Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-14-2013.pdf
PDF · 119.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Ing. P. M., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., ul. E. č. X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Lenkou Maďarovou, rod. N., advokátkou so sídlom T., ul. R. č. X a otca: Ing. E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. K., ul. N. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom R., ul. R. R. č. XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní a otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 12P/130/2002-818 zo dňa 4. decembra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 v sume 25.543,29 eur je otec dieťaťa p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 1.064,30 eur, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšnej časti, zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 12P/130/2002-818 zo dňa 04. 12. 2012 Okresný súd Martin určil zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 v sume 25.543,29 eur, ktoré zaviazal otca dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 2.128,60 eur počínajúc dňom 01. 01. 2013 vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci. V prípade nezaplatenia jednej splátky stanovil zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku návrh matky maloletého dieťaťa zamietol. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že: „...Rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 12P 130/02 zo dňa 16. 02. 2012 bol otec dieťaťa zaviazaný prispievať na bežné výživné na mal. R. M., nar. XX. XX. XXXX v čase od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 mesačne po 500 € k rukám matky a ďalej za to isté obdobie po 500 € na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého s tým, že dlh na bežnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 25.872,87 € bol zaviazaný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a dlh na tvorbu úspor vo výške 27.133,28 € v tej istej lehote na osobitný účet maloletého R. M., nar. XX.X.XXXX. Súd uložil matke mal. dieťaťa zriadiť osobitný účet na príjem časti výživného určeného na tvorbu úspor a oznámiť písomne jeho číslo odporcovi v lehote 7 dní od jeho zriadenia. Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V odvolaní okrem iného uviedol, že podľa neho určené výživné nezohľadňuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Uviedol, že má pocit, že sudca sa chcel veci len zbaviť, neprihliadal na konkrétne okolnosti rozhodujúce pre určenie výšky výživného počas skúmaného obdobia, lebo tieto sa menili.
Voči rozsudku okresného súdu podala odvolanie aj matka mal. dieťaťa čo do trov konania.
Z dôvodov odvolania otca dieťaťa Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 8 CoP 39/2012, po prehodnotení dôkazov rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu ohľadom bežného výživného mesačne po 500 €. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa platiť na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého s tým, že dlh je 27.133,28 € ako aj vo výroku o zameškanom výživnom v sume 25.872,87 € a o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcej časti rozsudku okrem iného uviedol, že už uloženie povinnosti povinnému rodičovi prispievať na výživu maloletého R. sumou 500 € mesačne bolo postačujúce a zodpovedajúce reálnym schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa. Navyše uloženie povinnosti platiť po 500 € na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého by prichádzalo do úvahy do budúcna a v danom prípade sa jednalo o určenie výživného za čas minulý. Preto sa s právnym názorom okresného súdu nestotožnil. Uviedol, že bude potrebné doplniť dokazovanie ohľadom sumy zameškaného výživného, nakoľko okresný súd vychádzal len z tvrdenia matky maloletého dieťaťa. Bude opätovne potrebné zistiť celkový dlh otca dieťaťa a toto zistenie bude potrebné riadne odôvodniť. V ďalšom rozhodnutí mal okresný súd zvážiť zaplatenie dlhu v splátkach pri aplikácii § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Odvolací súd vyslovil stanovisko, že ani prípadné splatenie zameškaného výživného v splátkach by nemalo presiahnuť dobu 1 roka , keďže návrh na začatie konania bol na okresný súd podaný ešte v roku 2002. Dieťa je už v roku 13 rokov.
V intenciách zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, berúc pri tom do úvahy aj právne stanoviská tam uvedené okresný súd doplnil dokazovanie a to predovšetkým opätovným vypočutím rodičov dieťaťa a opätovným prehodnotením doteraz vykonaného dokazovania.
Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že podľa nej dostatočne vyčíslila výživné, ktoré za žalované obdobie zaplatil otec dieťaťa a predložila aj potrebné doklady ku spisu dňa 11. 09. 2007. Nie je pravdou, že by otec dieťaťa prispieval na šatstvo a iné potreby dieťaťa. Poukázala na to, že otec vybral z vkladnej knižky maloletého dieťaťa sumu 400.000 Sk. V žalovanom období sa viackrát aj stalo, že dieťa nedostalo nič na meniny, narodeniny, Vianoce. Dlžné výživné vypočítala na sumu 25.543,81 € a toto žiadala splatiť v 12-tich splátkach po 2.128,65 €. V dlžnej sume je už zohľadnená aj suma, ktorú otec dieťaťa zaplatil, t.j. suma 1.589,99 € . Splátky na dlžné výživné žiadala splatiť spolu s bežným výživným.
Otec dieťaťa uviedol, že on sa staral o výživu dieťaťa. Kupoval mu športové potreby, ovocie a podobne. Toto sa však podľa neho nedá vyčísliť. Podľa neho v doterajšom konaní a to ani pri rozhodovaní krajského súdu nebol braný do úvahy ani jeho reálny príjem za uvedené obdobie. Neboli zohľadnené ani jeho ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Pokiaľ sa týka dokladov o platení výživného z jeho strany, ktoré pripojila matka dieťaťa ku spisu tak uviedol, že asi keď má doklady, tak nezavádza súd.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané poštovými poukážkami, ktoré pripojila matka mal. dieťaťa k spisu ( č.l. 345 až 355 ), že otec dieťaťa v roku 2002 nezaplatil na výživu dieťaťa žiadnu sumu, v roku 2003 sumu 22.000 Sk, v roku 2004 spolu sumu 15.600 Sk, v roku 2005 7.100 Sk, v roku 2006 3.200 Sk a za prvé tri mesiace v roku 2007 nezaplatil žiadne výživné. Spolu teda za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 zaplatil sumu 47.900 Sk , čo je 1.589,99 €. Za toto obdobie však mal zaplatiť celkovo sumu 27.133,28 € (za obdobie od 01. 09. 2002 do 31. 12. 2002 2.000 €, za rok 2003 6.000 €, za rok 2004 6.000 €, za rok 2005 6.000 €, za rok 2006 6.000 €, za obdobie od 01. 01. 2007 do 08. 03. 2007 1.133,28 € ). Teda otec dieťaťa za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 dlhuje sumu 25.543,29 €. V zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p. a to aj vzhľadom na stanovisko Krajského súdu v Žiline okresný súd zaviazal otca dieťaťa splatiť tento dlh v 12-tich mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným po 2.128,60 € pod hrozbou straty výhody splátok. Pri určovaní splátok bral do úvahy okrem iného aj tú skutočnosť, že otec mal. R. má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
Vo zvyšku, t.j. v sume 500 € mesačne, ktoré žiadala matka maloletého dieťaťa na úspory dieťaťa návrh zamietol, keď vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, s ktorým sa jednoznačne stotožnil s tým, že tvorba úspor na osobitný účet maloletého by prichádzala do úvahy do budúcna a v danom prípade sa jednalo o určenie výživného za minulý čas. Sumu 500 € mesačne na bežné výživné považoval za postačujúcu, zodpovedajúcu potrebám maloletého dieťaťa, ako aj reálnym schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p., teda že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej...“.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že pri určení výšky splátok nezohľadnil jeho osobné pomery a platobnú schopnosť plniť takto určenú mesačnú výšku splátok bez toho, aby došlo k ohrozeniu plnenia ďalších vyživovacích povinností. Určenie nižšej výšky mesačnej splátky by v danom prípade nevyvolalo ťaživú situáciu na starne maloletého dieťaťa, ale naopak, vyvolalo by takúto ťaživú situáciu vo vzťahu k ďalším maloletým deťom, na čo okresný súd vôbec neprihliadol. Vždy je potrebné zo strany povinného rodiča prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Prvostupňový súd sa v predmetnej veci týmito skutočnosťami nezaoberal a na záujem ďalších troch maloletých detí otca neprihliadal a vo svojom rozhodnutí sa s touto otázkou nevysporiadal. Iba uviedol, že to bral pri rozhodovaní do úvahy, čo je nepreskúmateľné a v končenom dôsledku je takýto prístup odňatím možnosti konať pred súdom.
Matka dieťaťa prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Odvolanie otca dieťaťa označila za účelové v snahe opakovane oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Skutočnosti ním uvádzané nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku okresného súdu, ktorý vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý je v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí č. k. 8CoP/36/2012-784 zo dňa 21. 07. 2012.
K tvrdeniam otca dieťaťa ohľadom výberu peňazí z vkladnej knižky maloletého vo výške 400.000,-Sk pre zabezpečenie bývania uviedla, že sú zmätočné. Pokiaľ vo svojom odvolaní tvrdí, že ich použil pre svoju existenciu v náhradnom bývaní ako aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči S., tak v konaní pred súdom na otázku ako použil uvedenú sumu, uviedol, že na podporu športových aktivít mal. dieťaťa. Nakoľko tento argument mu bol na pojednávaní matkou dieťaťa vyvrátený tým, že v danom čase malo dieťa len 3 roky a žiadne športové aktivity nemohlo vykonávať, otec dieťaťa prehodnotil zdôvodnenie použitia týchto prostriedkov, o čom svedčí jeho nové stanovisko v odvolaní. Ani toto však nie je pravdivé. Navyše v čase keď otec dieťaťa vybral maloletému z vkladnej knižky sumu 13.277,57 EUR/400.000,- Sk, vybral z podnikateľského účtu matky dieťaťa v júli 2002 - v auguste 2002 celkovú sumu 26.190 EUR, dňa 7.10.2002 v jej mene prevzal od jej klienta Vojtecha Tornayia - BILL MC Dunajská Streda hotovosť vo výške 14.698,47 EUR, dňa 19. 09. 2002 previedol na svoj účet spoločné prostriedky vo výške 169.898,65 EUR/107.303,29 USD (kurz 1USD = 47,70,-SK), zo svojho podnikateľského účtu za obdobie od júla 2002 do marca 2007 vybral celkovú sumu 643.895,64 EUR a uskutočnil ešte ďalšie iné výbery, ktoré sa až v súčasnosti podarilo prostredníctvom súdneho konania o vyporiadanie BSM zistiť.
V období, kedy otec mal. dieťaťa opustil spoločnú domácnosť a pripravil matku dieťaťa o všetky finančné prostriedky, ktoré spoločnou podnikateľskou aktivitou nadobudli, bola jediná spolu s rodičmi, ktorá zabezpečovala výchovu a výživu dieťaťa. Jeho otec aj vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov, ktorými disponoval v rozhodujúcom období (od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007) prispieval priemerne 1.000,- Sk/mesačne (viac tabuľka Rozpis zaplateného výživného). V rozhodujúcom období sa ani osobne ani finančne nestaral o mal. dieťa, nikdy neprispel na žiadnu letnú či zimnú dovolenku, ktoré zabezpečovali výlučne rodičia matky dieťaťa a dnes si tieto ich zásluhy chce svojím vyjadrením prisvojiť. Otec dieťaťa nikdy maloletému nepriniesol potraviny ako to tvrdí, v rozhodnom období mu nedával ani darčeky pri príležitosti narodenín, menín a Vianoc. Preto je zarážajúce, keď sa v súčasnosti vykresľuje pred súdom ako úbožiak, ktorý sa musí starať o ďalšie 3 deti, a platenie výživného 500 EUR/mesačne je pre neho nereálne. V rozhodnom období sa nikto nezaoberal otázkou, akým spôsobom zabezpečuje výchovu a výživu mal. dieťaťa jeho matka aj napriek tomu, že dieťa malo dvoch rodičov. Všetko zabezpečovala ako matka mal. dieťaťa sama. Takmer 11 rokov sa rozhoduje o výživnom na mal. dieťa za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007. Súčasná situácia otca mal. dieťaťa, ktorý sa stará o ďalšie 3 deti, nemôže byť na ujmu mal. dieťaťa, o ktoré sa jeho otec nestaral takmer 11 rokov.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom ešte zo dňa 23. 09. 2002 domáhala zverenia maloletého R., nar. XX. XX. XXXX, do svojej výchovy a opatery a súčasne žiadala, aby bol otec dieťaťa zaviazaný k povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 10.000,- Sk, a to od 01. 09. 2002. Návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom od toho času prispieva na dieťa nepravidelne rôznymi sumami.
Otec so žiadnou výškou výživného v priebehu celého konania nesúhlasil. Poukázal na to, že má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti. S matkou detí žije v spoločnej domácnosti, táto je na materskej dovolenke. Nesúhlasné stanovisko odôvodnil predovšetkým tým, že má finančné problémy, keď asi trištvrte roka je v mínuse. Ďalej s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom okrem iného vyplýva, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 19. 08. 2008. Kvôli nezhodám domácnosť opustil otec dieťaťa. Toto bolo na základe predbežného opatrenia zverené do výchovy a opatery matke.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý takýto výkon neuskutočňuje. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného treba zistiť okruh osôb, voči ktorým má povinný podľa Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Uznesením č. k. 8CoP 22/08-410 zo dňa 17. júna 2008 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil (v poradí prvý) rozsudok Okresného súd Martin č. k. 12P/130/2002-371 zo dňa 22. 01. 2008, ktorým bolo určené výživné na mal. R. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke zostal nedotknutý.
Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a z už doposiaľ vykonaného dokazovania vyvodil potom aj nesprávny právny záver. Prvostupňovému súdu vytkol nesprávny procesným postup v súvislosti so zisťovaním zárobku otca dieťaťa znaleckým dokazovaním. Okrem ustálenia príjmu otca dieťaťa za rozhodné obdobie bolo úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní oboznámiť sa aj s výsledkom konania sp. zn. PN-4C/142/2004, keďže Okresný súd v Trnave dokázal určiť priemerný zárobok otca dieťaťa (odporcu) aj bez ustanovenia znalca .
Uznesením č. k. 8CoP 80/11-652 zo dňa 30. 09. 2011 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil (v poradí druhý) rozsudok Okresného súd Martin č. k. 12P/130/2002-616 zo dňa 29. 06. 2011, ktorým bolo určené výživné na mal. R. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nespĺňajúce náležitosti zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. či vo smere zisteného skutkového stavu veci, resp. vyhodnocovania majetkových pomerov toho ktorého rodiča. Aj odvolací súd bol toho názoru, že prvostupňový súd sa vec snažil si zjednodušiť tým, že na príjem otca dieťaťa aplikoval ust. § 63 ods. Zákona o rodine. Ak by však aj odvolací súd s uvedeným právny názorom súhlasil, ním stanovené výživné za jednotlivé obdobia by nemohlo korešpondovať s otcom dieťaťa predpokladaným príjmom, pretože tento, aj keď len domnelý, by bol oveľa vyšší. Prvostupňový súd taktiež vôbec nezdôvodnil, prečo za to ktoré obdobie stanovil iné výživné, resp. prečo výživné stanovil rozdielne za obdobie od 01. 09. 2002 do 16. 07. 2003, za obdobie od 17. 07. 2003 do 28. 02. 2005, za obdobie od 01. 03. 2005 do 31. 03. 2005, za obdobie od 01. 04. 2005 do 31. 08. 2005 a za obdobie 01. 09. 2005 do 08. 03. 2007. Táto skutočnosť nebola v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vôbec zdôvodnená. Okresný súd takto rozdielne stanovené výživné, čo do sumy ako aj obdobia, vôbec nezdôvodnil. Nielen odvolateľ, ale ani odvolací súd nevedel (nemohol vedieť), akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
Ako je už uvedené odvolací súd vytkol prvostupňovému súd tiež nesprávne právne posúdenie, keď pri určení výživného vychádzal z tzv. predpokladaného príjmu otca dieťaťa (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine). Na rozdiel od okresného súdu krajský súd dospel k záver, že skutkový stav, tak ako bol zistený v prvostupňovom konaní, poskytoval dostatočný obraz o celkových schopnostiach a možnostiach oboch rodičov maloletého dieťaťa, najmä o ich celkovej životnej úrovni. Je síce pravdou, že znalecká organizácia nemala pri plnení znaleckej úlohy k dispozícii všetky potrebné doklady zo strany otca dieťaťa, avšak aj napriek uvedenej skutočnosti na súdom položené otázky zodpovedala podľa dostupných informácií. Nie je možné tvrdiť, že otec dieťaťa si svoju povinnosť absolútne nesplnil, pretože nepredložil len doklady za rok 2002, týkajúce sa spoločnosti CK FIT TRAVEL, pričom aj túto skutočnosť dostatočne odôvodnil. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo len o jeden z mála dokladov potrebných k vypracovaniu znaleckého posudku, k časovému odstupu týkajúceho sa rozhodného obdobia (2002), nemohol byť daný dôvod pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine za celé posudzované obdobie rokov 2002 až 2007. Prvostupňovému súdu nič nebránilo, tak ako to uviedol odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 17. 06. 2008, pri posudzovaní príjmu otca dieťaťa vychádzať z ním predložených podkladov. O to viac, že k dispozícii mal už aj vypracovaný znalecký posudok. Je zarážajúce, že predchádzajúca znalecká organizácia nedokázala za pomerne dlhé obdobie podať ani taký znalecký posudok, na základe takých istých dostupných údajov, aký bol neskôr v prejednávanej veci vypracovaný. To však prvostupňového súdu nezbavovalo povinnosti vo veci konať, keďže navyše sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloletých.
