Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 127/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., N., zastúpeného advokátom JUDr. I. K., N., vo

veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 46

ods. 1 a 4 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. apríla 2003 sp. zn. () a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2003 doručená sťažnosť Ing. M. P., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

jeho základného práva podľa v spojení s a 4

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) z 30. apríla 2003 sp. zn.

54/03 ().

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že:

(...) Sťažovateľ (...) sa svojím návrhom zo dňa 8. 7. 1999 pred Okresným súdom

Banská Bystrica v konaní so sp. zn. domáhal, aby súd označenému odporcovi

zakázal viazať vznik práva na sp1nenie podmienky.

(...) Dňa 12. 6. 2003 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn. (),

ktorým v právnej veci žalobcu ako sťažovateľ proti žalovanému: JUDr. P. M., B., správca

konkurznej podstaty A., a. s., o zákaz viazať vznik práva na splnenie podmienky na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. -156

zo dňa 23. 10. 2002 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.

-156 zo dňa 23. 10. 2002 v napadnutej časti výroku potvrdil, a to najmä z toho

dôvodu, že zo zákona nevyplýva povinnosť peňažného ústavu skúmať pravdivosť údajov

uvedených vo vyhlásení, to však nezbavuje peňažný ústav toho, aby skúmal, či vyhlásenie,

podľa obsahuje také náležitosti, ako je uvedenie počtu zamestnancov,

ktorého sa týka, aké mzdy im majú byť vyplatené, aká celková suma na tieto mzdy pripadá a

ktorého výplatného obdobia sa vyhlásenie týka. Požiadavka žalovaného ako peňažného

ústavu, ktorý vedie účet žalobcu ako povinného, aby jeho vyhlásenie obsahovalo určité

údaje, bola preto oprávnená.

(...) V zápisnici o pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa

30. 4. 2003 nie je uvedené, že rozsudok bol vyhlásený verejne.

(...) Dňa 14. 7. 2003 sťažovateľ podal dovolanie zn. 03/Kro/O/02 zo dňa 14. 7. 2003

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn.

().

(...) Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní sťažovateľa dosiaľ nerozhodol.

Ústavnú sťažnosť podávam kvôli zachovaniu dvojmesačnej lehoty pre prípad, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie odmietne z dôvodu, že nie je prípustné. Navrhujem

preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyčkal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a aby v závislosti od jeho výsledku pokračoval v konaní o tejto

sťažnosti

(...) Moje základné práva alebo slobody sa rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn. () porušili tým, že súd

rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. -156 zo dňa 23. 10. 2003

v napadnutej časti potvrdil, a to z týchto dôvodov:

(...) Ustanovenie nepriznáva peňažnému ústavu právo na to, aby

skúmal, či vyhlásenie podľa obsahuje také náležitosti, ako je uvedenie

počtu zamestnancov, ktorého sa týka, aké mzdy im majú byť vyplatené, aká celková suma na

tieto mzdy pripadá a ktorého výplatného obdobia sa vyhlásenie týka. Ak Krajský súd

v Banskej Bystrici potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, potom

sťažovateľovi/žalobcovi nepriamo uložil povinnosť, aby za účelom uplatnenia svojho práva

vo svojom vyhlásení tieto skutočnosti uviedol. Sťažovateľovi bola uložená povinnosť

v rozpore s a o sudcoch a prísediacich,

to zn. v rozpore so zákonom, a teda aj v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 46

ods. 1 a 4 .

(...) Rozsudok nebol vyhlásený verejne, čo je v rozpore

a) s a ods. 4 ,

b) s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(...) Priznania finančného zadosťučinenia vo výške 500.000,- Sk sa domáham z toho

dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn.

54/03 ()

a) boli porušené moje základné práva a slobody podľa ,

ako aj moje práva vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (...),

b) v dôsledku právop1atnosti rozsudku som stratil možnosť úspešne sa domáhať

náhrady škody od žalovaného v občianskom súdnom konaní, lebo týmto rozhodnutím

bol v môj neprospech vyriešený základ budúcej žaloby na plnenie,

c) rozsudok ma priviedol do psychickej traumy a do pocitu nespravodlivosti, spochybnil

moju dôveru v súdy a vyvolal vo mne dojem, že naše súdne orgány nie sú nestranné.

(...) Na základe uvedeného navrhujem, aby v súlade s a nasl.

Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti (...) vyhovel a takto rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn.

54/03 (), bolo porušené základné právo sťažovateľa čl. 13 ods. 1 písm. a) a

.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn.

54/03 (), bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 .

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003, sp. zn.

54/03 (), bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

30. 4. 2003, sp. zn. (), zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec sp. zn. ()

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 500.000,- Sk.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo na

základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa ods. 4 citovaného článku podmienky a

podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. (...)

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa

zaručených v v spojení s a 4 a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2003

sp. zn. ().

1. K porušeniu základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 13 ods. 1 písm. a)

v spojení s a 4 malo dôjsť tým, že „Krajský súd v Banskej Bystrici

potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, potom

sťažovateľovi/žalobcovi nepriamo uložil povinnosť, aby za účelom uplatnenia svojho práva

vo svojom vyhlásení tieto skutočnosti uviedol. Sťažovateľovi bola uložená povinnosť

v rozpore s a o sudcoch a prísediacich,

to zn. v rozpore so zákonom, a teda aj v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 46

ods. 1 a 4 “.

1. 1. Ústavný súd nahliadnutím do spisu Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. , ktorý mu bol doručený až 27. júna 2005 zistil, že

sťažovateľ v podstate z rovnakých dôvodov, ako to je uvedené v bode 1 II. časti tohto

uznesenia, podal proti rozsudku krajského súdu z 30. apríla 2003 sp. zn. aj

dovolanie, v ktorom v časti „Vady rozsudku odvolacieho súdu“ uviedol:

„Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 4. 2003 sp. zn.

(), vytýkam to, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -156 zo dňa 23. 10. 2002 v napadnutej časti výroku potvrdil, a to z týchto

dôvodov:

1) Ust. výslovne nepriznáva banke - žalovanému právo na to,

aby od žalobcu ako povinného v exekučnom konaní vyžadoval, aby vo svojom výslovnom

vyhlásení uviedol, kto robí právny úkon, aký je počet jeho zamestnancov, ktorej veci sa týka,

aká je suma finančných prostriedkov určených na výplatu zamestnancov a aký je dátum

najbližšieho výplatného obdobia, čo je v rozpore s a

.

2) Ust. banke nepriznáva ani právo všeobecne vyžadovať od

povinného ďalšie údaje, ktorého obsah by mal vyplynúť z výkladu napríklad na základe

dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu. Žalovaný vyžadoval od žalobcu

uvedenie skutočností, ktoré sú obsahom len dôvodovej správy bez opory v zákone, preto

ukladanie povinností žalovanému nie je v súlade so zákonom a je v rozpore s § 317 ods. 3

a .

3) Žiadny právny predpis neukladá banke právo viazať vyplatenie finančných

prostriedkov z účtu povinného - žalobcu na výsledok skúmania vyššie uvedených

skutočností, nech je výsledok tohto skúmania akýkoľvek, čo je opäť v rozpore s citovanými

ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov.“

1. 2. Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , , ).

1. 3. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že vec sťažovateľa, v ktorej napáda obsahovo rovnaké porušenia svojich

základných práv, ktoré sú konkretizované v bode 1 II. časti tohto uznesenia, sa v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala, ako aj toho času nachádza v štádiu

dovolacieho konania. Z toho vyplýva, že v takomto prípade dovolací súd môže v tejto časti

preskúmať zákonnosť a ústavnosť predchádzajúcich konaní, a to najmä so zreteľom aj na

dodržanie základných práv a slobôd. Všeobecný súd teda v rámci dovolania môže

zabezpečiť nápravu porušenia základných práv a slobôd v predchádzajúcom konaní, ak

samozrejme dospeje k záveru, že boli porušené. Z uvedeného dôvodu je to v prvom rade

všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane základných práv

a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať.

Do úvahy neprichádza preto ani sťažovateľom navrhovaný postup, aby ústavný súd

vyčkal na rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní. Právomoc najvyššieho súdu preskúmať

postup okresného súdu a krajského súdu z hľadiska sťažovateľom namietaného postupu a

rozhodnutia krajského súdu vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k okresnému

súdu a krajskému súdu v tejto veci. Aj v prípade odmietnutia dovolania sťažovateľa (podľa

v spojení s , o ktoré oprel sťažovateľ svoje

dovolanie) pre neprípustnosť by vzhľadom na právomoc ústavného súdu podľa čl. 127

ods. 1 (odhliadnuc od ostatných okolností prípadu) do úvahy prichádzalo len

preskúmanie postupu najvyššieho súdu (pokiaľ ide o porušenie základných práv účastníkov

konania podľa a nasl. ), nie však preskúmavanie postupu okresného súdu

alebo krajského súdu, ako sa domáhal sťažovateľ (mutatis mutandis ,

).

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. Porušenie svojich základných práv zaručených v a a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. apríla 2003 sp. zn. () sťažovateľ vyvodzuje zo skutočnosti,

že „rozsudok nebol vyhlásený verejne“.

2. 1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ sa vo svojom dovolaní zo

14. júla 2003, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. júla 2003, o uvedenej námietke, t. j.

že napadnutý rozsudok krajského súdu „nebol vyhlásený verejne“, vôbec nezmienil.

2. 2. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. a v ňom citovaná ďalšia

judikatúra).

2. 3. Sťažovateľ ústavnému súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz a neuviedol

žiadnu skutočnosť, ktorá by potvrdzovala pravdivosť jeho uvedeného tvrdenia. Naopak, zo

spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že účastníci konania boli 24. marca

2003 predvolaní na verejné ústne pojednávanie, že sťažovateľ ospravedlnil 30. apríla 2003

svoju neúčasť na verejnom ústnom pojednávaní, a zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že

toto nariadené verejné ústne pojednávanie sa aj uskutočnilo (aj keď v neprítomnosti

účastníkov konania) a po porade senátu predsedníčka senátu na ňom „vyhlásila“ napadnutý

rozsudok.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2005