Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 493/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a porušenia práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 €

(slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €

(slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 17. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „V predmetnej exekučnej veci má

sťažovateľ postavenie povinného. Dňa 31. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené

upovedomenie o začatí exekúcie...

Sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podal listom zo dňa 1. 11. 2008 námietky

proti exekúcii...

O námietkach proti exekúcii porušovateľ nezákonne rozhodol uznesením č. k.

-29 zo dňa 16. 09. 2011 - teda až po 3-och rokoch fatálnej nečinnosti,

uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 18. 11. 2011...

Dňa 4. 1. 2012 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi

Okresného súdu... ktorý sa ňou odmietol zaoberať. Jeho postup nechal sťažovateľ prešetriť

Krajským súdom v Bratislave. Krajský súd v Bratislave listom Spr. 2035/2012 zo dňa 4. 4.

2012, doručený 7. 5. 2012 ustálil, že sťažnosť nebola predsedom Okresného súdu Bratislava

V vybavená v zákonnej lehote... a prikázal predsedovi Okresného súdu Bratislava V sa

sťažnosťou zaoberať a vybaviť ju..

Sťažnosť na prieťahy vybavil predseda Okresného súdu Bratislava V listom

Spr. 2000/12, 2009/12 zo dňa 13. 04. 2012, doručený 7. 5. 2012 - skonštatoval, že sťažnosť

je opodstatnená...

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -45 zo dňa 30. 05. 2012,

doručené 18. 07. 2012... zrušil nezákonné uznesenie vydané Okresným súdom Bratislava V

č. k. -29 zo dňa 16. 09. 2011, vec vrátil súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie...

Sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti, vec týkajúca sa námietok proti exekúcii nebola

ku dnešnému dňu podania sťažnosti právoplatne rozhodnutá, súd nevydal nové uznesenie

vo vzťahu na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -45

zo dňa 30. 05. 2012, pričom sťažovateľ k prieťahom neprispel.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa veta prvá a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.713,12

€... ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 € ... ktoré

je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

zdôvodnil tým, že „... nemajetková ujma vyplýva z pocitu neistoty, morálnej ujmy v kontexte

viac ako 3 rokov a 11 mesiacov vymysleného - nezákonného exekučného konania...“ .

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní

(sp. zn. z 13. decembra 2012) uviedol: „... k tejto sťažnosti chcem uviesť,

že vo veci nebolo konané plynule v čase po postúpení námietok povinného 10. 11. 2008

a súd o námietkach rozhodol 16. 9. 2011. Po tomto období vo veci bolo konané plynule.“

5. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k už uvedenému podaniu odporcu nevyjadrila.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že proti sťažovateľovi je vedené exekučné

konanie oprávneného – V., a. s., B. (ďalej len „oprávnený“), na vykonanie exekúcie v sume

466,14 € (14 043 Sk ) a trov exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia sp. zn. EX 1871/2008

na vykonanie exekúcie bola podaná súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Z. D., Exekútorsky

úrad S. (ďalej len „súdny exekútor“), na okresnom súde 24. septembra 2008 a bola

zaevidovaná pod sp. zn. . Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:

- 25. septembra 2008 okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor prevzal 2. októbra 2008,

- 1. októbra 2008 sťažovateľ podal prostredníctvom súdneho exekútora námietky

proti upovedomeniu o začatí exekúcie,

- 18. novembra 2008 súdny exekútor doručil námietky sťažovateľa okresnému súdu,

aby o nich rozhodol,

- 9. decembra 2008 okresný súd požiadal oprávneného, aby zaujal stanovisko

k námietkam sťažovateľa,

- 19. decembra 2008 a 25. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené stanovisko

oprávneného k námietkam sťažovateľa,

- 19. júna 2009 súdny exekútor okresný súd urguje, aby rozhodol o podaných

námietkach sťažovateľa,

- 16. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -29 vyhovel

námietkam povinného,

- 18. októbra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 36 Er 5934/2008-

29 v časti trov exekučného konania,

- 27. októbra 2011 oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 36 Er 5934/2008-

29,

- 30. novembra 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej

len „ krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní,

- 3. mája 2012 súdny exekútor predložil návrh na zámenu účastníka konania na strane

oprávneného,

- 30. mája 2012 krajský súd rozhodol uznesením č. k. -45 tak, že

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, okresný súd

prevzal spis spolu s uznesením 8. júna 2012,

- 25. júla 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia

výzvy súdu oznámil, kde sa v čase doručovania exekučného titulu skutočne zdržiaval,

- 25. júla 2012 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky, aby

uviedol, kedy sa sťažovateľ odhlásil z adresy...,

- 23. júla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa,

- 7. augusta 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zastavenie

exekúcie,

- 17. septembra okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby svoje podanie

doplnil a opravil,

- 18. septembra 2012 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto

oprávneného vstúpila spoločnosť S., a. s., B.,

- 12. októbra 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu č. k. -77

z 18. septembra 2012 odvolanie,

- 12. októbra 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -45 dovolanie,

- 17. októbra 2012 okresný súd spísal predkladaciu správu a predložil spis krajskému

súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. -77,

- 19. októbra 2012 krajský súd prevzal spis,

- 30. novembra 2012 krajský súd rozhodol uznesením č. k. -91 tak,

že odvolanie sťažovateľa odmietol, okresný súd prevzal spis 22. novembra 2012,

- 10. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -93 námietky

sťažovateľa proti exekúcii zamietol.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si

pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je aj v exekučnom konaní (v rozsahu

zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej z § 50 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že námietky proti exekúcii je exekútor

povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach

proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho

konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

nosnými dôvodmi podanej sťažnosti bolo rozhodovanie okresného súdu o námietke

povinného v exekučnom konaní, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu

vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil zásadné okolnosti, na

základe ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke prebiehajúceho exekučného konania.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania

v trvaní takmer 4 rokov. Úkony okresného súdu v období od 18. novembra 2008, keď mu

súdny exekútor predložil námietky sťažovateľa proti začatiu exekúcie, aby o nich rozhodol,

sú poznačené nečinnosťou, neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou. Okresný súd

od 19. decembra 2008 do 14. mája 2009 a od 15. mája 2009 až do 15. septembra 2011, ďalej

od 28. októbra 2011 do 29. novembra 2011 v trvaní takmer 34 mesiacov bol absolútne

nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

16. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané

mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá

rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia). Konanie

na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou

a nesústredenosťou. Okresný súd v neskoršom čase síce mechanicky vykonával jednotlivé

administratívne úkony, ale vec meritórne neposudzoval.

17. Z doteraz vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že v exekučnej veci

sťažovateľa nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Nečinnosť okresného súdu

charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. ako celok, ktoré doteraz nie je

skončené, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony

okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný

súd rozhodol vo veci uznesením 16. septembra 2011, podané odvolanie oprávneného bolo

z vecného hľadiska dôvodné. Aj keď samotná dĺžka konania pred krajským súdom

(7 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov v konaní zanedbateľná,

v okolnostiach danej veci vychádzajúc z dôvodov uvedených krajským súdom v zrušujúcom

uznesení možno objektívne vzaté pripísať aj uvedený prieťah na ujmu neefektívneho

správania okresného súdu.

18. V neposlednom rade predseda okresného súdu uznal, že v predmetnom konaní

došlo k prieťahom v konaní.

19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto

konania (viac ako 4 roky) došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania

nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

20. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

21. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

22. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na

okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla

vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti

sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 713,12 € z dôvodov

pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a zohľadniac tiež

výšku požadovanej istiny (čo je v hre) ústavný súd považoval priznanie sumy 300 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný

súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

nepredstavuje realizáciu práva priznaného , t. j. primerané finančné

zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu

alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol

vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho

právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb, a to

prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 16. septembra 2012.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je

1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke

odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 €

+ 7,63 €), teda spolu = 134,79 €. Advokátka nie je platcom danej z pridanej hodnoty.

Celková odmena (celkovo 2 úkony) za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje

sumu 269,58 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013