

do 30. júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod ( ),

ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp.zn. , , , ,

, , a ).

13. Z obsahu dovolania napokon možno ustáliť, že dovolateľky odôvodňovali svoj

mimoriadny opravný prostriedok aj tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver.

14. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež

R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani

atribút rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

15. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalovaných 1/, 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaných 1/,2 podľa

ako procesne neprípustné odmietol.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová