Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 178/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2011 predbežne

prerokoval sťažnosť A. H., M., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na rovnosť účastníkov podľa

ods. 3 a základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho

prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v

konaní vedenom pod sp. zn. a poverením udeleným súdnemu exekútorovi

na vykonanie exekúcie a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2011

doručená a 9. mája 2011 doplnená sťažnosť A. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“),

základného práva na rovnosť účastníkov podľa a základného práva na

verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným

dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a poverením udeleným súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Obchodná spoločnosť E., a. s., K. v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, S. a.

s., B., dňa 22. 06. 2009 pod sp. zn.: SR 12789/09 podala návrh na začatie rozhodcovského

konania o zaplatenie 1.975,35 € s prísl.

Dňa 06. 07. 2009 sťažovateľ obdržal výzvu, v ktorou ho S. a. s. vyzýva, aby predložil

písomnú žalobnú odpoveď.

Sťažovateľ ju prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslal dňa 15. 07. 2009…

Dňa 29. 03. 2011 sťažovateľ obdržal od súdneho exekútora JUDr. R. K…

upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn.: EX 8412/10, na základe vykonateľného

exekučného titulu, rozsudku S. a. s., č. k. SR 12789/09, z 15. 04. 2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť 24. 05. 2010 a stal sa vykonateľným 27. 05. 2010...

Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice-okolie, sp. zn.:

vyplýva nasledovné...

Súdny exekútor, JUDr. R. K. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 21. 07. 2010 na základe exekučného titulu – rozsudku S., a. s., B... z 15. 04. 2010, ktorý

sa stal právoplatným 24. 05. 2010 a vykonateľným 27. 05. 2010 a návrhu na vykonanie

exekúcie oprávneného – E., a. s. z 06. 07. 2010 proti povinnému Š., s. r. o... a A. H., /nie H./

trvalé bytom M. pre vymoženie 6.838,59 s prísl...

Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnená si uplatnila zmluvnú

pokutu vo výške 0, 25 % z dlžnej sumy denne.

Zmluvná pokuta vo výške 0, 25 % denne z dlžnej sumy, uvedená v čl. IV, písm. c)

všeobecných obchodných podmienok zmluvy o predaji na splátky č. 0107060704 uzavretej

dňa 26. 09. 2006 medzi oprávneným a povinným, predstavuje ročne 91,25%.

Dojednanie takejto zmluvnej pokuty odporuje ustanoveniu § 3 a § 39 Občianskeho

zákonníka, a je absolútne neplatné...

Z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12. 2010, sp. zn.: -15, citujem:

„Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie , a to napríklad aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by

bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na

návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu /§ 58 Exe. poriadku/.“

Podľa ustanovenia O rozhodcovskom konaní doručený

rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Sťažovateľovi ani

jeho právnej zástupkyni rozsudok doručený nebol...

Právnej zástupkyni sťažovateľa rozhodcovský súd – S., a. s., B. nezasielal žiadne

listiny, ani rozhodcovský rozsudok. Všetky listinné dôkazy si zabezpečila zo spisového

materiálu s výnimkou poverenia, ktoré jej odmietli dať k nahliadnutiu.

S., a. s. nevykonala žiadne dokazovanie, nepredvolala sťažovateľa ako účastníka

konania, ani mu neoznámila termíny rozhodovania a neumožnila tak sťažovateľovi riadne si

obhájiť svoje práva, nedoručila mu rozsudok.

Podľa ustanovenia , O rozhodcovskom konaní,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh

účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise

b/ ...

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 citovaného zákona súd je povinný aj bez návrhu zastaviť exekučné

konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. písm. b/, c/.

Týmito skutočnosťami sa Okresný súd Košice-okolie absolútne nezaoberal a aj

napriek vyššie uvedeným skutočnostiam poverenie na vykonanie exekúcie vydal.

Okresný súd Košice-okolie pri svojom rozhodovaní porušil práva sťažovateľa

zakotvené v Ústave SR , konkrétne… čl. 48, ods. 2… čl. 47, ods. 3… čl. 46, ods. 1…

Práva sťažovateľa zaručené v Ústave SR, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, boli porušené a síce tým, že Okresný súd Košice-okolie

vydal poverenie na vykonanie exekúcie v rozpore s 58 ods. 1 , Zákon

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, a v rozpore s ..

Sťažovateľ skutočne dĺži spoločnosti E. a. s., 1.975,35 €, nie však sumu 6.838,59 €, s

prísl., ktorú vymáha súdny exekútor na základe právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku vydaného S., a. s.

Okresný súd Košice-okolie... vydal dňa 30. 07. 2010 poverenie na vykonanie

exekúcie a sťažovateľ je nútený sa brániť súdnou cestou a musí vynaložiť nemalé finančné

prostriedky na súdne poplatky, ako aj právne zastupovanie v danej veci.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice-okolie… v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil základné právo A. H. na verejné prerokovanie jeho veci v jeho

prítomnosti a možnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48,

ods. 2 SR, právo na prejednanie jeho veci na nezávislom a nestrannom súde

zaručené v , ods. 1 SR, právo rovnosti účastníkov v konaní pred súdom

zaručené , ods. 3 SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje poverenie na vykonanie exekúcie z 30. 07. 2010, ktoré vydal

Okresný súd Košice-okolie na základe rozhodcovského rozsudku, č. k.: SR 12789/099, S. a.

s., B. v celom rozsahu.

A. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 750 € , ktoré mu je

povinný Okresný súd Košice-okolie… vyplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Košice-okolie... je povinný vyplatiť 261,82 € do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky sťažovateľa JUDr. D. S...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na základe poverenia vydaného okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. je proti

sťažovateľovi ako povinnému vedené exekučné konanie, v ktorom je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok S., a. s., sp. zn. SR 12789/09 z 15. apríla 2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť 24. mája 2010 a stal sa vykonateľným 27. mája 2010 (ďalej len „exekučný

titul – rozhodcovský rozsudok“). Sťažovateľ uviedol, že v označenom exekučnom konaní

mu bolo 29. marca 2011 súdnym exekútorom doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp.

zn. EX 8412/10.

Dňa 4. mája 2011 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, ktorá je predmetom tohto

konania a ktorou sťažovateľ namieta porušenie označených základných a iných práv

postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

a poverením udeleným súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ s poukazom na ustanovenia a

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“) a

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) videl

porušenie ním označených základných a iných práv v tom, že podľa jeho názoru ho

exekučný titul – rozhodcovský rozsudok zaväzuje na také plnenie (v časti zmluvnej pokuty),

ktoré odporuje dobrým mravom, a preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a vedenie exekučného konania na základe tohto exekučného titulu považuje za nezákonné

a rozporné s ním označenými základnými a inými právami.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,

proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak

rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez

návrhu.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na to, že jemu ani jeho právnej zástupkyni nebol

doručený exekučný titul – rozhodcovský rozsudok.

Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

, ktorým bolo podľa neho porušené jeho základné právo na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu podľa , základné právo na rovnosť účastníkov

podľa a základné právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti

a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych

prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom

výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky

ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia

sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. spôsobilý exekučný titul –

rozhodcovský rozsudok, ktorý necharakterizujú vady uvedené v § 45 ods. 1 zákona

o rozhodcovskom konaní.

K takým právnym prostriedkom patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného

poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na

zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov

obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne

alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne

pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť (jej vykonávanie).

Ako už bolo uvedené, námietky proti exekúcii sú len jedným z prostriedkov obrany

povinného v exekučnom konaní. Nejde však o najúčinnejší prostriedok ochrany práv

povinného, pretože nevyhovenie námietkam nemožno napádať riadnym opravným

prostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na odklad exekúcie

podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie

exekúcie), ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak

je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Rovnako je prípustné aj samostatne podať

návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli,

alebo neboli podané námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým

námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu

k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné

v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom

postupe na súde vyššieho stupňa. Odvolanie je podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku

vždy prípustné v prípadoch ustanovených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), t. j. ak sa

začala exekúcia vykonávať a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, ak rozhodnutie,

ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo

neúčinným, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, ak súd vyhlásil exekúciu

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a napokon,

ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok umožňoval sťažovateľovi takú ochranu označených základných

a iných práv, na ktorú bol oprávnený bez časového obmedzenia. Sťažovateľ bol oprávnený,

ale aj povinný na to, aby všetky právne prostriedky pred podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 využil, teda nielen námietky podľa Exekučného poriadku, ale aj návrh na

zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie podľa

§ 56 Exekučného poriadku.

Z obsahu sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ využil už označené prostriedky

nápravy pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol, že

podal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. že podal návrh na odklad alebo

zastavenie exekúcie a že by o jeho námietkach alebo návrhoch na zastavenie či odklad

exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté okresným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené

ústavne a zákonné predpoklady na podanie sťažnosti, ktoré sú uvedené v čl. 127 ods. 1

a .

Ústavný súd zároveň nezistil, že by v okolnostiach daného prípadu prichádzal do

úvahy postup podľa , podľa ktorého ústavný súd prijatie

sťažnosti neodmietne, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Iba za predpokladu, že sťažovateľ využije všetky jemu dostupné právne prostriedky

súdnej a inej ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody a nebol s ich

uplatnením úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa . K tomu treba dodať, že

sťažovateľ nemá podľa , a stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany

využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi

k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 a a ) (m. m. ).

Neprípustnosť sťažnosti viedla ústavný súd k tomu, že ju senát ústavného súdu

odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011