Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 632/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a zo sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátom , , proti postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. júla 2022 a doplnenou 14. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 56 800,77 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnej pozícii povinného o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 56 800,77 eur s príslušenstvom a trov exekúcie v prospech oprávneného.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že «dňa 20.06.2016 som na Okresný súd Bratislava III doručil Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Mária Zervanová – súdny exekútor, Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava pod sp. zn. Ex 235/2013 podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) bod. 1., 2. a 3. Exekučného poriadku a taktiež podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom návrhu som uviedol, že predmetná exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. zo dňa 13.04.2012 vydaný Okresným súdom Bratislava V. Podľa ust. (účinného do 30.06.2016) „exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 1. nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“ Ako povinný som mal z nižšie uvedených dôvodov za to, že v prejednávanej veci nastali pre zastavenie exekúcie voči mojej osobe, ako povinnému, všetky tri zákonom stanovené dôvody zastavenia exekúcie, ako ich vymenúva vyššie citované ust. (účinného do 30.06.2016). Podľa ust. Exekučného poriadku účinného do 30.06.2016 „aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.“ S ohľadom na vyššie citované ust. Exekučného poriadku som v návrhu uviedol, že s poukazom na vyššie opísané dôvody pre zastavanie exekúcie uvedené v bode II. tohto návrhu mám za to, že tak možno očakávať, že exekúcia bude súdom napokon zastavená a teda v danom prípade tak, sú splnené podmienky na povolenie odkladu exekúcie, pokiaľ predmetná exekúcia bude súdom právoplatne zastavená. Do dnešného dňa však Okresný súd Bratislava III nerozhodol ani o odklade exekúcie v zmysle (účinného do 30.06.2016) a ani o zastavení exekúcie podľa (účinného do 30.06.2016). V tejto veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Ex 235/2013 nebol zo strany súdu uskutočnený žiaden úkon a táto nečinnosť súdu trvá viac ako 6 rokov. V prvom rade súd nemal exekúciu ani povoliť, nakoľko ex lege sa od 1. januára 2011 zmenka v spotrebiteľských vzťahoch, ako zabezpečovacia forma práva používať nemôže, čo vyplynulo zo zneužívania tohto inštitútu zo strany veriteľov voči dlžníkom. Uplatňovanie nároku z blankozmenky voči dlžníkovi s charakterom spotrebiteľa, ktorý síce vznikol ešte pred 01.01.2011, po uvedenom dátume je podľa môjho názoru minimálne v rozpore s dobrými mravmi, čo samo o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. . Do dnešného dňa nie je táto exekučná vec právoplatne ukončená a od 20.06.2016 od podania návrhu, do 15.07.2022 nebol zo strany súdu uskutočnený žiadny úkon. V mojom prípade ide o jednoduchú vec, kde na základe návrhu súd mal ihneď povoliť odklad exekúcie a následne exekúciu zastaviť.».

4. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil dlhodobým stresom a psychickými problémami, ktorým je vystavený v dôsledku nečinnosti okresného súdu, ktorý šesť rokov nerozhodol o jeho návrhu na zastavenie nezákonnej exekúcie. Jeho výšku odvodil od výšky pohľadávky uplatnenej oprávneným v napadnutom exekučnom konaní bez príslušenstva.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho označených práv prieťahovým postupom okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní.

6. Ústavný súd poznamenáva, že medzi obsahom základného práva podľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje judikatúru a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k právu podľa dohovoru, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti spoločne (m. m. ).

7. V súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v .

8. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (, , ) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

9. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [ ], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

11. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa a na tento účel si vyžiadal súdny spis, s ktorého obsahom sa oboznámil.

12. Ústavný súd zo súdneho spisu okrem skutočností uvádzaných sťažovateľom v ústavnej sťažnosti zistil, že súdna exekútorka poverená vykonaním predmetnej exekúcie vydala 5. marca 2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie (ďalej len „upovedomenie o zastavení“) a výzvu oprávnenému na zaplatenie trov starej exekúcie, a to z dôvodu, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pretože uplynula rozhodná doba. Proti upovedomeniu o zastavení nepodal oprávnený námietky a súdna exekútorka ho 1. júna 2020 doručila okresnému súdu. V zmysle zákona o ukončení exekúcií sa exekučné konanie končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu, k čomu vo veci sťažovateľa došlo 1. júna 2020. Dopytom u súdnej exekútorky ústavný súd zistil, že 12. mája 2021 došlo aj k úhrade trov starej exekúcie oprávneným.

13. Sťažovateľ sa teda v predmetnej veci domáha ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru v čase, keď v napadnutom exekučnom konaní namietané porušenie označených práv už netrvalo. Podľa názoru ústavného súdu bola už v čase podania ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľa vo veci odstránená, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

14. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému priznaniu finančného zadosťučinenia ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že účelom finančného zadosťučinenia nie je to, aby ním priznaná suma v celom rozsahu vykompenzovala (resp. anulovala) plnenie povinnosti jedným účastníkom konania vo vzťahu k právu iného účastníka konania, resp. k štátu (m. m. ). Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

15. Keďže ústavná sťažnosť bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2022

Ladislav Duditš predseda senátu