V ďalšom rozhodnutí mal prvostupňový súd vychádzať pri určovaní príjmu otca dieťaťa, resp. pri posudzovaní jeho schopností a možností platiť výživné z tých dôkazov, ktoré boli doposiaľ vo veci predložené. Tieto podľa názoru odvolacieho súdu umožňovali dostatočným spôsobom utvoriť si predstavu o schopnostiach, možnostiach toho ktorého rodiča, ako aj odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa.
Rozsudkom č. k. 8CoP 39/12-784 zo dňa 31. 07. 2012 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súd Martin č. k. 12P/130/2002-738 zo dňa 31. 07. 2012 (v poradí tretí) vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa k povinnosti prispievať na bežné výživné na maloletého R. M., nar. XX. XX. XXXX, v čase od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 mesačne po 500 eur k rukám matky ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Vo výroku, ktorým zaviazal otca dieťaťa k povinnosti platiť po 500 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého s tým, že dlh je 27.133,28 eur ako aj vo výroku o zameškanom výživnom v sume 25.872,87 eur a o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Uviedol pritom, že vychádzajúc zo skutkového stavu, tak ako bol zistený pred prvostupňovým súdom, bol tiež toho názoru, že v čase rozhodnom pre posudzovanie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému R., boli jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery na takej úrovni, ktorá odôvodňovala stanovenie výživného až v sume 500 eur mesačne. V tomto smere okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne. Odvolací súd sa ale nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, že výživné bolo stanovované za dlhšie časové obdobie, a preto by malo byť určené v rôznej výške, už aj s ohľadom na to, že dieťa rástlo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné okresný súd určil za obdobie rokov 2002 až 2007, teda v čase kedy dieťa bolo ešte v útlom veku 3 až 8 rokov, v čase, kedy jeho osobnú starostlivosť zabezpečovala jeho matka. S poukazom na uvedené odvolací súd nedospel k záveru že by sa jednalo o taký dlhý časový úsek, pre ktorý by vzhľadom k veku dieťaťa malo byť výživné stanovené v rozdielnej výške. Aj keď neskôr bolo otcovi dieťaťa určené výživné v oveľa nižšej sume, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že za celé posudzované obdobie reálne schopnosti a možnosti otca dieťaťa výživné v sume 500 eur platiť umožňovali.
Pokiaľ sa týka ďalších preskúmavaných výrokov, o uložení povinnosti prispievať na tvorbu úspor a o zameškanom výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec v tomto rozsahu okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že už uloženie povinnosti povinnému rodičovi prispievať na výživu maloletého R. sumou 500 eur mesačne bolo postačujúce, zodpovedajúce reálnym schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa. Navyše bol odvolací súd toho názoru, že uloženie povinnosti platiť po 500 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého by prichádzalo do úvahy do budúcna a v danom prípade sa jednalo o určenie výživného za čas minulý. Takže v tomto smere sa odvolací súd s právnym názorom okresného súdu nestotožnil. Vo výroku o zameškanom výživnom zasa odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za nedostatočne odôvodnené, nespĺňajúce náležitosti riadneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd pri vyčíslení celkovej sumy zameškaného výživného vychádzal len z tvrdení matky dieťaťa bez toho, aby konštatovanie z toho vyplývajúce, boli podložené relevantnými dôkazmi. Bolo preto potrebné v ďalšom konaní sa opätovne zaoberať tým, aký celkový dlh má otec dieťaťa na výživnom voči maloletému R. už aj s ohľadom na toto rozhodnutie odvolacieho súdu. Svoje úvahy mal pritom prvostupňový súd náležite a presvedčivo odôvodniť. Taktiež vzhľadom k tomu, že v prípade zameškaného výživného ide o väčšiu sumu peňazí, prvostupňový súd mal v ďalšom rozhodnutí zvážiť jej zaplatenie otcom dieťaťa v splátkach pri aplikácii § 160 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd vyslovil to stanovisko, že ani prípadné splatenie zameškaného výživného v splátkach by nemalo presiahnuť dobu jedného roka, keďže návrh na začatie konania bol na okresný súd podaný ešte v roku 2002. Dieťa je už vo veku 13 rokov.
