Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 206/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti Ing. I. D., T., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., M., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 12

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS

275/05-41 z 29. marca 2006, za účasti Okresného súdu Martin, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. I. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -41 z 29. marca 2006

p o r u š e n é b o l i .

2. Ing. I. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť Ing. I. D. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr.

V. K., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011

doručená sťažnosť Ing. I. D., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V.

K., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o

návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v období po vydaní

nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. marca 2006.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 23. 09. 2002 som podala na Okresný súd v Martine návrh na úpravu práv

a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Konanie je vedené na tomto súde pod sp. zn.:

. Nebudem opakovať sťažnosť, ktorú som zaslala Ústavnému súdu Slovenskej

republiky (doručená dňa 31. 10. 2005). Podstatné je to, že Ústavný súd Slovenskej republiky

dňa 29. 03. 2006 rozhodol o mojej sťažnosti nálezom sp. zn.: -41, ktorým

konštatoval, že Okresný súd v Martine v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

moje základné právo, aby sa moja vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (zaručené

SR) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote (zaručené

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústavný súd Slovenskej

republiky druhým výrokom svojho vyššie uvedeného nálezu prikázal konať Okresnému súdu

v Martine vo veci bez zbytočných prieťahov. Tretím výrokom mi Ústavný súd Slovenskej

republiky priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000, SK a štvrtým výrokom

mi priznal vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia.

Nakoľko od vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynulo

takmer päť rokov (od podania sťažnosti 64 mesiacov), som pre postup Okresného súdu

v Martine nútená znovu podať sťažnosť a domáhať sa tak poskytnutia právnej ochrany.

Na Okresný súd v Martine som sa aj po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

obracala po uplynutí určitej doby so sťažnosťami na prieťahy v konaní (písomne a ústne;

sťažnosti z 13. februára 2009 a 5. októbra 2009, úradný záznam z 28. februára 2011 tvoria

prílohu sťažnosti, pozn.) a s požiadavkou na konanie vo veci a najmä na rozhodnutie vo

veci (vo vzťahu k predsedníčke súdu). ...

Ani rozhodnutie Okresného súdu v Martine zo dňa 22. 01. 2008 vzhľadom k obsahu

a výrokom uznesenia odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline sp. zn.: ,

v prílohe) nie je možné považovať za odstránenie pretrvávajúceho stavu právnej neistoty. Ja

som svojím konaním nedala príčinu k takto dlhému obdobiu rozhodovania a ani nekonania

(čo je aj dnešný aktuálny stav, napriek mojím opakovaným písomným a ústnym

sťažnostiam).“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd po

prerokovaní veci takto rozhodol:

„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: opakovane

porušil základné právo I. D., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: sa opätovne

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ing. I. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR (slovom

štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. I. D. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18,- EUR

(slovom tristoštrnásť eur osemnásť eurocentov), ktorú je Okresný súd Martin povinný

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. V. K., M., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní nálezu ústavného

súdu č. k. -41 z 29. marca 2006 prijal na ďalšie konanie uznesením č. k.

-8 z 25. mája 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. júna 2011 predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju

vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 16. júna 2011

(Spr 507/11, doručenom ústavnému súdu 23. júna 2011) okrem iného uviedla:

„1. Ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu

Martin sp. zn. , ktoré konanie sa začalo dňa 23. 09. 2002. Predmetom

konania je úprava práva a povinností rodičov k mal. T.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto veci vydal Nález pod sp. zn.

41 dňa 29. 03. 2006 a rozhodol, že Okresný súd Martin v konaní sp. zn.

porušil základné právo Ing. I. D., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v čl.

48 ods. 2 a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu

Martin prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v sume 30.000,- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8.196,- Sk.

Z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. vyplýva nasledovná

chronológia úkonov súdu a účastníkov konania v období po vydaní Nálezu Ústavného súdu

zn. -41 zo dňa 29. 03. 2006.

Vyjadrenie a chronológia úkonov predložená zákonným sudcom.

- 04. 05. 2006 - požiadala znalecká organizácia o doplnenie potrebných dokladov od

otca mal. dieťaťa, ktoré tento nepredkladal na ich výzvu

- 22. 05. 2006 - bol vyzvaný otec dieťaťa na zaslanie dokladov súdu

- 19. 06. 2006 - oznámil právny zástupca otca dieťaťa, že nemôže doklady predložiť,

nakoľko jeho klient je mimo územia SR

- 27. 06. 2006 - bol právny zástupca otca dieťaťa vyzvaný, aby zaslal doklady

- 27. 06. 2006 - bolo oznámené znaleckej organizácii, že im budú zaslané doklady,

akonáhle ich otec dieťaťa zašle súdu

- 27. 09. 2006 - otec dieťaťa zaslal doklady súdu, avšak nie všetky požadované.

Doklady boli zaslané znaleckej organizácii 28. 9. 2006

- 30. 10. 2006 - bola urgované znalecká organizácia na zaslanie znaleckého posudku

- 07. 11. 2006 - oznámila, že im neboli zaslané všetky doklady, žiadala doplnenie

dokladov

- ich žiadosť bola dňa 20. 11. 2006 zaslaná otcovi dieťaťa

- 15. 12. 2006 bola oznámená zmena zástupcu u matky dieťaťa

- 25. 01. 2007 bola urgovaná znalecká organizácia

- 01. 02. 2007 - oznámila znalecká organizácia, že im neboli predložené všetky

požadované doklady

- 05. 02. 2007 - bol opätovne vyzvaný otec dieťaťa na zaslanie požadovaných

dokladov

- 06. 03. 2007 - bol urobený dotaz na znaleckú organizáciu, či otec zaslal

požadované doklady

- 16. 03. 2007 - bolo opätovne oznámené znaleckou organizáciou, že neboli zaslané

požadované doklady

- 20. 03. 2007 - bola vyzvaná znalecká organizácia súdom o vrátenie spisu

s vyčíslením trov znaleckého dokazovania

- 19. 04. 2007 bol vytýčený termín pojednávania na 17. 05. 2007

- 17. 05. 2007 - oznámil právny zástupca otca dieťaťa, že už ho nezastupuje. Na

pojednávanie sa otec dieťaťa nedostavil. Pojednávanie bolo odročené na 25. 06. 2007

- 25. 06. 2007 - bola doručená fotokópia práceneschopnosti otca dieťaťa, ktorý sa na

pojednávanie nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené na 30. 07. 2007, na termín

pojednávania sa telefonicky ospravedlnil otec dieťaťa, že je chorý a leží v posteli.

- pojednávanie bolo odročené na 27. 08. 2007 a súčasne bola otcovi dieťaťa uložená

poriadková pokuta 15.000,- Sk.

- pojednávanie dňa 27. 08. 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodov telefonického

ospravedlnenia otca dieťaťa, že je chorý.

- 11. 09. 2007 predložil právny zástupca matky dieťaťa doklady ohľadom príjmu

matky dieťaťa a úhrady výživného zo strany otca dieťaťa

- 08. 10. 2007 - bolo zistené, že spis sp. zn. ohľadom rozvodu rodičov

dieťaťa sa nachádza na Krajskom súde v Žiline

- 11. 12. 2007 bol vytýčený termín pojednávania na 17. 01. 2008. Pojednávanie bolo

odročené na 22. 01. 2008, nakoľko otec dieťaťa telefonicky na súd oznámil, že je chorý. Je

na PN.

- 22. 01. 2008 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom. Ohľadom výchovy rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2008. Z dôvodov odvolania otca dieťaťa do výšky

výživného bol zrušený rozsudok okresného súdu a to uznesením Krajského súdu v Žiline

sp. zn. . Spis bol vrátený Okresnému súdu v Martine dňa 09. 09. 2008, i keď

bol zaslaný Krajskému súdu v Žiline dňa 23. 04. 2008.

- 11. 09. 2008 bolí vyzvaní právni zástupcovia rodičov dieťaťa na navrhnutie ďalších

dôkazov. V ten istý deň bol žiadaný aj spis Okresného súdu Trnava ohľadom manželského

výživného.

- 25. 09. 2008 oznámil právny zástupca otca dieťaťa, že výzva zo strany súdu je pre

neho nejasná

- 16. 10. 2008 bol urgovaný Okresný súd Trnava na zaslanie spisu

- 18. 11. 2008 bol urgovaný predseda Okresného súdu Trnava na zaslanie spisu,

ktorý si mal súd zabezpečiť v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline

- 08. 12. 2008 bolo oznámené Okresným súdom v Trnave, že spis bol postúpený

Okresnému súdu v Piešťanoch, ktorý 15. 12. 2008 oznámil, že spis nie je možné zapožičať,

nakoľko je vytýčený termín pojednávania na 15. 12. 2008

- 12. 11. 2008 adresovaná žiadosť Okresnému súdu Piešťany ohľadom spisu

- 26. 01. 2009 vytýčený termín pojednávania na 26. 02. 2009. Na pojednávanie sa

nedostavil otec dieťaťa. Predvolanie nemal vykázané. Pojednávanie bolo odročené na

neurčito. Spis bol daný vyššiemu súdnemu úradníkovi na nariadenie nového znaleckého

dokazovania.

- 09. 03. 2009 sa sudca vyjadroval k sťažnosti matky dieťaťa

- 13. 03. 2009 nariadené znalecké dokazovanie firmou R. s. r. o. ohľadom

majetkových pomerov otca dieťaťa. Spis bol zaslaný znaleckej organizácii 18. 04. 2009.

- 16. 05. 2009 žiadala znalecká organizácia predĺžiť lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku, s čím súd súhlasil

- 08. 06. 2009 oznámila znalecká organizácia, že žiadala firmu C. s. r. o. a fyzickú

osobu Ing. K. D. – B. o predloženie dokladov

- 17. 06. 2009 požiadala znalecká firma o súčinnosť súd z dôvodov predloženia

dokladov, nakoľko firmy nepreberali poštové zásielky.

- 25. 06. 2009 vyzvaný právny zástupca otca dieťaťa o zabezpečenie dokladov na

znalecké dokazovanie

- 22. 07. 2009 zistené u znaleckej organizácie, že neprišli žiadne doklady

- 29. 07. 2009 bolo oznámené znaleckou organizáciou, že neboli zaslané doklady

- 19. 08. 2009 po telefonickom dohovore sudcu s konateľom znaleckej organizácie

bolo zistené aké doklady potrebujú, aby vypracovali aspoň čiastočne znalecký posudok

- 10. 09. 2009 toto oznámila znalecká organizácia

- 21. 10. 2009 sudca odpovedal na sťažnosť matky dieťaťa

- 26. 10. 2009 bola zo strany súdu urgovaná C. s. r. o. o zaslanie potrebných

dokladov. Takisto bola urgovaná aj fyzická osoba Ing. K. D.-B. Výzvy neboli prevzaté, tak

bola opakovaná urgencia zo dňa 19. 11. 2009

- 08. 12. 2009 bola požiadaná polícia v M. o doručenie žiadosti Ing. K. D., B., M.

- 11. 12. 2009 bolo dodatočne zistené, že to patrí OO PZ SR G.

- 11. 12. 2009 oznámila znalecká firma, že vzhľadom na nedostatok dokladov nemôže

zodpovedať na všetky otázky uložené súdom

- 17. 12. 2009 bola vyzvaná znalecká organizácia, aby vypracovala znalecký

posudok z tých dokladov, ktoré má k dispozícii. Taktiež bola urgovaná polícia v G. o

doručenie výzvy

- 21. 12. 2009 bolo oznámené, že na uvedenej adrese sa Ing. K. D. nenachádza

- 22. 02. 2010 bol doručený znalecký posudok

- 24. 02. 2010 oznámil právny zástupca matky dieťaťa pohyb na účtoch otca dieťaťa

a zaslal aj výpisy z účtov

- 03. 03. 2010 bol vytýčený termín pojednávania na 18. 03. 2010. Zásielku neprevzal

právny zástupca otca dieťaťa, preto bol termín pojednávania telefonicky odvolaný a bol

nariadený nový termín na 08. 04. 2010

- 18. 03. 2010 bolo zároveň doručené vyjadrenie právneho zástupcu matky dieťaťa

k znaleckému posudku aj s listinnými dôkazmi

- 08. 04. 2010 bolo pojednávanie odročené, nakoľko sa nedostavil otec dieťaťa.

Súčasne mu bola uložená aj poriadková pokuta

- 07. 04. 2010 oznámil právny zástupca otca dieťaťa, že ho už nebude zastupovať

a preto vrátil zásielku

- 29. 04. 2010 pojednávanie odročené na neurčito, nakoľko 28. 04. 2010 zaslal otec

dieťaťa lekárske potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Bol urobený dotaz na lekárku,

ktorá vystavila PN s tým, aby súdu oznámila, či sa otec dieťaťa môže dostaviť na

pojednávanie

- 04. 05. 2010 bola priznaná odmena znaleckej organizácii

- 05. 05. 2010 bola zaslaná žiadosť Okresnému súdu v Dunajskej Strede na vypočutie

otca dieťaťa

- 10. 06. 2010 bolo zaslané procesnému súdu dožiadanie z Okresného súdu

v Dunajskej Strede

- 21. 06. 2010 bol zaslaný opis výpovede otca právnemu zástupcovi matky dieťaťa

s tým, aby sa ku nemu vyjadrila a zaslala potrebné doklady na svoje tvrdenie

- 25. 06. 2010 doručené vyjadrenie matky dieťaťa aj s dokladmi

- 13. 07. 2010 bol predložený spis tunajšieho súdu k nahliadnutiu

- 21. 09. 2010 bol vytýčený termín pojednávania na 18. 10. 2010. Tento bol

preložený na 28. 10. 2010 z rodinných dôvodov sudcu

- 18. 10. 2010 bola doručená práceneschopnosť otca dieťaťa a preto ešte pred

pojednávaním bol telefonicky odvolaný termín pojednávania a nový termín bol určený na

29. 11. 2010

- 26. 11. 2010 bola doručená PN otca dieťaťa. Z toho dôvodu bolo pojednávanie

odročené na 16. 12. 2010 a otcovi dieťaťa bola uložená poriadková pokuta 200 €.

Pojednávanie z 16. 12. 2010 bolo odročené na 17. 01. 2011, nakoľko sa nedostavil

otec dieťaťa, ktorý zaslal lekárske potvrdenie, ktoré bolo doručené súdu 14. 01. 2011

- 17. 01. 2011 urobený dotaz na otca dieťaťa, kedy mu zdravotný stav umožní sa

zúčastniť pojednávania a súčasne bol vyzvaný, aby obratom súdu oznámil meno a adresu

lekára, ktorý mu vystavil PN, nakoľko z fotokópie sa to nedalo zistiť

- 14. 02. 2011 bol urgovaný predchádzajúci referát

- 04. 03. 2011 bola oznámená zmena právneho zástupcu na strane matky dieťaťa

- 10. 03. 2011 bol vyzvaný otec dieťaťa, aby konkrétne špecifikoval námietky voči

sudcovi. Bližšie na dotaz nereagoval

- 17. 03. 2011 bola doručená súdu námietka zaujatosti voči sudcovi otcom dieťaťa

bez bližšieho zdôvodnenia

- 16. 05. 2011 bol vytýčený termín pojednávania na 09. 06. 2011 a to z toho dôvodu,

že na tunajšom súde sa vedie konanie medzi účastníkmi pod sp. zn.

o vyporiadanie BSM, kde je navrhovateľ otec dieťaťa a na tieto pojednávanie sa dostavuje.

Po vykonaní dokazovania z dôvodov rozsahu spisového materiálu, ktorý je skoro 600 strán

a pripojenými listinnými dôkazmi zhruba v tom istom rozsahu bol pojednávanie odročené

na 29. 06. 2011 za účelom vyhlásenia rozsudku. ...

Ústavnú sťažnosť považujeme len za čiastočne opodstatnenú a to pre neprimeranú

celkovú dĺžku konania a poukazujeme na to, že dňa 29. 06. 2011 bude vo veci vyhlásený

rozsudok. Opätovne zdôrazňujeme, že na vzniku prieťahov a právoplatnom neukončení veci

sa výraznou mierou podieľal účastník konania - otec mal. dieťaťa. Ide o hlavne o jeho

neúčasť na pojednávaniach.

Výslovne súhlasíme s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov upustil Ústavný súd Slovenskej

republiky od ústneho pojednávania o prijatí sťažnosti, nakoľko od ústneho pojednávania

neočakávame ďalšie objasnenie veci.“

Ústavný súd zo spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti o predmetných úkonoch

okresného súdu, a preto z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu pri rozhodovaní

vychádzal.

Ústavný súd zo súdneho spisu ďalej zistil, že 9. júna 2011 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila sťažovateľka a jej právny zástupca a odporca – otec

maloletého; kolízny opatrovník sa na tomto pojednávaní nezúčastnil. Po vypočutí

účastníkov konania okresný súd pojednávanie odročil na 29. jún 2011 na účely vyhlásenia

rozsudku. Rozsudok okresného súdu č. k. -616 bol vyhlásený 29. júna 2011

bez prítomnosti účastníkov konania. Na základe výroku rozsudku bol otec zaviazaný na

výživu maloletého dieťaťa k rukám matky prispievať od 1. septembra 2002 do 8. marca

2007 s tým, že zameškané výživné v sume 8 693,02 € je otec povinný zaplatiť do 60 dní od

právoplatnosti rozsudku, pričom vo zvyšku okresný súd návrh matky zamietol.

Ústavný súd vyzval 27. júna 2011 aj sťažovateľku, aby sa vyjadrila k stanovisku

okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Sťažovateľka

vo svojom podaní z 30. júna 2011 (doručenom ústavnému súdu 4. júla 2011) okrem iného

uviedla:

„Z celého taxatívneho výpisu úkonov súdu je zrejmé, že ja som nezavinila ani

jedenkrát odloženie akéhokoľvek úkonu (najmä nie pojednávania vo veci samej). Pokiaľ

som ja mala splniť povinnosti voči súdu, vždy som tak urobila obratom (napr. k dátumu

21. 06. 2010 – len zaslaný opis na vyjadrenie a už dňa 25. 06. 2010 mal súd doručené moje

vyjadrenie). Hmotnoprávna norma ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine reaguje na

takéto správanie špecifického účastníka konania – povinného rodiča maloletého dieťaťa. Ak

má byť naplnená dôvera človeka v právo (bez ktorej je spoločnosť v štádiu nezvratného

rozkladu), nemôže súd konať o určení vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa takto dlho

(inak už ani nepôjde o tento druh konania – starostlivosť súdu o maloletých). Nakoniec aj

v zaslanom vyjadrení sa uvádza, že ide o neprimeranú dĺžku konania.“

Sťažovateľka súčasne oznámila ústavnému súdu, že vzhľadom na to, že vo svojom

písomnom podaní uviedla všetky jej známe okolnosti týkajúce sa predmetu sťažnosti,

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia účastníkov konania, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto dvoch práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na úpravu

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré sa začalo 23. septembra 2002.

Zo skutočností uvedených sťažovateľkou a okresným súdom ani z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil nijakú okolnosť, ktorá by odôvodňovala

záver o právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je potrebné poukázať na

to, že v okolnostiach danej veci bolo pre rozhodnutie potrebné nariadiť znalecké

dokazovanie, resp. výsluch svedka, čo však nezakladá takú zložitosť veci, ktorou by bolo

možné odôvodniť neprimerane dlhý čas konania okresného súdu bez prijatia právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že posudzované

konanie má pre sťažovateľku a pre maloleté dieťa mimoriadny význam, a preto si vyžaduje

osobitnú starostlivosť.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil

žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd

súčasne pri posudzovaní veci prihliada aj na prvej vety , podľa ktorej len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu súdneho

spisu vyplynulo, že sťažovateľka podala návrh okresnému súdu 23. septembra 2002.

Po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. marca 2006 okresný súd

pokračoval v zabezpečovaní znaleckého posudku v rámci znaleckého dokazovania, ktoré po

prvý raz v tomto konaní nariadil uznesením č. k. -189 z 19. júla 2005, keď

ustanovil za znalca obchodnú spoločnosť J., s. r. o., so sídlom v M., znaleckú organizáciu z

odboru podnikového hospodárstva – oceňovania a hodnotenia podnikov. Okresný súd

priebežne zabezpečoval podklady pre znalecký posudok výzvami otcovi maloletého dieťaťa

a v období po vydaní označeného nálezu ústavného súdu nariadil päť pojednávaní (17. máj

2007, 25. jún 2007, 30. júl 2007, 27. august 2007 a 17. január 2008), ktoré boli odročované

pre neúčasť otca maloletého dieťaťa.

Okresný súd na pojednávaní 22. januára 2008 vyhlásil rozsudok vo veci samej, podľa

ktorého sa maloleté dieťa zveruje do výchovy a opatery matke a podľa ktorého „Otec je

povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa k rukám matky za obdobie od 1. 9. 2002 do 16. 7.

2003 mesačne po 5.000,- Sk za obdobie od 17. 7. 2003 do 31. 3. 2005 po 3.000,- Sk,

za obdobie od 1. 4. 2005 do 31. 8. 2005 po 9.000,- Sk a od 1. 9. 2005 do 8. 3. 2007 po

10.000,- Sk s tým, že zameškané výživné, ktoré je v sume 262.886,- Sk je otec povinný

zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh matky mal. dieťaťa zamieta.“.

Proti označenému rozsudku okresného súdu sa odvolal otec maloletého dieťaťa

(odporca) – proti výške výživného. V ďalšom priebehu konania krajský súd sčasti zrušil

rozsudok okresného súdu č. k. -371 z 22. januára 2008 uznesením č. k.

-410 zo 17. júna 2008, keď vo výroku uviedol, že „rozsudok okresného súdu

vo výroku o výživnom a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh matky maloletého dieťaťa

zamietol a súvisiacom výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie“.

V odôvodnení krajský súd ďalej uviedol:

„... Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca

dieťaťa je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd predovšetkým

nesprávne zistil skutkový stav a z už doposiaľ vykonaného dokazovania vyvodil potom aj

nesprávny právny záver. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd na určenie príjmu

otca za rozhodné obdobie nariadil znalecké dokazovanie, ktorého vykonaním poveril

spoločnosť J., s. r. o., so sídlom M., – znaleckú organizáciu z odboru podnikové

hospodárstvo – oceňovanie a hodnotenie podnikov. Ustanovený znalec po dlhšiu dobu

nevypracoval znalecký posudok, a tento nepredložil súdu na ďalšie konanie, tak aby tento

mohol rozhodnúť vo veci, čo odôvodňoval tým, že k vypracovaniu znaleckého posudku

potreboval otcom požadované podklady. Po prvej žiadosti znalca tieto boli súdom od otca

zabezpečené. Následne znalec požiadal o predloženie ďalších podkladov k vypracovaniu

znaleckého posudku. Tieto boli predložené až po urgencii okresného súdu, avšak znalcovi

už neboli doručené, nakoľko prvostupňový súd sa pri posudzovaní veci rozhodol vychádzať

z domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda z predpokladaného príjmu otca

dieťaťa. S uvedeným postupom sa však odvolací súd nemohol stotožniť. Predovšetkým podľa

jeho názoru znalec mohol o zaslanie všetkých potrebných dokladov požiadať už hneď pri

prvej žiadosti, avšak tak neučinil. Navyše aj túto adresoval okresnému súdu až s

niekoľkomesačným odstupom. Na druhú žiadosť otec dieťaťa reagoval, aj keď s časovým

oneskorením. Požadované podklady boli doručené okresnému súdu (skúmanie ich úplnosti

nebolo vecou odvolacieho súdu).

Za vyššie uvedeného stavu mal podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd

buď vo veci ustanoviť iného znalca, resp. pri posudzovaní príjmu otca detí vychádzať z ním

predložených podkladov. Nemožno totiž prehliadnuť aj to, na čo poukázal odvolateľ a síce

že v obdobnej veci o určenie výživného na manželku dokázal Okresný súd v Trnave určiť

priemerný zárobok otca dieťaťa (odporcu) aj bez ustanovenia znalca (strana 5 a 6 rozsudku

č. k. -200 zo dňa 20. 6. 2007). Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že

predmetný rozsudok podľa tvrdení účastníkov doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Okrem ustálenia príjmu otca dieťaťa za rozhodné obdobie bude preto úlohou

prvostupňového súdu v ďalšom konaní oboznámiť sa aj s výsledkom tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

Po zrušení rozsudku okresného súdu č. k. -371 z 22. januára 2008

odvolacím súdom v priebehu ďalšieho konania okresný súd síce nariadil až do vyhlásenia

ďalšieho rozsudku vo veci samej 29. júna 2011 desať pojednávaní, ktoré však boli rovnako

odročované pre neúčasť otca dieťaťa, ktorého účasť sa okresnému súdu nepodarilo

zabezpečiť (s výnimkou pojednávania nariadeného a uskutočneného 9. júna 2011, na ktoré

sa, ako konštatoval aj okresný súd, „výnimočne dostavil otec maloletého dieťaťa“), a ktoré

neviedli k posunu v rozhodovaní o veci, a preto ich nariaďovanie nemožno považovať za

efektívne.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom na jeho

povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila fyzická osoba alebo právnická osoba

so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53

) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého

posudku (napr. , ).

Napriek čiastočnému využívaniu poriadkových opatrení (trojnásobné uloženie

poriadkovej pokuty) konanie okresného súdu vo veci znaleckého dokazovania v prípade

zabezpečenia prvého znaleckého posudku trvalo od 19. júla 2005 do 22. januára 2008, t. j.

približne 27 mesiacov. Opakované znalecké dokazovanie, ktoré vyplynulo zo zrušovacieho

rozsudku odvolacieho súdu, trvalo od 13. marca 2009 do 22. februára 2010, t. j. takmer 12

mesiacov, pričom rovnako ako v prvom prípade prinieslo iba čiastočné výsledky na základe

vyhodnotenia neúplných dokladov poskytnutých odporcom a jeho zamestnávateľom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd počas viac

ako piatich rokov od vydania nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. marca 2006

vzhľadom na neefektívny postup pri nariaďovaní a zabezpečovaní znaleckého dokazovania

aj v súvislosti s prípravou a nariaďovaním pojednávaní vo veci sp. zn.

a ďalšími nedostatkami v konaní vytýkanými mu aj v rozsudku krajského súdu (spočívali

v nesprávnom zistení skutkového stavu a v nesprávnom právnom závere, pričom krajský

súd v odôvodnení rozsudku opakovane vyslovil požiadavku ustanoviť v konaní

iného/ďalšieho znalca) ďalej konal so zbytočnými prieťahmi, čím porušil základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Vzhľadom na

to, že síce konanie okresného súdu nebolo ešte právoplatne skončené, ústavný súd

neprikázal okresnému súdu, aby konal ďalej bez zbytočných prieťahov, pretože mu túto

povinnosť už uložil v náleze č. k. -41 z 29. marca 2006.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €, pretože

rozhodnutia okresného súdu „nie je možné považovať za odstránenie pretrvávajúceho stavu

právnej neistoty“, pričom „svojím konaním nedala príčinu k takto dlhému obdobiu

rozhodovania a ani nekonania (čo je aj dnešný aktuálny stav, napriek... opakovaným

písomným a ústnym sťažnostiam“. Poukazuje na to, že „konštantná judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva... požaduje, aby konanie vo veciach maloletých detí bolo

v maximálne možnej miere rýchle a efektívne“.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

viac ako deväť a pol roka – z toho viac ako päť rokov v období od vydania

nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. marca 2006 – berúc do úvahy konkrétne

okolnosti prípadu (správanie sa sťažovateľky) a to, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, aj keď okresný súd vyhlásil 29. júna

2011 rozsudok vo veci samej, ústavný súd považoval aj vzhľadom na povahu veci (určenie

výživného pre maloleté dieťa) a vzhľadom na to, že o porušení práv sťažovateľky už raz

rozhodol, za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 000 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. V. K.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie

sťažnosti a jej doplnenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“) v sume 247,00 € (za jeden úkon právnej služby 123,50 €) a 2 x 7,41 €

režijný paušál, t. j. spolu 14,82 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) zvýšenej o 20 % DPH (52,36 €),

pretože právny zástupca je jej platiteľom. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 314,18 €.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Priznanú náhradu trov

konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011