Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 147/2013
PDF · 245.24 KB
No categories available
III. ÚS 147/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta, zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť J. H., Ž., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária M., s. r. o.,
Ž., v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Z. S., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní o námietkach proti
exekúcii vedenom pod sp. zn. 18 Er 818/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
o námietkach proti exekúcii vedenom pod sp. zn. 18 Er 818/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. J. H. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť J. H. trovy konania v sume 190,03 €
(slovom stodeväťdesiat eur a tri centy) na účet jeho právneho zástupcu, Advokátskej
kancelárie M., s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2013 doručená sťažnosť J. H., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 818/2007.
1. Sťažovateľ podal 21. novembra 2007 „námietky proti exekúcii v exekučnom
konaní vedenom Exekútorským úradom JUDr. P. M., Ž., EX 553/2007... Dňa 14.05.2012
právna zástupkyňa sťažovateľa písomne urgovala súd, aby bolo o námietkach rozhodnuté
čo najskôr, na čo súd reagoval uznesením zo dňa 09.08.2012, právoplatným 04.09.2012,
o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného... Je potrebné v tejto súvislosti
poukázať na to, že počas obdobia od podania námietok, t. j. od 21.11.2007 do vydania
uznesenia o pripustení zmeny účastníka konania zo dňa 09.08.2012, bol súd nečinný takmer
päť rokov. Exekútor v rámci svojej exekučnej činnosti povinnému – sťažovateľovi zriadil
exekučné záložné právo na jeho osobné motorové vozidlo a nariadil zrážky zo mzdy. Je
neúnosné, aby z dôvodu nečinnosti súdu bol občan Slovenskej republiky po dobu piatich
rokov obmedzovaný na základných ľudských právach, a to blokáciou jeho majetku a jeho
príjmu.“.
Okresný súd podľa názoru sťažovateľa „neposkytol doteraz ochranu ohrozenému
a porušenému právu sťažovateľa to bez dôvodov, ktoré by mohli byť vzaté na zreteľ...“,
preto ústavnému súdu navrhol vyslovenie porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 18 Er 818/2007,
navrhol prikázať okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, požadoval
priznanie finančného zadosťučinenia i náhradu trov právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom.
Sťažovateľ vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci už v jeho
sťažnosti.
2. Po prijatí sťažnosti uznesením č. k. III. ÚS 147/2013-10 z 26. marca 2013
na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 25. apríla 2013 okresný súd, aby sa k sťažnosti
vyjadril, aby ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
vo veci, a aby mu zaslal spis v žalovanej veci.
3. Vyjadrenie okresného súdu i vyžiadaný spis boli ústavnému súdu doručené
13. mája 2013. Okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
K priebehu žalovaného konania okresný súd uviedol:
„Vo veci sa vykonáva exekúcia na základe exekučného titulu – platobný výmer
č. 7716/2004 zo dňa 27.4.2004 v prospech oprávneného S., a. s. B. (pôvodne V., a. s., B.)
proti povinnému J. H.
Žiadosť o udelenie poverenia bola súdnym exekútorom doručená súdu dňa
17.4.2007, na základe ktorej bolo dňa 26.4.2007 vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor predložil súdu dňa 30.11.2007 námietky povinného proti exekúcii
a návrh na odklad exekúcie.
Dňa 9.6.2008 bol vyzvaný oprávnený, aby sa vyjadril k námietkam povinného,
ktorý sa vyjadril podaním došlým súdu 26.6.2008 a zároveň pripojil kópie doručeniek
o doručení exekučného titulu povinnému, nakoľko tento v námietkach proti exekúcii
namietal, že mu tento nebol doručený.
Dňa 16.5.2012 podal povinný urgenciu na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii.
Dňa 19.6.2012 bol od oprávneného vyžiadaný celý spisový materiál, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, aby mohli byť posúdené námietky povinného. Zároveň bol urobený
dopyt na register obyvateľov ohľadne všetkých trvalých a prechodných pobytov povinného
v čase od 1.1.1977 (vzhľadom na námietky povinného, že mu nebol doručený exekučný titul.
Oprávnený dňa 18.7.2012 oznámil, že pohľadávka bola postúpená 237.4.2012
a preto nemajú k dispozícii spisový materiál. Zároveň mu predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok a návrh na zmenu účastníka konania.
VSÚ uznesením zo dňa 9.8.2012 rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania
a po právoplatnosti tohto procesného uznesenia dňa 22.10.2012 od nového oprávneného
bol vyžiadaný spis základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Kópia tohto
spisu bola predložená súdu dňa 9.11.2012.
Dňa 7.12.2012 bolo VSÚ vydané uznesenie, ktorým boli námietky povinného
zamietnuté a rovnako návrh na odklad exekúcie. V zákonom stanovenej lehote dňa
28.12.2012 povinný proti uzneseniu podal odvolanie, ktoré bolo dňa 9.1.2013 zaslané
oprávnenému na vyjadrenie.
Všetky tieto úkony boli vykonávané vyšším súdnym úradníkom, nakoľko sa jednalo
o úkony a rozhodnutia, ktoré sú v kompetencii vyššieho súdneho úradníka.
Po uplynutí lehoty oprávnenému na vyjadrenie k odvolaniu povinnému bol... spis dňa
25.2.2013 predložený na rozhodnutia o odvolaní povinného.“
Okresný súd ďalej uviedol, že zákonná sudkyňa „uznesením zo dňa 27.3.2013...
rozhodla o odvolaní povinného proti uzneseniu VSÚ a nakoľko sa jednalo o rozhodnutia
proti ktorým nie je prípustné odvolanie, v zmysle ust. § 374 ods. 4 veta tretia O. s. p.
vo veci... opätovne rozhodla – námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie. Navyše
povinný v odvolaní navrhol zastaviť exekúciu, rovnako v tomto uznesení bolo rozhodnuté
aj o tomto návrhu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2013.
K prieťahom v konaní v časti, kde rozhodoval VSÚ došlo z dôvodu vysokého počtu
nápadu exekučných vecí a nedostatočného personálneho obsadenia VSÚ na tomto oddelení,
ako aj časté zmeny v personálnom obsadení VSÚ.“.
4. Ústavný súd 13. mája 2013 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi
sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia prípisu (prípis
bol doručený 16. mája 2013). V určenej lehote, ktorá uplynula 30. mája 2013, sťažovateľ
ústavnému súdu svoje stanovisko nedoručil.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) v danej veci upustil od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného
súdu týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2
takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná
právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95).
Vo vzťahu k rozhodovaniu exekučného súdu o námietkach povinného proti exekúcii
už ústavný súd viackrát judikoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu
vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva (napr. I. ÚS 435/2012,
Pritom požiadavku na rýchly a efektívny postup súdu pri rozhodovaní v rámci
konania týkajúceho sa núteného výkonu rozhodnutia je vzhľadom na jeho charakter a účel
potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu
predchádzalo (napr. III. ÚS 262/2011). K tomu je možné navyše uviesť, že urgentnú povahu
konania a rozhodnutia súdu o námietkach v exekučnom konaní potvrdil aj zákonodarca
novelou Exekučného poriadku č. 341/2005 Z. z., ktorou ustanovil povinnosť súdu
rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia súdu (§ 50
ods. 2 Exekučného poriadku).
Po stránke skutkovej ústavný súd v žalovanom konaní nezistil žiadne faktické
prekážky podstatné pre skoršie rozhodnutie okresného súdu o podaných námietkach
sťažovateľa.
Pri skúmaní druhého kritéria používaného pri zisťovaní prípadných prieťahov
v konaní ústavný súd podiel sťažovateľa ako účastníka posudzovaného exekučného
konania, resp. podiel jeho právneho zástupcu na predlžení konania, nezistil.
Postup okresného súdu ako tretie kritérium pre posúdenie porušenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,
ktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu nezistil
žiadne odchýlky od chronológie procesných úkonov, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení
okresný súd.
Okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu právnymi
predpismi (predovšetkým § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá rozhodnúť
o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia).
Námietky sťažovateľa boli okresnému súdu doručené 30. novembra 2007. Okresný
súd až po viac ako šiestich mesiacoch (13. júna 2008) doručil podané námietky
oprávnenému na účel vyjadrenia. V skoršom vykonaní tohto jednoduchého úkonu pritom
okresnému súdu nebránili žiadne relevantné prekážky.
Po doručení vyjadrenia oprávneného (26. júna 2008) bol okresný súd úplne nečinný
až do 26. júna 2012, keď oprávnenému doručil výzvu na predloženie spisového materiálu
vo veci, v ktorej bol vydaný exekučný titul. Štyri roky bezdôvodnej procesnej pasivity
všeobecného súdu sú z hľadiska základného práva účastníka konania na prerokovanie jeho
veci bez zbytočných prieťahov neospravedlniteľné.
Potom, ako súdny exekútor doručil okresnému súdu 1. augusta 2012 oznámenie
o postúpení vymáhanej pohľadávky na ., a. s., B., okresný súd už postupoval v konaní
plynulo. Uznesením č. k. 18 Er 818/2007-38 z 9. augusta 2012 pripustil zmenu účastníka
konania na strane oprávneného, a po zaobstaraní relevantného spisového materiálu (október
– november 2012) uznesením č. k. 18 Er 818/2007-55 zo 7. decembra 2012 námietky
sťažovateľa proti exekúcii i jeho návrh na odklad exekúcie zamietol. Sťažovateľ doručil
okresnému súdu 28. decembra 2012 odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k.
18 Er 818/2007-66 z 27. marca 2013 o zamietnutí námietok sťažovateľa proti exekúcii
i o zamietnutí jeho návrhu na odklad exekúcie a jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. apríla 2013.
Pri zistenej právnej a skutkovej nenáročnosti konania o námietkach sťažovateľa
a pri vylúčení podielu sťažovateľa na predĺžení konania ústavný súd konštatuje, že súvislý
prieťah v rozsahu štyroch rokov vyplývajúci z vyžiadaného spisu okresného súdu postačuje
na záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov okresným súdom v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn.
Obrana okresného súdu založená na tvrdení o vysokom nápade exekučných vecí,
o značnej fluktuácii v personálnom obsadení miest vyšších súdnych úradníkov a o z toho
vyplývajúcej zaťaženosti súdu je irelevantná. Ústavný súd už viackrát judikoval,
že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát
zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 120/02, IV. ÚS 15/03).
Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie ústavou
zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním štátnych orgánov, ktoré v mene
štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených ústavou (I. ÚS 145/02, IV. ÚS 28/03).
Počínanie okresného súdu v kritizovanom štvorročnom období (26. jún 2008 –
26. jún 2012) ústavný súd s ohľadom na citovanú rozhodovaciu prax vyhodnotil
ako nenáležité správanie štátneho orgánu, ktoré nemalo základ v žiadnych relevantných
objektívnych príčinách. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní
okresného súdu vedenom pod sp. zn. 18 Er 818/2007 (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na to, že uvedené konanie o námietkach bolo právoplatne ukončené (8. apríla
2013), bolo bez právneho významu, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci
konať bez zbytočných prieťahov tak, ako to navrhol sťažovateľ v petite svojej sťažnosti.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 505,70 €,
pričom uviedol, že „je dôvodné požadovať primerané finančné zadosťučinenie v sume
rovnajúcej sa vymáhanej pohľadávke v exekučnom konaní v nasledovnej špecifikácii:
- istina: 4.622,- Sk,
- poplatok z omeškania 28.993,- Sk,
- trovy konania: 84,- SK
- predbežné trovy exekúcie: 11.662,- Sk,
t. j. spolu 45.361,- Sk, po prepočte 1.505,70 EUR“.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa
garantovaného mu čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie
konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že oprávnený v exekučnom
konaní udelil 27. novembra 2007 súdnemu exekútorovi súhlas so zrušením vykonávania
exekúcie zrážkami zo mzdy. Táto skutočnosť zmiernila podľa názoru ústavného súdu pocit
právnej i súvisiacej existenčnej neistoty sťažovateľa v nasledujúcom, prieťahmi
poznačenom období, čo má vplyv pre hodnotenie návrhu na priznanie finančného
zadosťučinenia.
Zároveň ústavný súd pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je to,
aby ním priznaná suma v celom rozsahu vykompenzovala (resp. anulovala) plnenie
povinnosti jedným účastníkom konania vo vzťahu k právu iného účastníka konania,
resp. k štátu (III. ÚS 449/2012). Opačný postup by popieral výchovný charakter súdneho
konania [§ 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“)].
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania pri zohľadnení ostatných
okolností prípadu ústavný súd považuje vyslovenie porušenia základných práv a slobôd
za dostatočné na nápravu zistených porušení zo strany všeobecného súdu,
preto sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia spoločnosťou
Advokátska kancelária M., s. r. o, Ž. Právny zástupca vykonal dva úkony právnych služieb,
a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť).
Úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí zastupovania bol vykonaný 27. decembra
2012 (dátum na splnomocnení, ktoré sťažovateľ udelil právnemu zástupcovi), kým písomné
podanie sťažnosti bolo realizované v roku 2013.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2
vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 763 € za úkon
v roku 2012 a zo sumy 781 € za úkon v roku 2013).
Odmena za jeden úkon právnych služieb vykonaný v roku 2012 je 127,16 €
a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 je 130,16 €. Ďalej má právny
zástupca sťažovateľa nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za úkon v roku 2012 a
7,81 € za úkon v roku 2013. Náhrada trov právneho zastúpenia v prípade sťažovateľa tak
predstavuje 272,76 €. K tejto sume je potrebné pripočítať 20 % dane z pridanej hodnoty,
pretože sťažovateľ predložil fotokópiu osvedčenia o registrácii jeho právneho zástupcu
za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Spolu tak sťažovateľovi vznikol hmotnoprávny nárok
na náhradu trov konania o jeho sťažnosti v sume 327,31 €.
V petite sťažnosti, ktorý je pre ústavný súd záväzný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), však sťažovateľ navrhol priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia len v sume
190,03 €. Ústavný súd tento návrh nemohol prekročiť, a preto sťažovateľovi priznal náhradu
trov iba v ním požadovanej sume, teda 190,03 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia
je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (bod 3 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2013