Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
701/399311.412e6f.pdf
PDF · 107.06 KB
No categories available
5Cdo/524/2014
Najvyšší súd 5 Cdo 524/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána
Sluka, PhD., v spore žalobcu E. K., s.r.o., so sídlom v S., IČO : X.X., zastúpeného Mgr.
Milanom Sadloňom, advokátom v Senici, V. P. Tótha 30 proti žalovaným 1/ P. M.,
bývajúcej v M., 2/ A. Š., bývajúcej v M., obe žalované zastúpené advokátskou kanceláriou
JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, o zaplatenie 4 020,12 €
a 5 238,20 €, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 10 C/139/2008, o dovolaní
žalovaných 1/, 2/, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. apríla 2014 sp.zn. 6 Co
565/2013, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Martin rozsudkom z 20. júna 2013 č.k. 10 C /139/2008-538 uložil
žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 020,12 € a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5 238,20 €, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Mal za to,
po vykonanom dokazovaní, že žalobca preukázal v konaní vznik a výšku schodku
na zverených hodnotách v zmysle Zákonníku práce, ktorý vznikol za trvania pracovného
pomeru žalovaných, ktoré mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na druhej strane
žalované nepreukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia.
2. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 16. apríla 2014 sp.zn. 6 Co 565/2013 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil vo veci samej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s odvodnením napadnutého
rozsudku vo veci samej. K odvolacím námietkam uviedol, že súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle a podrobné dokazovanie, závery vyplývajúce z dokazovania s prihliadnutím aj
k záverom znaleckých posudkov, keď sa stotožnil i s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
odmietol vykonať dôkaz ďalším znaleckým posudkom, vyhodnotil správne ako aj právne
správne ich posúdil, pričom v podrobnostiach na tieto odvolací súd poukázal.
3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli žalované 1/, 2/ dovolaním, ktorého
prípustnosť odôvodnili tým, že odvolací súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a to tým, že odvolací súd nevyhodnotil
riadne dôvody uvádzané v odvolaní, nezaoberal sa rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré žalované
uvádzali v konaní, a preto je odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedostatočné
a nepresvedčivé.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal zamietnuť ako nedôvodné
a priznať náhradu trov dovolacieho konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací
[(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že
dovolanie podala včas strana sporu (žalované, ďalej aj dovolateľky) zastúpené v súlade
s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec
a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 14. júla 2014, t.j. pred 1. júlom 2016,
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP
(na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle
§ 236, § 237 a § 238 O.s.p v znení účinnom do 1. januára 2015.
7. Dovolanie žalovaných 1/, 2/ smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu proti
ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Dovolanie žalovaných
1/, 2/ nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť
dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám,
ktoré boli uvedené § 237 O.s.p. Žalované poukazovali vo svojom dovolaní, že konanie je
zaťažené vadou, ktorá bola uvedené v § 237 pod písm. f/ O.s.p., jej existencia však nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
9. Dovolateľky mali za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f/
O.s.p. spočívajúcou tom, že rozsudok odvolacieho súdu je neodôvodnený a nepresvedčivý,
keď sa nevysporiadal odvolací súd s nimi uvádzanými dôvodmi a dôkazmi.
10. Dovolací súd k tvrdenej prípustnosti dovolania z hľadiska vady spočívajúcej
v (podľa názoru dovolateliek) odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, poukazuje
na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie)
obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Správnosť
takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov
potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp.zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011,
I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012,
III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014,
I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.
11. Žalované 1/, 2/ vzniesli aj množstvo ďalších námietok vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia odvolacieho súdu, v skutočnosti však nimi len vyjadroval svoj nesúhlas
s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdmi. Otázky nastolené žalovanými sa týkajú
skutkového a právneho posúdenia veci súdmi. Dovolací súd preto zdôrazňuje, že
pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť
právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne
nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalované
mali odlišný právny názor než konajúce súdy bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi
tvrdenú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že
odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako vyplýva aj
z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
12. V dovolaní namietaná „iná vada“, ktorú však dovolateky nekonkretizovali, bola
do 30. júna 2016 považovaná za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp.zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010,
6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
13. Z obsahu dovolania napokon možno ustáliť, že dovolateľky odôvodňovali svoj
mimoriadny opravný prostriedok aj tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver.
14. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež
R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,
7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani
atribút rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť
dovolania.
15. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
žalovaných 1/, 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaných 1/,2 podľa § 447 písm. c/ CSP
ako procesne neprípustné odmietol.
16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. augusta 2016
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.
JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová