Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-139-2008.pdf
PDF · 225.27 KB
Case nature
Subarea
10C/139/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Emil Krajčík s.r.o. so sídlom v Senici, Dlhá 1424/47, IČO: 36246204, právne zastúpeného Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom so sídlom v Senici, V.P.Tótha 30, proti žalovaným v rade 1/ S. Z., H.. X.X.XXXX, C. Z., Z. X, v konaní o zaplatenie 4.020,12 eur, a žalovanej v rade 2/ B. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. S. X/XX, Z., v konaní o zaplatenie 5.238,20 eur s príslušenstvom, obe žalované zastúpené právnou zástupkyňou Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom v Martine, E.B.Lukáča 2, takto
rozhodol:
Žalovaná v rade 1/ S. Z., je žalobcovi povinná zaplatiť 4.020,12 eur (121.110,-Sk) do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v rade 2/ B. Š. je žalobcovi povinná zaplatiť 5.238,20 eur (157.806,-Sk) do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.7.2008 sa žalobca proti pôvodne žalovanej v rade 1/ domáhal zaplatenia sumy 121.110,-Sk (4.020,12 eur) titulom náhrady škody spôsobenej schodkom na hodnotách, zverených na vyúčtovanie. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaná v rade 1/ pracovala u žalobcu ako predavačka - pokladníčka, poverená zastupovaním vedúcej predajne 101 Drogérie v MO811 Martin na základe pracovnej zmluvy, uzatvorenej 4.4.2006. Dňa 21.5.2006 so žalobcom uzavrela tiež dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti na zverené hodnoty podľa stavu, zisteného fyzickou inventúrou zo dňa 21.5.2006. Fyzickou inventúrou, vykonanou na pracovisku žalovanej v dňoch 26.až 27.5.2007 bolo zistené manko vo výške 375.762,-Sk, ktoré bolo znížené o normomanko v sume 50.648,59 Sk a zostatok v sume 325.114,-Sk bol rozpočítaný podľa Zákonníka práce na všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, pričom na žalovanú v rade 1/ ako na zástupkyňu pripadla suma 121.110,-Sk. Túto škodu, ktorú žiadal žalobca ako zamestnávateľ od žalovanej v rade 1/ nahradiť, oznámil zamestnávateľ žalovanej v rade 1/ listom zo 7.6.2006. Žalovaná sa k vzniku škody a jej výške vyjadrila v tom smere, že nie je preukázané z akej evidencie sa pri inventúre vychádzalo a že požaduje, aby sa inventúra opakovala, a aby sa vychádzalo z prvotných podkladov. Následne bola k náhrade škody vyzvaná ešte listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.2.2008, avšak listom svojho právneho zástupcu tento nárok spochybnila. V dôsledku tejto skutočnosti bol žaloba nútený obrátiť sa žalobou na súd.
V priebehu konania žalobca podal na Okresný súd Martin žalobu proti žalovanej v rade 2/, ktorá bola doručená 10.9.2008 a ktorou sa proti žalovanej v rade 2/ domáhal zaplatenia sumy 157.806,-Sk - 5.238,20 € z rovnakého dôvodu, ako voči žalovanej v rade 1/ s tým, že žalovaná v rade 2/ pracovala v rovnakej prevádzke a predajni v rovnakom čase, ako vedúca predmetnej predajne a aj ona 21.5.2006 uzavrela dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Aj žalovaná v rade 2/ z podobných dôvodov ako
žalovaná v rade 1/ odmietla žalobcovi zistenú škodu, zistenú inventúrou z 26.až 27.5.2007 nahradiť a preto aj voči žalovanej v rade 2/ bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd . Konanie sa viedlo pod sp.zn. XC XXX/XXXX.
Uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. XXC/XXX/XXXX z 22.1.2009 súd obe veci spojil v zmysle § 112 ods.1 O.s.p. na spoločné konanie s tým, že spojené konanie sa vedie pod sp.zn. XXC XXX/XXXX.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalované v rade 1/ a 2/ od podania žaloby až do vyhlásenia rozsudku spochybňovali výsledky inventarizácie a výšku schodku a žalobu žiadali zamietnuť.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.3.2009 žalovaná v rade 1/ potvrdila, že pracovala u žalobcu ako predavačka pokladníčka, tiež poverená zastupovaním vedúcej predajne v prevádzke žalobcu, uvedenej v žalobe, ktorá bola umiestnená v Martinskom Priore a podpísala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti z 21.5.2006. V tento deň bola aj urobená fyzická inventúra tovaru, ktorý bol umiestnený v predajni. K tomuto dňu pracovalo v kolektíve danej prevádzky 5 zamestnancov. Inventúry 21.5.2006 sa zúčastnila tak ona, ako aj vedúca predajne, žalovaná v rade 2/, ďalšie kolegyne, ktoré mali uzavreté dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a ešte pracovníci z vedenia podniku. K inventúre, ktorá bola vykonaná v prevádzke ku dňu uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaná v rade 1/ uviedla, že táto vyšla s účtovným prebytkom. Na predajni sa zistilo totiž viac tovaru, ako bolo účtovne evidovaného. Tovar, ktorý bol fyzicky v predajni bol zaevidovaný aj počítači na tzv. skladových kartách, ktoré sa viedli pre jednotlivé druhy tovarov, ale aj podľa jednotlivých dodávateľov. Ak do predajne dochádzal v priebehu roka ďalší tovar, jeho evidencia závisela podľa toho, či dochádzal z centrálneho skladu v Senici, kde sa nachádzalo centrum firmy, alebo prišiel priamo od dodávateľa. Ak do predajne doobjednávali tovar zo Senice, do počítača bol nahadzovaný operátorkou z centra firmy. Pri takejto dodávke ona s vedúcou len potvrdzovala, či sedí cena dodaného tovaru so sprievodnými dokladmi, ktoré k nemu dostali, a či tiež sedí počet kusov. Pokiaľ došiel tovar od externých dodávateľov, kontrolovali jeho množstvo, cenu podľa dodacích listov, ktoré nahadzovali do počítača priamo ony, teda pracovníčky predajne a príjem tovaru potvrdili na dodacích listoch. Originál dodacieho listu potom zasielali na firmu, kópiu dodacieho listu si nechávali na pokladni. Dodaný tovar sa tiež nahadzoval do skladových kariet v počítači a túto administratívnu činnosť urobila buď ona, alebo vedúca predajne. V priebehu roka od uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti až do inventúry do predajne nastúpili ďalšie pracovníčky N. F., Z. C. a Z. M., u ktorých nevedela povedať, ale predpokladala, že aj oni mali uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Tá sa totiž podľa jej vedomostí uzatvárala s každým novo nastupujúcim zamestnancom. Pri nástupe týchto kolegýň sa ale už inventúra nerobila, pretože o vykonanie inventúry nikto nepožiadal. Pri inventúre, ktorou bol zistený schodok v máji 2007 bola ona a vedúca predajne, kolegyňa F., a kolegyňa Š. za podnik Z. Z. B. Z. A.. Skutočnosť, že za rok práce v predajni vzniklo tak rozsiahle manko pripisovala jednak chybe pri zisťovaní fyzického stavu tovaru, ktorý sa mal na predajni nachádzať, ale možno aj krádežiam zákazníkov, pretože v predajni bol drobný tovar, veľmi vysokej hodnoty, vyložený v rôznych regáloch. Na tento nedostatok upozorňovali Z. A., ktorá bola manažérkou zamestnávateľa a to v tej súvislosti, že tento drobný tovar by bolo vhodnejšie predávať za pultom, aby bol zákazníkovi podávaný a nie, aby mal k nemu bežný prístup, pretože sa stalo, že v predajni párkrát prichytili zlodejov. Inventúra v máji 2007, ktorú vykonávala inventarizačná komisia sa vykonávala tým spôsobom, že skenermi, do ktorých sa nahadzoval kód tovaru, bol zistený presný počet tovaru z každého druhu, ktorý sa na predajni nachádzal jednotlivo. Tieto skenery boli potom odovzdané inventúrnikovi, ktorý ich spojil s počítačom, kde prebehol prenos dát zo skeneru do počítača a vyšiel fyzický stav tovaru. Pri predaji tovaru po nahodení kódu predávaného tovaru v elektronickej pokladni sa predaný tovar mal odpočítať zo skladovej karty zásob. Pohyb tovaru na predajni, jeho dodávanie aj predaj boli totiž evidované cez elektronickú pokladňu a počítačovú sieť, teda elektronicky. Žalovaná v rade 1/ však poukázala na skutočnosť, že v deň, keď sa robila inventúra v máji 2007 sa skenery dosť kazili a v predchádzajúcom období sa im opakovane kazili aj elektronické pokladne. K zápisu o vykonaní kontrolnej inventúry 26.až 27.5.2007 (čl. 15) sa žalovaná v rade 1/ vyjadriť nevedela.
Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu sa kontrolná inventúra robí kvôli zisteniu, či riadna inventúra, kde sa globálne spočítava celý tovar na predajni, bola urobená správne. Preto pri kontrolnej inventúre zodpovedné pracovníčky majú možnosť vybrať 100 druhov tovaru, ktorý sa opätovne preráta a
výsledok sa porovná s výsledkami celkovej inventúry. Ak sa rozdiely nezistia, má sa za to, že pravidelná a riadna inventúra bola vykonaná správne, teda inventúra, pri ktorej sa spočítal všetok tovar na predajni.
V súvislosti s prípadnými upozorneniami na nedostatky súvisiace s ochranou zvereného tovaru, žalovaná v rade 1/ uviedla, že pani A., manažérku podniku zamestnávateľa upozorňovala na nedostatky v umiestnení drobného tovaru, ktorý bol ľahko dostupný prípadným zlodejom. Riešilo sa to potom tak, že tento tovar bol zabezpečený uzamykacími zámkami, avšak z pohľadu žalovanej v rade 1/ to nebolo dostatočne chránené pretože sa dal odtrhnúť. Potom , čo žalovaná v rade 1/ uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti v máji roku 2006 až do inventúry v máji 2007 od nej neodstúpila a to ani potom, čo jej pripomienky ohľadne uskladnenia drobného tovaru neboli akceptované. Tieto pripomienky však pani A. prednášala ústne. Žalovaná v rade 1/ spomenula tiež, že v priebehu inventarizačného obdobia sa často kazili elektronické pokladne, resp. mrzli počítače v predajni a tieto poruchy v počítačovej sieti museli hlásiť firme Etrin, ktorá spravovala počítačový systém žalobcu. Ku skladovým kartám mala žalovaná v rade 1/ prístup a kedykoľvek podľa nich mohla kontrolovať účtovný a fyzický stav konkrétneho druhu tovaru na pokladni. Z výpovede žalovanej v rade 1/ vyplynulo, že počas prevádzkových hodín na predajni vošiel do kancelárie predajne neznámy páchateľ, ktorý odtiaľ odcudzil peniaze a doklady. Kancelária sa nachádzala v priestoroch predajne a bola oddelená priečkou a zaťahovacími dverami. Táto udalosť bola oznámená polícii aj vedeniu firmy. V súvislosti s touto udalosťou ale žalujúcemu zamestnávateľovi nenavrhli vykonanie inventúry, aby sa zistilo, či nezmizlo niečo aj z pokladne.