Keďže odvolací súd nerozhodoval ešte definitívne vo veci samej odvolaním matky dieťaťa čo do trov konania sa nezaoberal. V ďalšom rozhodnutí mal nanovo rozhodnúť o trovách konania prvostupňový súd podľa § 221 ods. 3 O. s. p.. Mal sa pritom zoberať aj skutočnosťami uvádzanými matkou dieťaťa v podanom odvolaní.
Prvostupňový súd v ďalšom konaní doplnil dokazovania v zmysle pokynov vyslovených odvolacím súdom a zo zhora uvádzaných dôvodov určil otcovi dieťaťa zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 v sume 25.543,29 eur, ktoré ho zaviazal splácať v mesačných splátkach po 2.128,60 eur počínajúc dňom 01. 01. 2013 vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci. V prípade nezaplatenia jednej splátky stanovil zročnosť celého dlhu. Vo zvyšku návrh matky maloletého dieťaťa zamietol. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak otec dieťaťa - odvolateľ ako aj v písomnom vyjadrení matka dieťaťa dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Oboznámiac sa s poštovými poukážkami, ktoré predložila matka dieťaťa (č.l. 345 až 355), ako aj s výpoveďami účastníkov konania bol aj odvolací súd toho názoru, že otec dieťaťa spolu za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 zaplatil na výživnom sumu 47.900 Sk , čo je 1.589,99 €. Za toto obdobie však mal zaplatiť celkovo sumu 27.133,28 eur (za obdobie od 01. 09. 2002 do 31. 12. 2002 2.000 eur, za rok 2003 6.000 eur, za rok 2004 6.000 eur, za rok 2005 6.000 eur, za rok 2006 6.000 eur, za obdobie od 01. 01. 2007 do 08. 03. 2007 1.133,28 eur). S poukazom na uvedené okresný súd správne konštatoval, že otec dieťaťa za obdobie od 01. 09. 2002 do 08. 03. 2007 dlhuje na výživnom sumu 25.543,29 eur na zaplatenie ktorej ho preto aj zaviazal pri aplikácii ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. V konečnom dôsledku odvolateľ celkovú sumu zameškaného výživného v odvolaní ani nespochybnil, keďže jeho argumentácia sa prevažne vzťahovala ešte k určeniu bežného výživného za rozhodné obdobie, v ktorej časti je už ale konanie právoplatne skončené, tiež k vzájomnému spolužitiu s matkou dieťaťa, čo nebola skutočnosť významná pre rozhodovanie. V tomto smere sa so všetkými ním uvádzanými skutočnosťami náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Otec dieťaťa namietal teda najmä výšku splátok a táto skutočnosť bola aj jediným dôvodom, ktorá odvolací súd viedla k zmene napadnutého rozhodnutia (§ 220 O. s. p.).
Výšku okresným súdom určených splátok zameškaného výživného považoval teda odvolací súd za privysokú vezmúc v úvahu predovšetkým celkový dlh nedoplatku na výživnom, čiastočne zohľadnil pomery na strane odvolateľa (najmä 3 vyživovacie povinnosti). V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd prehodnotil svoje stanovisku uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí podľa ktorého „prípadné splatenie zameškaného výživného v splátkach by nemalo presiahnuť dobu jedného roka, keďže návrh na začatie konania bol na okresný súd podaný ešte v roku 2002“. Na zaplatenie zameškaného výživného určil dobu dvoch rokov.
Odvolací súd sa pritom neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len ohľadom aplikácie ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p.
Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku návrh matky maloletého dieťaťa zamietol zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .