Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 481/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky obchodnej spoločnosti , ,

, zastúpenej advokátom ,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV č. k. -1688

zo 7. apríla 2017, uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -1703

z 13. júna 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -1728

z 31. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 26. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -1688 zo 7. apríla 2017, uznesením okresného súdu

č. k. -1703 z 13. júna 2017, uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -1728 z 31. januára 2018 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 26. septembra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že v obchodnoprávnej

veci občianskeho združenia

(ďalej len „žalobkyňa“), ktorou sa proti sťažovateľke

(žalovanej) domáhala zaplatenia sumy 213 156,14 € s príslušenstvom, okresný súd

rozsudkom pre zmeškanie podľa (ďalej aj „“)

č. k. -1688 zo 7. apríla 2017 rozhodol tak, že sťažovateľke uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 213 156,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne

zo sumy 8 035,52 € od 3. januára 2006 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy

42 856,14 € od 3. januára 2006 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 56 253,57 €

od 3. januára 2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 106 010,92 €

od 1. januára 2007 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.1 Čo sa týka skutkového stavu, okresný súd poukázal okrem iného na to, že podľa

o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách v znení účinnom v čase podania žaloby

prevádzkovateľ retransmisie je povinný uzatvoriť zmluvy s organizáciami kolektívnej

správy práv spravujúcimi práva k predmetom ochrany, ktoré prevádzkovateľ retransmisie

používa. Podľa kapitoly III. čl. 8 ods. 1 smernice Rady Európskych spoločenstiev

č. 93/83/EHS členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď programy z iných členských

štátov sú na ich území ďalej šírené po kábli, bolo dodržané platné autorské právo a príbuzné

práva, a aby sa takáto retransmisia uskutočňovala na základe individuálnych alebo

kolektívnych zmluvných dohôd medzi vlastníkmi autorských práv, držiteľmi príbuzných

práv a prevádzkovateľmi káblových rozvodov. Podľa

dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia

riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

2.2 Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné

predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa 274 , keďže na pojednávanie

konané 7. apríla 2017 o 9.00 h sa sťažovateľka ani jej právny zástupca, ktorý mal

predvolanie s poučením riadne a včas doručené 1. februára 2017, nedostavili, svoju neúčasť

na tomto pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali o jeho odročenie z vážnych dôvodov.

Žalobkyňa na pojednávaní vzhľadom na neprítomnosť sťažovateľky a jej právneho zástupcu

navrhla, aby okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa .

Podaním doručeným okresnému súdu mailom 7. apríla 2017 o 10.52 h, t. j. po vyhlásení

rozsudku pre zmeškanie, právny zástupca sťažovateľky požiadal o ospravedlnenie svojej

neúčasti na pojednávaní z dôvodu poruchy na automobile na ceste zo svojho bydliska

na pojednávanie. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že cesta

automobilom z mesta do Bratislavy trvá minimálne jeden a pol hodiny,

preto je predpoklad, že právny zástupca sťažovateľky vyrazil na pojednávanie

s dostatočným časovým predstihom. Mail s ospravedlnením bol odoslaný z mobilného

telefónu právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý, keďže disponuje mobilným internetom,

tak mohol urobiť ihneď po zistení poruchy, pred začatím pojednávania. V takom prípade

by sa s touto skutočnosťou okresný súd na pojednávaní vysporiadal. Keďže uvedené

ospravedlnenie bolo okresnému súdu doručené až jeden a pol hodiny po skončení

pojednávania, okresný súd naň prihliadnuť nemohol.

3. Podaním doručeným okresnému súdu 24. apríla 2017 sťažovateľka navrhla,

aby rozsudok pre zmeškanie zrušil z dôvodu, že na jeho vydanie neboli kumulatívne splnené

zákonné predpoklady podľa . V tejto súvislosti namietla jednak to, že právny

zástupca sťažovateľky nebol na pojednávanie konané 7. apríla 2017 predvolaný riadne

a včas, keďže predvolanie bolo bez zavinenia sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu

z nedbanlivosti pracovníka pošty doručené – pracovníčke podateľne Slovenskej

advokátskej komory (ďalej len „SAK“), ktorá nebola advokátom písomne splnomocnená ani

poverená na prijímanie poštových zásielok doručovaných do vlastných rúk a ktorá nebola

a ani nie je v pracovnom ani obdobnom pracovnom pomere k právnemu zástupcovi

sťažovateľky. Právny zástupca sťažovateľky sa tak o termíne pojednávania dozvedel len deň

pred jeho konaním. Druhý argument sťažovateľky spočíval v tom, že jej právny zástupca sa

snažil z pojednávania konaného 7. apríla 2017 o 9.00 h ospravedlniť telefonicky, avšak

spojovateľka okresného súdu ho odmietla prepojiť do kancelárie sudcu, resp. do spisovej

kancelárie, pričom ho upozornila na možnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu

mailom. Týmto konaním spojovateľky okresného súdu malo byť právnemu zástupcovi

sťažovateľky znemožnené včas sa ospravedlniť z pojednávania a túto neúčasť následne

ospravedlnil podaním zaslaným okresnému súdu poštou.

4. Okresný súd uznesením č. k. -1703 z 23. júna 2017 návrh

sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol s tým, že argumenty

sťažovateľky nie sú v zmysle dôvodmi na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, ale na prípadné odvolanie proti takémuto rozsudku, o ktorom by následne

rozhodoval odvolací súd. Sťažovateľka vo svojom návrhu neuviedla ospravedlniteľné

dôvody, na základe ktorých jej právny zástupca zmeškal pojednávanie vo veci konané

7. apríla 2017. Napriek uvedenému nedostatku okresný súd konštatoval, že doručenie

predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi sťažovateľky mal okresný súd vykázané

doručenkou riadne a včas 3. februára 2017. Pojednávanie bolo ukončené o 9.25 h.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky disponoval mobilným

internetom, okresný súd jeho mailové podanie zo 7. apríla 2017 o 10.52 h nepovažoval

za riadne a včas odoslané ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní so začiatkom o 9.00 h.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že uvedené mailové podanie bolo 18. apríla 2017

doplnené o doklad, ktorým právny zástupca sťažovateľky preukázal odtiahnutie pokazeného

motorového vozidla z trasy , pretože porucha vozidla logicky

musela nastať v takom časovom predstihu pred začatím pojednávania, ktorý právnemu

zástupcovi sťažovateľky umožňoval ospravedlnenie sa z pojednávania pred jeho začiatkom.

5. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1703 z 23. júna 2017 podala

sťažovateľka odvolanie.

6. Krajský súd uznesením č. k. -1728 z 31. januára 2018 uznesenie

okresného súdu č. k. -1703 z 23. júna 2017 potvrdil ako vecne správne podľa

a , pričom zdôraznil, že žalovaný nebol riadne a včas ospravedlnený,

keďže na každom súde spojovateľka môže účastníkom a ich právnym zástupcom prepojiť

spisovú kanceláriu, najmä keď ide o prípad urgentného ospravedlnenia z neúčasti

na pojednávaní, ktoré sa má už začať alebo beží. Ak to bolo predchádzajúcemu právnemu

zástupcovi odmietnuté, mal si žiadať kanceláriu predsedu, ktorému sa mohol sťažovať,

alebo požiadať o sprostredkovanie ospravedlnenia. A ak by bol vycestoval na pojednávanie

v predstihu, po vzniknutej poruche by bol zaslal ospravedlnenie mailom včas,

a nie až takmer dve hodiny po jeho začiatku. K správnosti doručenia predvolania je

potrebné dodať len toľko, že nebolo možné na túto námietku prihliadať, keďže predvolanie

na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného zaslané na takú adresu, akú súdu

uviedol. Ako skúsený advokát ak neudelil splnomocnenie pracovníčke podateľne

Slovenskej advokátskej komory, mal predvídať, že pri doručovaní súdnych zásielok môže

dôjsť k omylu.

7. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -1728 z 31. januára 2018

podala sťažovateľka dovolanie podľa a .

8. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 26. septembra 2019 uznesenie

krajského súdu č. k. -1728 z 31. januára 2018 podľa zrušil

a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodovania o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. -1703 z 23. júna 2017 sa

ako člen senátu odvolacieho súdu zúčastnil , ktorý bol vylúčený z prejednania

predmetného sporu na odvolacom súde podľa , keďže bol zákonným

sudcom vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. odo dňa začatia

konania, t. j. od 17. júna 2004 až do 31. mája 2011, pričom vo veci aj meritórne rozhodol

rozsudkom č. k. -774 z 10. júna 2008, čím zaťažil konanie na odvolacom

súde vadou zmätočnosti podľa .

8.1 Najvyšší súd sťažovateľkou tvrdenú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)

nezistil, keďže za takúto vadu nemožno podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu

formovanej od roku 1992 považovať nevykonanie stranou navrhnutých dôkazov. Najvyšší

súd zároveň poznamenal, že žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní predstavuje

v súlade s podanie (t. j. úkon strany sporu určený súdu), ktorý možno

urobiť výlučne vo forme predpokladanej v ustanovení , nie však

telefonicky, ako sa to mylne (a účelovo) snaží prezentovať sťažovateľka. S telefonickým

ospravedlnením neúčasti na pojednávaní totiž vzhľadom na jednoznačné a nepochybné

znenie už uvedených ustanovení nemožno spájať žiadne právne následky.

9. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej

sťažnosti im vytýka, že nesprávne právne posúdili jej právnu vec a na základe toho vydali

protizákonné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľka

nemá proti rozhodnutiu, ktorým prišlo k porušeniu jej základných práv a slobôd už žiadne

opravné prostriedky.

9.1 Sťažovateľka považuje rozsudok pre zmeškanie okresného súdu za zmätočný

a nepreskúmateľný, odôvodnený skutočnosťami a dôkazmi, ktoré nastali až po jeho

vyhlásení. Zastáva názor, že žalobkyňa koná iba ako splnomocnenec tretích osôb, pričom

v čase podania žaloby nemala absolútne žiadne hmotno-právne oprávnenie ani procesné

oprávnenie na zastupovanie takýchto osôb pred okresným súdom, ktorý celé roky konal

a rozhodoval bez toho, aby bola splnená základná a neodstrániteľná procesná podmienka,

a to plnomocenstvo na zastupovanie vlastníka nárokov uplatňovaných v danom konaní.

Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie, sťažovateľka opakovane namieta, že jej právny zástupca nebol

na pojednávanie konané 7. apríla 2017 predvolaný riadne a včas, keďže predvolanie

na uvedené pojednávanie bolo z nedbanlivosti pracovníka pošty doručené inej osobe –

pracovníčke podateľne SAK, čo preukazuje čestné vyhlásenie tejto osoby, ktoré v priebehu

konania predložila, avšak tento dôkaz nebol vykonaný. Sťažovateľka opakovane namieta

aj to, že jej právnemu zástupcovi bolo znemožnené riadne a včas ospravedlniť svoju neúčasť

na pojednávaní a dosiahnuť jeho odročenie, keď jeho telefonický hovor spojovateľka

okresného súdu odmietla prepojiť do kancelárie sudcu, resp. do spisovej kancelárie, pričom

ho informovala o možnosti zaslať ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní na mailovú

adresu okresného súdu. Ani výsluch spojovateľky okresného súdu ako dôkaz nebol

vykonaný.

9.2 Sťažovateľka, tvrdiac, že v predmetnom spore sa úspešne bránila 13 rokov,

pričom bola presvedčená o svojom úspechu v konaní, ďalej namieta, že krajský súd konal

protiústavne. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného

súdu o zamietnutí návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, spočívajúce

v tom, že skúsený advokát mal predvídať, že pri doručovaní súdnych zásielok môže dôjsť

k omylu, sťažovateľka považuje za svojvoľné, vymyslené, nemajúce oporu v žiadnom

právnom predpise, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o nezaujatosti krajského súdu.

Ani krajský súd nevykonal žiaden dôkaz navrhnutý sťažovateľkou na jej obranu.

9.3 Sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že aj uznesenie najvyššieho súdu, ktorým

zrušil uznesenie krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí

návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je protiústavné a že jeho účelom

nie je zrušiť rozsudok pre zmeškanie okresného súdu, ale iba zakryť pochybenia kolegov –

sudcov krajského súdu a okresného súdu, vo vzťahu k čomu podala aj podnet na ich

disciplinárne stíhanie Súdnou radou Slovenskej republiky. Sťažovateľka, opakujúc

argumenty, ktoré vzniesla proti uvedeným rozhodnutiam súdov nižších inštancií, uvedené

uznesenie najvyššieho súdu, v ktorom konštatoval, že „ospravedlniť sa z pojednávania je

možné iba písomne“, považuje za svojvoľné a účelové, nemajúce oporu v zákone ani

v súdnej praxi, dokonca za „mimoriadne nebezpečné“ s ohľadom na povinnosť súdov

nižších inštancií zohľadňovať judikatúru najvyššieho súdu.

9.4 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým rozsudkom pre zmeškanie okresného súdu, napadnutým uznesením okresného

súdu, napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu,

aby ich všetky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov

konania.

9.5 Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len

v prípade, ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky

výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný

súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ).

Pri uplatňovaní právomoci podľa ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , ,

, ). Úlohou ústavného súdu rovnako nie je chrániť občana pred

skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,

ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

13. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom

a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam (, ZNaU 100/2005).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

pre zmeškanie okresného súdu č. k. -1688 zo 7. apríla 2017 (body 2 až 2.2),

uznesením okresného súdu č. k. -1703 z 13. júna 2017 (bod 4), uznesením

krajského súdu č. k. -1728 z 31. januára 2018 (bod 6) a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. septembra 2019 (bod 8) spočívajúca v tom,

že všeobecné súdy nesprávne právne posúdili jej právnu vec a na základe toho vydali

protizákonné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť (bod 9).

III.1 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom pre zmeškanie

okresného súdu

19. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

20. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku

pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky

na vydanie takého rozhodnutia.

21. Ústavný súd si na účel overenia tvrdenia sťažovateľky, že „nemá proti

rozhodnutiu, ktorým prišlo k porušeniu jej základných práv a slobôd už žiadne opravné

prostriedky“ vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil, že:

21.1 Dňa 14. júla 2015 bolo okresnému súdu spolu s doplnením odvolania proti

rozsudku okresného súdu č. k. -1543 z 10. júla 2014 doručené splnomocnenie

sťažovateľky na jej zastupovanie v právnej veci o zaplatenie sumy 231 156,14 €

s príslušenstvom prejednávanej okresným súdom pod sp. zn. a krajským

súdom pod sp. zn. advokátom ,

(č. l. 1578 – 1584).

21.2 Krajský súd uznesením č. k. -1594 z 22. júna 2016 rozsudok

okresného súdu č. k. -1543 z 10. júla 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie; uvedené uznesenie krajského súdu bolo doručované na adresu právneho zástupcu

sťažovateľky uvedenú v splnomocnení.

21.3 Predvolanie okresného súdu z 24. januára 2017 na pojednávanie, ktoré sa malo

konať 7. apríla 2017 o 9.00 h, bolo doručované na adresu právneho zástupcu sťažovateľky

uvedenú v zozname advokátov SAK – Kolárska 4, Bratislava (č. l. 1600), na ktorej má svoje

sídlo SAK. Predvolanie obsahovalo poučenie o možnosti okresného súdu rozhodnúť

o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa a . Prevzatie uvedenej

písomnosti na adrese Kolárska 4, Bratislava, potvrdil svojím nečitateľným podpisom

splnomocnenec 1. februára 2017; poštová doručenka sa okresnému súdu vrátila

7. februára 2017.