Žalovaná v rade 2/ B. Š. potvrdila, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.4.2006 pracovala u žalobcu ako vedúca spomínanej predajne a 21.5.2006 uzavrela dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. V období medzi obidvoma inventúrami , teda inventúrou z mája roku 2006 a z mája roku 2007 v kolektíve predajne pracovali aj ďalšie pracovníčky a to F., C. B. M.. Pri ich nástupe do zamestnania neboli vykonané inventúry z toho dôvodu, že to nepovažovali (pracovníčky) za potrebné. Inventúra z mája 2006, ale aj z mája 2007 sa robila tak, ako jej priebeh opísala žalovaná v rade 1/ a v medziobdobí medzi týmito dvoma inventúrami pri nástupe ďalších pracovníčok do kolektívu hmotne zodpovedných pracovníkov sa ďalšie inventúry neurobili, pretože žalovaná v rade 1/ ani žalovaná v rade 2/ o ich vykonanie nepožiadali. Po vykonaní inventúry v máji 2007 mali síce prístup k počítaču, ale nemohli presne zistiť, či boli správne prenesené dáta zo skenerov do počítačovej evidencie tovaru. K prvej inventúre, urobenej pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti námietky nemala. Aj táto bola robená rovnakým spôsobom, ako inventúra, ktorou bol zistený schodok. Ako vedúca predajne mohla kedykoľvek zistiť stav tovaru podľa účtovného stavu na skladovej karte a prepočítaním tovaru v sklade a predajni. Takéto kontroly si občas robila a niekedy zistila, že v predajni zmizli drahé krémy, ktoré boli umiestnené v regáloch pri pokladni, preto vykonala opatrenia smerujúce k náprave a to tak, že v pokladni umiestni len pár kusov z jednotlivých druhov a zvyšok držali v kancelárií, aby sa to nekradlo, a aby o tom mali prehľad. Manažérka podniku p.A., ktorá prišla do predajne na kontrolu však im tvrdila, že to nevyzerá dobre a že majú vyložiť všetok tovar. Smeny prebiehali tak, že v predajni boli vždy dve predavačky zo stáleho stavu a brigádnička, v čase od 9,30 hod. do 16,30 hod. bolo v predajni päť pracovníčok v stálom stave, a pracovníčka na skrátený úväzok, teda v priebehu najväčšej prevádzky bolo na predajni vždy päť stálych pracovníčok. Ona, keďže musela vykonávať aj prácu v súvislosti s administratívou, nemohla vždy pôsobiť na predajni a sledovať zákazníkov. Jedna pracovníčka obvykle bola v pokladni, druhá robila nejakú robotu, tretia obsluhovala vzadu. Predajňa nebola opatrená kamerovým systémom, boli v nej umiestnené dve veľké zrkadlá, ktoré mali odrážať nejaký stav v časti predajne a iné zabezpečenie tam nebolo. Potrebu pultového predaja drobných kozmetických výrobkov signalizovala manažérke pani A. už v čase, keď sa predajňa otvárala, čo bolo v apríli 2006, neskôr nie. Predajňa nebola zabezpečené nejakým elektronickým systémom kontroly prípadného odcudzenia tovaru. Jej samej sa raz podarilo prichytiť zlodejov. Neskôr už nedostatky v práci, ktoré by bránili riadne sa starať o tovar písomne na podnik neoznamovala a od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila. K protokolu o vykonaní kontrolnej inventúry uviedla, že si nemyslí, že počas tejto kontrolnej inventúry bolo vybraných sto druhov výrobkov, inventúrnik totiž po tom, čo nahodil stavy zo skenerov do systému elektronickej evidencie tovaru na predajni a potom, čo sa porovnávajú účtovné stavy zo skladových kariet so stavmi napočítaných výrobkov, im oznámil, aby sa prišli pozrieť, že mu vyskakujú nejaké chýbajúce kusy z tohto výrobku. Vtedy sa pracovníčky šli skutočne pozrieť na tento typ tovaru a aj pri prepočítaní tohto tovaru zistili, že z tovaru chýba rovnaký počet tovaru, ako bolo zistené prvýkrát v riadnej inventúre. Inventúrnikom bol pán Z. a podľa jej názoru celá inventúra, ktorou sa zistil schodok, začala divne, pretože inventúrnik prišiel so skenermi, ktoré nemal nabité, rozdal ich pracovníčkam, ktoré ich chvíľu dobíjali a potom s nimi pracovali. Tvrdil im, že ak budú svietiť na nich kontrolné svetlá, musia ich dať znova
nabiť. Potom tie skenery pozbieral, niečo stiahol z počítača v predajni a oni sa zhruba až o týždeň dozvedeli výsledok inventúry od pani A.. Potom, čo bola táto inventúra vykonaná, mala v elektronickej evidencii zmenený stav zásob na skladových kartách, pretože sa tam preniesli dáta, zistené inventúrou a v podstate stav na skladových kartách sa zmenil podľa výsledkov inventúry. Účtovný stav, evidovaný v počítači pred inventúrou, teda pred zmenou sa zrejme archivoval v podniku a preto archívne dokumenty o stave zásob, jeho pohybe a predaji sú k dispozícií v sídle podniku, ona k ním však prístup nemala. Nevedela vysvetliť, ako mohlo vzniknúť tak vysoké manko, pretože sa snažila dôsledne viesť evidenciu o všetkom tovare a preto ju výška manka prekvapovala.
Ku krádeži vecí z kancelárie uviedla, že k nej došlo počas prevádzkovej doby, bol jej odcudzený firemný mobilný telefón, doklady a peniaze keď bola nútená opustiť predajňu a ísť vykonať nejakú prácu do skladu, vtedy na predajni zostali dve pracovníčky. Po návrate zistila, že jej chýbajú osobné dokumenty a celú záležitosť oznámila pani A., manažérke z podniku. Páchateľa krádeže polícia nezistila.
Mimo výsluchu žalovaných súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, čítaním listín, pripojených do súdneho spisu, najmä pracovných zmlúv účastníčok konania a ich kolegýň, mzdových listov, listinných dôkazov, preukazujúcich vykonanie inventúry v máji 2006 a v dňoch 26.až 27.5.2007, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu ORPZ Martin ČVS: ORP-660/OEK-Mt-2007 ako aj výsluchom ustanoveného znalca a čítaním jeho znaleckého posudku.
Svedkyňa Z. A., zamestnankyňa žalobcu v pozícií retail-manažér uviedla, že do svojej pracovnej pozície nastúpila v roku 2006 a k jej úlohám patrilo zriaďovanie nových prevádzok, výber personálu, personálne opatrenia so zamestnancami a riešenie rôznych problémov jednotlivých prevádzok. Prevádzka v Obchodnom dome Prior v Martine bola zriadená v priebehu apríla 2006 a v tomto období bolo do pracovného pomeru prijímané aj žalované. Keď sa zriaďovala prevádzka, boli vytlačené inventárne hárky tovaru, ktorý bol umiestnený do predajne, žalované tento tovar prevzali a podpísali inventarizačné, resp. preberacie hárky tovaru. Východiskovou inventúrou bola inventúra z 21.5.2006, keď bol fyzicky zistený stav zásob, ktoré boli na predajňu dodané s tým, že ostatné zamestnankyne ak boli prijímané neskôr podpísali, že súhlasia s takýmto východiskovým stavom zásob. Po inventúre 21.5.2006 bola urobená ďalšia inventúra až 26.5-27.5.2007. So zamestnancami, ktorí nastupovali v priebehu tohto obdobia osobitné inventúry robené neboli. V priebehu inventarizačného obdobia dodávky tovaru do predajne boli napojené počítačom on line systém na centrálu v Senici, a ak došiel nejaký tovar, v predajni vedúce predajne mali možnosť si ho počítačom objednať v centrále. Podľa ich objednávky bol tovar naložený na paletu, bol vystavený dodací list a tovar bol takto dodaný priamo do prevádzky. Vedúce predajne mali možnosť podľa dodacieho listu kontrolovať množstvo dodaného tovaru. Ak by náhodou množstvo dodaného tovaru, alebo druh dodaného tovaru nesedel s dodacím listom, okamžite to mohli hlásiť do strediska v Senici, kde bol dodací list pri nedodaní tovaru odťažený. Dôkazom o prevzatí tovaru bol podpísaný dodací list. Pri predaji tovaru sa zákazníkom vytláča pokladničný bloček. Každý tovar má svoj interný kód a keďže pokladňa je robená elektronicky, tak automaticky pri predaji každého druhu, alebo každej položky tovaru sa práve táto položka odpočítava zo skladovej karty v elektronickom systéme žalobcu. Na konci predajného dňa sa robí uzávierka pokladne, kde sa vytlačí stav pokladne a tento sa pripája do pokladničnej knihy s tým, že hotovosť sa odvádza do banky. Tovar nebol chránený elektronicky tým spôsobom, že by prípadný zlodej vyvolal zvukový signál pri odchode z predajne. Predajňa bola uzatvárateľná a zabezpečená kódovacím systémom, to znamená, že po uzavretí predajne v prípade vniknutia by sa spustil alarm. Svedkyňa poprela, resp. si nespomínala, že by v priebehu obdobia mája 2006 až do mája 2007 zamestnankyne prevádzky nejakým spôsobom signalizovali nedostatky v ich pracovných podmienkach pokiaľ ide o možnosť ochrany zvereného tovaru. Nespomínala si ani na to, že by niektoré z pracovníčok predmetnej predajne boli upozorňovali, alebo by sa dožadovali pultového predaja drobnej dekoratívnej kozmetiky. Pri zriadení prevádzky totiž pulty do nej neumiestňovali. Dekoratívna kozmetika bola umiestnená v osobitnej časti predajne v dekoratívnych stojanoch, niektorá bola umiestnená aj v predajných policiach s tým, že vždy zamestnankyne upozorňovala, aby sa v tejto časti predajne zdržiavala jedna zamestnankyňa, ktorá tento tovar bude sledovať a ho strážiť. O inventúre z 26.5. -27.5.2007 boli upovedomené zamestnankyne, ktoré v tomto období boli pracovníčkami žalobcu, ale jednak aj tie, ktoré v tomto období pracovali, avšak ich pracovný pomer ku dňu vykonania inventúry bol ukončený. Inventúra začala tým, že zamestnankyne si predpripravili inventúru tým spôsobom, že fyzicky spočítali jednotlivé množstvá tovaru a ku každému druhu nalepili štítok s počtom kusov. Ona, teda svedkyňa A.Á. spolu s pánom Z. a v prítomnosti týchto zamestnankýň pomocou špeciálneho prístroja skenovali každý jeden kus tovaru podľa jeho kódu s tým, že tento prístroj dokázal elektronicky zachytiť
každú jednu položku, ktorá sa automatiky v elektronickom systéme začala porovnávať s množstvom tovaru na skladových kartách. Údaje sa priamo odosielali do centrály v Senici, kde sa porovnávalo fyzicky zistené množstvo s účtovným množstvom na skladových kartách a okamžite inventarizačná komisia dostávala aj výstupy, kde sú rozdiely v počte fyzicky zistených kusov oproti kusom, ktoré mali byť evidované. Rozdiely dostali vo forme rozdielových listov. Rozdielové listy svedkyňa odovzdala vedúcej predajne, ktorá potom jednotlivé rozdielové listy pridelila svojím podriadeným podľa toho, ktorú časť predajne, resp. aký tovar mali na starosti títo zamestnanci a títo zamestnanci mali opätovne možnosť spočítať jednotlivé kusy tovaru a zistiť, či je prípadný rozdiel. Každá jedna pracovníčka potom do rozdielového listu opäť vyznačila skutočný stav daného druhu tovaru a opatrila to svojim podpisom (rozdielové listy sa nachádzali v písomnom fascikli ružovej farby, ktorý do spisu pripojil žalobca a bol označený ako Inv.811 Martin 26-27.5.2007 1/2). Ďalej svedkyňa uviedla, že vo zväzku, ktorý bol označený ako Inv.811 Martin 26-27.5.2007 2/2 sa nachádza skutočný stav zásob, zistený inventúrou. Svedkyňa poprela, že by si spomínala na to, že ju zamestnankyne predmetnej prevádzky niekedy upozornili na to, že nemajú možnosť tovar ustrážiť. Tiež neodstúpili od dohody o hmotnej zodpovednosti. Po krádeži , ktorá sa vyskytla v roku 2007, keď došlo k odcudzeniu niektorých osobných vecí a služobného telefónu zamestnankyniam, žalované však ani iné zamestnankyne nepožadovali vykonanie inventúry v súvislosti s touto krádežou. V prípade drobných krádeží, ktoré sa podľa spomienok svedkyne vyskytli v prevádzke jeden alebo dvakrát boli zamestnanci inštruovaní tak, aby zavolali Mestskú políciu, prípadne, aby sa so zákazníkom porozprávali a ak tovar vyložil mohli sa rozísť v dobrom. Ak by bolo hodnoverne zistené, že niekto tovar ukradol, bola možnosť „odťažiť sa“ od takéhoto tovaru. Toto však svedkyni nikdy signalizované nebolo. Podľa vyjadrenia svedkyne dnes v danej prevádzke sa nachádza nový personál, ktorému dobre vychádzajú inventúry a nevyskytlo sa v prevádzke už tak rozsiahle manko, ako práve v období, ktoré bolo uvedené v žalobe. Potvrdila, že páchateľ, ktorý vykonal krádež osobných predmetov v kancelárii v roku 2007 musel do nej vojsť cez predajňu, čo bolo zrejme preto, že mu to bolo pracovníčkami umožnené, a že zrejme v predajni nebol zamestnanec, ktorý by ho bol odsledoval. Uviedla tiež, že po ukončení pracovného pomeru so žalovanými zamestnávateľ dostal informácie od majiteľov okolitých predajní, že žalované si neplnili riadne svoje povinnosti, často fajčili na terase a predajňu strážil len jeden jediný pracovník. Za takýchto okolností potom nebolo možné tovar ustrážiť. Problém tzv. zamŕzajúcej kasy bol riešený s firmou Etrim, ktorá spravovala elektronické pokladne aj elektronický systém žalobcu a dnes už sa nevyskytuje. K námietkam žalovaných ohľadne ochrany drobných kozmetických výrobkov svedkyňa uviedla, že pánske holenie bolo umiestnené v špeciálnych obaloch s uzamykateľným zámkom a na stojanoch, ktoré sa nachádzali v mieste, kde sa vchádzalo do kancelárie. Navyše ona sama dala pokyn, aby sa tam zdržiaval jeden pracovník, ktorý to mal strážiť.
Svedok Z. Z. v rokoch 2006, 2007 pracoval u žalobcu ako referent a do jeho pracovnej náplne spadalo zriaďovanie predajní, robenie inventúr a podobne. Zúčastnil sa jednak inventúry, vykonanej v máji 2006, ktorá bola urobená tesne po zriadení prevádzky, ale aj inventúry v máji 2007, ktorou bol zistený veľký schodok. Potvrdil, že počas týchto inventúr každý jeden kus tovaru sa nahral cez svoj kód na špeciálny prístroj, ktorý bol použitý k zisteniu fyzického stavu tovaru tak v predajni, ako aj na sklade, a údaje z tohto prístroja sa zasielali do servera počítača v centrále žalobcu, aby sa porovnali zistené údaje s údajmi v skladových kartách. K tomu bol vytvorený špeciálny počítačový program, ktorý spracoval nahraté údaje a porovnával ich s údajmi , evidovanými v účtovníctve. Potom bol vytlačený rozdiel v stave tovaru, teda zoznam chýbajúceho tovaru, ktorý bol poskytnutý personálu na odkontrolovanie so stavom na predajni. Tieto rozdielové hárky mali k dispozícií pracovníci predajne, aby opätovne prepočítali tovar, z ktorého malo chýbať a zistili, či nedošlo k nejakému omylu (k rozdielovým hárkom Inv.811 Martin 26.-27.5.2007 1/2 žalované uviedli, že na jednotlivých hárkoch príslušného zväzku sa nachádzajú ich podpisy).
Kolegyňa oboch žalovaných svedkyňa X. Š. potvrdila, že od mája 2006 bola zamestnancom žalobcu a dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísala v deň, keď bola robená inventúra. Od vykonania tejto východiskovej inventúry do inventúry v roku 2007 sa v predajni nerobila žiadna iná inventúra. V predajni sa sem-tam podarilo prichytiť nejakých drobných zlodejov. Od týchto bolo žiadané, aby sa veci vrátili. Niekedy v predajni našli tovar, uložený ako keby nachystaný pre budúceho zlodeja, ale ešte neodcudzený. O nejakej veľkej krádeži v predajni v tomto období vedomosť nemala. Podľa jej názoru predajňa nebola dostatočne zabezpečená proti krádežiam, lebo v nej bolo málo personálu. Jedna predavačka mohla byť na pokladni, vedúca alebo zástupkyňa mohli robiť papiere v kancelárií a potom bola na predajni už len jedna predavačka, ktorá musela odsledovať celú situáciu. Niekedy prišla väčšia skupina zákazníkov - Rómov, z ktorých jeden upútal jej pozornosť, chcel skúšať pánske voňavky a druhý sa snažil za chrbtom predavačky niečo ukradnúť, keď ona obsluhovala prvého. Na
túto skutočnosť upozorňovali zamestnankyne vedúcu predajne a vyslovila názor, že vedúca určite niečo také signalizovala aj manažérke. Svedkom ale takýchto upozornení nebola. Potvrdila, že aj voči nej bol uplatnený nárok na náhradu škody približne vo výške niečo cez 9000,-Sk, ktorý už zaplatila. Urobila tak na základe právoplatného rozhodnutia súdu, voči ktorému nepodala opravný prostriedok. K obsadeniu predajne zamestnancami uviedla, že ráno do predajne prichádzala vedúca, alebo jej zástupkyňa a dve predavačky, tri zamestnankyne takto pracovali približne do 10,00 hod. až 10,30 hod., keď nastupovala ďalšia zmena, s ktorou sa zamestnanci rannej zmeny prekrývali. Vtedy ich bolo na predajni päť a neskôr chodila ešte jedna zamestnankyňa približne na štyri hodiny a keď skončila ranná zmena, čo bolo okolo 16,00 hod., až do záverečnej, ktorá bola o 18,00 hod. v predajni pracovali tri predavačky. V piatok bola záverečná o 19,00 hod. a v sobotu o 13,00 hod. Svedkyňa potvrdila, že počas inventarizačného obdobia zistili, že im zmizlo niekoľko drahých krémov, vtedy urobili opatrenia také, že na polici ponechávali tri kusy a ostatné schovali. Manažérka z podniku ich však žiadala, aby vyložili na police všetok tovar, lebo inak vyzerajú police poloprázdne a teda nevyzerajú dobre. Tovar museli vždy umiestňovať do predných radov v policiach, aj keď ho nebolo dostatok. Podľa jej názoru bola predajňa zle riešená, pretože nebolo vidieť do jej zadnej časti. Tiež potvrdila, že sa pokladne často kazili, poruchy museli riešiť telefonicky s centrálou. V takom prípade šli blokovať na druhú pokladňu v predajni.
Aj svedkyňa N. F., ktorá nastúpila do pracovného pomeru v septembri 2006 bola spolupracovníčkou žalovaných a zamestnankyňou žalobcu podľa jej výpovede bola až do konca roku 2007. Tiež mala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, avšak pri jej uzatváraní sa inventúra nerobila. Ona sa preto zúčastnila len inventúry v máji 2007, ktorou bolo zistené veľké manko. Počas jej pôsobenia v predajni nezistili nejakú väčšiu alebo rozsiahlu krádež na predajni, ale zistili miznutie vecí, keď napríklad našli prázdne škatuľky od tovaru, ktorý bol zo škatuliek povyberaný. Na toto upozorňovali jednak vedúcu predajne ale aj manažérku s tým, že prázdne krabice si odkladali do jedného koša na preukázanie svojich tvrdení. Zamestnankyne stále tvrdili, že predajňa nie je riadne zabezpečená, pretože niekedy nastala situácia, keď na predajni mohli zostať len dve pracovníčky, napríklad, keď jedna z troch musela ísť do skladu ukladať tovar, druhá zase na rampu preberať dovezený tovar. Najväčším problémom bolo ustrážiť sektor vzadu, kde bola kozmetika, líčidlá, zamestnankyne to chceli umiestniť do prednej časti predajne, ale nič sa na umiestnení tovaru nezmenilo. Ona osobne pri drobných krádežiach neprichytila nikoho a písomne nikdy nežiadala vykonanie opatrení na lepšie zabezpečenie predajne. Potvrdila, že na predajni sa často kazili elektronické pokladne.
Svedkyňa Z. D., pracovala ako predavačka v prevádzke žalobcu v Martinskom Priore od mája 2006 približne jeden rok. Kritickú inventúru, pri ktorej bolo zistené obrovské manko už nestihla, pretože v tom období jej už pracovný pomer u žalobcu bol ukončený. Z toho dôvodu sa nevedela vyjadriť k jej priebehu. Voči nej žalobca tiež uplatnil nárok na náhradu škody z tohto manka, ktorú požadoval v sume okolo 10.000,-Sk a ona tento dlh voči nemu nakoniec uhradila. Počas jej pôsobenia v prevádzke nedošlo k nejakému veľkému vlámaniu do predajne ale boli prichytení rôzni drobní zlodeji. Napríklad jej sa stalo, že opakovane prichytila Rómov, ktorí tam chodili kradnúť. Vtedy bola predajňa okamžite uzavretá, bola privolaná vedúca a aj polícia. Spočiatku tieto drobné krádeže neustriehli. Ona osobne nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré by mali slúžiť k lepšej ochrane tovaru nikdy nesignalizovala vyššie. O vhodných opatreniach sa bavila s kolegyňami len medzi sebou.
Svedkyňa T. A. rovnako pracovala u žalobcu od 20.5.2006 do 19.5.2007 ako predavačka pokladníčka. V deň keď sa robila jej nástupná inventúra, podpísala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. V tomto období v roku 2006 ešte predajňa nebola celkom zariadená. Inventúry v máji 2007, ktorou sa zistilo manko sa už nezúčastnila. Bola o jej výsledkoch informovaná písomne a zamestnávateľ jej oznámil vypočítaný podiel na schodku vo výške 9740,-Sk. So svojou zodpovednosťou nesúhlasila, čo zamestnávateľovi aj oznámila ale vzhľadom na skutočnosť, že už nechcela mať problémy s touto záležitosťou, dlh zaplatila. Podľa jej názoru celé manko mohlo byť spôsobené aj tým, že sa v predajni veľmi kazili pokladne v priemere raz do týždňa, raz za dva týždne, niekedy vyhadzovali položky, ktoré na predajni vôbec nemali. Preto mala pochybnosti o tom, či tak vysoké manko mohlo vzniknúť na predajni za jeden rok. O krádeži vecí z kancelárie vedela, po upozornení, že kancelária nie je riadne zabezpečená dostala od manažérky odpoveď, aby si osobné veci odkladala v šatni. O existencií takýchto šatní však svedkyňa nemala vedomosť. Tovar bol doplnený na predajňu vždy vo štvrtok v dopoludňajších hodinách s tým, že vtedy bolo nariadené, aby všetky predavačky boli na predajni. Vtedy ich bolo na predajni šesť. Vedúca so zástupkyňou išli preberať tovar na rampu a v predajni zostali štyri zamestnankyne , z toho dve predavačky boli v pokladni a dve dávali pozor. Niekedy vedúca so zástupkyňou zavolali zo skladu, či na
predajni nechýba nejaký tovar s tým, že si môžu pre tento tovar prísť . Vtedy ho vedúca s jej zástupkyňou zo skladu na prvom poschodí Prioru spustili výťahom dolu na prízemie a dve predavačky šli prevziať tento tovar vozíkom. V takom prípade boli na predajni len dve predavačky. Jej osobne sa nestalo, že pri drobnej krádeži prichytila nejakého zlodeja. Mala vedomosť o tom, že manažérka bola informovaná o žiadosti na presun stojanov s pánskymi žiletkami zo zadnej časti predajne k pokladniam a o žiadosti, aby dekoratívna kozmetika bola predávaná pultovým predajom, čo bolo ale zamietnuté. Mala vedomosť o tom, že bol žiadaný kamerový systém a údajne bolo odpovedané, že s tým nesúhlasí riaditeľka Priora. O týchto opatreniach vedela od vedúcej, teda od žalovanej v rade 2/.
Svedok P.. B. X. bol v čase výsluchu (pojednávanie dňa 1.10.2010) finančným riaditeľom žalobcu a v tejto funkcii pracoval aj v máji 2007. Uviedol, že firma žalobcu prevádzkuje asi 150 drogérií po celom Slovensku a má prijaté vnútorné predpisy, ktoré sú v súlade so Zákonom o účtovníctve akým spôsobom žalobca vykonáva inventarizáciu zásob. Žalobca má stanovenú inventarizačnú komisiu, ktorá v danej predajni v Martinskom Priori v máji 2007 štandardne vykonala inventarizáciu zásob v zmysle Zákona o účtovníctve. Firma má stanovené aj tzv. normomanko, ktoré sa stanovuje ako priemer mánk zistených za isté obdobie, spravidla je to obdobie jedného roka vo všetkých predajniach a toto bolo odsúhlasené vo výške 0,4% z obratu danej predajne k predchádzajúcemu kalendárnemu roku. V danej predajni v roku 2007 bolo zistené manko približne v rozsahu 375.000,-Sk a to bolo manko tak vysoké, s akým sa dovtedy žalobca v jeho predajniach nikdy nestretol. V dôsledku tejto skutočnosti po poučení advokáta žalobca podal aj trestné oznámenie na políciu, či náhodou v tejto predajni nemohlo dôjsť k trestnému činu sprenevery zo strany zamestnancov. Políciou bol poučený, aby dôsledne skontroloval účtovnú dokumentáciu, aby zo strany žalobcu nedošlo k nejakému pochybeniu, alebo krivému obvineniu zamestnancov. To bol dôvod, pre ktorý žalobca dal aj spracovať znalecký posudok P.. Z. E., ktorý bol predložený polícií v trestnom konaní. Znalcovi bola poskytnutá dokumentácia, a znalec po oboznámení sa s ňou vypracoval posudok. Znalcovi boli dané k dispozícií všetky dokumenty, ktoré svedčili o pohybe tovaru a finančných prostriedkov v danej predajni. Predovšetkým mal k dispozícií inventarizačné zápisnice a dostal aj dokumentáciu, svedčiacu o pohybe peňažných prostriedkov a zásob na predajni od predchádzajúcej inventúry do spomínanej inventúry v máji 2007, teda príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy, doklady preukazujúce tržbu, tzv. registračné uzávierky z registračnej pokladne, doklady, preukazujúce vratky tovaru na sklad do Senice a opačne, tzv. presuvky, teda doklady, ktoré svedčili o presúvaní tovaru na iné predajne na území Slovenskej republiky. Po zasadnutí inventarizačnej komisie potom žalobca zosobňoval vzniknutú škodu pracovníkom a dával podpisovať aj dohody o uznaní dlhu. Ceny tovaru, uvádzané v zápisniciach a vyčíslenie škody vychádza z cien nákupných, to znamená, že ceny sú bez marže a bez DPH a objemovo tovar, ktorý chýbal by možno zaplnil jedno vozidlo značky Avia. K spôsobu zabezpečenia predajne uviedol, že žalobca má generálnu dohodu s desiatimi obchodnými domami Prior na území SR a má zabezpečené štandardné podmienky, aké boli dohodnutý s týmto druhom obchodného domu a aké vyžadovala od žalobcu poisťovňa, kde je tovar poistený s tým, že tovar je umiestnený na predajni, počet zamestnancov predajne stanovuje generálny riaditeľ a štandardom je zabezpečiť zmenu tak, aby jedna pracovníčka mohla byť na pokladni a dve v predajni s tým, že obsluhujú zákazníkov a dávajú na tovar pozor. Pokiaľ ide o zabezpečenie prevádzky, tá je zabezpečená signalizáciou, ktorá funguje na PIN-kód a je napojená na policajný pult, to znamená že akonáhle by po uzatvorení prevádzky došlo k neoprávnenému vniknutiu do prevádzky dôjde na miesto polícia. Znalosť PIN-kódu je len u vedúcej a jej zástupkyne, ktoré sa pri otváraní a zatváraní prevádzky striedajú. Svedok uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o písomnom upozornení zo strany žalovaných, ktoré by sa sťažovali na nedostatočné zabezpečenie prevádzky. Martinská prevádzka, rovnako ako žiadna z iných prevádzok žalobcu nie je zabezpečená kamerovým systémom, alebo SBS, je teda len na zamestnancoch, aby tovar strážili. Svedok poprel, že by žalovaným, ktorým umožnil v priebehu konania nahliadnuť do svojej účtovnej dokumentácie v svojom sídle, nepredložil všetky doklady, ktoré súvisia s pohybom tovaru na predajni, všetky dokumenty podľa jeho výpovede sú archivované, žalovanými podpísané a môžu do nich kedykoľvek nahliadnuť.
Z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súd zistil, že žalovaná uzavrela so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 4.4.2006 čl. 5-10, jej súčasťou bol mzdový dekrét aj pracovná náplň žalovanej a vyplynulo z nej, že u žalobcu pracovala ako predavačka pokladníčka, poverená zastupovaním vedúcej predajne s nástupom práce od 4.4.2006, ktorým dňom medzi účastníkmi zmluvy vznikol pracovný pomer. Ten bol uzavretý na dobu určitú do 3.4.2007 s trojmesačnou skúšobnou dobou.
Dodatkom č.2 k tejto pracovnej zmluve sa účastníci zmluvy dohodli, že pracovný pomer žalovanej sa mení na dobu neurčitú (čl.11).
Dňa 21.5.2006 žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou uzavrel dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, z ktorej vyplynulo, že zamestnanec, teda žalovaná v rade 1/ bola zaradená dňa 21.5.2006 do funkcie predavačky - pokladníčky s poverením zastupovania vedúcej predajne do kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov a to B. Š., X.O. Š., T. A. B. Z. D.. S touto funkciou je spojená spoločná hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, peňažné prostriedky, palety, tovar a zásoby materiálu, ktoré zamestnanec vrámci pracovného kolektívu na tomto pracovisku prevezme na základe inventarizačnej zápisnice zo dňa 21.5.2006 ako aj hodnoty, ktoré prevezme počas výkonu svojej funkcie kedykoľvek neskôr. Touto dohodou zamestnanec preberá zodpovednosť za schodok, ktorý sa zistí inventarizáciou, a porovnávaním s účtovným stavom tovaru v sklade, na jeho pracovisku, v kolektíve hmotne zodpovedných pracovníkov. Svojej zodpovednosti sa zamestnanec zbaví, ak preukáže, že schodok nezavinil. Z tejto dohody vyplynulo, že členovia pracovného kolektívu sú pri nástupe nového zamestnanca oprávnení požiadať o vykonanie inventarizácie. Tiež z nej vyplynulo, že zamestnanec sa zaväzuje pri výkone svojej funkcie postupovať v súlade s platnými predpismi a podľa pokynov a nariadení v spoločnosti aj oprávnených pracovníkov. Zamestnanec sa zaväzuje urobiť všetky opatrenia, aby nevznikali škody na zverenom majetku, aby zistené nedostatky, ktoré by mu znemožňovali riadny výkon jeho funkcie, spojenej s hmotnou zodpovednosťou oznámiť okamžite písomne, preukázateľne svojmu nadriadenému, ktorý je povinný bez meškania upozorniť na tieto nedostatky písomne zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa dohodou zaviazal vytvoriť a dodržiavať také pracovné podmienky, ktoré by zamestnancovi umožňovali riadne vykonávať funkciu, spojenú so spoločnou hmotnou zodpovednosťou a odstrániť nedostatky, na ktoré bol zo strany hmotne zodpovedných zamestnancov upozornený ihneď, alebo v čo možnom najkratšom časovom období.
Podobnú pracovnú zmluvu mala uzavretú so žalobcom aj žalovaná v rade 2/. Rovnako ako žalovaná v rade 1/ ju podpísala dňa 4.4.2006 a dohodnutá funkcia pre žalovaná bola na prácu vedúcej predajne s nástupom od 4.4.2006. Pracovný pomer bol pôvodne uzavretý na dobu určitú do 3.4.2007 , avšak dodatkom č.2 k pracovnej zmluve bol zmenený na dobu neurčitú odo dňa 4.4.2007. Rovnako ako žalovaná v rade 1/ aj žalovaná v rade 2/ uzavrela dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 21.5.2006, ktorej obsah bol zhodný s obsahom dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorú uzavrela žalovaná v rade 1/ a je citovaný vyššie. Aj v tejto dohode, vzťahujúcej sa k žalovanej v rade 2/ bolo konštatované, že zamestnanec je zaradený dňom 21.5.2006 na funkciu vedúcej predajne do kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov X. Š., S. Z., T. A., Z. D..
Nepochybne bolo zistené, že pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti bola v dňoch 20.5.2006 až 21.5.2006 na prevádzke vykonaná inventúra, o čom svedčia inventarizačné zápisnice, pripojené v ružovom fascikli s označením 811 Martin 20.-21.5.2006, kde sa v tzv. zozname, označenom ako náklady inventúry podľa štruktúry nachádza presný zoznam tovaru, fyzicky zisteného k tomuto dňu na predajni, pričom inventarizačné hárky sú podpísané nie len oboma žalovanými, ale ich ďalšími kolegyňami Š., U., A. B. D.X..
Z pracovných zmlúv ďalších spolupracovníčok žalovaných súd zistil, že X. Š., bola spolupracovníčkou oboch žalovaných na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.5.2006 a od 4.5.2006, N. F. bola spolupracovníčkou žalovaných na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.9.2006 a od 11.9.2006, T. A. bola spolupracovníčkou žalovaných v danom období od 20.5.2006 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.5.2006, Z. D. bola rovnako ich spolupracovníčkou v danej prevádzke od 20.5.2006 na základe pracovnej zmluvy z 20.5.2006, Z. C.Š. bola ich spolupracovníčkou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.8.2006 a od 7.8.2006. Spolupracovníčkou žalovaných bola v inventarizačnom období na základe dohody o vykonaní práce aj Michaela Dzúriková, ktorej pracovno-právny vzťah bol obmedzený vykonaním pracovnej úlohy v dňoch 11.12.2006 až 24.12.2006.
O skutočnosti, že u žalobcu na prevádzke v Martine, kde pracovali žalované sa k 26.-27.5.2007 vykonala riadna inventarizácia tovaru a zásob a peňažných prostriedkov svedčia ďalšie doklady, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
Ružový zväzok označený ako Inv. 811 Martin 2/2 je zoznam označený ako tzv. náklady inventúry, ktorý zachytáva fyzické množstvo tovaru, zistené na predajni počas inventúry v týchto dňoch.
Zväzok označený rovnako ako 1/2 už zachytáva výpis rozdielov v stave zásob a je podpísaný mimo iného obidvoma žalovanými v každom hárku. Tento zoznam zachytáva už položkovite tie druhy tovarov, u ktorých bol zistený rozdiel medzi stavom účtovným a stavom fyzickým. Je zrejmé, že na jednotlivých hárkoch sa nachádzajú rôzne podpisy, vždy však podpisy oboch žalovaných s tým, že podľa tohto zoznamu je zrejmé, že zamestnankyne mali možnosť odkontrolovať a znova prepočítať sporné položky, o čom svedčia aj rukou písané poznámky v jednotlivých hárkoch.
Tvz. Kontrolný zoznam zásob, uvádzaný už v žltom fascikli Inv. 811 Martin potom obsahuje celkovo zistené rozdiely hodnotovo aj položkovite v celkovej výške 378.848,40 Sk. Výška tohto schodku je potom zrejmá aj zo zápisu o vykonaní inventarizácie (čl.14 v spise 10C 139/2008 a čl. 18 v spise 5C 169/2008).
Je zrejmé, že vzhľadom na zistenie sporných položiek bola robená aj kontrolná inventúra, o ktorej svedčí zápis, pripojený do oboch spisov (čl. 15 v spise 10C 139/2008 a čl. 19 v pôvodnom spise 5C 169/2008).
Z obsahu zápisu o vykonaní kontrolnej inventarizácie zásob vyplýva, že 26.-27.5.2007 bola v prevádzke 811 v Martine v Martinskom Priore vykonaná kontrolná inventúra náhodne vybraných 100 položiek tovaru, na ktorej sa zúčastnili hmotne zodpovedne pracovníčky. Pri kontrolnej inventúre na náhodne vybraných 100 položkách tovaru bolo zistené, že fyzická inventúra bola vykonaná správne a nekonštatuje sa v tomto zápise, že by pri inventúre neboli zarátané niektoré výrobky. Z tohto zápisu vyplýva, že kontrolnú inventúru vykonala inventarizačná komisia v zložení Z. Z. B. Z. A. a kolektív hmotne zodpovedných pracovníčok B. Š., S. Z., X. Š., N. F. B. Z. Š.. Zápis obsahuje podpisy všetky označených osôb.
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Martine, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Martin ČVSA: ORP-660/OEK-MT-2007 bolo zistené, že žalobca listom zo dňa 4.7.2007 na Okresnú prokuratúru v Senici nad Myjavou, kde jeho oznámenie došlo 9.7.2007 podal trestné oznámenie o skutočnostiach, nasvedčujúcich spáchanie trestného činu sprenevery v súvislosti s fyzickou inventúrou zásob obchodného tovaru, vykonanou v predajni č.811 v Martine - inventúra v dňoch 26.-27.5.2007, kde bol zistený rozdiel medzi účtovným a fyzickým stavom zásob vo výške 378.848,40 Sk. Ako súd zistil z uznesenia pripojeného v tomto spise na čl. 347-352 vyšetrovateľ policajného zboru uznesením zo dňa 11.6.2008 trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák. prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
V tomto spise je pripojený aj znalecký posudok, vypracovaný P.. Z. E., súdnym znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č.2/2008, ktorého objednávateľom bol práve žalobca. Ako súd zistil z tohto posudku, na strane 36 znalec udáva podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, a je z neho zrejmé, že znalec mal k dispozícií okrem iného skladovú evidenciu medzi predajňou 811 Martin a centrálnym skladom v Senici v skúmanom období, došlo faktúry od externých dodávateľov a faktúry príjmu, doklady o presune skladových zásob z predajne v Martine na iné predajne, doklady o presune skladových zásob na predajne z iných predajní, doklady o skladových pohyboch v období od 1.5.2006 do 31.5.2007 po mesiacoch, rozbor jednotlivých pohybov na predajni v období od 21.5.2006 do 25.5.2007, zápis o vykonaní inventarizácie zásob, kontrolnú inventúru, zápis o vykonaní inventarizácie zásob a kontrolný zoznam zásob, skladovú uzávierku skladu od mája 2006 do mája 2007 po mesiacoch, tlač o pohybe zásob od mája 2006 do mája 2007, interné doklady od mája 2006 do mája 2007, výpis z konsolidovaných zásob z 22.5.2006 a výpis z hodnoty konsolidovaných zásob z 28.5.2007 rovnako ako vyhlásenie spoločnosti U+Sluno s.r.o. Bratislava z 23.5.2008. Zo znaleckého posudku je potom zrejmé a to najmä z bodu 4 a nasledujúcich samotnej časti II.posudok, že skladový systém bol vedený na inom softvére, ako účtovná evidencia spoločnosti. Inventúra na predajni sa vykonávala skenovaním čiarových kódov na predávanom tovare a následným spočítaním počtu kusov, nachádzajúcich sa na predajni. Následne 100 náhodných tovar, s najväčším zisteným rozdielom vykonané kontrolné prepočítanie. Kontrolné prepočítanie vykonávajú iní členovia inventarizačnej komisie. Po každej inventúre tovaru, nachádzajúceho sa na predajni sa fyzicky zistený stav zásob na predajni zosúladí s účtovným stavom, evidovaným v centrále v Senici. Zo znaleckého posudku bolo potom zrejmé, že znalec odkontroloval dodané účtovné doklady s reportom skladových pohybov za obdobie od 21.5.2006 (keď sa konala východisková inventúra pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti so žalovanými) do 27.5.2007 a to doklady, ktoré sa týkali presunu tovaru z centrálneho
skladu zo Senice do predajne 811 v Martine a skúmal, či počet kusov v zostave seznam balení je totožný s počtom kusov v zostave faktúra príjmu, či je faktúra príjmu podpísaná a opečiatkovaná predajňou 811 v Martine a či uvedená suma na faktúre príjmu je totožná s reportom skladových pohybov. Skúmaním týchto dokladov zistil znalec niektoré nedostatky, ako napríklad chýbajúce pečiatky a podpisy, avšak zistil, že vo všetkých dokladoch suma na faktúre príjmu je totožná so sumou na reporte skladových pohybov. Nepodpísanie dokladov v predchádzajúcom odstavci nemá vplyv na výsledok skúmania. Všetky ostatné údaje na sezname balení i faktúry príjmu sú podpísané predajňou 811 Martin. Podľa vyjadrenia softwarovej firmy U+sluno SK s.r.o. nie je možné v skladovom systéme bez vyhotovenia objednávky tovaru vedúcou predajne prijať tovar na maloobchodnú predajňu. Z uvedených skutočností znalec usúdil, že tovar, uvedený na faktúre príjmu v období od 21.5.2006 do 27.5.2007 bol i fyzicky dodaný na predajňu 811 Martin. V druhom kroku znalec skúmal systém a rozbor jednotlivých pohybov medzi maloobchodnou predajňou 811 v Martine a externými dodávateľmi a odkontroloval účtovné doklady skladových pohybov za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007, týkajúce sa dodania tovaru od externých dodávateľov u tovaru, ktorý si objednávala vedúca predajne sama. Pričom skúmal, či suma na faktúre príjmu je totožná so sumou v reporte skladových pohybov a či faktúra príjmu je podpísaná, opečiatkovaná predajňou v Martine. Skúmaním zistil, že v niektorých prípadoch sú opečiatkované ako dodávateľská faktúra tak i faktúra príjmov, v niektorých prípadoch len jedna z nich a v niektorých prípadoch nie je podpísaná ani dodávateľská faktúra ani faktúra príjmov. Znalec potom uviedol súpis týchto dokladov, a uviedol, že k objednaniu, fyzickému prevzatiu tovaru a zaevidovaniu na sklad faktúra príjmu dochádza na predajni č.811 v Martin. I keď hore uvedené doklady nie sú podpísané, neznamená to, že tovar nebol fyzicky dodaný, pretože príjem tohto tovaru si robí predajňa sama, následne sa všetky faktúry príjmu zaevidujú automaticky v reporte skladových pohybov. Potvrdenú faktúru príjmu vedúca pošle na centrálu do Senice, kde sa s faktúrou od externého dodávateľa porovná. V prípade, že je rozdiel v kusoch, opravu, zvýšenie stavu zásob, vykoná vedúca predajne, vystavením faktúry príjmov príjmu na zistený rozdiel kusov. Ak ide o opravu zníženia stavu zásob, túto vykoná centrála v Senici a vedúca si predtlačí faktúru príjmu a založí na predajni. Opravenú faktúru príjmu vytlačia aj v Senici a priložia ju k faktúre od externého dodávateľa. V prípade, že je rozdiel v cene, opravu vykoná centrála v Senici a opravenú faktúru vytlačia a priloží k faktúre od externého dodávateľa. Tento úkon nemá dopad na inventarizované množstvo tovaru. V treťom kroku znalec skúmal vrátený tovar dodávateľovi za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007, na ktorý bola vystavená mínusová faktúra príjmu, alebo kredit voucher. Tieto doklady sa vyhotovujú na predajni a ponižujú stav zásob v kusoch aj v korunách. Následne po zaslaní faktúry príjmu na centrálu v Senici tu pracovníci odkontrolujú faktúru príjmu s došlým dobropisom. Znalec uviedol len súpis tých dokladov, kde chýbal podpis a pečiatka predajne 811 Martin na dodávateľskej faktúre i faktúre príjmov a uviedol, že vratku exeternému dodávateľovi robí iba vedúca predajne a to na skutočné množstvo tovaru, ktoré dodávateľovi vrátila. Potvrdenú vratku spolu s potvrdeným reklamačným listom pošle vedúca na centrálu do Senice, kde dochádza k odsúhlaseniu vratky s dobropisom. Údaje na všetkých skúmaných dokladoch sú zhodné so skladovou evidenciou. Ako nie rozhodujúcu skutočnosť hodnotil v predchádzajúcom období deväť nepodpísaných a dva chýbajúce doklady, nakoľko uvedený krok robí iba vedúca predajne a následne robí kontrolu centrála v Senici. V štvrtom kroku znalec skúmal vrátený tovar na centrálny sklad v Senici. Odkontroloval účtovné doklady s reportom skladových pohybov za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007, týkajúce sa vrátenia tovaru na centrálny sklad v Senici z predajne 811 v Martine, pričom skúmal, či suma na vratke je totožná so sumou v reporte skladových pohybov a či je vratka podpísaná a opečiatkovaná predajňou 811 v Martine. Tieto doklady znižujú stav zásob v kusoch a v cene tovaru. Skúmaním dokladov zistil, že všetky vratky sú opečiatkované a podpísané predajňou 811 v Martine a sumy tovarov sú zhodné so skladovou evidenciou. V piatom kroku znalec skúmal presun tovaru z predajne 811 v Martine na inú predajňu v danom období od 21.5.2006 do 27.5.2007. Tento presun vykonáva príslušný regionálny manažér, ktorý urobí presun údajov v počítači aj fyzickým prevezením tovaru na predajňu prijatia. Na predajni prijatia vedúca presúvaný tovar fyzicky prevezme a v počítači potvrdí príjem. Znalec odkontroloval všetky doklady k daným presunom z predajní, kde bol presúvaný tovar príjmaný a zistil, že všetky doklady sú podpísané regionálnym manažérom p. Janíkovou a sú zhodné so skladovou evidenciou. Tieto doklady znižujú stav zásob na predajni 811 v Martine. Každý takýto presun tovaru je robený v spolupráci regionálneho manažéra, vedúcej predajne 811 Martin a vedúcej predajne, na ktorú bol tovar presúvaný. Bez vedomia vedúcej predajne nie je možné presun vykonať. V štvrtom kroku znalec skúmal presun tovaru na predajňu 811 v Martine z inej predajne v danom období od 21.5.2006 do 27.5.2007. Tento presun vykonáva príslušný regionálny manažér, ktorý urobí presun výdajom v počítači, aj fyzickým prevezením tovaru z inej predajne na predajňu 811 v Martine. Na predajni prijatia, teda na predajni 811 v Martine vedúca presúvaný tovar fyzicky prevezme a v počítači potvrdí presun. Znalec
odkontroloval všetky doklady k daným presunom dodané z predajní, odkiaľ bol tovar presúvaný a zistil, že niektoré doklady sú podpísané regionálnym manažérom p.Janíkovou a niektoré sú podpísané, opečiatkované predajňou, z ktorej bol tovar presúvaný. Až na dva chýbajúce doklady sú všetky ostatné zhodné so skladovou evidenciou. Na kontrolu mu neboli dodané doklady 755190 zo dňa 2.6.2006 na sumu 1930,02 Sk a 783974 zo dňa 26.9.2006 na sumu 1239,84 Sk. Tieto doklady zvyšujú stav zásob na predajni 811 v Martine. Každý takýto presun tovaru je robený v spolupráci regionálneho manažéra, vedúcej predajne 811 Martin a vedúcej predajne, z ktorej bol tovar presunutý. Napriek tomu, že neboli odkontrolované dva chýbajúce doklady, znalec sa rozhodol nebrať toto do úvahy, nakoľko vedúca predajne alebo jej zástupkyňa museli potvrdiť prevzatie tohto tovaru na sklad fyzicky i dokladovo. Znalec v priloženej tabuľke uviedol stav zásob ku koncu jednotlivých mesiacov podľa jednotlivých druhov pohybu a kumulatívne stav zásob k 25.5.2007 a vyčíslil inventarizačný rozdiel vo výške 375.757,98 Sk. Nakoniec konštatoval, že žalobca Emil Krajčík s.r.o. vyčíslil správne rozdiel v stave zásob pred a po inventúre v sume 375.762,-Sk. Rozdiel 4,02 Sk je spôsobený zaokrúhľovaním. Skúmaním dodaných účtovných dokladov od žalobcu za obdobie od 21.5.2006 do 27.5.2007 zistil, že účtovná skladová evidencia spoločnosti je vedená správne, úplne preukázateľne a zrozumiteľne v súlade so Zákonom o účtovníctve. Stav zásob na predajni 811 ku dňu 26.-27.6.2007 bol podľa účtovnej evidencie 2.596.555,92 Sk a podľa doloženej fyzickej inventúry, vykonanej v dňoch 26.-27.5.2007 bol stav zásob, zistených na predajni 2.220.797,94 Sk. Tým vznikol rozdiel medzi fyzickým a účtovným stavom vo výške 375.757,98 Sk.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalované opakovane spochybňovali výšku schodku, zisteného žalobcom pri inventarizácií, uvedenej v žalobe, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a poveril znaleckou úlohou P.. Z. E., ktorej uložil, aby po oboznámení sa spisom a účtovnou dokumentáciou žalobcu zistila, či a v akej výške existoval schodok podľa inventúry zo dňa 26.-27.5.2007 v prevádzke žalobcu.
Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č.8/2012, v ktorom uviedla, že mimo účtovných dokladov, pripojených už v spise sa oboznámila s usmernením č.1/2005, vydaným žalobcom k inventarizácií zásob tovaru na maloobchodných prevádzkach. V tomto usmernení boli popísané povinné úkony pred započatím fyzickej inventúry počas priebehu fyzickej inventúry a po vykonaní fyzickej inventúry. V pôvodnom znaleckom posudku konštatovala, že znalkyni neboli známe všetky dokumenty, ktoré by preukazovali, že boli splnené náležitosti, uvedené v danom usmernení č.1/2005, napríklad, že by bola splnená povinnosť zabezpečiť uzatvorenie všetkých pohybov zásob a vytlačiť stav zásob pred inventúrou a zabezpečiť povinnosti, týkajúce sa referentiek pre objednávky, operátorky a referentky odbytu a administrátora, zabezpečiť stabilizáciu a uzatvorenie celého systému. Posúdením dokladov, ktoré predložil žalobca a ktorými deklaruje výsledok inventúry a manko v sume 378.848,40 Sk je zrejmé, že v žiadnom z týchto podkladov nie je doložená účtovná hodnota stavu zásob v Slovenských korunách. Pritom podľa prílohy č.2 usmernenia 1/2005 bolo povinnosťou administrátora pred započatím fyzickej inventúry zásob vytlačiť stav zásob pred inventúrou. Konštatoval, že hodnota stavu zásob zistená fyzickou inventúrou je uvedená v ružovom šanóne, ako celkový súčet čistých nákladov v sume 1.265.351,35 Sk, pričom z hodnoty tovaru, evidovanej v účtovníctve by po odpočítaní hodnoty tovaru, zistenej inventúrou v sume 1.265.351,35 Sk mal vísť výsledok rozdiel 378.848,40Sk. V predložených podkladoch nikde nie je prevedený výpočet inventarizačného rozdielu, ako rozdiel sumy majetku, evidovanej v účtovníctve a sumy majetku, zistenej inventúrou v skutočnosti. Zaoberala sa aj znaleckým posudkom 2/2008, vypracovaným P.. Z. N. a konštatovala, že v žiadnych pokladoch k vypracovaniu znaleckého posudku a podkladoch pre vyčíslenie inventúrneho rozdielu v tomto znaleckom posudku nie je uvedená hodnota účtovného stavu zásob pred vykonaním inventúry. Z uvedeného vyplýva, že ak spoločnosť Emil Krajčík s.r.o. si dal vypracovať znalecký posudok, a ako podklad pre stanovenie hodnoty zásob, evidovanej v účtovníctve znalec počítal túto hodnotu z podkladov, vystavených po vykonaní inventúry, spoločnosť žalobcu v čase vykonania inventúry nemala vedomosť o účtovnom stave zásob na prevádzke 811 v Martine. Mať vedomosť o účtovnom stave inventarizovaného majetku pred vykonaním inventúry, zastabilizovať tento stav počas priebehu inventúry a výsledok inventarizácie vyčísliť na základe účtovného stavu, zisteného bezprostredne pred započatím inventúry, je základný a zákonný predpoklad k vyčísleniu výsledku inventarizácie. Zo znaleckého posudku č.2/2008 a podkladov pre vypracovanie tohto znaleckého posudku je možné konštatovať, že v týchto účtovných dokladoch nikde nie je uvedený účtovný stav zásob ku dňu vykonania inventúry. V rôznych účtovných dokladoch sú uvedené rôzne stavy majetku, zistené fyzickou inventúrou a to suma 1.265.351,35 Sk a suma 2.220.797,94 Sk. V predložených podkladoch navrhovateľa nikde nie je určené, z akých súm navrhovateľ vyčíslil deklarované manko a nikde nie je prevedený výpočet vzniku manka ako rozdielu sumy nižšieho
stavu majetku, zisteného inventúrou, oproti sume vyššieho stavu majetku, evidovaného v účtovníctve, čo je jediný a základný predpoklad k vyčísleniu inventarizačného rozdielu. Z uvedených dôvodov je možné konštatovať, že žalobca predloženými dokladmi dostatočne nepreukazuje, že výsledkom vykonanej inventarizácie je manko v ním konštatovanej sume. Z toho dôvodu konštatovala v znaleckom posudku, že na základe podkladov, predložených k zodpovedaniu otázky, zadanej v uznesení, je možné konštatovať, že z týchto dokladov nie je možné určiť, či a v akej výške existovalo manko z vykonanej inventarizácie zásob v dňoch 26.-27.5.2007 žalobcovi. V závere znaleckého posudku potom znalkyňa konštatovala, že zodpovedať na otázku súdu, či a v akej výške existoval schodok v daných dňoch v prevádzke žalobcu by bolo možné len na základe tej skutočnosti, ak by znalec vykonal predmetnú inventúru osobne. Pritom znalec pri vykonaní predmetnej inventúry nebol prítomný. Poukázala pritom na už vyššie uvedené, že v rôznych účtovných dokladoch sú uvedené rôzne stavy majetku, zistené fyzickou inventúrou.
Voči tomuto znaleckému posudku sa zásadným spôsobom ohradil žalobca svojím vyjadrením zo dňa 16.7.2012, na súd došlým 24.7.2012 (čl. 296), kde uviedol, že pokiaľ znalkyňa spochybňuje hodnovernosť výstupov zo skladovej evidencie žalobcu z dôvodu neúplného označenia inventúrneho súpisu a inventúrneho zápisu tak súpis nie je označený z toho dôvodu, že je tlačený zo skladovej softveru, ktorý toto označenie neumožňuje. Napriek tejto skutočnosti sa súpisy dajú identifikovať ako predajňa spoločnosti Emil Krajčík s.r.o. 811 v Martine. Pokiaľ znalkyňa konštatuje na strane 15 znaleckého posudku, že inventúrneho súpisu nie je známy rozdiel v množstve a cene a to zostava výpis rozdíl ve stavu zásob tak uvedená zostava nepredstavuje inventúrny súpis. Ide o kontrolné tlačivo, ktoré sa vytlačí v momente, keď sú nahraté skutočné stavy do počítača a spustí sa prvotné spracovanie a porovnanie údajov. V uvedenom tlačive je dôležitý názov tovaru, jeho kód, množstvo tovaru na skladovej karte a množstvo tovaru skutočné. Skrátka PC v danej smernici nepredstavuje predajnú cenu, ale skratku pre počítač. Na základe vytlačenej zostavy hmotne zodpovední zamestnanci ešte raz skontrolujú napočítané fyzické stavy pri položkách, kde vznikli rozdiely. Uvedené rozdiely vyznačia v danej zostave. Kontrolu všetkých strán zostavy výpis rozdielu v stave zásob potvrdenia podpisom na každej strane danej zostavy. Na základe vyznačených opráv referenti nahrajú do systém dohľadané rozdiely a až potom sa inventúra definitívne uzatvorí. Nakoľko uvedená zostava je len kontrolným tlačivom pre porovnanie kusov jednotlivých tovarových položiek, neobsahuje žiadne sumarizačné údaje. Pokiaľ sa zaoberala znalkyňa na strane 15 znaleckého posudku zostavou s názvom Náklady inventúry podľa štruktúry, znalkyňa mylne vyhodnotila podklady v podobe inventúrneho súpisu tým, že z kontextu podkladov vybrala len jednu zostavu z troch v sume 1.265.315,34 Sk. Každá inventúra, uskutočnená v spoločnosti žalobcu sa skladá z čiastkových inventúr. Čiastkové inventúry vznikajú z toho dôvodu, že daná zostava má obmedzený počet záznamov. Sumár jednotlivých čiastkových inventúr predstavuje celkovú inventúru. Uvedená zostava slúži na vyjadrenie fyzickej inventúry v kusoch, nakoľko pracuje s teoretickou nákupnou cenou a tá nemá presnú vypovedaciu schopnosť. Inventúra zo dňa 26.-27.5.2007 sa skladá z troch čiastkových inventúr 1692, 1693 a 1700, čo je vidno aj v zostave kontrolný zoznam zásob na strane 1., pričom spolu stav zásob v týchto troch zostavách označenej ako náklady inventúry podľa štruktúry je 2.220.149,09 Sk. Skutočný stav zásob po inventúre je 2.220.797,94Sk. Rozdiel 648,85 Sk je vysvetlený vo vyjadrení softverovej spoločnosti príloha č. 1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že hodnota 1.265.351,35 Sk, ktorá je viackrát v znaleckom posudku spomenutá ako hodnota stavu zásob predstavuje iba jednu časť stavu zásob. Pokiaľ znalkyňa vyčítala nedodržanie usmernenia 1/2005 a skutočnosť, že nebol účtovne zdokumentovaný stav zásob pred inventúrou, žalobca uviedol, že podľa usmernenia 1/2005 bol I.a/2 retail manažér oznámil administrátorovi uzatvorenie všetkých pohybov a dal pokyn na vytvorenie zostavy stavu zásob pred inventúrou. Administrátor túto zostavu uložil na médium, zostava má 198.strán a žalobca ju môže kedykoľvek dať k dispozícií znalkyni. Žalobca poukázal na skutočnosť, že skladový systém žalobcu vzhľadom na veľký počet maloobchodných predajní a k skúmanému obdobiu v počte 112 je veľmi zložitý, no zároveň podrobne prepracovaný a pravidelne kontrolovaný. Spoločnosť žalobcu v roku 2007 vykonala spolu 140 inventúr na maloobchodných predajniach po celom Slovensku. Žalobca má za to, že znalkyňa nevyužila všetky možnosti komunikácie s našou spoločnosťou pre správne pochopenie nášho skladového systému a jeho prenosu do účtovnej evidencie, čo prispelo k tomu, že vo svoíjom znaleckom posudku vychádzala z neúplných informácií.
Vzhľadom na tieto námietky k znaleckému posudku súd na pojednávaní dňa 19.12.2012 znalkyňu vypočul.
Pri svojom výsluchu na tomto pojednávaní znalkyňa sprvu zotrvávala na tvrdeniach, uvedených v písomnom znaleckom posudku, konštatovala však, že na základe vyjadrenia žalobcu k znaleckému posudku bola nahliadnuť do spisu a aj do podkladov, ktoré boli v spise pripojené ešte pred podaním znaleckého posudku a záverom skonštatovala, že v ružovom zakladači s názvom Inv.811 2/2 s názvom Náklady inventúry podľa štruktúry sa skutočne nachádzajú štyri počítačové zostavy, kde súčet týchto hodnôt je 2.220.149,09 Sk, čím korigovala údaje v znaleckom posudku. Táto zostava teda predstavuje inventúrny súpis, ktorý je súčtom čiastkových zostáv, konštatovala tiež, že je opatrované troma nečitateľnými podpismi.
Tento nedostatok však bol odstránený výpoveďou žalovanej v rade 1/, ktorá potvrdila, že na jednotlivých listoch spomínaných zostáv, uvedených v predmetnom fascikli sa nachádza jej podpis aj podpis pani Š..
Pri svojom výsluchu znalkyňa však na otázku samosudkyne uviedla, že potom, čo jej zo strany žalobcu bol predložený doklad a to usmernenie 1/2005 k inventarizácií, už od žalobcu nežiadala zabezpečiť tlač stavu zásob pred inventarizáciou. Rovnako v inventúrnom zväzku 2/2 Inv.811 nekontrolovala údaje stranu po strane a tak nezistila, že obsahuje vlastne štyri čiastkové počítačové zostavy, v dôsledku čoho vo svojom znaleckom posudku poskytla nesprávny údaj. Uviedla, že za predpokladu, že jej žalobca poskytne údaje o stave zásob tesne pred započatím inventarizácie, ako konštatoval vo svojom vyjadrení, bude vedieť sa vyjadriť aj k výške manka.
Následne po doplnení potrebných dokladov žalobcom, znalkyňa spracovala dodatok č.1 k znaleckému posudku č.8/2012, ktorý sa podstatne líšil od pôvodne podaného znaleckého posudku. Konštatovala, že k znaleckému skúmaniu jej boli predložené dva doklady, deklarujúce stav zásob, evidovaných v účtovníctve a to doklady, označené ako príloha 4,7 a 9 deklarujúce účtovný stav zásob pred vykonaním fyzickej inventúry nazvané výpis z hodnoty konsolidovaných zásob, ktorý bol predložený bez podpisu a s rôznymi podpismi zo dňa 26.5.2007 o 17,30 hod. v sume 2.536.559,94 Sk, teda bol vystavený počas priebehu fyzických inventúr a ďalej doklad, príloha č.5 Stav zásob pred inventúrou ako stav zásob účtovníctva k 30.4.2007 v sume 2.615.958,39 Sk a pohyb zásob od 1.5.2007 do 25.5.2007 v rôznych položkách, ktorých súčet je spolu mínus 19.399,85Sk a bol vytlačený 8.1.2013. Spolu je stav zásob podľa tejto zostavy v sume 2.596.558,54 Sk. Z predložených dokladov je možné stanoviť tieto hodnoty. Deklarovaný stav zásob pred vykonaním inventúry - účtovný stav podľa výpisu hodnoty konsolidovaných zásob zo dňa 26.5.2007 o 17,31 hod. v sume 2.596.559,94 Sk a účtovný stav zásob zo dňa 8.1.2013 k 30.4.2007 a pohyby zásob k 1.5.2007 až 25.5.2007 v sume 2.596.558,54 Sk. Rozdiel medzi týmito sumami je 1,40 Sk. Deklarovaný stav zásob, zistený vykonaním fyzickej inventúry predstavoval spolu hodnotu 2.220.409,09 Sk. Výpis z hodnoty konsolidovaných zásob zo dňa 28.5.2007 predstavoval sumu 2.220.007,94 Sk. Rozdiel vo výške 648,85 Sk je zdôvodnený vyjadrujúcou sa softverovou organizáciou, spravujúcou softverový systém žalobcu a za smerodajný údaj označená hodnota 2.220.797,94 Sk. Rozdiel hodnoty zásob pred vykonaním inventúry a hodnoty zásob zistenej fyzickou inventúrou potom predstavuje inventarizačný rozdiel v sume 375.762,-Sk. Po znížení o normomanko vo výške 50.648,59 Sk je potrebné zaplatiť 325.113,41 Sk.
Je teda zrejmé, že v tomto dodatku k znaleckému posudku sa znalkyňa po doplnení potrebných údajov o stave zásob tesne pred začatím inventarizácie žalobcom, o ktoré pred podaním pôvodného posudku nežiadala, dostala k výške schodku, ktorý v žalobe deklaroval žalobca a ktorý vyplynul aj zo znaleckého posudku obstaraného samotným žalobcom pre potreby trestného konania.
