Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 353/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša a Libora

Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Majetkový Holding, a. s., Staromestská 3, Bratislava, IČO 35 823 364, zastúpenej

advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, Oravská 1348/8, Miloslavov – Alžbetin Dvor,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a. s., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a. s., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Majetkový

Holding, a. s., trovy konania v sume 628,65 € (slovom šesťstodvadsaťosem eur

a šesťdesiatpäť centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. Martina Babčaníka, Alžbetin

Dvor 1348, Miloslavov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -21 z 15. júla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti Majetkový Holding, a. s., Staromestská 3, Bratislava,

IČO 35 823 364 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Martinom

Babčaníkom, Oravská 1348/8, Miloslavov – Alžbetin Dvor, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v postavení

oprávnenej v napadnutom konaní vymáha proti povinným v rade 1

a v rade 2 , (ďalej len „povinní“), ako dedičom

pôvodného dlžníka (ďalej len „poručiteľka“) svoju splatnú

pohľadávku vyplývajúcu z vykonateľného rozhodnutia – výpisu z prieskumného

pojednávania v konkurznom konaní na majetok poručiteľky. Uznesením okresného súdu

č. k. -128 z 3. januára 2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -144 z 31. októbra 2012 bol povolený odklad

exekúcie až do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Predmetnému dedičskému konaniu predchádzalo konkurzné

konanie na majetok poručiteľky vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 27-24 K 68/97, v priebehu ktorého poručiteľka zomrela, a preto bolo zrušené

vo fáze rozvrhu výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty.

3. Dedičské konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

ukončené vydaním uznesenia okresného súdu č. k. -946 z 15. novembra 2018

v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -1039 z 26. marca 2019,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. mája 2019, čím zároveň odpadol dôvod,

pre ktorý bol povolený odklad exekúcie. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť

sťažovateľka opakovane žiadala exekučný súd o pokračovanie v exekučnom konaní

a vydanie rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii, a to podaniami

zo 14. mája 2019, 13. augusta 2019 a 19. septembra 2019. Ani tieto žiadosti sťažovateľky

neprimäli okresný súd k vydaniu rozhodnutia o námietkach, pričom zákonom stanovená

lehota na vydanie predmetného rozhodnutia márne uplynula. Sťažovateľka preto podala

11. októbra 2019 do rúk predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda súdu

vo svojom vyjadrení z 28. októbra 2019 vyhodnotil podanú sťažnosť ako dôvodnú a súčasne

uviedol, že zákonný sudca začal vo veci konať. Sťažovateľka opätovne urgovala okresný

súd o vydanie rozhodnutia o námietkach povinných podaním zo 4. decembra 2019.

4. Keďže odo dňa odpadnutia dôvodu, pre ktorý bol povolený odklad exekúcie,

uplynulo viac ako 60 dní, ktoré predstavujú zákonom stanovenú lehotu (§ 50

ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017) pre vydanie rozhodnutia

súdu o námietkach proti exekúcii, pričom napriek opakovaným urgenciám sťažovateľky,

podanej sťažnosti na prieťahy v konaní a prísľubu podpredsedu okresného súdu o náprave

nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti doručené sťažovateľke požadované rozhodnutie,

sťažovateľka zastáva názor, že v napadnutom exekučnom konaní dochádza k porušovaniu

jej základného práva podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Podľa názoru sťažovateľky niet pochybností o tom, že zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní nie sú spôsobené ani skutkovou alebo právnou zložitosťou

prejednávanej veci a ani správaním sťažovateľky či ostatných účastníkov konania,

ale sú výlučne dôsledkom nečinnosti okresného súdu, ktorá prehlbuje stav právnej neistoty

sťažovateľky. V dôsledku fatálneho zlyhania orgánov verejnej moci prejednávajúcich

dedičské konanie, v priebehu ktorého sa dedičia (povinní) nezákonne zmocnili

a spotrebovali jediné aktíva dedičstva – finančné prostriedky vo výške 269 530 €

predstavujúce výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty úpadcu – poručiteľky,

a v súčasnosti v dôsledku prieťahov spôsobených nečinnosťou okresného súdu

v napadnutom konaní nebola pohľadávka sťažovateľky dosiaľ uspokojená.

6. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo spoločnosti Majetkový Holding, a.s. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina, v konaní

pod sp. zn.: , porušené BOLI.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť spoločnosti Majetkový Holding, a.s.

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur, a to do dvoch mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť spoločnosti Majetkový Holding, a.s. náhradu

trov konania vo výške 2.322,07 Eur.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

7. Ústavný súd 17. augusta 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie

k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní sp. zn. z 25. augusta 2020

podpredsedníčka okresného súdu k veci uviedla: „Ako vyplýva aj z vyjadrenia zákonného

sudcu v predmetnej právnej veci, ústavnej sťažnosti predchádzala sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v konaní predsedovi súdu zo dňa 06.03.2020 evidovaná správou súdu

pod sp. zn. . Zákonný sudca rovnako potvrdil existenciu opakovaných

urgencií oprávneného o pokračovanie v konaní a rozhodnutie súdu. Priebeh exekučného

konania bol ovplyvnený povoleným odkladom exekúcie na základe právoplatného uznesenia

Okresného súdu Žilina, č. k. -128 zo dňa 03.01.2012 v spojení s uznesením

odvolacieho Krajského súdu v Žiline, č. k. -144 zo dňa 31.10.2012. Odklad

exekúcie bol viazaný na skončenie dedičského konania vedeného pod sp. zn. ,

ktoré bolo skončené uznesením zo dňa 15.11.2018. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

22.05.2019 (č.k. -946). Uvedeným okamihom odpadla prekážka pokračovania

exekučného konania, o čom oprávnený informoval súd podaním zo dňa 13.05.2019,

doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.05.2019 vrátane podrobného vyjadrenia

sa k veci samej.

Zo strany súdu a účastníkov exekučného konania nasledovali ďalšie procesné úkony,

ktorých špecifikáciu uvádza zákonný sudca vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zo dňa

19.08.2020, ktoré v prílohe pripájam. Zásadne však musím konštatovať, že pokiaľ došlo

v exekučnom konaní k prieťahom, tieto primárne zodpovedajú dlhodobo pretrvávajúcemu

nepriaznivému stavu podmienok pre výkon súdnictva na exekučnom oddelení súdu,

ktoré vzhľadom na celkový počet zákonnému sudcovi pridelených vecí, v ktorých čaká

na rozhodnutie, či iný úkon súdu (zákonného sudcu) 41 468 vecí, v prepočte 4 vyšších

súdnych úradníkov. 4 asistentiek a súdnej tajomníčky, aj s prihliadnutím na časté

personálne zmeny či obdobia prechodného neobsadenia týchto funkcií, nie je možné

objektívne zabezpečiť priebeh konania bez vzniku akýchkoľvek prieťahov.

Keďže podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je otázka zistených

prieťahov v konaní všeobecného súdu posudzovaná výlučne z hľadiska porušenia

Slovenskej republiky zaručeného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

a to bez ohľadu na objektívny stav podmienok pre výkon súdnictva dotknutého súdu,

nechávam na ústavnom súde posúdenie otázky, do akej miery konajúci súd zabezpečil

procesný postup v súdnom konaní na odstránenie stavu právnej neistoty na strane

sťažovateľa, ktorý sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie. Uvedomujúc

si, že ani nedostatočné personálne obsadenie súdu nezbavuje súd zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní, mám za to, že pokiaľ by Ústavný súd Slovenskej republiky

vzhliadol v postupe Okresného súdu Žilina nedôvodné prieťahy, navrhujem, aby súd

pri rozhodovaní o poskytnutí primeraného zadosťučinenia prihliadol na právnu zložitosť

exekučnej veci. Čo nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu o námietkach

povinných proti exekúcii uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. -220 zo dňa

30.04.2020 a v prípade, ak by Ústavný súd napriek uvedenému dospel k názoru, že právo

sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porušené, a že porušenie práv

sťažovateľa je takého charakteru, že je nevyhnutné priznať sťažovateľovi aj náhradu

finančného zadosťučinenia, navrhujem, aby táto bola priznaná v primeranej výške

zodpovedajúcej možnej ujme spôsobenej sťažovateľovi.

Zároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky podľa v planom znení upustil od ústneho

prejedania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

8. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo vyjadrenie zákonného sudcu,

ktorý uviedol, «... že po tom, ako súvisiace konanie o dedičstve (do právoplatného

skončenia ktorého predtým súd povolil odklad exekúcie právoplatným uznesením

č.k. -128 zo dňa 03.01.2012 v spojení s uznesením odvolacieho Krajského

súdu v Žiline č.k. -144 zo dňa 31.10.2012) bolo skončené uznesením

č.k. -946 zo dňa 15.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2019

a tým odpadla prekážka pokračovania exekučného konania (o čom oprávnený informoval

súd v predstihu už podaním zo dňa 13.5.2019, doručeným súdu dňa 14.5.2019, vrátane

podrobného vyjadrenia sa k veci samej - Č.l. 182 a nasl. č.l. 193 a nasl. spisu), zo strany

súdu a účastníkov exekučného konania nasledovali (chronologicky - podľa obsahu súdneho

spisu a údajov elektronického registra súdu) tieto procesné úkony:

- podaním doručeným súdu dňa 13.8.2019 oprávnený urgoval súd o vydanie

rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii (č.l. 205);

- podaním doručeným súdu dňa 20.9.2019 oprávnený opätovne urgoval súd

o vydanie rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii (č.l. 206);

- dňa 24.10.2019 súd vyzval povinných na vyjadrenie k podaniu oprávneného vo veci

samej zo dňa 13.5.2019 v lehote do 10 dní, preveril v registri súdu nadobudnutie

právoplatnosti rozhodnutia v súvisiacom konaní o dedičstve (č.l. 207. 208);

- k podaniu oprávneného zo dňa 13.5.2019 na výzvu súdu podali povinní vyjadrenie

podaním doručeným súdu dňa 07.11.2019 (č.l. 210);

- dňa 25.11.2019 bol spis spolu s predbežným právnym rozborom veci pripraveným

vyšším súdnym úradníkom, na pokyn sudcu postúpený na prípravu a vydanie rozhodnutia

sudcovi (register súdu);

- podaním doručeným súdu dňa 05.12.2019 oprávnený opätovne urgoval súd

o vydanie rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii (č.l. 216);

- uznesením č.k. -220 zo dňa 30.4.2020 (medzičasom právoplatným dňa

05.5.2020) súd exekúciu proti každému z povinných v rade 1/ a 2/ zastavil v časti vymáhania

sumy 6.772.43 eur (výrok 1/ uznesenia), námietky povinných v rade 1/ a 2/ proti exekúcii

zamietol (výrok II/) a zamietol návrh povinných v rade 1/ a 2/ na čiastočné zastavenie

exekúcie čo do spôsobov jej vykonávania zriadením exekučného záložného práva

na spoluvlastnícky podiel povinnej v rade 2/ vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam

a zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinných v rade 1/ a 2/ u platiteľov ich mzdy.

Zastávam názor, že prieťahy v konaní súdu v danej veci, osobitne v období odkedy

som vo veci zákonným sudcom (neprislúcha mi preto vyjadrovať sa k prieťahom

pri rozhodovaní o námietkach povinných proti exekúcii zo dňa 31.5.2011 vzniknutým

pred 14.01.2014), zodpovedajú dlhodobo pretrvávajúcemu nepriaznivému stavu podmienok

pre výkon súdnictva všeobecnými súdmi v Slovenskej republike, obzvlášť v exekučnej

agende. Náhľadom do registra súdu pri písaní tohto vyjadrenia zisťujem, že aktuálne

som zákonným sudcom (okrem 39 občianskoprávnych vecí inak v exekučných veciach)

v celkom v 58643 veciach (tzn. vrátane spisov na tzv. dlhodobej lehote - počas vykonávania

exekúcie poverenými súdnymi exekútormi), z toho na oddelení v štyroch exekučných

senátoch, v ktorých som zákonným sudcom čaká na rozhodnutie či iný úkon súdu 41468 vecí

(tzn. spisy u sudcu, štyroch vyšších súdnych úradníkov, štyroch asistentiek a súdnej

tajomníčky - na tomto mieste nekonkretizujem časté personálne zmeny či obdobia

prechodného neobsadenia týchto funkcií v mojich exekučných senátoch v r. 2014 - 2018)

a 494 vecí u sudcu (a to ide v súčasnosti už o pomerne „priaznivý“ stav na podmienky

exekučného oddelenia, keď od 14.01.2014. odkedy som po preložení na tunajší súd prevzal

exekučné senáty, priemerný početný stav vecí vybavovaných sudcom postupne - nepochybne

i zásluhou priebežne prijímaných legislatívnych opatrení - znižujem od viac ako 1000 vecí

na dnešný stav).

Bez ohľadu na vyššie uvedené som prirodzene uzrozumený s posudzovaním prípadov

zistených prieťahov v konaní všeobecného súdu ústavným súdom podľa čl. 127

ods. 1 výlučne z hľadiska porušenia SR zaručeného

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v a nasl. SR, bez ohľadu

na objektívny stav podmienok pre výkon súdnictva dotknutého súdu, jeho konkrétneho

oddelenia, či senátu.