21.4 Dňa 7. apríla 2017 o 9.00 h sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktorého

sa sťažovateľka ani jej právny zástupca nezúčastnili, pričom napriek riadnemu vykázaniu

doručenia predvolania svoju neprítomnosť vážnymi dôvodmi neospravedlnili. Na základe

návrhu právnej zástupkyne žalobkyne okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie, ktorý bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom

prostriedku. Pojednávanie bolo ukončené a zápisnica podpísaná o 9.25 h (č. l. 1607 – 1609).

21.5 Na č. l. 1610 sa nachádza mailová správa odoslaná z adresy

7. apríla 2017 o 10.52 h, ktorej obsahom je ospravedlnenie z pojednávania „k c. k.

... z dôvodu poruchy na automobile na ceste zo svojho bydliska

na pojednaanie konane dnesneho dna vo vyssie uvedenej veci“ s tým, že ho píše

„priamo z miesta poruchy zo svojho mobilneho telefonu“, pričom sa pokúšal „o telefonicke

oznamenie, ale nebolo umoznene prepojenie na sudcu ani na spisovu kancelariu. Vo veci

samej zasle okamzite pisomne vyjadrenie“.

21.6 Na č. l. 1611 sa nachádza mailová správa odoslaná z adresy

8. apríla 2017 o 11.15 h, v ktorej uvádza, že z dôvodu omylu pri zadaní čísla konania

v pôvodnej správe zasiela mailové ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, ktoré zaslal

7. apríla 2017 v čase pojednávania, pričom spisovú značku konania opravuje na sp. zn.

. V päte mailovej správy bol automaticky nastavený ako odosielateľ

„ , advokát Slovenská advokátska komora Kolárska 4 813 42

Bratislava“. K mailovej správe bolo pripojených 5 príloh.

21.7 Dňa 10. apríla 2017 bolo okresnému súdu poštou doručené ospravedlnenie

neúčasti právneho zástupcu sťažovateľky na pojednávaní z dôvodu poruchy na automobile

(č. l. 1625).

21.8 Dňa 18. apríla 2017 boli okresnému súdu doručené doklady preukazujúce

poruchu na automobile (č. l. 1638 – 1643).

21.9 Na č. l. 1644 sa nachádza mailová správa odoslaná z adresy

20. apríla 2017 o 9.11 h, v ktorej žiada o zaslanie zápisnice z pojednávania. V päte mailovej

správy bol automaticky nastavený ako odosielateľ „ , advokát

Slovenská advokátska komora Kolárska 4 813 42 Bratislava“.

21.9 Dňa 21. apríla 2017 okresný súd zaslal zápisnicu z pojednávania právnemu

zástupcovi sťažovateľky (č. l. 1647).

21.10 Dňa 24. apríla 2017 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uvádza, že ju zastupuje „

, advokát, so sídlom Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42

Bratislava“(č. l. 1649 – 1653).

21.11 Dňa 26. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené doplnenie návrhu

sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (č. l. 1655 – 1657).

21.12 Dňa 4. mája 2017 sťažovateľka doručila okresnému súdu odvolanie

plnomocenstva vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

a žiadosť o doručovanie súdnych písomností advokátovi

, (č. l. 1686 – 1687).

21.13 Na č. l. 1688 – 1693 sa nachádza rozsudok pre zmeškanie okresného súdu,

ktorý podľa poštovej doručenky prevzal právny zástupca sťažovateľky

15. mája 2017; v rovnaký deň ho prevzala aj právna zástupkyňa žalobkyne.

