Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 435/2012
PDF · 226.44 KB
No categories available
I. ÚS 435/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. E. D., T., zastúpenej advokátkou JUDr. M. D., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 Er 149/2005 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 149/2005 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 149/2005
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. E. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. E. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 404,37 €
(slovom štyristoštyri eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý
vyplatiť na účet jej právnej zástupkyni JUDr. M. D., B., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 435/2012-17 z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 149/2005.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza: „... Proti mojej osobe je vedené
exekučné konanie a to na Exekútorskom úrade JUDr. V. K. N., pod č. k. EX 261/2005-6
JK...
Súdny exekútor mi doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23. 3. 2005, proti
ktorému som prostredníctvom môjho splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote
podala námietky a to dňa 18. 5. 2005, nakoľko som túto exekúciu považovala
za neprípustnú. V rámci vykonávania exekúcie mi súdny exekútor zablokoval účet
v dôsledku čoho dodnes nemôžem disponovať so svojimi peniazmi a tento stav trvá už
7 rokov.
Následne zo strany súdneho exekútora celý spis bol odstúpený Okresnému súdu
v Žiline, kde je evidovaný pod sp. zn. 18 Er 149/2005.
Od tohto termínu sa vo veci nekonalo, až dňa 8. 10. 2007 mi bola doručená výzva zo
súdu podpísaná vyšším súdnym úradníkom... na zaplatenie súdneho poplatku. Táto
záležitosť bola riešená telefonicky, pričom bolo vysvetlené, že súdny poplatok bol zaplatený
v nalepených kolkoch tak, ako to vyplýva z mnou podaných námietok.
Následne dňa 16. 3. 2009 môjmu právnemu zástupcovi bola doručená výzva
na zaslanie mojej plnej moci, na čo ním bolo reagované podaním zo dňa 16. 3. 2009,
v ktorom bolo oznámené, že originál plnej moci spolu s námietkami bol doručený súdnemu
exekútorovi JUDr. V. K. dňa 18. 5. 2005.
Následne dňa 6. 4. 2009 opäť bola zo súdu môjmu právnemu zástupcovi doručená
výzva na doplatok za konanie súdu o námietkach vo výške 17,50 Eur.
Na túto výzvu opäť reagoval môj právny zástupca podaním zo dňa 6. 4. 2009,
z ktorého je možné sa oboznámiť s tým, že poplatková povinnosť mnou bola splnená
a žiaden nedoplatok z mojej strany nie je potrebné uhrádzať...
Uvedené skutočnosti teda spôsobujú prieťahy v konaní v rozsahu 7 rokov, pričom
toto konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené a stále sa koná na úrovni prvostupňového
súdu...
Podľa názoru sťažovateľky zbytočné prieťahy v predmetnom súdnom konaní sú
spôsobené nečinnosťou súdu majúcou povahu v organizačnom zabezpečení práce súdu
a priamym nedodržaním, resp. porušovaním exekučného poriadku za strany
porušovateľa...“
3. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza
k porušovaniu jej základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:
„Právo sťažovateľky Ing. E. D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v
primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uverejneného pod č. 209/1992 Zb. porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci
č. k. 18 Er 149/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie v sume 20.000,- EUR a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Zároveň si uplatňujem trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky 655/2004 Z. z.,
ktoré žiadam uhradiť na účet mojej právnej zástupkyne...“
Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka
zdôvodnila „... odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľke vzniká tiež
nemajetková ujmy spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď
príslušný súd vo veci za sedem rokov nerozhodol, čo sťažovateľku okrem iného núti zotrvať
v stave neistoty ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia vo
veci samej“ .
4. Na základe žiadosti ústavného súdu okresný súd v písomnom podaní
(sp. zn. 1 SprS/598/2012 z 24. októbra 2012) uviedol, že sa stotožňuje s priloženým
písomným vyjadrením zákonnej sudkyne z 22. októbra 2012, v ktorom je uvedené:
«povinná upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 16. 5. 2005 a námietky proti
exekúcii povinnou boli na pošte podané 18. 5. 2005 a súdnemu exekútorovi doručené dňa
25. 5. 2005. Z uvedeného je zrejme, že tieto boli podané v zákonom stanovenej 14-dňovej
lehote. Súdny exekútor ich súdu predložil až dňa 25. 9. 2007 ...
Je pravdou, že vo veci vznikli prieťahy, spis mne ako sudkyni však prvýkrát bol
predložený až s touto sťažnosťou dňa 18. 10. 2012 a o podaných námietkach som nemala
vedomosť. Chcem však poukázať na to, že od októbra 2008 kedy som začala vybavovať
predmetnú agendu, často dochádzalo k zmene vyšších súdnych úradníkov na tomto
oddelení, ktorí najskôr potrebovali určitý čas na zaučenie, čo malo vplyv aj na dĺžku
vybavovania vecí. Uvedené oddelenie bolo dlhodobo personálne obsadené. V súčasnej dobe
bolo oddelenie posilnené o ďalších vyšších súdnych úradníkov a administratívnych
pracovníkov, avšak enormne došlo k zvýšeniu nápadu nových vecí. Popri exekučnej agende
som vybavovala aj veci oddelenia „C“ pri nástupe do funkcie sudcu mi bolo pridelených
v októbri 2007 250 vecí napadnutých do konca roka 2006 z iných senátov, pričom sa
jednalo o skutkovo a právne náročné veci, ktoré dovtedy neboli skončené v pôvodných
senátoch. Popritom mi išiel aj plný nápad nových vecí...»
5. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedla: „... som toho názoru, že skutočnosti, ktoré uvádza OS Žilina
v podanom vyjadrení ho nezbavujú zodpovednosti za vzniknuté prieťahy v súdnom konaní.
OS Žilina ospravedlňuje vzniknuté prieťahy v podstate slabým personálnym vybavením súdu
a nadmerným množstvom napadnutých vecí a s tým spojenou nadmernou pracovnou
vyťaženosťou zákonnej sudkyne...
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že táto ústavná sťažnosť je dôvodná...“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 18 Er/149/2005 ústavný súd zistil, že proti sťažovateľke je vedené exekučne konanie
oprávneného F., D. (ďalej len „oprávnený“), na vykonanie exekúcie 1 792,73 € a trovy
exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia č. k. EX 261/2005-6 na vykonanie exekúcie bola
podaná súdnym exekútorom JUDr. V. K. (ďalej len „súdny exekútor“) na okresnom súde
21. februára 2005 a bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 Er/149/2005. Následne boli vo veci
vykonané tieto úkony:
- 3. marca 2005 okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie, ktoré súdny exekútor prevzal 11. marca 2005,
- 20. mája 2005 sťažovateľka podala prostredníctvom súdneho exekútora námietky
proti upovedomeniu o začatí exekúcie,
- 6. júna 2005 súdny exekútor požiadal oprávneného, aby zaujal stanovisko
k námietkam sťažovateľky,
- 25. septembra 2007 súdny exekútor predložil okresnému súdu námietky
sťažovateľky proti začatiu exekúcie, aby rozhodol o nich,
- 12. augusta 2008 okresný súd požiadal súdneho exekútora o zapožičanie spisu
sp. zn. EX 261/05,
- 25. augusta 2008 bol okresnému súdu doručený požadovaný spis,
- 11. marca 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na zaslanie
originálu plnej moci na zastupovanie v exekučnom konaní,
- 20. marca 2009 bol okresnému súdu doručený originál plnej moci na zastupovanie
sťažovateľky v exekučnom konaní,
- 1. apríla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy zaplatila súdny doplatok za konanie o podaných námietkach proti exekúcii vo výške
17,50 € pod hrozbou zastavenia konania,
- 9. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky k výzve
na zaplatenie súdneho doplatku za konanie o podaných námietkach,
- 31. augusta 2012 okresný súd doručil právnej zástupkyni oprávneného námietky
sťažovateľky,
- 17. septembra 2012 okresný súd doručil právnej zástupkyni oprávneného
(opakovane) námietky sťažovateľky proti začatiu exekúcie,
- 22. októbra 2012 okresný súd vyzval Ing. I. Š., správkyňu konkurznej podstaty
oprávneného, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí s pokračovaním v exekúcii.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si
pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto
práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je aj v exekučnom konaní (v rozsahu
zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil
na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej z § 50 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že námietky proti exekúcii je exekútor
povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach
proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho
konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd
aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o námietke povinnej v exekučnom konaní, teda
po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva.
14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosti, na základe
ktorých by sťažovateľka prispela k celkovej dĺžke prebiehajúceho exekučného konania.
15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo
dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku
konania v trvaní viac ako 7 rokov. Úkony okresného súdu v období od 25. septembra 2007,
keď mu súdny exekútor predložil námietky sťažovateľky proti začatiu exekúcii, aby
rozhodol o nich, sú poznačené nečinnosťou, neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou.
Okresný súd od 26. septembra 2007 do 12. augusta 2008 a od 25. augusta 2008 až
do 11. marca 2009, ďalej od 9. apríla 2009 do 24. augusta 2012 v dĺžke takmer 5 rokov bol
absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.
16. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané
mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá
rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia). Konanie
na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou
a nesústredenosťou. Okresný súd síce mechanicky vykonával jednotlivé administratívne
úkony, ale vec meritórne neposudzoval.
17. Obranu okresného súdu spočívajúcu v organizačných vzťahoch a personálnych
problémoch ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy
v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
(napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát
musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť
dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že okresný
súd prieťahy v exekučnom konaní priznal.
18. Ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er/149/2005 už len z dôvodu celkového trvania tohto
konania (takmer 5 rokov), keď o námietkach sťažovateľky doteraz okresný súd vôbec
nerozhodol, došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno
v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.
19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľky ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.
18 Er/149/2005 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na okolnosti
prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci
účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky
priznať jej primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € z dôvodov pretrvávajúcej
dlhodobej právnej neistoty, ktorá pretrváva naďalej. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania
základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
22. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 18 Er/149/2005, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku
požadovanej istiny (čo je v hre) ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné
zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu
alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola
vo veci namietaných porušení svojich práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej
právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to
prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 5. septembra 2012 a zaujatie
písomného stanoviska z 12. novembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden
úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového
základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke
odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 €
+ 7,63 €), teda spolu = 134,79 €. Celková odmena (celkovo 3 úkony) za právne zastúpenie
pred ústavným súdom predstavuje sumu 404,37 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
OSP).
24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012