Vzhľadom na výsledky takto doplneného znaleckého dokazovania žalované potom pred pojednávaním dňa 2.5.2013 navrhli doplniť dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Martin sp.zn. XC XXX/ XXXX. Uvádzali, že v tomto konaní, vedenom pred Okresným súdom Martin sa žalobca proti iným pracovníkom domáhal tiež náhrady škody, vzniknutej schodkom na hodnotách zverených na vyúčtovanie a v konaní nebol úspešný, pretože bolo preukázané, že žalobca zo svojej centrály v Senici mohol zasahovať do počítačovej evidencie stavu zásob.
Žalujúca strana na to reagovala poukazom, že spor sa týkal úplne iného pracovníka, ktorý vykonával ambulantný predaj, nepatril do pracovného kolektívu, v ktorom pracovali žalovaného a ambulantný predaj podliehal úplne inej evidencii a spôsobu evidovania ako bol evidovaný stav a pohyb zásob na predajni, kde pracovali žalovaného. Preto považuje oba prípady za neporovnateľné. Poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ znalkyňa konštatovala, že jej predložené tlačené zostavy zo softverového systému
žalobcu boli datované, alebo vytlačené v januári 2013, tak uviedol, že účtovná zostava, alebo systém pre spracovanie skladového hospodárstva softver gold neumožňoval dodatočné a spätné vytvorenie účtovných zostáv, tieto účtovné zostavy boli vytvorené na začiatku inventúry (pokiaľ šlo o tlač stavu zásob pred začatím inventúry), avšak pre potrebu znalkyne boli tlačené až v období, keď jej boli predkladané.
Na návrh žalovaných sa súd oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp.zn. XC XXX/XXXX, v ktorom konaní žalobca viedol konanie o nárok na náhradu škody, vzniknutej schodkom na hodnotách zverených na vyúčtovanie vo výške 430.578,-Sk proti žalovanému bývalému zamestnancovi S. Z. a to za schodok, ktorý bol zistený fyzickou inventúrou v dňoch 3.-4.3.2003. Rozsudkom, vyhláseným na pojednávaní dňa 10.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.2.2012 bola žaloba žalobcu zamietnutá a to z toho dôvodu, že nebola preukázaná existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách, určených na obeh alebo obrat a totiž žalobcom nebolo dostatočne preukázané, aké hodnoty , ktoré podľa tvrdenia žalobcu tvoria ním uvádzané manko, tvoria predmet dohody o hmotnej zodpovednosti. To znamená, že žalobca nepreukázal prevzatie tovaru zamestnancom, ktorý bol povinný vyúčtovať. Tento záver súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že so systémom sions, z ktorého údajov sa pri vykonávaní inventúry vychádzalo, bolo možné manipulovať inými osobami, ako odporcom a to bez jeho vedomia. Súd sa v tejto otázke stotožnil s tvrdením odporcu a nemohol vzhľadom na existujúce nedostatky žalobcu v systéme práce a v pracovných podmienkach priznať jeho nároky voči žalovanému.
Aj súd dospel po oboznámení sa s týmto spisom k presvedčeniu, že prípady žalovaných a sporné konanie, na ktoré poukazovali nie je možné porovnávať, pretože žalujúca obchodná spoločnosť využíva pre spracovanie skladového hospodárstva softvér gold spoločnosti U+Sluno a pre spracovanie účtovníctva softvér Vemu spoločnosti Etrim Piešťany. Informácie zo skladového systému do účtovníctva sú zasielané pomocou Interface, skladový systém pracuje na tri desatinné miesta, účtovný na dve desatinné miesta. Preto údaje zo skladového systému sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta a zasielané do účtovníctva. Z uvedeného dôvodu vznikol rozdiel 1,40 Sk medzi stavom zásob v jednej zostave Gold a v druhej zostave z Vemu, čo je z pohľadu výšky stavu zásob rozdiel zanedbateľný.
Žalované potom ešte v podaní zo dňa 6.6.2013 sa vyjadrovali k doplnenému znaleckému posudku, ktorého závery spochybňovali . V prvej inventúre, ktorá bola uskutočnená 21.5.2006 a bola východisková inventúra, uskutočnená v deň, keď žalované podpísali dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti , uviedli, že žalované sa nikdy nedozvedeli výsledok inventarizácie po zverení tovaru do dispozície ako predavačiek na predajni. Tovar bol navezený, existovali záznamy a v čase výkonu prvej inventarizácie v dňoch 21.5.2006, ktoré žalované podpisovali bolo zistené, že chýba niekoľko kusov istého druhu tovaru, ktorý sa pri dohľadaní našiel. Keďže nepoznajú závery prvej inventarizácie, konanej dňa 21.5.2006 a následne nevedia s akými vstupmi začínala inventúra k 26.-27.5.2007, keďže žalované nemali možnosť prekontrolovať nahodené vstupy do počítača, je konštatované manko pochybné. Opätovne poukázali na tzv. zamŕzanie pokladní, konštatovali tiež, že podľa ich vedomostí vo firme bola uskutočnená v medziobdobí medzi májom 2006 a májom 2007 ďalšia inventúra. Vykonaným dokazovaním sa však táto skutočnosť nepreukázala.
Ešte pred pojednávaním, ktoré sa konalo 29.5.2013 do spisu pripojili stanovisko k záveru znaleckého posudku č.2/2008 P.. E. a k znaleckému posudku č.8/2012 P.. E., ktoré vypracoval P.. Ľ. E., daňový poradca so sídlom v Turčianskych Tepliciach (čl. 481-483). Dotyčný konštatoval vo svojom vyjadrení nasledovné skutočnosti a totiž, že pre účely zistenia skutkového stavu zásob za určité obdobie je nevyhnutné poznať a mať dokladovaný stav zásob na začiatku tohto obdobia a rozsah prírastkov a úbytkov zásob za toto obdobie. Z vyššie uvedených znaleckých posudkov nie je dostatočne preukazne zdokumentovaný stav zásob na začiatku posudzovaného obdobia k 20.5.2006, kedy žalované boli menované do funkcií, pričom v tomto prípade stav zásob na začiatku účtovného obdobia nie je doložený písomnosťou, preukazujúcou prevzatie zverených zásob v rámci dohody o hmotnej zodpovednosti. Vyčítal, že v znaleckom posudku č.2/2008, ktorý bol vypracovaný P.. E., predložené zostavy s názvom Výpis z hodnoty konsolidovaných zásob zo dňa 22.5.2006 neobsahuje všetky náležitosti podľa Zákona o účtovníctve ako názov účtovnej jednotky, jej sídlo, deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, deň skončenia inventúry a meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovedných osôb. Znalecký posudok 8/2012 a jeho dodatok, vypracovaný P.. E. neobsahuje posúdenie začiatočného stavu zásob predajní 101 Drogérie k 20.5.2006 a tento znalecký posudok vôbec neskúma skladové pohyby a účtovnú evidenciu za celé obdobie do inventúry ku dňu 25.5.2007. Na základe tohto doporučil vykonať nový kontrolný znalecký posudok, ktorý by sa zoberal otázkami a to posúdenie stavu zásob
k 20.5.2006 v predmetnej predajni vo väzbe na vykonanú inventarizáciu k tomuto dátumu a vo väzbe na písomnosti, preukazujúce prevzatie zberných zásob v rámci dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca a položkovité posúdenie jednotlivých prírastkov a úbytkov zásob v danej predajni v období od 20.5.2006 do 25.5.2007.
S takýmto dôkazným návrhom pokiaľ šlo o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania sa súd už vôbec nestotožnil. Predovšetkým mal súd nepochybne preukázané, že v deň, keď žalované uzavreli dohody o hmotnej zodpovednosti s nimi bola vykonaná inventarizácia počiatočného stavu zásob na začiatku tohto obdobia o čom svedčí dokumentácia, pripojená do spisu žalobcom v ružovom fascikli 811 Martin 20.-21.5.2006, ktorá obsahuje zápis o vykonaní inventarizácie zásob, kontrolný zoznam zásob ale aj tzv. zostavu náklady inventúry podľa štruktúry, ktorá obsahuje fyzický stav tovaru, nachádzajúci sa k 21.5.2006 na predajni, teda v čase, keď žalované uzatvárali dohodu o hmotnej zodpovednosti. Táto zostava obsahuje podpisy všetkých spoločne hmotne zodpovedných pracovníčok, včetne podpisov žalovaných, to znamená zachytáva skutočný stav zásob k 21.5.2006 v predajni a ako vyplynulo z posudku P.. E. nepochybne bola výstupom pre ďalšie znalecké skúmanie. Ako súd konštatoval vyššie, z posudku P.. E., ktorý síce nebol podávaný v občiansko-právnom konaní, vyplynulo pre súd nepochybne, že tento znalec vychádzal z inventúry k 21.5.2006 a následne porovnával všetky pohyby zásob v danom období až do 25.5.2007. Pritom konštatoval, že nezistil rozdiely v súvislosti s presunmi a pri kontrole pohybu tovaru a zásob s účtovnou dokumentáciou žalobcu pokiaľ ide o stav zásob pred vykonaním inventúry 26.-27.5.2007. Je zrejmé, že práve P.. E. skúmal aj jednotlivé účtovné doklady, faktúry, skladovú dokumentáciu, dodacie listy, a vysledoval celý pohyb tovaru za sledované obdobie. Iný postup zvolila pre podanie svojho znaleckého posudku P.. E., ktorá sa zaoberala len žalobcom evidovaným účtovným stavom zásob k 25.5.2007 a ten porovnávala s fyzicky zisteným stavom zásob na predajni počas inventúry k 26.-27.5.2007. Obaja znalci aj keď je zrejmé, že každý z nich zvolil inú metodiku, dospeli k rovnakým výsledkom, pokiaľ ide o výšku schodku na hodnotách, zverených na vyúčtovanie a to P.. E., keď konštatoval výšku schodku 375.762,-Sk a P.. E., ktorá konštatovala výšku schodku 375.762,- Sk.
Z pohľadu súdu sa dokonca javí byť metodika P.. E. pre súd ešte hodnovernejšia a to vzhľadom na skutočnosť, že znalec jednotlivo sledoval v inventarizačnom období od mája 2006 do mája 2007 pohyb tovaru na predajni medzi centrálou v Senici, inými predajňami žalobcu a priamymi dodávateľmi v jednotlivých dňoch a to aj jednotlivých mesiacoch, o čom svedčí aj tabuľka, pripojená v jeho znaleckom posudku.
K námietkam žalovaných, či zistenia, alebo konštatovanie tak vysokého schodku v májovej inventúre v roku 2007 nemohlo byť spôsobené opakovaným zamŕzaním pokladní počas práce, nesprávnym prenosom dát z čítačky tovaru pri inventúre do centrály v Senici a podobne sa vyjadrila aj firma Etrin s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, spravujúca softvér žalobcu (čl.263-264), kde uviedla, že z predajne 811 Martine nemajú evidovaný žiaden z týchto problémov vo svojich záznamoch nazvaných ako centrálna evidencia požiadaviek. Pokiaľ šlo o zamŕzanie pokladníc počas práce, všeobecne platí pri nahlásení problému, že firma okamžite preveruje stav pokladní. Ak sa z akéhokoľvek dôvodu (výpadok prúdu, porucha HW) vyskytne problém pri tlači bločkov a zlyhá komunikácia programu z FE, firma skontroluje stav výdaju vygenerovaného pri tlači a zápisov do FT opisoch pások. Na základe zistených informácií nedokončená transakcia je korektne ukončená tak, aby výsledok bol konzistentný, t.j. stav výdajov a predajov, zapísaných do FT rovnaký. K námietke, že čítačky tovaru pri inventúre neboli dostatočne nabité a počas sčítavania tovaru sa vybíjali firma uviedla, že nezáleží na stave nabitia zariadenia na vykonávanie inventúr. Tieto pokiaľ majú dostatočnú kapacitu batéria zadávané údaje zapisujú do svojej pamäte. Pokiaľ kapacita nabitia batérie poklesne pod kritickú úroveň, zariadenie sa vypne. Po dobití sa v práci pokračuje od posledného záznamu, ktorý bol do pamäte zapísaný pred vypnutím. K námietke, že počas prenosu dát inventúry bol v Senici výpadok elektrickej energie, uviedli, že mechanizmus prenosu dát z predajne do centrály je rezistentný voči zlyhaniu komunikácie z ľubovoľného dôvodu, pracuje tak, že systémy nadviažu spojenie a následne začne odosielanie dát. Ak sa z nejakého dôvodu spojenie preruší, prenos sa opakuje až dovtedy, pokiaľ sa celý prenos neukončí korektne. K námietke blokovania tovaru s načítaním čiarového kódu a k zobrazeniu iného druhu tovaru v pokladni, ako bol skutočne predávaný tovar, firma uviedla, že prešetrovali na inej prevádzke prípad, kedy sa im zdalo, že nablokovali iný tovar, ako pôvodne chceli. Pomocou rozširovaného logovania predavačkou vykonaných operácií na pokladni zistili príčinu tohto prípadu. Pokladníčka nablokuje artikel, resp. zosníma čiarový kód artikla a program automaticky prednastaví počet kusov na jedna. Keď chce zmeniť počet kusov stlačí 1x šípku
hore, aby sa dostala do políčka počet kusov a mohla zadať požadovaný počet kusov, keď však šípku hore nestlačí, je v políčku pre zadanie interného kódu a ak vtedy zadá napríklad počet kusov 2, čím dá programu pokyn na vyhľadanie tovaru začínajúceho s číslom 2 a po zobrazení zoznamu vyberie prvý artikel v zozname, pretože dvakrát po sebe stlačí enter. Z uvedeného výsledku šetrenia je zrejmé, že takýto problém môže byť spôsobený nesprávnou obsluhou programu. Pri dôslednejšej a pozornejšej obsluhe by sa podobné prípady nemali opakovať.
Podobne sa vyjadrila firma U+Sluno (čl. 265),ktorá podala vyhlásenie o vykonaní archivácie dát v systéme Gold, kde uviedla, že archivácia je vykonávaná na základe požiadavok zákazníka. Archivácia slúžia pre odmazanie dát z ostrých tabuliek systému a prevádza sa za účelom zrýchlenia práce systému, uvoľnenia miesta v systéme ak nie je žiaduce, aby staré dáta ohrozovali prevádzku systému a pre prehľadnosť dát aplikácia. Archivácia predajov prebehla nasledovne. Štandardne sú predaje zapísané ako nový riadok do tabuľky vždy pre jeden deň údaj o počte predaných kusov a ďalšie údaje, archivácia pre rok 2006 bola uskutočnená tak, že údaje o počte predaných kusov bol zoskupený do jediného záznamu za položku a stredisko. Údaje o cene neboli archivované. Po zoskupení záznamov boli všetky denné predaje položky z tabuľky vymazané.
Pokiaľ žalované tvrdili, že v súvislosti s nedostatkami v pracovných podmienkach sa obrátili na Inšpektorát práce v Žiline, je nutné konštatovať, že tak urobili už po vykonaní inventarizácie v máji 2007, čo vyplýva z oznámenia o vybavení podnetu - listu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 9.8.2007 (čl. 109). Z podnetu žalovaných je zrejmé, že sa sťažovali predovšetkým na rozsah pracovného času, ale oznamujú aj výsledky inventúry, ktorá sa uskutočnila 26.-27.5.2007, kde uvádzajú, že výsledky inventúry sa dozvedeli po dvoch dňoch a jej výsledok ich šokoval (čl.107-108). Vyslovili podozrenie, že problém nevznikol v dôsledku chyby zamestnancov, ale chybou, vzniknutou v centrále v Senici. Systém je zavedený cez internet a tým pádom do ich počítača na predajni má prístup ktokoľvek, kto vie a môže do neho zasahovať, konkrétne aj do skladových kariet. Inšpektorát práce ich v súvislosti so spomínanou inventúrou odkázal na konanie pred súdom.
Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 182 a nasledujúcich Zákonníka práce (zák.č.311/2001 Z.z.).
Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty určené na obeh, alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne aj dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 182 ods.3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 182 ods.4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec, alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, je zamestnávateľ povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Podľa § 183 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca potom čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec, alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Podľa § 183 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru, alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa § 184 ods.1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 184 ods.2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami po a/ pri skončení všetkých týchto dohôd, b/ pri preradení na inú prácu, alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c/ pri zmene vo funkcii vedúceho, alebo jeho zástupcu, d/ na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e/ pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Podľa § 184 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil, alebo ktorý bol preradený na inú prácu, alebo iné pracovisko alebo bol preložený, zároveň nepožiadal o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok, zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa § 184 ods.4 Zákonníka práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Podľa § 189 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo za stratu predmetov je povinný nahradiť schodok, alebo stratu v plnej sume.
Podľa § 189 ods.2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivých zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa § 189 ods.3 Zákonníka práce, podiel náhrady určenej podľa ods.2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 189 ods.4 Zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok, alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovedný zamestnanci podielmi, určenými podľa ods.2,3.
Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať okrem iných špecifických charakteristík narozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, zverených mu zamestnávateľom. Zavinenie zamestnanca sa prezumuje.
Súd dospel k presvedčeniu, že žalobca ako zamestnávateľ v konaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukázal, že v čase vzniku schodku jednak trval pracovný pomer oboch žalovaných a jednak tieto žalované mali uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá existovala ku dňu vzniku schodku. Navyše žalobca preukázal, že obe žalované uzavreli dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu s ďalšími kolegyňami dňa 21.5.2006, ku ktorému dňu bola vykonaná na prevádzke inventúra, čo preukazovali inventarizačné zápisnice pripojené v ružovom fascikli s označením 811 Martin 20.-21.5.2006, ktorá obsahuje presný zoznam tovaru fyzicky zisteného k tomuto dňu na predajni a inventarizačné hárky sú podpísané nie len žalovanými ale aj ich ďalšími kolegyňami (viď konštatovanie súdu vyššie). Podľa presvedčenia súdu žalobca preukázal, že ku dňu vykonania inventúry
z 26.-27.5.2007 trval pracovný pomer a zaviazanosť žalovaných na základe uzavretých dohôd o hmotnej zodpovednosti a touto inventúrou bol zistený schodok vo výške a po odpočítaní normomanka vo výške 50.648,59 Sk je nutné uhradiť zostatok po zaokrúhlení v sume 325.114,-Sk. Ako súd konštatoval vyššie, výšku manka žalobca nesporne preukázal jednak do spisu pripojenými listinami, ale jednak aj znaleckým posudkom, ktorý sa nachádzal vo vyšetrovacom spise a jednak znaleckým posudkom, ktorý podal znalec ustanovený v konaní. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tento schodok resp. na zistení takéhoto schodku sa podieľala porucha elektronického systému, alebo nedokonalosť elektronického systému, ktorým sa viedlo účtovníctvo a skladová evidencia žalobcu, prípadne nejakými poruchami prístrojov, ktoré boli používané pri inventúre. Tvrdenia žalovaných o týchto skutočnostiach, ktoré sa podľa ich názoru mali podieľať na schodku, zostali len v rovine tvrdení.
Podľa presvedčenia súdu žalované v konaní nepreukázali, že by bol schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Žalované argumentovali predovšetkým skutočnosťou, že mali nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré im bránili riadne strážiť zverený tovar na predajni a že tieto nedostatky signalizovali žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi. V konaní však žalované neprodukovali dôkaz, že by v zmysle dojednaní v dohode o hmotnej zodpovednosti a v súlade so zákonom boli žalobcu na tieto nedostatky písomne upozornili , navyše je nutné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že žalované v predajni mali zverený tovar riadne strážiť a to aj napriek tomu, že podľa ich názoru nebol celkom správne a bezpečne uložený. Je však nutné podotknúť, že počas najväčšej prevádzky predajne, v čase, keď bola prítomná ranná i popoludňajšia zmena bolo na pracovisku 5 pracovníčok. Tri pracovníčky pracovali len prvé dve hodiny po otvorení predajne a dve hodiny do skončenia smeny. Ak argumentovali tým, že často na predajni mohli zostať len dve alebo tri pracovníčky, pretože ostatné museli ísť vykladať, nakladať alebo preberať tovar, bolo záležitosťou žalovaných, z ktorých jedna bola vedúcou predajne a druhá jej zástupkyňou, aby organizovali prácu na pracovisku tak, aby dokázali s počtom zamestnancov, ktorý mali, zabezpečiť nie len prevzatie tovaru, jeho uloženie, ale aj jeho ostrahu. Žalované v konaní neprodukovali dôkaz, z ktorého by bolo nepochybné, že schodok vznikol bez ich zavinenia, teda že ho zavinila iná osoba. Zhodne síce vypovedali o drobných krádežiach tovaru, avšak tieto nemali ani zdokumentované, ani k nim neprodukovali žiadne dôkazy (mimo krádeže osobných vecí z kancelárie). Navyše je nutné podotknúť, že schodok bol zistený v ďaleko vyššej sume, než bola suma, ktorá bola daná k úhrade hmotne zodpovedným zamestnancom cca o 50.000,-Sk, čo je hodnota, ktorá celkom dobre v priebehu ročného inventarizačného obdobia takéto drobné krádeže pokrývať mohla. Je totiž nepredstaviteľné, aby v priebehu roka došlo k takým drobným krádežiam, pri ktorých by zmizol z predajne tovar dosahujúci takmer sumu 400.000,-Sk, čo podľa vyjadrenia jedného zo zamestnancov žalobcu, ktorý bol vypočutý ako svedok mohol predstavovať náklad pre nákladné auto. A ak je vznik schodku takéhoto rozsahu následkom krádeží v predajni, tak potom podľa presvedčenia súdu takéto krádeže sú výsledkom toho, že žalované a ich kolegyne nevenovali dostatočnú pozornosť plneniu svojich povinností a stráženiu tovaru. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalované v rade 1/ a 2/ sa ani celkom ani sčasti svojej zodpovednosti za vzniknutý schodok podľa súdu presvedčivo zistený v máji 2007 nezbavili.
Pri výpočte podielu žalovaných v rade 1/ a 2/ s porovnaním s ich kolegyňami žalobca podľa presvedčenia súdu dôsledne postupoval z ustanovenia v zmysle ustanovenia § 189 Zákonníka práce a podiel jednotlivých zamestnancov na úhrade schodku prehľadne naznačuje aj tabuľka pripojená do súdneho spisu ale aj do vyšetrovacieho spisu. V celom inventarizačnom období žalobca žalované v rade 1/ a 2/ zamestnával. Mimo nich v tomto období boli zamestnancami aj X. Š., N. F., T. A., Z. D., Z. C., B. Z. M.. Tieto zamestnankyne mali aj uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti (viď vyšetrovací spis). U žalovanej v rade 1/ zistený priemerný mesačný zárobok pred zistením schodku za prvý štvrťrok roku 2008 vo výške 13.232,-Sk, u žalovanej v rade 2/ vo výške 10.155,-Sk, X. Š. dosahovala priemerný zárobok 9.322,-Sk, N. F. 4.552,-Sk, T. A. 9.497,-Sk, Z. D. 9.167,-Sk, Z. C. 4.560,-Sk B. Z. M. 9.100,- Sk. Výška priemerného zárobku vyplýva i mzdových listov týchto pracovníčok, pripojených do súdneho spisu. Tabuľka, pripojená v súdnom spise a tiež vo vyšetrovacom spise potom vyjadruje percentuálny podiel týchto zárobkov do 100% s tým, že mimo žalovaných podiel ostatných zamestnankýň u žalobcu, v danom inventarizačnom období na schodku (v závislosti od pomerov ich zárobkov) prevyšoval jeden priemerný plat. Preto žalobca správne postupoval, ak mimo žalovaných uplatnil voči ich kolegyniam nárok na náhradu schodku podľa tabuľky vo výške ich priemerného mesačného zárobku a zvyšok v požadovaných sumách uplatnil voči obom žalovaným. Žalovanej v rade 1/ tak vznikla povinnosť uhradiť schodok vo výške 121.110,-Sk a žalovanej v rade 2/ vo výške 157.806,-Sk. N. F. sa na schodku mala podieľať sumou 4.522,-Sk, X. Š. sumou 9.322,-Sk, T. A. sumou 9497,-Sk, Z. D. sumou 9.167,-Sk, Z. C.
sumou 4.560,-Sk a Z. M. sumou 9.100,-Sk. Súčet týchto súm potom predstavoval schodok predpísaný k úhrade, teda 325.114,-Sk.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto obe žalované titulom zodpovednosti za škodu, ktorá žalobcovi vznikla schodkom na hodnotách zverených na vyúčtovanie zaviazal k zaplateniu sumy - žalovanú v rade 1/ 4.020,12 eur, čo v prepočte predstavuje 121.110,-Sk a žalovanú v rade 2/ ako vedúcu predajne k zaplatenie 5.238,20 €, čo v prepočte predstavuje sumu 157.806,-Sk.
Vzhľadom na výšku povinnosti, ktorú súd uložil žalovaným, použil súd ustanovenie § 167 ods.1 O.s.p. a obom žalovaným určil dlhšiu lehotu na plnenie a to lehotu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Keďže podľa názoru súdu išlo o zložitejší spor, v ktorom vznikli pomerne rozsiahle trovy konania a to aj štátu, súd využil ustanovenie § 151 ods.3 O.s.p. a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.