Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 120/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého konania

na strane žalobcu. Predmetom napadnutého konania je žaloba sťažovateľa „o zaplatenie

náhrady škody v sume 350,- EUR a o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie

nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- EUR“.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd v jeho právnej veci koná už viac ako 22 mesiacov,

pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne

skončené.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR...

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto

aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje

a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti spoločne.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , ).

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd ďalej poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru

(napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať

aj z toho, že porušenie týchto práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého

konania (menej ako dva roky), ako i vzhľadom na jeho predmet a na to, čo je pre

sťažovateľa „v stávke“, už na prvý pohľad nemožno v napadnutom konaní uvažovať

o takých prieťahoch, ktorých intenzita by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

umožňovala ústavnému súdu dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa

podľa a dohovoru. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje

aj na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných

veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní

dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že v napadnutom konaní okresný súd spôsobuje prieťahy,

pretože dosiaľ v jeho veci nariadil pojednávanie, ústavný súd poznamenáva, že uvedené ešte

samo osebe neznamená, že okresný súd je vo veci sťažovateľa absolútne nečinný

(napr. ).

Ústavný súd preto vo veci sťažovateľa dospel k záveru, že jeho sťažnosť je zjavne

neopodstatnená a z tohto dôvodu ju podľa odmietol

(podobne pozri napr. , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie ústavného

súdu nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa ,

a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok

za predpokladu zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu naďalej dochádza

k zbytočným prieťahom v konaní, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2018