21.14 Dňa 30. mája 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky,

zastúpenej advokátom , podľa proti rozsudku

pre zmeškanie okresného súdu, v ktorom vzniesla obsahovo totožné námietky

ako v ústavnej sťažnosti a tie sa týkali nedoručenia predvolania na pojednávanie konané

7. apríla 2017 právnemu zástupcovi sťažovateľky riadne a včas, poruchy na motorovom

vozidle ako objektívnej okolnosti, ktorá právnemu zástupcovi sťažovateľky znemožnila

zúčastniť sa pojednávania a v súvislosti s ktorou bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky

spojovateľkou okresného súdu znemožnené telefonicky ospravedlniť svoju neúčasť

na pojednávaní, ako aj nedostatku procesného plnomocenstva žalobkyne na uplatňovanie

práv tretích osôb v predmetnom konaní (č. l. 1696 – 1700). O podanom odvolaní dosiaľ

nebolo zo strany krajského súdu rozhodnuté, a teda napadnutý rozsudok pre zmeškanie

okresného súdu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

22. Ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania

právoplatne skončených vecí (, , ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že základné právo

na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená,

musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok

bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ).

23. Pokiaľ ústavný súd v minulosti zo zásady preskúmavania právoplatne

skončených vecí vybočil, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania

vo veci samej bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie,

ktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna

procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však bola skutočnosť,

že v konkrétnom prípade muselo ísť o rozhodnutie spôsobilé výrazne a už nezvratným

(nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, a zároveň námietka ich

porušenia sa musela vzťahovať výlučne na dané štádium konania a nemohla byť uplatnená

neskôr (), prípadne sa tento negatívny dôsledok musel vzťahovať

na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo

v opravných konaniach (). Rovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov

konania ().

24. Daný prípad je po skutkovej a právnej stránke odlišný.

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie

napadnutého rozsudku pre zmeškanie okresného súdu je príslušný krajský súd ako súd

odvolací, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu poskytnúť ochranu

základnému právu sťažovateľky podľa a právu podľa

dohovoru, preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

26. Ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť sťažovateľky na to, že podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“): „V zásade smie byť

sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome

založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk

(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004, ).“

27. V tejto súvislosti ústavný súd hodnotí tvrdenie sťažovateľky, že „nemá proti

rozhodnutiu, ktorým prišlo k porušeniu jej základných práv a slobôd už žiadne opravné

prostriedky“, ako nepravdivé.

III.2 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

28. Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh

žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

29. Podľa návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať

do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku

pre zmeškanie súd poučí.

30. Aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru uznesením okresného

súdu č. k. -1703 z 13. júna 2017, ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie,

keďže na základe uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 26. septembra 2019,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2019, bude o odvolaní proti tomuto

uzneseniu okresného súdu opätovne rozhodovať krajský súd, ktorého uznesenie

č. k. -1728 z 31. januára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.3 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

31. Ako bolo uvedené, uznesenie krajského súdu č. k. -1728

z 31. januára 2018 najvyšší súd uznesením sp. zn. z 26. septembra 2019,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2019, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. Z konania o ústavnej sťažnosti podľa vyplýva, že ústavnému

súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu

prostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej alebo právnickej osobe a že ju

neposkytuje žiaden iný orgán Slovenskej republiky (, ).

33. V danom prípade dovolanie sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu predstavovalo účinný prostriedok ochrany jej základných práv a slobôd, čo bráni jeho

duplicitnému prieskumu ústavným súdom.

34. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva,

ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom

(m. m. ). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu,

že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa

uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou

ústavnému súdu podľa (m. m. , ,

, , ).

35. Bez toho, aby ústavný súd prejudikoval výsledok odvolacieho konania,

konštatuje, že už vo svojom uznesení sp. zn. zo 4. júna 2019 odkázal

na odbornú právnickú literatúru, podľa ktorej: «Rozsudok pre zmeškanie predstavuje

osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity

procesných strán v sporovom konaní... Skutkovým základom kontumačného rozsudku

je žalobcom tvrdený skutkový stav – kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku.

Zákon výslovne nezdôrazňuje, či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými

vadami, ktoré odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo

sú dokonca rozporné – skrátka že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese

dokazovania problém spor procesne ustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz

„súd môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia; súd má teda možnosť zvážiť,

či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a bez nariadenia pojednávania)

vydá alebo bude v konaní pokračovať. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia

prezumovaných podmienok (§ 274) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť

takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe

kontumačným rozsudkom vyhovieť... Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto

ustanovenia tak pojmovo predpokladá, že postup podľa

bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené povinnosti splnil – inak by súd kontumačným

rozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze konania (porovnaj komentár k ).

Výnimočne však je možné aj to, že súd napriek nesplneniu povinností žalovaného

podľa § 167 nevydá kontumačný rozsudok už vo fáze doručovania žaloby a nariadi

pojednávanie. V takom prípade je však na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol

vydanie kontumačného rozsudku – bez procesnej iniciatívy žalobcu nemožno k vydaniu

tohto rozsudku prikročiť. Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto možnosti poučiť, lebo by tým

neprimerane znevýhodnil jednu sporovú stranu (žalovaného), suplovaním aktivity druhej

sporovej strany a porušil by tým princíp rovnosti zbraní (k tomu porovnaj článok 6 a 9

)... Vážnosť okolností ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť

na pojednávaní musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti,

ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba,

úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu...

Ak súd za splnenia podmienok , resp. prikročí k vydaniu kontumačného

rozsudku, ide o skrátený typ rozhodnutia. Preto súd v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie

uvedie iba predmet konania... a právny dôvod vydania rozsudku – teda ustanovenie zákona,

podľa ktorého rozhodol.» Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H.

Beck, 2016. s. 1001 až 1004.). Ako obiter dictum ústavný súd uviedol, že formalistický

výklad ustanovenia , a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto

ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe

vyhovie“, nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo

viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd

na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba

návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok

podľa posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci.

Napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím

na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva

na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe

by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie

vo veci samej).

36. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle

nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách

konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní

(m. m. ).

37. Najvyšší súd napr. v uznesení sp. zn. z 29. januára 2020,

sp. zn. uviedol, že „Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle

sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa

nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť

a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.

Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa

resp. jeho právnej zástupkyni (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom

čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť

na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť

na pojednávaní včas ospravedlnil.“.

38. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. z 12. októbra 2010 konštatoval,

že „Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska

dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe

v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie

pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností,

z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka

hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť

o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania

vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe

spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa

na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska

objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne

odvrátená).“.

39. Námietky sťažovateľky, ktoré vzniesla v ústavnej sťažnosti a ktoré sa týkajú

nedostatku procesného plnomocenstva žalobkyne na uplatňovanie práv tretích osôb

v konaní o zaplatenie sumy 213 156,14 € s príslušenstvom, nedoručenia predvolania

na pojednávanie konané 7. apríla 2017 právnemu zástupcovi sťažovateľky riadne a včas,

poruchy na motorovom vozidle ako objektívnej okolnosti, ktorá právnemu zástupcovi

sťažovateľky znemožnila zúčastniť sa pojednávania a v súvislosti s ktorou bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľky spojovateľkou okresného súdu znemožnené telefonicky

ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, budú predmetom posudzovania krajského súdu

jednak v odvolacom konaní proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu

sťažovateľky na zrušenie rozsudku okresného súdu pre zmeškanie, ako aj v odvolacom

konaní proti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu.

40. Najmä v odvolacom konaní proti rozsudku pre zmeškanie okresného súdu,

krajskému súdu nič nebráni, aby sa vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu podmienok

na vydanie rozsudku pre zmeškanie okresného súdu, zaoberal (okrem iných aj) otázkou

doručovania súdnych písomností advokátovi do sídla SAK, ktorá je „nezávislou

samosprávnou stavovskou organizáciou, združujúcou viac ako 5 600 advokátov a 2 500

advokátskych koncipientov“, so zreteľom na skutočnosť, že podľa poštových podmienok

obchodnej spoločnosti Slovenská pošta a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica,

upravujúcich nesprávne dodanie zásielky: „Každý, komu bola nesprávne dodaná zásielka

alebo vyplatená suma (nie je jej adresátom ani odosielateľom), ju bezodkladne vráti SP.