Nazdávam sa, že i z Ústavným súdom SR sledovaných hľadísk prieťahy v konaní

a rozhodovaní súdu o námietkach povinných v rade 1/ a 2/ proti exekúcii v tejto veci,

hoci doručených súdu na rozhodnutie ešte dňa 09.6.2011, je za procesných okolností

konkrétnej veci (v rámci exekučnej agendy skutkovo i právne pomerne zložitej,

ako dokumentuje i podrobné odôvodnenie cit. uznesenia okresného súdu č.k. -

220 zo dňa 30.4.2020) nevyhnutné posudzovať so zreteľom na v úvode tohto vyjadrenia

citované právoplatné rozhodnutie súdov oboch inštancií, ktorými bol povolený odklad

exekúcie (a to pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii) až do právoplatného

skončenia súvisiaceho konania o dedičstve. Takisto so zreteľom na konkrétne procesné

a právne okolnosti dotknutej exekučnej veci si dovoľujem vysloviť názor, že exekučnému

súdu ako vykonávaciemu nemožno ani prostredníctvom oprávneným podanej sťažnosti

Ústavnému súdu SR pripisovať dodatočne zodpovednosť za „fatálne zlyhania orgánov

verejnej moci prejednávajúcich dedičské konanie“, ako okrem iného uvádza oprávnený

v odôvodnení svojej sťažnosti.».

9. Ústavný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie okresného súdu

na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Právny zástupca sťažovateľky v podaní

z 1. októbra 2020 k veci uviedol: „Podpredsedníčka OS Žilina vo vzťahu k ústavnej

sťažnosti Sťažovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2020 odkazuje na špecifikáciu

procesných úkonov súdu v predmetnej exekučnej veci a konštatuje, že pokiaľ došlo

k zbytočným prieťahom v konaní, tieto primárne zodpovedajú dlhodobo pretrvávajúcemu

nepriaznivému stavu podmienok pre výkon súdnictva na exekučnom oddelení súdu.

Faktom je, že Sťažovateľ upovedomil súd o odpadnutí prekážky, pre ktorú bol

povolený odklad exekúcie, podaním zo dňa 13.05.2019, doručeným súdu 14.05.2019,

pričom konajúci exekučný súd na toto podanie Sťažovateľa reagoval až po viac

ako 5 mesiacoch a po 2 urgenciách a sťažnosti na prieťahy v konaní, podaných zo strany

Sťažovateľa. Faktom tiež je, že spis spolu s predbežným právnym rozborom veci bol

predložený na prípravu a vydanie rozhodnutia sudcovi dňa 29.11.2019, pričom k vydaniu

rozhodnutia o námietkach povinných proti exekúcii došlo po uplynutí ďalších 5 mesiacov

a ďalšej urgencii a po podaní ústavnej sťažnosti zo strany Sťažovateľa.

Uvedené skutočnosti, podľa nášho názoru, nepochybne nasvedčujú tomu,

že k zbytočným prieťahom na strane konajúceho exekučného súdu v predmetnej veci došlo.

Sťažovateľ tieto zbytočné prieťahy, ktorými bolo poznačené exekučné konanie od doručenia

oznámenia Sťažovateľa o odpadnutí dôvodu odkladu exekúcie až po rozhodnutie súdu

o námietkach povinných, vníma veľmi citlivo, a to nielen s ohľadom na prieťahy a zlyhanie

orgánov verejnej moci, ktorými bolo poznačené súvisiace dedičské konanie

(za ktoré samozrejme exekučný súd zodpovednosť nenesie), ale najmä s ohľadom

na opakované a nepredvídateľné legislatívne zásahy zákonodarcu v neprospech ochrany

práv veriteľov, ktorých výsledkom, okrem benevolentnej úpravy osobného bankrotu

a oddlženia fyzických osôb, bola v poslednom období napr. aj právna úprava zákona

č. o ukončení niektorých exekučných konaní. Toto štátom presadzované

a stále stupňované obmedzovanie práv veriteľov na jednej strane a posilňovanie práv

dlžníkov na druhej strane porušuje základné princípy právneho štátu a princíp rovnosti

strán a pre Sťažovateľa predstavuje stav významnej právnej neistoty, v ktorom akékoľvek

zbytočné prieťahy v exekučnom konaní radikálne znižujú šance Sťažovateľa na reálne

vymoženie jeho nároku a naopak zvyšujú šance povinných, že politici v snahe zapáčiť

sa svojim voličom prídu s ďalšou legislatívnou úpravou, vďaka ktorej sa povinní úspešne

vyhnú plneniu svojich záväzkov.

Napriek tomu, že túto otázku nemôže Ústavný súd posudzovať v tomto konaní,

tak si v záujme bližšieho vysvetlenia a pochopenia obáv Sťažovateľa a stavu právnej

neistoty na jeho strane, dovoľujeme upriamiť pozornosť Ústavného súdu na nasledovné

skutočnosti. Primárnym účelom bolo, podľa zákonodarcu,

ukončenie tzv. starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba 5 rokov od vydania

poverenia súdnemu exekútorovi a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov,

a to ukončenie zo zákona, pričom touto právnou úpravou, podľa nášho názoru, zákonodarca

zásadným spôsobom a retroaktívne zasiahol do garantovaného základného práva

veriteľov na súdnu ochranu ich judikovaného nároku v už prebiehajúcich exekučných

konaniach. V tejto súvislosti dávame osobitne do pozornosti Ústavnému súdu,

že v prípadoch obdobných ako je prípad Sťažovateľa, v ktorom síce od vydania poverenia

súdneho exekútora uplynulo viac ako 5 rokov (a teda je naplnená definícia tzv. starej

exekúcie), ale po celú túto dobu bol výkon exekúcie na základe rozhodnutia súdu odložený

a teda výkon exekúcie reálne neprebiehal, prijatá právna úprava

významne poškodzuje oprávnených. Totiž namiesto logického nezapočítania doby,

po ktorú bol povolený odklad exekúcie, do plynutia tzv. rozhodnej doby, zákonodarca

absolútne nepochopiteľne pristúpil len k predĺženiu tzv. rozhodnej doby o 12 mesiacov

odo dňa odpadnutia dôvodu odkladu. Oprávnení v postavení obdobnom ako Sťažovateľ

tak namiesto reálneho výkonu exekúcie po dobu 5 rokov, ktorú mali ostatní veritelia

v tzv. starých exekúciách, majú k dispozícii pre reálny výkon exekúcie iba 12 mesiacov

od odpadnutia dôvodu odkladu, v prípade Sťažovateľa potom 12 mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia súdu o námietkach povinných proti exekúcii. Základné právo

na súdnu ochranu podľa má pritom rovnaký obsah pre všetky dotknuté

subjekty a malo by teda garantovať všetkým oprávneným rovnakú mieru súdnej ochrany

pri nútenom výkone ich judikovaných práv.

Aj s poukazom na uvedené máme za to, že právna úprava

rozhodne nezodpovedá základným princípom právneho štátu (najmä princípu právnej istoty,

predvídateľnosti zákonov, stability a konzistencie zákonov, legitímnych očakávaní, zákazu

retroaktivity, rovnosti pred zákonom, zákazu diskriminácie, ochrany základných práv

a slobôd, osobitne základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces) a je jasným

dôkazom a prejavom právnej neistoty, ktorej je Sťažovateľ ako veriteľ v prostredí právneho

poriadku Slovenskej republiky vystavený a ktorú zbytočné prieťahy v exekučnom konaní

len prehlbujú.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti konštatujeme, že k zbytočným

prieťahom na strane konajúceho exekučného súdu v predmetnej veci preukázateľne došlo

a preto žiadame, aby Ústavný súd SR ústavnej sťažnosti Sťažovateľa v celom rozsahu

vyhovel.

Zároveň oznamujeme Ústavnému súdu, že súhlasíme s upustením od ústneho

pojednávania.“

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len ,“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,

na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv

(pozri napr. , , , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48

ods. 2 v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania

a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho

predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

16. Ústavný súd akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej

neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (, , ), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (). Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie.

17. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou

od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení (ďalej len „“),

najmä z jeho a . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb

a podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné

ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide

o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,

ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka

konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla

nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Vo vzťahu k rozhodovaniu exekučného súdu o námietkach povinného proti

exekúcii alebo o žiadostiach povinného o odklad exekúcie už ústavný súd viackrát

judikoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu

do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva (napr. , ).

Pritom požiadavku na rýchly a efektívny postup súdu pri rozhodovaní v rámci konania

týkajúceho sa núteného výkonu rozhodnutia je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné

posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu predchádzalo

(napr. ). K tomu je možné navyše uviesť, že urgentnú povahu konania

a rozhodnutia súdu o námietkach v exekučnom konaní potvrdil aj zákonodarca,

ktorý v Exekučnom poriadku priamo ustanovil povinnosť súdu rozhodnúť o námietkach

proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia súdu (§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31. marca 2017).

20. Pokiaľ teda ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný

súd konštatuje, že exekučné konanie, v ktorom dochádza k nútenému výkonu povinnosti

na peňažné plnenie na základe exekučného titulu, tvorí štandardnú súčasť rozhodovania

všeobecných súdov v civilnej agende. Ústavný súd neidentifikoval žiaden prvok faktickej

alebo právnej zložitosti veci takej intenzity, ktorá by odôvodňovala zásadné

nerešpektovanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o námietkach povinných.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky exekučného

konania v postavení oprávneného. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky

nebolo príčinou namietanej dĺžky konania. Naopak, táto sa snažila docieliť rozhodnutie

o námietkach podaním opakovaných urgencií.

22. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pre posúdenie porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd v intenciách prijatej ústavnej

sťažnosti posudzoval kumulatívne vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o jednotlivých

procesných úkonoch povinných a sťažovateľky počas celého doterajšieho priebehu

exekučného konania. Okresný súd v namietanom konaní nepochybne porušil svoje zákonné

povinnosti dané mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31. marca 2017). Jeho nečinnosť od odpadnutia prekážky pokračovania

v namietanom exekučnom konaní (22. mája 2019) do rozhodnutia o podaných námietkach

povinných, teda do 30. apríla 2020, trvala takmer rok, čím exekučný súd prekročil zákonnú

lehotu o desať mesiacov. Zbytočné prieťahy v namietanom konaní konštatoval

aj podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky na prieťahy konaní

z 28. októbra 2019, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú.

23. Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu vzal do úvahy, že okresný

súd nemohol ovplyvniť dĺžku konania v období, počas ktorého sa súdny spis nachádzal

na krajskom súde z dôvodu podaného odvolania (od 24. apríla 2012 do 5. novembra 2012),

ako aj skutočnosť, že uznesením okresného súdu z 3. januára 2012 právoplatným

3. decembra 2012 bol povolený odklad exekúcie do právoplatného skončenia dedičského

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , v dôsledku čoho bola

exekúcia odložená do 22. mája 2019. Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri priznaní

finančného zadosťučinenia.

24. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu vysokým počtom nevybavených vecí

a personálnou poddimenzovanosťou okresného súdu – túto ústavný súd nemôže akceptovať,

aj keď citlivo vníma a reflektuje kapacitné (personálne a iné) problémy výkonu súdnictva,

ktoré sú na niektorých súdoch výrazné a nimi nezavinené. V tejto súvislosti však ústavný

súd musí poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-

organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,

ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu (napr. ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, , ,

). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. , , ,

), ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov

podľa .

25. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní porušené boli (bod 1 výroku).

26. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,

aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza

(bod 2 výroku).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie (podobne ).

30. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , , ,

).

31. Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000

€, argumentujúc celkovou dĺžkou exekučného konania, v rámci ktorého sa už 13 rokov

nevie domôcť súdnej ochrany svojho práva, stav právnej neistoty sťažovateľky sa prehlbuje

a významne klesá vymožiteľnosť jej pohľadávky.

32. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu.

33. S prihliadnutím na obdobie nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní

o námietkach povinných, ako aj celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu,

s poukazom na judikatúru ústavného súdu (, ,

) priznal ústavný súd sťažovateľke ako finančné zadosťučinenie sumu 500 €

(výrok 3 tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (výrok 5 nálezu).

Trovy konania

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 pozostávajúce z prevzatia

a prípravy zastupovania a písomného podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu a jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 pozostávajúci z písomného vyjadrenia

z 1. októbra 2020. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení

s § 3 ods. 1 vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 je 1/6 výpočtového základu zo sumy

980 € (čo predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál je vo výške 9,80 €), v roku 2020

je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 1 062 € (čo predstavuje sumu 177 € a režijný paušál

je vo výške 10,62 €). Za tri úkony právnej služby tak patrí sťažovateľke náhrada trov

konania v celkovej súhrnnej sume 523,88 € + 20 % daň z pridanej hodnoty, teda spolu

628,65 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto nálezu.

36. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu