Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 637/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. D., T., zastúpenej advokátkou JUDr. L. M., Ž., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s porušením

Slovenskej republiky a porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2013

doručená sťažnosť Ing. I. D., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) v spojení s porušením a

porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 23. septembra 2002

okresnému súdu návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu T. D.,

nar... Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľka podala 15. júna 2005 ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejedanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní. Ústavný súd sťažnosti vyhovel a nálezom č. k. -41 z 29. marca 2006

vyslovil porušenie práv sťažovateľky, taktiež okresnému súdu prikázal konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 Sk.

Ďalšiu sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka 3. marca 2011, v ktorej

namietala porušenie rovnakých práv ako v sťažnosti podanej 15. júna 2005 postupom

okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd opäť vyhovel sťažnosti sťažovateľky

a nálezom č. k. -26 z 27. júla 2011 rozhodol o porušení jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru v období po vydaní

nálezu ústavného súdu z 29. marca 2006 postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol

rozsudkom č. k. -818 zo 4. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

7. mája 2013, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -858

z 25. marca 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

„Svoje právo na prerokovanie a rozhodnutie vo veci som uplatňovala už od 23. 09.

2002, kedy som ako matka maloletého podala na OS MT návrh na úpravu práv a povinností

k maloletému. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené až dňa 7. 5. 2013, aj napriek

tomu, že ide o konanie v zmysle piatej hlavy tretej časti ... -

Starostlivosť súdu o maloletých. Odo dňa podania môjho návrhu vo veci samej do

právoplatného skončenia veci určením výživného tak uplynulo viac ako desať (10) rokov

a osem (8) mesiacov. Moja právna neistota ako matky mal. dieťaťa tak bola odstránená po

viac ako 10-tich rokoch. ...

Zákonodarca pri týchto konaniach - starostlivosť súdu o maloletých, aj vzhľadom na

medzinárodnoprávnu úpravu, vyjadril osobitný záujem na rýchlom a efektívnom konaní

a rozhodovaní.

Na OS MT som podala návrh vo veci samej dňa 23. 09. 2002, tzn. bolo zákonnou

povinnosťou OS-u MT rozhodnúť danú vec najneskôr do 23. 03. 2003. Predmetná vec

o určenie výživného na maloletého bola právoplatne skončená dňa 7. 5. 2013. Preto možno

dôjsť k záveru, že OS MT prekročil zákonom stanovenú dĺžku konania 20-násobne, a to aj

napriek zaväzujúcemu príkazu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 03. 2006

sp. zn.: -41.“

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje na relevantné ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku a tiež na závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

a ústavného súdu, z ktorých možno dospieť k záveru, že požiadavka rýchlosti a efektívnosti

konania je osobitne dôležitá v konaniach vo veci maloletých detí. Uviedla tiež, že ústavný

súd v predchádzajúcich nálezoch vyslovil porušenie ňou označených práv podľa

a dohovoru a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na celkovú dĺžku

konania však tieto prostriedky nápravy nepovažuje za dostatočné. V tejto súvislosti

v sťažnosti uvádza:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich dvoch nálezoch, ktoré prijal

v súvislosti s danou vecou (Nález sp. zn.: -41 zo dňa 29. 3. 2006, Nález sp. zn.:

-26 zo dňa 27. 7. 2011), veľmi podrobne rozobral a odôvodnil splnenie

kritérií, ktoré sú významné pre uplatnenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov

v spojitosti s predmetnou vecou sťažovateľky. ...

Je zrejmé, že prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru musí byť spôsobilý buď

urýchliť konanie v mojej veci alebo poskytnúť mi primerané odškodnenie za prieťahy, ktoré

vo veci nastali.

Ako som sa už zmieňovala vyššie, doposiaľ mi nebol poskytnutý účinný prostriedok

nápravy za prieťahy v konaní - konanie o úpravu práv a povinností k maloletému bolo

právoplatne skončené po viac ako 10-tich rokoch a odškodnenie za prieťahy v celkovej

výške 3.995,82 EUR (995,82 EUR + 3.000 EUR) nemožno, vzhľadom na dĺžku konania

o tak významnej otázke akou je určenie výživného na maloleté dieťa za obdobie od 01. 09.

2002 do 08. 03. 2007, považovať za dostatočné. Na podklade uvedených skutočností možno

vyvodiť záver, že došlo k porušovaniu čl. 13 Dohovoru. ...

V súvislosti s porušovaním základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a podľa čl 6 ods. 1 Dohovoru mi vznikajú aj značné

náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia pred OS MT ako aj pred odvolacím

Krajským súdom v Žiline. O náhrade trov konania nebolo doposiaľ rozhodnuté, čim mi o. i.

postupom OS-u MT a odvolacieho Krajského súdu Žilina, vzniká aj majetková škoda.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo Ing. I. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 ..., právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa v

Dohovoru..., právo na právnu istotu podľa ..., právo na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru..., postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené boli.

Ing. I. D. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- EUR (slovom tridsaťtisíc

eur), ktoré je jej Okresný súd Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Martin je povinný uhradiť Ing. I. D. trovy konania v sume 275,94,-

EUR. a to na účet jej právnej zástupkyne... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje takto:

„Od augusta 2002 sama zabezpečujem výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Otec

maloletého dieťaťa si dobrovoľne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť od opustenia

spoločnej domácnosti, tzn. od augusta 2002, hoci ma obral o všetky finančné prostriedky,

ktoré sme spoločne nadobudli najmä v rámci podnikania. Z uvedeného dôvodu som sa

dostala do veľmi nepriaznivej a neistej situácie, sprevádzajúcej častými pocitmi stresu

a frustrácie či som schopná postarať sa o svoje maloleté dieťa. V záujme vyriešenia daného

nepriaznivého stavu som sa obrátila na súd. Namiesto dosiahnutia a nastolenia stavu

právnej a materiálnej istoty pre svoje maloleté dieťa - zabezpečenie výživného, som bola

postupom OS-u MT vystavovaná pocitu neistoty viac ako 10 rokov.

Vychádzajúc z neprimeranej dĺžky konania (viac ako 10 rokov), mimoriadneho

významu predmetu konania - výživné na maloleté dieťa, z obsahu obidvoch nálezov

Ústavného súdu Slovenskej republiky prijatých v súvislosti s danou vecou, výšky priznaného

finančného zadosťučinenia zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky (3.995,82 EUR),

žiadam, aby mi Ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 30.000 EUR (slovom: tridsaťtisíc euro),

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

Podľa môjho názoru, požadovaná suma je primeraná vzhľadom na to, že OS MT

nebol schopný rozhodnúť o výške výživného na maloleté dieťa za obdobie od 01. 09. 2002

do 08. 03. 2007 po dobu viac ako 10 rokov. Počas tohto obdobia som bola odkázaná na

pomoc blízkych osôb so zabezpečovaním základných potrieb pre svoje maloleté dieťa ako aj

s vysporiadaním sa s danou vecou po psychickej stránke.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale

aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti v tejto časti je preskúmavanie

opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru.

Zo sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol

rozsudkom č. k. -818 zo 4. decembra 2012. Tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť 7. mája 2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -858

z 25. marca 2013.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. júla 2013, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci

samej nekonal, v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených

práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľka namieta v spojení s porušením svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tiež porušenie , t. j.

takého ustanovenia , ktoré má charakter ústavného princípu, a nie konkrétneho

základného práva alebo slobody garantovaných . Uvedené ustanovenie je

vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. , , ). V prípade, ak ústavný

súd dospeje k záveru, že v danom prípade namietaným rozhodnutím orgánu verejnej moci

nedošlo, resp. nemohlo dôjsť k porušeniu konkrétnych základných práv alebo slobôd,

prípadne práv vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, neprichádza do úvahy

ani vyslovenie porušenia tohto ustanovenia .

Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 13 dohovoru. Vzhľadom

na skutočnosť, že ústavný súd nezistil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní,

nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol aj v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013