Na základe požiadavky ju SP prevezme na odovzdávacom mieste. Ak prijímateľ zásielku

omylom otvoril, túto skutočnosť poznamená na jej zadnej strane a poznámku doplní svojím

podpisom. Ak prijímateľ odmietne na zásielke potvrdiť skutočnosť jej otvorenia, urobí tak

zamestnanec pošty. Údaj potvrdí aj odtlačkom dennej pečiatky. SP potvrdí prijímateľovi

vrátenie zásielky a vráti mu sumu uhradenú pri dodaní.“

41. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, ktorou namietala

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) ako zjavne

neopodstatnenú.

III.4 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu

42. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže na súde domáhať ochrany svojich práv. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

).

43. Právo na súdnu ochranu podľa sa v civilnom sporovom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia podmienok

pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí

do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky

je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového

poriadku, ktoré v zmysle majú ustanovovať podrobnosti o realizácii

základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z , v konečnom

dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa ().

44. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu

ochranu, resp. spravodlivý proces (, ).

45. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1

dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie,

neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok

ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku,

či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom

na okolnosti daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje

rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným, je potrebné

zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdy, ako aj

rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami,

právnymi názormi a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz

Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91).

46. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Giuran proti Rumunsku (sťažnosť

č. 24360/04, ods. 28 – 32, ECHR 2011) konštatoval, že „Právo na spravodlivé konanie

pred súdom zaručené článkom 6 ods. 1 dohovoru musí byť interpretované vo svetle

Preambuly k dohovoru, ktorej relevantná časť vyhlasuje, že vláda práva je časťou

spoločného dedičstva zmluvných štátov. Jedným zo základných prvkov vlády práva je

princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú

vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované. Samotná

možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre opätovné preskúmanie veci.

Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti

podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť

právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy

základných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej

miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť

efektívnosť súdneho systému.“.

47. Podľa a ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté

rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu

nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.

48. Podľa ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa

povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

49. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší

súd v danom prípade postupoval v medziach svojej právomoci, dovolanie sťažovateľky

riadne meritórne preskúmal, pričom dospel k právnemu záveru o dôvodnosti podaného

dovolania a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu prostredníctvom

§ 449 a nasl. výslovne umožňuje. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno

považovať za svojvoľné, resp. vychádzajúc z okolností danej veci za svojvoľne narúšajúce

princíp právnej istoty, ani za zjavne neodôvodnené a nevyplýva z neho ani taká aplikácia

príslušných procesnoprávnych a hmotnoprávnych noriem, ktorá by bola popretím ich

podstaty a zmyslu ani ktorá by bola v rozpore s judikatúrou ESĽP.

50. Ústavný súd obavu sťažovateľky, že účelom napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu nie je zrušiť rozsudok pre zmeškanie okresného súdu, ale iba zakryť pochybenia

kolegov – sudcov krajského súdu a okresného súdu, nepovažuje za spôsobilú spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. To platí aj

pre tvrdenie sťažovateľky o „mimoriadne nebezpečnom“ názore najvyššieho súdu,

ktorý v odôvodnení napadnutého uznesenia ako obiter dictum uviedol, že s telefonickým

ospravedlnením neúčasti na pojednávaní vzhľadom na jednoznačné a nepochybné znenie

a nemožno spájať žiadne právne následky.

51. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názormi najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru ústavného súdu o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu (, ,

).

52. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu by mohlo zakladať porušenie označených

práv sťažovateľky len v prípade, ak by bolo spojené s konkrétnym relevantným

nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľku, ktorý bol týmto uznesením spôsobený, pričom

by sa negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho

možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach

(, ), čo však nie je prípad sťažovateľky.

53. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť

sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

54. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu