Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 449/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

vo veci sťažnosti Ing. J. V., Ž., zastúpenej JUDr. Z. S., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní o námietkach

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. V. pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní o námietkach vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. J. V. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. J. V.

v sume 141,79 € (slovom stoštyridsaťjeden eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

spoločnosti Advokátska kancelária M., s. r. o., Ž. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -10

z 2. októbra 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. V., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka (ako povinná)

listom z 3. septembra 2008 podala exekútorovi JUDr. J. K., Exekútorský úrad, T. (ďalej len

„exekútor“), námietky proti exekúcii vedenej ním pod sp. zn. EX Podaním sp. zn.

z 10. decembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii. Dňa 2. februára 2012 exekútor

vydal príkaz na začatie exekúcie formou zrážok zo mzdy sťažovateľky. Listom označeným

ako „Podanie k č. k. “ z 24. februára 2012 adresovaným okresnému súdu,

ku ktorému bola pripojená kópia uvedeného príkazu, sťažovateľka „poukázala“

na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o jej námietkach proti exekúcii,

a požiadala ho, aby rozhodol čo najskôr.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že dôvodne zastáva názor, že predmetným

postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Zároveň uviedla, že vyčerpala „všetky

zákonné možnosti domáhať sa svojho práva tým, že písomne urgovala súd, aby konal

vo veci a o námietkach rozhodol, a teda aby sa odstránili prieťahy súdneho konania, avšak

bez úspechu“.

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo

podľa , aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 673,39 € (rovnajúcej sa

vymáhanej pohľadávke v exekučnom konaní spolu s hodnotou zaplateného súdneho

poplatku za podanie námietok, pozn.), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume

141,79 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 22. augusta 2012 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom konštatoval, že v danej veci

prieťahy objektívne vznikli, a to najmä po roku 2006, keď došlo k neúmernému nárastu

počtu vecí v agende „Er“, ktorý má stále stúpajúcu tendenciu. Predseda okresného súdu

zároveň uviedol, že o námietkach sťažovateľky proti exekúcii okresný súd rozhodol

uznesením sp. zn. z 29. júna 2012. Napriek vzniknutým prieťahom však

žiada predmetnú sťažnosť zamietnuť, pretože lustráciou bolo zistené, že sťažovateľka

v dobe od septembra 2008 do júna 2012 nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd poznamenáva, že v čase doručenia mu predmetnej sťažnosti

o námietkach sťažovateľky proti exekúcii zo strany okresného súdu ešte nebolo rozhodnuté.

Z obsahu súdneho spisu, ktorý si ústavný súd vyžiadal na previerku, vyplýva, že okresný

súd uznesením sp. zn. z 29. júna 2012 námietkam povinnej proti exekúcii

v časti o vymoženie náhrady trov predchádzajúceho (základného) konania v sume 171,75 €

vyhovel a vo zvyšnej časti námietky povinnej proti exekúcii zamietol; predmetné

rozhodnutie bolo doručené oprávnenému 24. augusta 2012 a právnej zástupkyni

sťažovateľky 19. júla 2012.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v konaní o námietkach vedenom

pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (napr. , , ).

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (, ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(, ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo na súdnu ochranu zostalo

iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie

ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba

považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (,

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neexistujú

dôvody, ktoré by umožňovali hodnotiť namietané konanie o námietkach ako právne alebo

fakticky zložité. Na právnu alebo faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení nepoukázal

ani predseda okresného súdu.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa . Ústavný súd nezistil pasivitu sťažovateľky

v konaní

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Z ustanovenia § 50 ods. 2 druhej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva,

že o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

V danom prípade ide o poriadkovú lehotu, ktorú však okresný súd nedodržal,

a o námietkach sťažovateľky z 3. septembra 2008, ktoré mu boli doručené 17. septembra

2008, rozhodol až uznesením sp. zn. z 29. júna 2012, t. j. takmer štyri roky

od ich doručenia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že

v dôsledku nečinnosti okresného súdu v konaní o námietkach vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku

nálezu).

Vzhľadom na to, že uvedené konanie o námietkach bolo právoplatne rozhodnuté, je

bez právneho významu, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať bez

zbytočných prieťahov tak, ako to navrhla sťažovateľka v petite svojej sťažnosti.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 673,39 € rovnajúcej sa

vymáhanej pohľadávke v exekučnom konaní spolu s hodnotou zaplateného súdneho

poplatku za podanie námietok, čo odôvodnila nečinnosťou okresného súdu v napadnutom

konaní.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie

konanie bez porušovania základného práva ().

Ústavný súd zároveň pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je to, aby

ním priznaná suma v celom rozsahu vykompenzovala (resp. anulovala) plnenie povinnosti

jedným účastníkom konania vo vzťahu k právu iného účastníka konania, resp. k štátu.

Opačný postup by popieral výchovný charakter súdneho konania ( ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania pri zohľadnení ostatných

okolností prípadu ústavný súd považuje vyslovenie porušenia základných práv a slobôd

za dostatočné na nápravu zistených porušení zo strany všeobecného súdu.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume

141,79 € pozostávajúcej z dvoch úkonov právnej služby, režijného paušálu a DPH.

Keďže v zmysle je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania a suma požadovaná sťažovateľkou neodporuje výške trov

konania vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal ústavný súd sťažovateľke náhradu

trov konania v sume 141,79 €, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012