Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 582/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B. k. s., T., zastúpenej

advokátom JUDr. M. Š., konajúcim v mene obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B., vo veci

namietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1

a , , a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 3, čl. 4 ods. 1 a čl. 26

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 K

38/2011 zo 6. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B. k. s. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B. k. s., T. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., konajúcim v mene obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B.,

vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl.

35 ods. 1 a (ďalej len „“), ,

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový

protokol“) a čl. 2 ods. 3, čl. 4 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 K

38/2011 zo 6. augusta 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“ alebo „napadnuté

uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ustanovená uznesením

okresného súdu sp. zn. z 9. septembra 2011 za správcu konkurznej podstaty

úpadcu obchodnej spoločnosti S., s. r. o. Funkciu správcu vykonávala do prvej schôdze

veriteľov 6. decembra 2011 a aj následne.

Sťažovateľka 15. januára 2012 podala okresnému súdu návrh na určenie jej odmeny

ako správcu do prvej schôdze veriteľov v sume 4 647,15 eur. V podanom návrhu na určenie

odmeny sťažovateľka uviedla rozsiahlu argumentáciu na podporu dôvodnosti

ňou uplatnenej sumy odmeny. Podstatou tejto argumentácie je, že správcovi zo zákona

nevyplýva povinnosť predkladať konkurznému súdu písomnú správu o stave zisťovania

a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. Takúto povinnosť môže

správcovi uložiť konkurzný súd využijúc svoje oprávnenia v rámci výkonu dohľadu

nad činnosťou, a to v samotnom uznesení o ustanovení správcu alebo neskôr, čo sa v danom

prípade nestalo. Poukázala na to, že „v iných veciach súdy bežne túto povinnosť správcom

ukladajú (pretože inak by im nevznikla)“. V nadväznosti na uvedené je sťažovateľka toho

názoru, že ak zo zákona jej povinnosť predkladať písomnú správu nevyplýva, súd jej takúto

povinnosť neuložil a sťažovateľka takúto správu súdu nepredložila, potom nie je daný

dôvod na aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a krátenie odmeny správcu podľa citovaného

ustanovenia pre nepredloženie správy, a teda v takom prípade prináleží sťažovateľke

odmena v celej ňou uplatnenej sume.

Sťažovateľka v návrhu na určenie odmeny poukázala na

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou

správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo

správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote

poskytnúť.

Sťažovateľka v návrhu na určenie odmeny ďalej poukázala na § 12 ods. 5 vyhlášky,

podľa ktorej ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú

písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných

úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, jeho paušálna odmena sa znižuje

o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto

skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje

o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto

skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje

o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto

skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna

odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.

Okresný súd napadnutím uznesením nepriznal sťažovateľke paušálnu odmenu

za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov a pri svojom rozhodovaní

aplikoval § 12 ods. 5 vyhlášky a neakceptoval rozsiahlu argumentáciu sťažovateľky

uvedenú v jej návrhu na určenie odmeny.

Podľa sťažovateľky okresný súd napadnutým uznesením porušil ňou označené

základné a iné práva, keď nepriznaním odmeny za výkon funkcie správcu do prvej schôdze

veriteľov rozhodol arbitrárne. Arbitrárnosť napadnutého uznesenia vidí sťažovateľka najmä

v ústavne nekonformnej aplikácii § 12 ods. 5 vyhlášky v danom prípade a uvádza v podstate

zhodnú argumentáciu na podporu svojho stanoviska, akú uviedla aj vo svojom návrhu

na priznanie odmeny správcu v spojení s namietaním nevysporiadania sa okresného súdu

s touto jej argumentáciou.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„Práva Sťažovateľa garantované v čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 20

ods. 1 a 4, , , , , Dohovoru,

ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, čl. 2 ods. 3, čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Listiny

(vzhľadom na text sťažnosti zrejmou chybou v písaní uvedený čl. 6 ods. 1 listiny namiesto čl.

26 ods. 1 listiny, pozn.) Uznesením porušené boli.

Uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania v sume

269,58 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. Š., advokáta, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených článkov , dohovoru,

dodatkového protokolu a listiny napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré je podľa nej

založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch a nedostatočne odôvodnené.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako i práva na spravodlivý proces (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že

kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,

že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.

odopretiu základných práv alebo slobôd ().

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie okresného súdu.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd argumentáciu

sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

okresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri zistení

a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod

na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by posudzované uznesenie

okresného súdu bolo svojvoľné alebo v nesúlade s platnou právnou úpravou.

Naopak, okresný súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami

rozhodnými pre posúdenie sťažovateľkou uplatneného nároku na priznanie odmeny správcu

za výkon funkcie do prvej schôdze veriteľov a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení

na daný prípad, keď uviedol:

„Správca... v priebehu konkurzného konania od vyhlásenia konkurzu do konania

prvej schôdze veriteľov nedoručil súdu ani jednu správu o stave zisťovania

a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch...

Správca vo svojom návrhu na určenie odmeny uviedol, že povinnosť podávať

priebežné správy o stave zisťovania majetku a zabezpečovania majetku úpadcu sa na neho

nevzťahuje, nakoľko mu táto povinnosť nebola súdom uložená. Správca má za to, že

zákonodarca v čase od začatia konania neuložil správcom povinnosť predkladať súdu

správy o výkone ich činnosti priamo v zákone a ani ministerstvo vo vyhláške.

V zmysle , je zrejmé, že Správca má nárok na paušálnu odmenu,

ktorej výšku určí súd. Súd je pri určení jej výšky, v zmysle splnomocňovacích ustanovení,

viazaný všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá MS SR, t. j. vyhláškou MS SR

č. , ktorá upravuje podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny

správcu v konkurze. S poukazom na § 12 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z., sankciou

za nepodanie podrobných písomných správ, vo vyhláškou určených lehotách je zníženie

paušálnej odmeny. Je teda zrejmé, že vyhláška MS SR č. 665/2005 neumožňuje priznať

Správcovi paušálnu odmenu v plnej výške, pokiaľ v stanovených lehotách uvedené

priebežné správy nepodal. Priebežné správy Správcu o stave zisťovania a zabezpečovania

majetku úpadcu, poskytujú súdu informáciu o činnosti Správcu v predmetnej veci, najmä o

stave súpisu a zozname pohľadávok. Správca takýmto spôsobom priebežne informuje súd,

pričom prostredníctvom uvedených správ má súd prehľad o stave samotného konania. Nič

na tom nemení ani skutočnosť, že súd neukladá povinnosť predkladať tieto správy priamo

vo výroku rozhodnutia o vyhlásení konkurzu a ustanovení správcu do funkcie. Správca je

totiž povinný pri výkone svojej funkcie, s prihliadnutím na o

správcoch, postupovať s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých svojich skúseností a

vedomostí. Už z odôvodnenia návrhu Správcu na určenie odmeny správcu do konania prvej

schôdze veriteľov je zrejmé, že Správca mal vedomosť o tom, že nepodanie priebežných

správ v stanovených lehotách je spojené so sankciou v podobe zníženia jeho paušálnej

odmeny. Súd má za to, že Správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko vedel

o tom, že v dôsledku nepodania predmetných správ súd nebude môcť priznať Správcovi

paušálnu odmenu v plnej výške.

S poukazom na uvedené skutočnosti, sa paušálna odmena správcu znižuje o 4 krát

25 % zo základnej sumy, čo predstavuje sumu 0,- Eur, a teda Správcovi za výkon jeho

funkcie paušálna odmena nepatrí.“

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný súd preto nezistil možnosť porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 13 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 18 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4

a , práv podľa dohovoru, dodatkového

protokolu a podľa čl. 26 ods. 1 listiny

Pokiaľ sťažovateľka namietala aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 18

ods. 1, a 4 a , práv podľa dohovoru, podľa

ods. 1 dodatkového protokolu a podľa čl. 26 ods. 1 listiny, ústavný súd uvádza, že podľa

svojej stabilizovanej judikatúry (napr. , ) zastáva názor, že

všeobecný súd spravidla nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv

hmotného charakteru, ku ktorým patria aj označené základné a iné práva, ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až . Keďže namietaným uznesením okresného súdu neboli porušené

práva procesnoprávneho charakteru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou

označených základných a iných práv hmotnoprávneho charakteru, a preto ústavný súd

odmieta podľa sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu a , a

ods. 1 listiny

K sťažovateľkou namietanému porušeniu a a

ods. 3 a čl. 4 ods. 1 listiny ústavný súd uvádza, že ich aplikácia sa v individuálnych

sťažnostiach viaže na vyslovenie porušenia individuálne určeného základného práva alebo

slobody sťažovateľky. Preto ak sťažovateľka namietala porušenie čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1

a a listiny v spojení s porušením ňou označených základných

a iných práv a ústavný súd možnosť porušenia týchto základných a iných práv nezistil,

potom odmietnutie sťažnosti v časti namietaného porušenia základných práv a iných práv

pre jej zjavnú neopodstatnenosť sa vzťahuje aj na namietané porušenie čl. 2 ods. 3 a čl. 13

ods. 1 a a listiny.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa v celom rozsahu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012