Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 187/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. M. P., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 16 ods.

1 a 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.

IV/1 GPt 135/08 z 28. júla 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť PhDr. M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2008 telefaxom a 1. októbra 2008 osobne doručená sťažnosť PhDr. M. P., P. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa v spojení s a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/1 GPt 135/08 z 28. júla 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla tieto podstatné skutočnosti:

«Dňa 4. 12. 2003 bolo uznesením OO PZ Prešov – sever sp. zn. ČVS: ORP-1145/PP-

2-2003 začaté trestné stíhanie za trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi

podľa , na tom skutkovom základe, že sťažovateľka bola v čase určenom

v uznesení napadnutá svojim manželom, ktorý ju začal škrtiť takou intenzitou, že mala pocit,

že sa udusí. Z uznesenia ďalej vyplýva, že sťažovateľka bola vystavená takýmto útokom už

v minulosti v priebehu posledných 5 rokov, má so svojím manželom neustále problémy,

fyzicky ju napadol tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, a tiež, že sa jej v poslednej

dobe vyhráža, že ju zabije, čím u sťažovateľky vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Dňa 12. 3. 2004 bol spisový materiál postúpený OO PZ Prešov – sever ÚJaKP, OR

PZ v Prešove z dôvodu, že v danom prípade ide s vysokou pravdepodobnosťou

o dlhotrvajúce fyzické, psychické a ekonomické týranie s približne začiatkom od roku 1988

a preto je v predmetnej veci podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby

podľa , .

Uznesením OR PZ, ÚJaKP Prešov sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-2004 Mo zo

dňa 28. 5. 2004 bolo začaté trestné stíhanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby

vzhľadom na to, že sťažovateľka bola od roku 1999 až do vydania uznesenia vystavovaná

psychickému a fyzickému násiliu zo strany svojho manžela.

Uznesením OR PZ, ÚJaKP Prešov sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-04 Mo zo dňa

11. 10. 2004 bolo trestné stíhanie za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby postúpené

Obvodnému úradu v Prešove, lebo výsledky prípravného konania ukazujú, že nejde

o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť sťažovateľka zo dňa 15. 10. 2004.

Listom označeným ako „odloženie veci“ OÚ v Prešove, odbor všeob. vnútornej

správy č. PR-14131/2004-1718 zo dňa 20. 12. 2004 odložil vec, ktorá mu bola postúpená

z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zaniká.

Proti tomu podala sťažnosť sťažovateľka zo dňa 28. 1. 2005.

Uznesením Okresná prokuratúra v Prešove sp. zn. zo dňa 8. 11. 2004

rozhodla prokurátorka OP v Prešove o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky proti rozhodnutiu

o postúpení veci.

Sťažovateľka podala 28. 1. 2005 na Generálnu prokuratúru SR podnet týkajúci sa

predmetnej veci.

Upovedomením GP SR sp. zn. IV/1 GPt 98/05-7 zo dňa 15. 2. 2005 bola sťažovateľka

upovedomená o odstúpení jej podania KP v Prešove na ďalšie konanie.

Oznámením sp. zn. -38 zo dňa 30. 3. 2005 KP v Prešove upovedomila

sťažovateľku o tom, že jej podanie bolo kvalifikované ako dôvodné a preto bude opätovne

vydané rozhodnutie o začatí trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej

osoby podľa .

Ústavný súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 11. 5. 2005 odmietol

sťažnosť sťažovateľky podanú dňa 14. 2. 2005 pre nedostatok právomoci ÚS SR.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že toto svoje rozhodnutie založil ÚS SR na

skutočnosti, že sťažovateľkin podnet vyššie uvedený bol vyhodnotený ako dôvodný KP

v Prešove.

OR PZ, ÚJaKP Prešov uznesením sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa

19. 4. 2005 začal trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa

, .

ÚJaKP, OR PZ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa 14. 6.

2005 pribral do konania znalca PhDr. Ľ. B.

Dňa 13. 7. 2005 podala sťažovateľka podanie – doplnenie nových skutočností do

vyšetrovacieho spisu.

Sťažnosťou zo dňa 1. 9. 2005 sťažovateľka namietala ustanovenie znalkyne PhDr. P.

Sťažovateľka predložila lekársku správu z psychologického vyšetrenia PhDr. Ľ. Z. zo

dňa 15. 11. 2005.

Vyšetrovateľ OR PZ, ÚJaKP uznesením zo dňa 26. 11. 2005 sp. zn. ORP-326/1-

OVK-PO-2005 zastavil trestné stíhanie vedené proti manželovi sťažovateľky.

Krajská prokuratúra v Prešove uznesením sp. zn. -86 zo dňa 3. 2. 2006

zrušila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, ÚJaKP zo dňa 26. 11. 2005.

OR PZ, ÚJaKP Prešov uznesením sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa

21. 3. 2006 nebol vyšetrovateľ PZ vylúčený z vykonávania úkonov vo veci.

KR PZ, ÚJaKP Prešov uznesením sp. zn. Č. p.: KRP-550/JKP-2006 zo dňa 23. 5.

2006 zamietlo sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o nevylúčení vyšetrovateľa PZ.

Okresná prokuratúra v Prešove podala dňa 31. 7. 2006 na bývalého manžela

sťažovateľky obžalobu sp. zn. zo dňa 24. 7. 2006 pre trestný čin násilia proti

skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa a na tom skutkovom

základe, že dňa 26. 5. 2002 v Prešove v spoločnom byte po predchádzajúcom nedorozumení

so sťažovateľkou sa tejto okrem iného vyhrážal slovami „najradšej by som Ťa zabil“, čím

u nej vzbudil obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, vzhľadom na jeho predchádzajúce

agresívne správanie a dňa 5. 11. 2003 o 6.30 hod. v Prešove, v ich spoločnom byte, po

predchádzajúcej hádke so sťažovateľkou túto fyzicky napadol tak, že ju chytil pod krk

a škrtil, čím jej spôsobil pomliaždenie krku s podvrtnutím krčnej chrbtice, ktoré zranenie si

vyžiadalo dobu liečenia totožnú s práceneschopnosťou v trvaní od 5. 11. 2003 do 13. 11.

2003.

Sťažovateľka podala sťažnosť zo dňa 3. 8. 2006 na postup vyšetrovateľa.

Sťažovateľka podala sťažnosť zo dňa 3. 8. 2006 na postup vyšetrovateľa

a dozorujúcu prokurátorku.

Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. -106 zo dňa 15. 8.

2006 potvrdila prijatie podnetu.

Okresná prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. -112 zo dňa 18. 8.

2006 potvrdila prijatie podnetu.

Obvinený F. P. podal odpor zo dňa 25. 8. 2006.

Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. -106 zo dňa 13. 9.

2006 oznámila sťažovateľke, že jej podnet zo dňa 10. 8. 2006 je neopodstatnený.

V uvedenom liste okrem iného uviedla, že podanie obžaloby neznamená ukončenie trestného

konania a teda aj právnej kvalifikácie konania obžalovaného. V konaní pred súdom môže

dôjsť k zmene skutkových zistení odôvodňujúcich aj zmenu právnej kvalifikácie

obžalovaného.

Okresný súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 8. 12. 2006 uznal

bývalého manžela sťažovateľky za vinného z trestného činu podľa účinného do

31. 12. 2005 a trestného činu podľa účinného do 31. 12. 2005.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -323 zo dňa 5. 9. 2007 zrušil

napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka podala námietku predpojatosti zo dňa 2. 1. 2008 na Krajskej

prokuratúre v Prešove.

Sťažovateľka podala podnet na preskúmanie postupu OP v Prešove zo dňa 11. 12.

2007.

Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. -128 zo dňa 14. 12.

2007 potvrdila prijatie podnetu sťažovateľky zo dňa 11. 12. 2007.

Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. -134 zo dňa 29. 1.

2008 vybavila sťažnosť sťažovateľky zo dňa 14. 12. 2007 a 7. 1. 2008 tak, že ich posúdila

ako výhrady k právnej kvalifikácii a postúpila preto sťažnosť sťažovateľky na Okresný súd

v Prešove.

Sťažovateľka podala podnet na preskúmanie postupu OP v Prešove zo dňa 11. 1.

2008 na Generálnu prokuratúru SR. V tejto sťažnosti poukázala na to, že v priebehu

prípravného konania predložila lekárske potvrdenia o ošetrení po fyzickom napadnutí,

lekárske potvrdenia o niekoľkoročnom liečení jej psychosomatických problémov,

nezaoberala sa svedeckou výpoveďou jej sestry, ani ďalšími skutočnosťami uvedenými v jej

výpovedi, z ktorej vyplynulo, že konanie jej bývalého manžela malo dlhodobý charakter

a neobmedzilo sa na jeden skutok. Poukázala na závery znaleckých posudkov, z ktorých

vyplýva, že trpí posttraumatickou stresovou poruchou, že konanie podozrivého na nej

zanechalo v jej psychickom stave závažné negatívne následky, ktoré predstavujú rizikový

faktor v ďalšom vývoji jej osobnosti, že bola u nej zistená protrahovaná depresívna reakcia

ľahšieho stupňa, prejavy neurotického charakteru mohli parciálne súvisieť s týraním.

Poukázala na to, že tieto závery sú obsiahnuté v znaleckých posudkoch PhDr. H., PhDr. B.

a MUDr. M.

Generálna prokuratúra SR oznámením sp. zn. IV/1 GPt 98/05-14 zo dňa 31. 1. 2008

oznámila, že v tomto štádiu nemôže preskúmavať zákonnosť postupu podriadených

prokurátorov.

Generálna prokuratúra SR oznámením sp. zn. IV/1 GPt 135/08-6 zo dňa 28. 7. 2008

oznámila sťažovateľke, že jej podnet, ako aj predchádzajúce podnety boli postúpené súdu

z dôvodu, že za súčasného stavu Generálna prokuratúra nemôže preskúmavať postup

podriadených prokuratúr.»

Podľa názoru sťažovateľky generálna prokuratúra jej podnety „nevybavila v súlade

so Zákonom o prokuratúre a s jej ustanoveniami vybavujúcimi vybavovanie podnetov, ale

tieto odstupuje Okresnému súdu v Prešove dôvodiac, že tieto podnety sťažovateľky sú jej

žiadosťou o zmenu právnej kvalifikácie konania obžalovaného“. Pritom podľa tvrdenia

sťažovateľky orgánom činným v trestnom konaní je nesporne známa skutočnosť, že trestný

čin týrania blízkej a zverenej osoby v okolnostiach prípadu „je pokračovacím trestným

činom, ktorý je spáchaný viacerými čiastkovými útokmi“.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vo veci jej

sťažnosti rozhodol nálezom takto:

„Právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 SR v spojení s právom

nebyť podrobený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 16 ods. 2 SR

a v spojení s právom nebyť podrobenému neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu

podľa článku 3 Dohovoru v spojení s právom na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa

článku 16 ods. 1 SR a na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8

Dohovoru bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní

podnetu sťažovateľky zo dňa 17. 8. 2008, ktorého výsledok bol sťažovateľke oznámený

listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 135/08-6 zo dňa 28. 7.

2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo

výške 200.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa a dohovoru nikoho nemožno mučiť ani podrobiť

krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods. 1). Štátny orgán nemôže do výkonu

tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis a v ňom citovaná

judikatúra).

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich základných

práv podľa v spojení s a 2 a práv podľa a

dohovoru oznámením generálnej prokuratúry sp. zn. IV/1 GPt 135/08 z 28. júla 2008, ku

ktorému malo dôjsť tým, že generálna prokuratúra vo veci jej podnetu z 18. júla 2008

na preskúmanie rozsudku Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. decembra 2006 a jej žiadosti, aby predmetom trestného konania bol celý

oznámený skutok, ktorý je trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby, a nie iba

čiastkový útok jej bývalého manžela (ďalej len „obžalovaný“) z 5. novembra 2003

a čiastková vyhrážka zabitím, nekonala v súlade so zákonom.

Z okrem iného vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov

činných v trestnom konaní (obdobne napr. ), t. j. vrátane orgánov prokuratúry.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1

o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu

o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do

už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonania je

podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,

prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný

podriadený prokurátor.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím

trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľky podľa

a dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 135/08 pri vybavovaní jej opakovaného podnetu z 18. júla 2008, ústavný súd zo

sťažnosti a k nej priložených príloh zistil, že generálna prokuratúra prípisom

č. k. IV/1 GPt 135/08-6 z 28. júla 2008 sťažovateľke oznámila, že „Váš podnet z 18. 7.

2008 som dnešného dňa z dôvodu príslušnosti odstúpila Okresnému súdu v Prešove, pretože

podľa obsahu možno podnet považovať za žiadosť, aby súd konanie obžalovaného F. P.

kvalifikoval ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa “.

Generálna prokuratúra predmetným oznámením tak reagovala na podnet

sťažovateľky, pričom v ďalšom uviedla, že „Váš ostatný podnet ako aj predchádzajúce

podnety boli odstúpené súdu z dôvodu, že za súčasného stavu konania Generálna

prokuratúra SR nemôže preskúmavať zákonnosť postupu podriadených prokurátorov.

V tomto štádiu konania je príslušný konať vo veci súd. V prípade, že po

právoplatnosti rozsudku nebudete spokojná s výrokmi súdu a budete ich považovať za

nezákonné, budete mať právo opäť podať podnet na Generálnu prokuratúru SR a domáhať

sa preskúmania zákonnosti rozsudku.

O tomto ste boli vyrozumená našimi listami sp. zn. IV/1 GPt 98/05 z 31. 1. 2008

a IV/1 GPt 135/08 z 20. 3. 2008.“.

Sťažovateľka svoje tvrdenie o odopretí jej práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na generálnej prokuratúre v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 135/08 vyvodzuje výlučne z nespokojnosti s vyhodnotením dôkazov a z výhrad

k právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ktoré je predmetom trestného konania

v súčasnosti vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady uvedenej v

prislúcha nielen orgánom činným v trestnom konaní (vyšetrovateľovi a prokurátorovi), ale

aj súdu. Ústavný súd zistil, že v súčasnej dobe sa daná trestná vec nachádza na okresnom

súde potom, ako odvolací Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.

z 5. septembra 2007 na základe odvolania obžalovaného zrušil rozsudok okresného súdu

z 8. decembra 2006, ktorým bol bývalý manžel sťažovateľky uznaný za vinného z trestného

činu podľa a účinného do 31. decembra 2005, a vec vrátil

tomuto prvostupňovému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Okresný súd v uvedenej

trestnej veci (na podklade obžaloby podanej 24. júla 2006) dosiaľ nerozhodol.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ak generálna prokuratúra za súčasného

stavu konania (trestné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako poškodená, stále

prebieha na súde prvého stupňa) z dôvodu príslušnosti odstúpila vec sťažovateľky

okresnému súdu a tento svoj postup odôvodnila a sťažovateľku o ňom vyrozumela, takýto

postup v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre a nie

je v žiadnej príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľky podľa

v spojení s a 2 a práv podľa a dohovoru. Tento

príčinný vzťah totiž nemôže založiť sama osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu

podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv podávateľa podnetu

().

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky rozhodol podľa o jej odmietnutí pre

zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd nad rámec uvedeného odôvodnenia v súvislosti s napadnutým

oznámením generálnej prokuratúry poznamenáva, že ústavné súdnictvo je vybudované

predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci

nepovažoval za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľky, pretože aj

v prípade opodstatnenosti jej tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu

trestného konania.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ,

).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd ďalej poznamenáva, že trestné konanie od

svojho začiatku až po jeho skončenie je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie znamenajúce porušenie

práv a slobôd označených v , ktoré nebolo odstránené v jeho priebehu

(napr. , , , , ,

).

Je nesporné, že tak okresný súd príslušný konať v označenej trestnej veci, ako aj

odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci

ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného

prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľka uplatnením svojich práv

poškodenej v priebehu trestného konania vedeného proti obžalovanému má možnosť

účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd pred všeobecnými

súdmi. Z tohto dôvodu námietky sťažovateľky týkajúce sa porušenia jej práv treba

v kontexte uvedeného považovať za predčasné a ústavný súd jej sťažnosť odmietol aj pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný

súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009