Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 435/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. E. D., T., zastúpenej advokátkou JUDr. M. D., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a porušenia práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. E. D. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 404,37 €

(slovom štyristoštyri eur a tridsaťsedem centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právnej zástupkyni JUDr. M. D., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza: „... Proti mojej osobe je vedené

exekučné konanie a to na Exekútorskom úrade JUDr. V. K. N., pod č. k. EX 261/2005-6

JK...

Súdny exekútor mi doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23. 3. 2005, proti

ktorému som prostredníctvom môjho splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote

podala námietky a to dňa 18. 5. 2005, nakoľko som túto exekúciu považovala

za neprípustnú. V rámci vykonávania exekúcie mi súdny exekútor zablokoval účet

v dôsledku čoho dodnes nemôžem disponovať so svojimi peniazmi a tento stav trvá už

7 rokov.

Následne zo strany súdneho exekútora celý spis bol odstúpený Okresnému súdu

v Žiline, kde je evidovaný pod sp. zn. .

Od tohto termínu sa vo veci nekonalo, až dňa 8. 10. 2007 mi bola doručená výzva zo

súdu podpísaná vyšším súdnym úradníkom... na zaplatenie súdneho poplatku. Táto

záležitosť bola riešená telefonicky, pričom bolo vysvetlené, že súdny poplatok bol zaplatený

v nalepených kolkoch tak, ako to vyplýva z mnou podaných námietok.

Následne dňa 16. 3. 2009 môjmu právnemu zástupcovi bola doručená výzva

na zaslanie mojej plnej moci, na čo ním bolo reagované podaním zo dňa 16. 3. 2009,

v ktorom bolo oznámené, že originál plnej moci spolu s námietkami bol doručený súdnemu

exekútorovi JUDr. V. K. dňa 18. 5. 2005.

Následne dňa 6. 4. 2009 opäť bola zo súdu môjmu právnemu zástupcovi doručená

výzva na doplatok za konanie súdu o námietkach vo výške 17,50 Eur.

Na túto výzvu opäť reagoval môj právny zástupca podaním zo dňa 6. 4. 2009,

z ktorého je možné sa oboznámiť s tým, že poplatková povinnosť mnou bola splnená

a žiaden nedoplatok z mojej strany nie je potrebné uhrádzať...

Uvedené skutočnosti teda spôsobujú prieťahy v konaní v rozsahu 7 rokov, pričom

toto konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené a stále sa koná na úrovni prvostupňového

súdu...

Podľa názoru sťažovateľky zbytočné prieťahy v predmetnom súdnom konaní sú

spôsobené nečinnosťou súdu majúcou povahu v organizačnom zabezpečení práce súdu

a priamym nedodržaním, resp. porušovaním exekučného poriadku za strany

porušovateľa...“

3. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza

k porušovaniu jej základného práva garantovaného v a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Právo sťažovateľky Ing. E. D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uverejneného pod č. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci

č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20.000,- EUR a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Zároveň si uplatňujem trovy právneho zastupovania podľa vyhlášky ,

ktoré žiadam uhradiť na účet mojej právnej zástupkyne...“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

zdôvodnila „... odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľke vzniká tiež

nemajetková ujmy spočívajúca najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti za stavu, keď

príslušný súd vo veci za sedem rokov nerozhodol, čo sťažovateľku okrem iného núti zotrvať

v stave neistoty ohľadom svojho práva a tiež reálneho termínu konečného rozhodnutia vo

veci samej“ .

4. Na základe žiadosti ústavného súdu okresný súd v písomnom podaní

(sp. zn. z 24. októbra 2012) uviedol, že sa stotožňuje s priloženým

písomným vyjadrením zákonnej sudkyne z 22. októbra 2012, v ktorom je uvedené:

«povinná upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 16. 5. 2005 a námietky proti

exekúcii povinnou boli na pošte podané 18. 5. 2005 a súdnemu exekútorovi doručené dňa

25. 5. 2005. Z uvedeného je zrejme, že tieto boli podané v zákonom stanovenej 14-dňovej

lehote. Súdny exekútor ich súdu predložil až dňa 25. 9. 2007 ...

Je pravdou, že vo veci vznikli prieťahy, spis mne ako sudkyni však prvýkrát bol

predložený až s touto sťažnosťou dňa 18. 10. 2012 a o podaných námietkach som nemala

vedomosť. Chcem však poukázať na to, že od októbra 2008 kedy som začala vybavovať

predmetnú agendu, často dochádzalo k zmene vyšších súdnych úradníkov na tomto

oddelení, ktorí najskôr potrebovali určitý čas na zaučenie, čo malo vplyv aj na dĺžku

vybavovania vecí. Uvedené oddelenie bolo dlhodobo personálne obsadené. V súčasnej dobe

bolo oddelenie posilnené o ďalších vyšších súdnych úradníkov a administratívnych

pracovníkov, avšak enormne došlo k zvýšeniu nápadu nových vecí. Popri exekučnej agende

som vybavovala aj veci oddelenia „C“ pri nástupe do funkcie sudcu mi bolo pridelených

v októbri 2007 250 vecí napadnutých do konca roka 2006 z iných senátov, pričom sa

jednalo o skutkovo a právne náročné veci, ktoré dovtedy neboli skončené v pôvodných

senátoch. Popritom mi išiel aj plný nápad nových vecí...»

5. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedla: „... som toho názoru, že skutočnosti, ktoré uvádza OS Žilina

v podanom vyjadrení ho nezbavujú zodpovednosti za vzniknuté prieťahy v súdnom konaní.

OS Žilina ospravedlňuje vzniknuté prieťahy v podstate slabým personálnym vybavením súdu

a nadmerným množstvom napadnutých vecí a s tým spojenou nadmernou pracovnou

vyťaženosťou zákonnej sudkyne...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že táto ústavná sťažnosť je dôvodná...“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že proti sťažovateľke je vedené exekučne konanie

oprávneného F., D. (ďalej len „oprávnený“), na vykonanie exekúcie 1 792,73 € a trovy

exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia č. k. EX 261/2005-6 na vykonanie exekúcie bola

podaná súdnym exekútorom JUDr. V. K. (ďalej len „súdny exekútor“) na okresnom súde

21. februára 2005 a bola zaevidovaná pod sp. zn. . Následne boli vo veci

vykonané tieto úkony:

- 3. marca 2005 okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie, ktoré súdny exekútor prevzal 11. marca 2005,

- 20. mája 2005 sťažovateľka podala prostredníctvom súdneho exekútora námietky

proti upovedomeniu o začatí exekúcie,

- 6. júna 2005 súdny exekútor požiadal oprávneného, aby zaujal stanovisko

k námietkam sťažovateľky,

- 25. septembra 2007 súdny exekútor predložil okresnému súdu námietky

sťažovateľky proti začatiu exekúcie, aby rozhodol o nich,

- 12. augusta 2008 okresný súd požiadal súdneho exekútora o zapožičanie spisu

sp. zn. EX 261/05,

- 25. augusta 2008 bol okresnému súdu doručený požadovaný spis,

- 11. marca 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na zaslanie

originálu plnej moci na zastupovanie v exekučnom konaní,

- 20. marca 2009 bol okresnému súdu doručený originál plnej moci na zastupovanie

sťažovateľky v exekučnom konaní,

- 1. apríla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia

výzvy zaplatila súdny doplatok za konanie o podaných námietkach proti exekúcii vo výške

17,50 € pod hrozbou zastavenia konania,

- 9. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky k výzve

na zaplatenie súdneho doplatku za konanie o podaných námietkach,

- 31. augusta 2012 okresný súd doručil právnej zástupkyni oprávneného námietky

sťažovateľky,

- 17. septembra 2012 okresný súd doručil právnej zástupkyni oprávneného

(opakovane) námietky sťažovateľky proti začatiu exekúcie,

- 22. októbra 2012 okresný súd vyzval Ing. I. Š., správkyňu konkurznej podstaty

oprávneného, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí s pokračovaním v exekúcii.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si

pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je aj v exekučnom konaní (v rozsahu

zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej z § 50 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že námietky proti exekúcii je exekútor

povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach

proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho

konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd

aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o námietke povinnej v exekučnom konaní, teda

po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva.

14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosti, na základe

ktorých by sťažovateľka prispela k celkovej dĺžke prebiehajúceho exekučného konania.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo

dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázala na celkovú dĺžku

konania v trvaní viac ako 7 rokov. Úkony okresného súdu v období od 25. septembra 2007,

keď mu súdny exekútor predložil námietky sťažovateľky proti začatiu exekúcii, aby

rozhodol o nich, sú poznačené nečinnosťou, neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou.

Okresný súd od 26. septembra 2007 do 12. augusta 2008 a od 25. augusta 2008 až

do 11. marca 2009, ďalej od 9. apríla 2009 do 24. augusta 2012 v dĺžke takmer 5 rokov bol

absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

16. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané

mu právnymi predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá

rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia). Konanie

na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou

a nesústredenosťou. Okresný súd síce mechanicky vykonával jednotlivé administratívne

úkony, ale vec meritórne neposudzoval.

17. Obranu okresného súdu spočívajúcu v organizačných vzťahoch a personálnych

problémoch ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy

v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

(napr. , , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že okresný

súd prieťahy v exekučnom konaní priznal.

18. Ústavný súd preto dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto

konania (takmer 5 rokov), keď o námietkach sťažovateľky doteraz okresný súd vôbec

nerozhodol, došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno

v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľky ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na okolnosti

prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci

účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky

priznať jej primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € z dôvodov pretrvávajúcej

dlhodobej právnej neistoty, ktorá pretrváva naďalej. Cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva (). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

22. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku

požadovanej istiny (čo je v hre) ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný súd

v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

nepredstavuje realizáciu práva priznaného , t. j. primerané finančné

zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu

alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

23. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola

vo veci namietaných porušení svojich práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej

právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to

prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 5. septembra 2012 a zaujatie

písomného stanoviska z 12. novembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden

úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2012 patrí advokátke

odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 €

+ 7,63 €), teda spolu = 134,79 €. Celková odmena (celkovo 3 úkony) za právne zastúpenie

pred ústavným súdom predstavuje sumu 404,37 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyni sťažovateľky ( v spojení s

).

24. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012