Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 158/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom

Havlíkom, advokátska kancelária, Svätoplukova 28, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. januára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor úradu

špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. decembra 2017 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, národnej protikorupčnej

jednotky – expozitúry Západ (ďalej len „vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry“)

pod ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 jej bolo spoločne s ďalšími

osobami podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vznesené obvinenie za pokračovací zločin

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4

písm. a) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) spáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným

zločinom subvenčného podvodu podľa ,

s poukazom na a na .

Podľa vyjadrenia sťažovateľky jej bolo uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej

agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 «... doručované poštou

do vlastných rúk na adresu jej trvalého bydliska. Pretože sťažovateľka nebola poštovým

doručovateľom v mieste trvalého bydliska zastihnutá, zásielka bola 30. 05. 2017 uložená

na pošte a poštový doručovateľ vhodil sťažovateľke do poštovej schránky Oznámenie

o uložení zásielky (tzv. „žltý lístok“) s poučením, že si zásielku môže vyzdvihnúť na pošte

v odbernej lehote 18 kalendárnych dní. Sťažovateľka si v odbernej lehote 16. 06. 2017

zásielku na pošte vyzdvihla a 19. 06. 2017, teda v trojdňovej lehote podľa § 187 odsek 1

, proti doručenému uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažnosť.».

Uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-37

z 3. marca 2017 bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažovateľkou podanej sťažnosti proti

uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013

z 22. mája 2017. V ďalšom sťažovateľka využila mimoriadny opravný prostriedok

podľa a nasl. , na podklade ktorého Generálny prokurátor

Slovenskej republiky svojím uznesením č. k. XVI/2 Pz 76/17/1000-7 z 28. novembra 2017

zrušil uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-37

z 3. marca 2017 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Následne uznesením

prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. decembra 2017

bola sťažovateľkou podaná sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej

agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 zamietnutá ako oneskorená.

V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala predovšetkým na to, že

„... postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a na základe neho vydaným uznesením číslo konania

VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. 12. 2017 boli... porušené jej základné práva.“. Svoj názor

v súhrne odôvodnila tým, že „Neoddeliteľnou súčasťou práva na obhajobu je právo

obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Podanie

sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je prvou možnosťou, kedy sa obvinený môže

k vznesenému obvineniu vyjadriť a uviesť skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu. Tomuto

právu obvineného korešponduje povinnosť orgánu rozhodujúceho o sťažnosti zaoberať sa

tvrdeniami obvineného a náležite sa s jeho obhajobou v odôvodnení rozhodnutia o sťažnosti

vysporiadať.

Aplikovaním fikcie doručenia pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia

bez toho, aby pre jej uplatnenie boli naplnené zákonné podmienky, čo malo za následok

uplynutie lehoty na podanie sťažnosti ešte pred tým, ako sa sťažovateľka o vznesení

obvinenia vôbec dozvedela, prokurátor fakticky odňal sťažovateľke možnosť podať účinný

opravný prostriedok a vyhol sa tak svojej povinnosti vysporiadať sa s obhajobou

sťažovateľky a reagovať na jej tvrdenia.

Tým, že prokurátor posudzoval len formálnu stránku sťažnosti a z dôvodu

oneskoreného podania sa jej obsahovou stránkou vôbec nezaoberal, zároveň porušil

aj právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky. V zmysle je totiž úlohou prokurátora aj výkon

dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní.“. V závere svojej argumentácie

akcentovala, že „Využívanie fikcie doručenia na to, aby akékoľvek uznesenie nadobudlo

právoplatnosť ešte predtým, než bolo adresátovi reálne doručené, hoci tento si ho riadne

prevzal v úložnej dobe na pošte a nijako sa jeho doručeniu nevyhýbal, považuje

sťažovateľka za zneužívanie tohto inštitútu, a to obzvlášť v prípade doručovania uznesenia

o vznesení obvinenia. Vznesenie obvinenia je totiž významným zásahom do práv

obvineného, s ktorým zákon spája aj hrozbu obmedzenia jeho základného práva na osobnú

slobodu alebo práva vlastniť majetok.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

uznesením číslo konania VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. 12. 2017 porušil základné právo

na obhajobu zaručené v

a v čl. 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

na inú právnu ochranu zaručené v 46 odsek 1 .

2. Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky číslo konania VII/1 Gv 95/15/1000-68 z 20. 12. 2017 sa zrušuje a vec

sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania v sume

390,50 €...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený

podľa osobitných predpisov.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať vecným prieskumom nosných

dôvodov podanej sťažnosti, je vždy povinný preskúmať procesnú stránku veci. Z toho

vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne

náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným

zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že ústavnému súdu

prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (). Nevyužitie

niektorej z možností ochrany označeného práva nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba

nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv ( ).

V okolnostiach predmetnej veci sťažovateľka nevyužila účinný a jej dostupný

prostriedok nápravy, ktorým sa mohla domáhať ochrany svojich označených práv,

keď v namietaných okolnostiach svojej trestnej veci nepodala mimoriadny opravný

prostriedok podľa a nasl. , ktorým sa mohla domáhať nielen

zrušenia napadnutého rozhodnutia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry

ako právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní v spojení s uznesením

vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS:PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája

2017, ale aj preskúmania hmotnoprávnych podmienok a predpokladov vedúcich

k vyvodeniu jej trestnoprávnej zodpovednosti za skutok jej kladený za vinu. Podľa § 363

ods. 1 generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora

alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený

zákon. Podľa generálny prokurátor môže zrušiť

rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia. Podľa návrh na postup podľa

môžu podať a) obvinený vo svoj prospech, b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli

podať v jeho prospech odvolanie.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle

jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich

označených práv bez toho, aby využila možnosť nápravy danú jej ,

preto ústavný súd jej sťažnosť podľa odmietol

ako neprípustnú.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej trestné konanie

je od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla

až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(, , , , ), s výnimkou

mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky v nej

obsiahnutých.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018