Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 493/2012
PDF · 218.67 KB
No categories available
I. ÚS 493/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2013 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej
prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 36 Er/5934/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36
Er/5934/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 €
(slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €
(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 493/2012-11 zo 17. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „V predmetnej exekučnej veci má
sťažovateľ postavenie povinného. Dňa 31. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené
upovedomenie o začatí exekúcie...
Sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podal listom zo dňa 1. 11. 2008 námietky
proti exekúcii...
O námietkach proti exekúcii porušovateľ nezákonne rozhodol uznesením č. k.
36/5934/2008-29 zo dňa 16. 09. 2011 - teda až po 3-och rokoch fatálnej nečinnosti,
uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 18. 11. 2011...
Dňa 4. 1. 2012 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi
Okresného súdu... ktorý sa ňou odmietol zaoberať. Jeho postup nechal sťažovateľ prešetriť
Krajským súdom v Bratislave. Krajský súd v Bratislave listom Spr. 2035/2012 zo dňa 4. 4.
2012, doručený 7. 5. 2012 ustálil, že sťažnosť nebola predsedom Okresného súdu Bratislava
V vybavená v zákonnej lehote... a prikázal predsedovi Okresného súdu Bratislava V sa
sťažnosťou zaoberať a vybaviť ju..
Sťažnosť na prieťahy vybavil predseda Okresného súdu Bratislava V listom
Spr. 2000/12, 2009/12 zo dňa 13. 04. 2012, doručený 7. 5. 2012 - skonštatoval, že sťažnosť
je opodstatnená...
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18 CoE 612/2011-45 zo dňa 30. 05. 2012,
doručené 18. 07. 2012... zrušil nezákonné uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava V
č. k. 36/5934/2008-29 zo dňa 16. 09. 2011, vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie...
Sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti, vec týkajúca sa námietok proti exekúcii nebola
ku dnešnému dňu podania sťažnosti právoplatne rozhodnutá, súd nevydal nové uznesenie
vo vzťahu na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 612/2011-45
zo dňa 30. 05. 2012, pričom sťažovateľ k prieťahom neprispel.“
3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
tento nález:
„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní č. k. 36 Er 5934/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.713,12
€... ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.
4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 € ... ktoré
je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
zdôvodnil tým, že „... nemajetková ujma vyplýva z pocitu neistoty, morálnej ujmy v kontexte
viac ako 3 rokov a 11 mesiacov vymysleného - nezákonného exekučného konania...“ .
4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní
(sp. zn. 1 Spr 3535/2012 z 13. decembra 2012) uviedol: „... k tejto sťažnosti chcem uviesť,
že vo veci nebolo konané plynule v čase po postúpení námietok povinného 10. 11. 2008
a súd o námietkach rozhodol 16. 9. 2011. Po tomto období vo veci bolo konané plynule.“
5. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k už uvedenému podaniu odporcu nevyjadrila.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 36 Er/5934/2008 ústavný súd zistil, že proti sťažovateľovi je vedené exekučné
konanie oprávneného – V., a. s., B. (ďalej len „oprávnený“), na vykonanie exekúcie v sume
466,14 € (14 043 Sk ) a trov exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia sp. zn. EX 1871/2008
na vykonanie exekúcie bola podaná súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Z. D., Exekútorsky
úrad S. (ďalej len „súdny exekútor“), na okresnom súde 24. septembra 2008 a bola
zaevidovaná pod sp. zn. 36 Er/5934/2008. Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:
- 25. septembra 2008 okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor prevzal 2. októbra 2008,
- 1. októbra 2008 sťažovateľ podal prostredníctvom súdneho exekútora námietky
proti upovedomeniu o začatí exekúcie,
- 18. novembra 2008 súdny exekútor doručil námietky sťažovateľa okresnému súdu,
aby o nich rozhodol,
- 9. decembra 2008 okresný súd požiadal oprávneného, aby zaujal stanovisko
k námietkam sťažovateľa,
- 19. decembra 2008 a 25. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené stanovisko
oprávneného k námietkam sťažovateľa,
- 19. júna 2009 súdny exekútor okresný súd urguje, aby rozhodol o podaných
námietkach sťažovateľa,
- 16. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 36 Er 5934/2008-29 vyhovel
námietkam povinného,
- 18. októbra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 36 Er 5934/2008-
29 v časti trov exekučného konania,
- 27. októbra 2011 oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 36 Er 5934/2008-
29,
- 30. novembra 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej
len „ krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní,
- 3. mája 2012 súdny exekútor predložil návrh na zámenu účastníka konania na strane
oprávneného,
- 30. mája 2012 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 18 CoE 612/2011-45 tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, okresný súd
prevzal spis spolu s uznesením 8. júna 2012,
- 25. júla 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy súdu oznámil, kde sa v čase doručovania exekučného titulu skutočne zdržiaval,
- 25. júla 2012 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky, aby
uviedol, kedy sa sťažovateľ odhlásil z adresy...,
- 23. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa,
- 7. augusta 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie
exekúcie,
- 17. septembra okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby svoje podanie
doplnil a opravil,
- 18. septembra 2012 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto
oprávneného vstúpila spoločnosť S., a. s., B.,
- 12. októbra 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu č. k. 36 Er/59342008-77
z 18. septembra 2012 odvolanie,
- 12. októbra 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 18 CoE 612/2011-45 dovolanie,
- 17. októbra 2012 okresný súd spísal predkladaciu správu a predložil spis krajskému
súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. 36 Er/5934/2008-77,
- 19. októbra 2012 krajský súd prevzal spis,
- 30. novembra 2012 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 18 CoE 40/2012-91 tak,
že odvolanie sťažovateľa odmietol, okresný súd prevzal spis 22. novembra 2012,
- 10. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 36 Er/5934/2008-93 námietky
sťažovateľa proti exekúcii zamietol.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si
pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto
práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je aj v exekučnom konaní (v rozsahu
zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil
na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej z § 50 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že námietky proti exekúcii je exekútor
povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach
proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho
konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd
aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
nosnými dôvodmi podanej sťažnosti bolo rozhodovanie okresného súdu o námietke
povinného v exekučnom konaní, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu
vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.
14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil zásadné okolnosti, na
základe ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke prebiehajúceho exekučného konania.
15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo
dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania
v trvaní takmer 4 rokov. Úkony okresného súdu v období od 18. novembra 2008, keď mu
súdny exekútor predložil námietky sťažovateľa proti začatiu exekúcie, aby o nich rozhodol,
sú poznačené nečinnosťou, neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou. Okresný súd
od 19. decembra 2008 do 14. mája 2009 a od 15. mája 2009 až do 15. septembra 2011, ďalej
od 28. októbra 2011 do 29. novembra 2011 v trvaní takmer 34 mesiacov bol absolútne
nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.
16. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané
mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá
rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia). Konanie
na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou
a nesústredenosťou. Okresný súd v neskoršom čase síce mechanicky vykonával jednotlivé
administratívne úkony, ale vec meritórne neposudzoval.
17. Z doteraz vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že v exekučnej veci
sťažovateľa nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Nečinnosť okresného súdu
charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 36 Er 5934/2008 ako celok, ktoré doteraz nie je
skončené, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony
okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný
súd rozhodol vo veci uznesením 16. septembra 2011, podané odvolanie oprávneného bolo
z vecného hľadiska dôvodné. Aj keď samotná dĺžka konania pred krajským súdom
(7 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov v konaní zanedbateľná,
v okolnostiach danej veci vychádzajúc z dôvodov uvedených krajským súdom v zrušujúcom
uznesení možno objektívne vzaté pripísať aj uvedený prieťah na ujmu neefektívneho
správania okresného súdu.
18. V neposlednom rade predseda okresného súdu uznal, že v predmetnom konaní
došlo k prieťahom v konaní.
19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er/5934/2008 už len z dôvodu celkového trvania tohto
konania (viac ako 4 roky) došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania
nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.
20. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
21. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
22. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní
sp. zn. 36 Er/5934/2008 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na
okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla
vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti
sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 713,12 € z dôvodov
pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia
je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že
k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 36 Er/5934/2008, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a zohľadniac tiež
výšku požadovanej istiny (čo je v hre) ústavný súd považoval priznanie sumy 300 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné
zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu
alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol
vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho
právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb, a to
prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 16. septembra 2012.
Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je
1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke
odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 €
+ 7,63 €), teda spolu = 134,79 €. Advokátka nie je platcom danej z pridanej hodnoty.
Celková odmena (celkovo 2 úkony) za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje
sumu 269,58 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2013